Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. február 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/4/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2109231618
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Klepancová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2109231618.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: PCA Slovakia, s.r.o., Automobilová ulica 1, Trnava,
IČO: 36 256 013, zastúpený advokátom Mgr. Pavlom Strnadom, PhD., Galandova 7, Bratislava, proti
odporcovi: I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, X. L. Y., zastúpený advokátom JUDr. Dušanom
Klimom, Sládkovičova 16/61, Žiar nad Hronom, o vypratanie nehnuteľnosti a iné, na odvolanie odporcu
proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 16C 120/2010-286 zo dňa 15. októbra 2013 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 6.605,74
eur spolu s poplatkom z omeškania z každej jednotlivo omeškanej platby, s ročným úrokom z omeškania
vo výške 8,5 % zo sumy 269,53 eur od 10.04.2008 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania vo

výške 9 % zo sumy 289,80 eur od 05.12.2009 do zaplatenia, trovy konania v sume 1.154,84 eur a
trovy právneho zastúpenia v sume 3.065,90 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 719 ods. 1, § 696 ods. 2, § 682, § 665 ods. 2,
§ 451 ods. 1, 2, § 454, a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ustanoveniami § 222 ods. 1, 2, 3,
6 Zákonníka práce. Skutkovo vymedzil rozhodnutie dokazovaním vykonaným výsluchom účastníkov,
svedkov a oboznámením sa s listinnými dôkazmi. Zistil, že účastníci uzavreli pracovnú zmluvu, v zmysle

ktorej vznikol dňom 01.06.2006 pracovný pomer odporcu u navrhovateľa. Pracovný pomer bol dňom
09.04.2008 okamžite skončený zo strany navrhovateľa. Dňa 01.09.2006 uzavreli účastníci Zmluvu o
podnájme bytu č. XX, G. XX, X. na dobu určitú. Podľa čl. 2 bod 2.2 písm. e) zmluvy podnájom končí
v prípade skončenia pracovného pomeru po uplynutí mesiaca, v ktorom sa končí pracovná zmluva.
Podľa čl. 3 bod 3.3 zmluvy sa podnájomník, teda odporca, zaviazal uzavrieť na vlastné náklady zmluvy
o dodávke vody, tepla, elektriny a plynu s príslušnými dodávateľmi a hradiť priamo týmto platby. Zmluva

neobsahuje povinnosť protokolárneho odovzdania bytu. Navrhovateľ vyzval odporcu na odovzdanie
bytu, zásielka bola vrátená ako neprevzatá - adresát neznámy. Súd prvého stupňa dospel k záveru,
že navrhovateľ od 01.05.2008 poskytoval plnenie bez právneho titulu a bez toho, aby mu za ním
poskytované plnenie bola poskytnutá náhrada. Bez ohľadu na skutočnosť, že účastníkmi nebol zmluvne
dohodnutý spôsob odovzdania predmetu podnájmu, odporca bol povinný vrátiť predmet nájmu obvyklým
spôsobom,tedaodovzdanímkľúčov.Niejerozhodujúce,činavrhovateľmalvedomosťotom,žeodporca

zmenil miesto bydliska, že uzavrel nový pracovný pomer, a teda byt riadne neužíval. Smerodajnou je
skutočnosť, že odporca relevantne nevyvinul kroky k samotnému odovzdaniu bytu či už protokolárnemu
alebo odovzdaním kľúčov. Ani skutočnosť, že navrhovateľ mal prístup do bytu, nezbavila odporcu
povinnosti byt riadne odovzdať. Oprávnenosť jednotlivých čiastkových nárokov navrhovateľa súd prvého
stupňa odôvodnil nasledovne:
- suma 189,21 eur ako nájom za apríl 2008. V danom prípade nájom bytu skončil dňom 30. 04. 2008,

táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná. Za tento mesiac navrhovateľovi patrí nájom.- suma 5.857,20 eur predstavuje bezdôvodné obohatenie za užívanie bytu bez právneho dôvodu
za mesiace máj 2008 - november 2009. Odporca od 01.05.2008 užíval byt na základe právneho
dôvodu, ktorý odpadol, a s poukazom na citované ustanovenie zákona sa jedná o vznik bezdôvodného

