Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. december 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/785/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213240039
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1213240039.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a.s. so sídlom v
Bratislave, Olejkárska 1, zast. JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom so sídlom v Bratislave, Nám. M.
Benku 9-C1 proti odporkyni: X. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, Z. v konaní o zaplatenie 50,70 eur
s príslušenstvom na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave
zo dňa 21.03.2014, č.k. 21C/28/2014-24, v spojení s opravným uznesením zo dňa 02.06.2014, č.k.

21C/28/2014-33, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 21.03.2014,
č.k. 21C/28/2014-24, v spojení s opravným uznesením zo dňa 02.06.2014, č.k. 21C/28/2014-33, v
napadnutej časti m e n í tak, že odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov
prvostupňového konania vo výške 45,79 eur, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, v lehote troch
dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške
50,70 eur ako aj náhradu trov prvostupňového konania vo výške 16,50 eur.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že odporkyňa ako cestujúci vo
verejnom hromadnom dopravnom prostriedku v Bratislave dňa 31.05.2013 na linke MHD číslo 83 sa
nepreukázala platným cestovným lístkom, na základe čoho jej vznikla povinnosť zaplatiť cestovné 0,70

eur a úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom vo výške 50,- eur, celkovo vo výške 50,70
eur. Súd prvého stupňa o trovách prvostupňového konania rozhodol s poukazom na ust. § 150 ods. 2
O.s.p. vzhľadom k tomu, že v danom prípade sa jedná o drobný spor, náhradu trov prvostupňového
konania primerane znížil tak, že navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške zaplateného
súdneho poplatku za návrh vo výške 16,50 eur. Uviedol, že celkove si navrhovateľ uplatnil trovy konania
vo výške 104,38 eur, čo je viac ako dvojnásobok dlžnej sumy, pričom takéto trovy konania považoval za

neprimerané voči pohľadávke vo výške 50,70 eur a mal za to, že náhradu trov konania bolo dôvodné
v uvedenom rozsahu znížiť.

Proti tomuto rozsudku, v časti týkajúcej sa trov konania, v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie
navrhovateľ, ktorý žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti rozhodnutia
o trovách konania tak, že uloží odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi súdny poplatok 16,50 eur
a trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 87,88 eur pozostávajúci z troch úkonov po 16,60 eur +

DPH + režijný paušál po 9,37 eur. Uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne rozhodol o primeranom
znížení trov konania, pretože ust. § 150 O.s.p. umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch a toz dôvodov hodných osobitného zreteľa účastníkom, ktorí by inak mali právo na náhradu trov konania,
túto náhradu im úplne alebo sčasti nepriznať. Uviedol, že aj v konaniach, kde ide o drobný spor, súd
musí postupovať dôsledne. Nemožno nepriznať, resp. znížiť trovy konania len preto, že ide o drobný

spor, rozhodnutie je potrebné náležite odôvodniť. Poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 384/2008
Z.z., ktorým bol s účinnosťou od 15.10.2008 zmenený a doplnený O.s.p.. Z dôvodovej správy vyplýva,
že súd môže pristúpiť k zníženiu neprimeraných trov, ktoré sú voči pohľadávke v drobných veciach
neprimerané. V týchto konaniach najmä trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako
samotná pohľadávka, pričom niekoľkonásobne vyššiu sumu je potrebné chápať minimálne dvojnásobne

vyššiu sumu ako istina, čo v predmetnej veci nie je.

Zároveň navrhovateľ uviedol, že súd prvého stupňa mal o trovách konania rozhodnúť podľa § 142
ods. 1 O.s.p., ktorý vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok konania a priznať navrhovateľovi
ako úspešnému účastníkovi náhradu všetkých účelne uplatnených trov konania. Uviedol, že zaplatenie
súdneho poplatku je obligatórnou povinnosťou navrhovateľa, a preto nemožno podľa správneho úsudku
a dobrej vôle znižovať trovy právneho zastúpenia bez prihliadnutia na výšku súdneho poplatku. Uviedol,

že úkony právnych služieb ako je prevzatie právneho zastúpenia, odoslanie výzvy pred začatím konania,
príprava návrhu na začatie konania a podanie návrhu na začatie konania na príslušnom súde si vyžadujú
primeranú časovú náročnosť, ktorú je advokát povinný venovať kontrole správnosti a úplnosti podania.
Uviedol, že žiadne ustanovenie hmotných, či procesných noriem na území SR neobmedzuje právo
účastníka dať sa zastupovať v súdnom procese advokátom. Právo účastníka na zastúpenie advokátom

nie je v podmienkach vnútorného práva SR obmedzené ani v tzv. drobných sporoch a neobmedzuje
ho ani nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Poukázal na rozhodovaciu prax odvolacieho
súduvŽilinepodsp.zn.6Co/271/2009,zktoréhorozhodnutiavyplýva,žeúčastníkzastúpenývdrobnom
spore advokátom má ako úspešný účastník právo na náhradu okrem vlastne účelne vynaložených trov

právo na náhradu trov spojených s poskytnutím právnych služieb, ktoré mu poskytol splnomocnený
advokát. Mal za to, že rozsah zníženia trov v danom prípade odporuje dobrým mravom, je nespravodlivé,
neodôvodnené a neprimerané.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie navrhovateľa v súlade
s ust. § 212 ods. 1 O.s.p., viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p.

bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné len čiastočne.

Podľa ust. § 150 ods. 2 O.s.p., v znení účinnom od 15.10.2008, ak sú trovy konania v drobných sporoch
neprimerané voči pohľadávke môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

Zo znenia vyššie citovaného zákonného ustanovenia jednoznačne nevyplýva, akým spôsobom sa má