obohatenia na jeho strane a zmenšenie majetku na strane navrhovateľa, ktorý ako nájomca platil
nájomné vlastníkovi bytu. Výška pôvodného nájmu bola v danom období bez príspevku vo výške 325,40
eur mesačne.
- suma 289,80 eur predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane odporcu, keď navrhovateľ preukázal
úhradufaktúrynavodnomastočnom,ktorúodporcaneuhradil,hocinatobolpovinný.Odporcasinesplnil

svoje povinnosti uhrádzať platby spojené s užívaním bytu - vodné a stočné, tieto uhradil navrhovateľ,
teda odporca sa bezdôvodne obohatil.
- suma 47,47 eur z titulu bezdôvodného obohatenia z náhrady mzdy za neoprávnene vyčerpanú
dovolenku
Podľa mzdového listu za rok 2008 odpracoval odporca spolu menej ako 60 dní. Podľa § 105 Zákonníka
práce vznikol mu nárok na dovolenku za odpracované dni vo výške 1,5 dňa dovolenky. Odporca si

čerpal dovolenku vo výške 3 dni. Na takúto dĺžku dovolenky mu nárok podľa citovaného ustanovenia
zákona neprislúcha. Na základe týždenného záväzku 38,75 hodín predstavuje 11,63 hodín dovolenky.
Priemerná mzda u odporcu bola vo výške 122,98 Sk/hod, za 1,5 dňa 1.430,- Sk. V danom prípade je
teda nesporné, že odporcovi vzniklo titulom neoprávnene čerpanej dovolenky bezdôvodné obohatenie
v sume 47,47 eur za 1,5 dňa.

- suma 221,50 eur - bezdôvodné obohatenie vyplývajúce z vyúčtovania nerovnomerne rozvrhnutého
pracovného času.
Podľa § 1a Prílohy č. 4 KZ prebiehalo v období od 22.08.2007 do 30.06.2008 rozvrhové
obdobie nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času, ktoré zabezpečilo aj 5 voľných pracovných dní
od 22.08.2007 do 28.08.2007 a 3 voľné pracovné dni v období od 02.11. do 06.11.2007. Podľa § 1a ods.

4 Prílohy č. 4 KZ „plánované voľné pracovné dni si zamestnanci odpracujú počas sobôt, príp. nedelí
v rámci druhého rozvrhového obdobia podľa pracovného kalendára dohodnutého s odbormi v súlade
s ust. § 1a ods. 2 č. 4 KZ, ktorý môže byť menený zamestnávateľom spôsobom stanoveným podľa §
1a ods. 6 prílohy č. 4 KZ. Odporca bol povinný vrátiť vyplatenú mzdu za 7 pracovných dní, ktoré mal v
budúcnosti odpracovať a neodpracoval. Pri týždennom úväzku 38,75 hodín to predstavuje 54,25 hod,

pri priemernej mzde vo výške 122,98 Sk/hod. mzda za 7 pracovných dní predstavuje čiastku 6.672,- Sk.
I v tejto časti vzniklo na strane odporcu bezdôvodné obohatenie, keď mu bola vyplatená mzda za dni,
ktoré mal v budúcnosti odpracovať, a teda sa jednalo o plnenie bez právneho dôvodu.
-suma0,56eurpredstavujebezdôvodnéobohatenie,keďnavrhovateľvtejtovýškeuhradilpreddavokna
zdravotné poistenie z dôvodu, že mzda je vyplácaná mesačne pozadu a ku dňu skončenia pracovného

pomeru 09.04.2008 tieto nároky neboli zúčtované pokiaľ ide o mzdu za apríl 2008.

Vznesenej námietke premlčania nebolo možné vyhovieť s poukazom na ustanovenia § 107 ods. 1, 2
Občianskehozákonníka.Návrhbolpodaný22.12.2009.Navrhovateľsiuplatnilsvojenárokyvpôvodnom
návrhu, jedná sa o nárok z roku 2008 (apríl), v priebehu konania tento nárok nemenil, iba upresňoval

právnukvalifikáciunároku.Preprípadbezdôvodnéhoobohateniavzmysleustanovenia§222Zákonníka
práce takisto nie je nárok premlčaný, nakoľko bol uplatnený v 3-ročnej premlčacej lehote (v Zákonníku
práce subjektívna lehota ani nie je zakotvená). Súd prvého stupňa priznal úspešnému navrhovateľovi
úroky, resp. poplatky z omeškania odo dňa splatnosti pohľadávok do ich zaplatenia. Úspešnému
navrhovateľovi súd v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (v ďalšom texte

„O. s. p.“) priznal náhradu trov konania za súdny poplatok za návrh, odvolanie a náhradu trov právneho
zastúpenia.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca. Žiadal,
aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že návrh v celom rozsahu zamietne a

navrhovateľ bude zaviazaný na úhradu trov prvostupňového a druhostupňového konania. V odvolaní
poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ sa v pôvodnom návrhu domáhal vypratania bytu a úhrady
6.605,- eur titulom neuhradeného nájmu a iných nárokov, ktorú čiastku v priebehu pojednávania zvýšil
na 11.063,- eur. O takto žalovanom návrhu bolo rozsudkom zo dňa 18.10.2011 rozhodnuté. Po vrátení
veci odvolacím súdom na nové konanie a rozhodnutie, navrhovateľ dňa 09.04.2013 predložil súdu návrh

na zmenu žaloby, kde titulom bezdôvodného obohatenia požadoval už len úhradu 6.605,74 eur, ktorú
špecifikoval v čl. II v poslednom odstavci ako nesplatenie nájomného za obdobie od mája 2008 do
novembra 2009, teda bez akýchkoľvek iných nárokov. Súd prvého stupňa sa s touto zmenou uznesením
nevysporiadal, ani čo do opätovnej zmeny ďalších požadovaných nárokov, okrem nájmu, ale ani dozníženia žalovanej sumy 11.063,- eur o 4.458,76 eur. Z procesného hľadiska ak došlo nezavinením
odporcu k späťvzatiu návrhu, čo do povinnosti vypratania bytu, i čo do späťvzatia návrhu v čiastke 4
458,76 eur, je nesprávne rozhodnutie o priznaní trov konania navrhovateľovi a nepriznaní trov odporcovi.

Z procesného hľadiska je nesprávny postup súdu prvého stupňa ak tento napriek zmene žaloby, kde
si navrhovateľ uplatnil 6.605,74 eur výhradne titulom bezdôvodného obohatenia z nesplateného nájmu
za obdobie ním určené, rozhodoval i o ďalších náhradách a príslušenstve, ktoré v zmenenom návrhu
nevyžadoval.Rovnakonesprávnymprocesnýmpostupomje,žeodporcovinebolodanéprávovyjadriťsa
k späťvzatiu návrhu. Odporca namietal nejasné a ničím nepodložené odôvodnenie priznaného nároku

titulom bezdôvodného obohatenia. Ustanovenie § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka určuje odporcu
za pasívne legitimovaného vtedy, ak by sa bol jeho majetok na úkor navrhovateľa bezdôvodne zväčšil.
Zväčšenie majetku bol navrhovateľ odporcovi povinný preukázať tým, že mu poskytol plnenie, že
odporca plnenie prijímal a dôsledkom takéhoto plnenia odporcovi vzniklo obohatenie vo forme zvýšenia
jeho aktív alebo zníženia jeho pasív. Odporca všetkými vykonanými dôkazmi na pojednávaní preukázal,
že navrhovateľ za požadované obdobie pre neho nič neplnil, pretože od skončenia pracovného pomeru

s ním byt neužíval a nemal z tohto bytu žiadne výhody. Nemal zmluvnú ani inú povinnosť navrhovateľovi
odovzdať kľúče od bytu, pretože túto činnosť nevykonával. Preukázal, že kľúče od bytu preberal správca
bytového fondu, a že ten nebol na pracovisku prítomný. Svedecky preukázal, že správca bytového
fondu mal zaužívané, že kľúče mu neboli vždy odovzdávané a až následne boli telefonicky pýtané.
Svedecky bolo pracovníčkou správy bytového fondu preukázané, že odporcu nepozná a na odovzdanie

kľúčov ho nevyzvala. Inú skutočnosť navrhovateľ nepreukázal. Citácia textu zákona v rozsudku nie
je riadnym odôvodnením toho, ako a čím sa mal odporca obohatiť. Nesplnenie odovzdania kľúčov,
ktorá povinnosť odporcovi nevyplývala ani zo zmluvy, ani zo zákona, nie je dôvodom na vydanie
bezdôvodného obohatenia, ktoré odporcovi nikdy nevzniklo.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdil, pretože odvolacie dôvody nie sú relevantné. Odvolaním napadnutý rozsudok
zo dňa 15.10.2013 vychádza zo skutočného stavu veci a spĺňa všetky obsahové a formálne náležitosti
stanovené zákonom. Navrhovateľ s odporcom uzavreli dňa 01.09.2006 podnájomnú zmluvu, ktorou
sa navrhovateľ, ako nájomca zaviazal poskytovať odporcovi ako podnájomníkovi byt do podnájmu

a odporca sa zaviazal hradiť navrhovateľovi mesačné nájomné. Podľa čl. 2 ods. 2.2 písm. e)
podnájomnej zmluvy sa 30.04.2008 podnájomný vzťah medzi navrhovateľom a odporcom skončil
písomnou výpoveďou zo strany navrhovateľa. Nájomca bol po skončení nájmu povinný predmet nájmu
vrátiť prenajímateľovi. Odporca túto svoju povinnosť nesplnil a byt navrhovateľovi po skončení podnájmu
nevrátil. Toto potvrdzuje aj odporca v liste zo dňa 02.12.2009, ktorým požiadal navrhovateľa o odklad

termínu odovzdania bytu (20 mesiacov po skončení podnájomného vzťahu). Nie je vo vzťahu k veci
rozhodné, že odporca byt po skončení podnájmu neužíval. Odporca mal po dobu po skončení podnájmu
byt stále vo svojej dispozícii, nevrátil ho prenajímateľovi, neumožnil mu s ním disponovať a naopak sám
odporca mal možnosť byt v plnom rozsahu užívať. Bez odovzdania bytu prenajímateľovi po skončení
podnájmu nebol prenajímateľ oprávnený s bytom disponovať, alebo ho otvoriť. Vzhľadom k možnosti

odporcu byt v plnom rozsahu užívať a k tomu, že odporca svojim konaním znemožnil vykonať toto
právo navrhovateľovi, došlo na strane odporcu k bezdôvodnému obohateniu. To je predstavované
skutočnosťou, že za možnosť užívať byt (bez ohľadu na rozsah skutočného užívania) by podnájomník
musel hradiť nájomné, ak by bola medzi účastníkmi uzatvorená zmluva. Odporca mal od 01.05.2008
do 28.10.2010 výlučnú dispozíciu k bytu navrhovateľa bez právneho titulu, pričom nehradil ani obvyklé

nájomné. Tým došlo na strane odporcu k vzniku bezdôvodného obohatenia užívaním bytu bez právneho
dôvodu. Tvrdenie odporcu, že si z bytu vysťahoval svoje veci, resp. že v byte po skončení podnájomného
vzťahu nebýval, nie je pre vznik bezdôvodného obohatenia relevantné.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník

konania (§ 201, 204 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 202
O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.)
a dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť. Senát
odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná

veta zák. č. 757/2004 Z. z.).

Odporca vo svojom odvolaní poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ sa v pôvodnom návrhu domáhal
vypratania bytu a úhrady 6.605,- eur z dôvodu neuhradeného nájmu a iných nárokov, ktorú čiastkuv priebehu pojednávania zvýšil na 11.063,- eur. O takto žalovanom návrhu bolo rozsudkom zo dňa
18.10.2011 rozhodnuté. Po vrátení veci odvolacím súdom na nové konanie a rozhodnutie navrhovateľ
dňa 09.04.2013 predložil súdu prvého stupňa návrh na zmenu žaloby, kde titulom bezdôvodného

obohatenia požadoval už len úhradu 6.605,74 eur ako nesplatenie nájomného za obdobie od mája
2008 do novembra 2009, teda bez akýchkoľvek iných nárokov. Súd prvého stupňa sa s touto zmenou
uznesením nevysporiadal, ani čo do opätovnej zmeny ďalších požadovaných nárokov, okrem nájmu, ale
ani čo do zníženia žalovanej sumy 11.063 eur o 4.458,76 eur.

Z obsahu preskúmavaného spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa svojím návrhom doručeným
súdu prvého stupňa dňa 22.12.2009 domáhal voči odporcovi vypratania nehnuteľnosti a zaplatenia
sumy 6.605,74 eur s príslušenstvom. Na pojednávaní dňa 01.03.2011 právna zástupkyňa navrhovateľa
predniesla, že žalovaná suma predstavuje 11.063,60 eur a „V tomto smere rozširujeme svoj návrh“. O
tomto návrhu súd prvého stupňa nerozhodol. Podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 15.03.2011
vzalnavrhovateľnávrhspäťvčastivypratanianehnuteľnosti.Napojednávanídňa18.10.2011súdprvého

stupňa vo veci rozhodol tak, že v späťvzatej časti konanie zastavil a vo zvyšku návrh zamietol. Odvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil v napadnutej zamietajúcej časti 6.605,74 eur s príslušenstvom
a v tejto časti vec vrátil na ďalšie konanie. Dňa 09.04.2013 bolo súdu prvého stupňa doručené podanie
navrhovateľa označené návrh na zmenu žaloby o zaplatenie 6.605,74 eur s príslušenstvom. Z obsahu
tohto podania je zrejmé, že sa jedná o zmenu právnej kvalifikácie, keď navrhovateľ uviedol, že sa

domáha bezdôvodného obohatenia v rovnakej výške ako bolo uplatnené v pôvodnom návrhu, teda v
sume 6.605,74 eur.

Z uvedeného je zrejmé, že odvolacia námietka odporcu je čiastočne dôvodná - súd prvého stupňa sa
procesne nevysporiadal so všetkými návrhmi navrhovateľa - pôvodne sa navrhovateľ svojím návrhom

domáhal voči odporcovi vypratania nehnuteľnosti a zaplatenia 6.605,74 eur s príslušenstvom (návrh z
č.l.1). Na pojednávaní dňa 01.03.2011 navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne navrhol
rozšírenie návrhu na 11.063,60 eur (č.l. 116), o čom súd prvého stupňa nerozhodol. Rozhodol len
o späťvzatí návrhu v časti vypratania nehnuteľnosti (č.l. 118), keď po súhlase odporcu v tejto časti
konanie zastavil. Z rozsudku súdu prvého stupňa č.k. 16 C/120/2010- 161 zo dňa 18.10.2011 nie je

možné jednoznačne ustáliť, aká suma bola predmetom konania, teda v akej sume návrh zamietol. V
odôvodnení uvedeného rozsudku (str. 2 odsek 4) súd prvého stupňa síce uvádza sumu 11.063,60 eur,
v čom je zahrnuté aj vodné a stočné, nie je však jasné, či sa jedná o celkovú žalovanú sumu alebo
čiastkovú sumu z nároku navrhovateľa. V podaní zo dňa 09.04.2013 navrhovateľ uvádza, že sa domáha
zaplatenia 6.605,74 eur s príslušenstvom z dôvodu bezdôvodného obohatenia na strane odporcu. Z

obsahu tohto podania je zrejmé, že sa jedná o zmenu právnej kvalifikácie, keď navrhovateľ uviedol,
že sa domáha bezdôvodného obohatenia v rovnakej výške ako bolo uplatnené v pôvodnom návrhu,
teda v sume 6.605,74 eur. V ďalšom podaní zo dňa 11.06.2013 navrhovateľ uvádza, že na pojednávaní
dňa 01.03.2011 navrhol rozšírenie návrhu na 11.063,60 eur, súd však o tejto zmene nerozhodol a preto
nedošlo k rozšíreniu žalobného návrhu a aj naďalej je predmetom konania záväzok odporcu vo výške

6.605,74 eur. V časti nevysporiadania sa s rozšírením návrhu na 11.063,60 eur a následným domáhaním
sa opäť 6.605,74 eur súdom prvého stupňa je odvolacia námietka odporcu dôvodná. Nie je dôvodná v
časti podania navrhovateľa zo dňa 09.04.2013. Právna kvalifikácia je vecou konajúceho súdu (v zmysle
zásady iura novit curia), zmenu právnej kvalifikácie preto nie je možné považovať za zmenu návrhu.

Podľa odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa suma 5.857,20 eur predstavuje bezdôvodné
obohatenie za užívanie bytu bez právneho dôvodu za mesiace máj 2008 - november 2009. Odporca
od 01.05.2008 byt užíval na základe právneho dôvodu, ktorý odpadol, a teda s poukazom na citované
ustanovenie zákona sa jedná o vznik bezdôvodného obohatenia na jeho strane a zmenšenie majetku
na strane navrhovateľa, ktorý ako nájomca platil nájomné vlastníkovi bytu. V tejto súvislosti odvolací súd

poukazuje na skutočnosť, že bezdôvodné obohatenie vzniká predovšetkým tak, že sa doterajší majetok
obohateného rozmnoží o nové majetkové hodnoty; môže však spočívať i v tom, že sa jeho doterajší
majetoknezmenšil,hocibyktomuinakdošlo,kebybolobohatenýplnilsvojepovinnosti(R25/1986).Súd
prvého stupňa sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal jednoznačne s tým, aké obohatenie odporcovi
vzniklo, aký majetkový prospech. Súd prvého stupňa dôvodil, že odporca byt užíval na základe právneho

dôvodu, ktorý odpadol. Pokiaľ by odporca odovzdal kľúče od bytu bezodkladne po skončení podnájmu
nenastala by situácia, že by sa jeho majetok zmenšil, z čoho nemožno vyvodiť, že mu vznikol majetkový
prospech, pretože neodovzdaním kľúčov sa jeho majetok nezmenšil, hoci sa zmenšiť mal. Nie je možné
v tejto súvislosti poukazovať ani na zmenšenie majetku navrhovateľa, ktorý platil nájomné za predmetnýbyt. Inštitút bezdôvodného obohatenia sa vzťahuje k majetkovému prospechu toho, kto sa obohatí
a nie toho, koho majetok sa zmenší na úkor iného. Táto situácia by svedčala skôr inštitútu náhrady
škody (poukázanie na zmenšenie majetku navrhovateľa v dôsledku porušenia povinnosti odporcu),

dokazovanie v tomto smere však súd prvého stupňa nevykonal.

S poukazom na uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie je dôvodné. Konanie
súdu prvého stupňa je v danom prípade postihnuté procesnou vadou citovanou v ustanovení § 221 ods.
1 písm. f) O.s.p..

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. súd rozhodnutie zruší ak sa účastníkovi konania
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký závadný (zákonu sa priečiaci) procesný
postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v

občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá
je z hľadiska ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní
postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto
postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.

V preskúmavanej veci súd prvého stupňa postupoval jednak v rozpore s ustanovením § 95 O.s.p., keď
nerozhodol o zmene (rozšírení) návrhu. Návrh na rozšírenie návrhu bol na pojednávaní vyslovený a bolo
povinnosťou súdu o ňom rozhodnúť. Nie je zanedbateľné, že v zmysle ustanovenia § 5 ods. 1 písm.
a) zák. č. 71/1992 Zb. vznikla navrhovateľovi poplatková povinnosť, na ktorej splnenie ho súd prvého
stupňa nevyzval.

Súd prvého stupňa postupoval v rozpore aj s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p..

Podľaustanovenia§157ods.2O.s.p.vodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosanavrhovateľ(žalobca)
domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania,

stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Súd prvého stupňa sa týmto zákonným ustanovením dôsledne neriadil. V odôvodnení svojho rozsudku

súd prvého stupňa nevysvetlil jasne a zrozumiteľne aké obohatenie, aký majetkový prospech odporcovi
vzniklo.

So zreteľom na uvedené odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa
ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.).

V ďalšom konaní sa súd prvého stupňa vysporiada s vyššie uvedenými procesnými vadami konania,
jednoznačne ustáli predmet konania a vo veci znova rozhodne, pričom jasne uvedie aký majetkový
prospech odporca získal.

Súd prvého stupňa neopomenie aplikáciu ustanovenia § 118 ods. 2 O.s.p.. Svoje rozhodnutie riadne
odôvodní podľa ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p..

V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania
(§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.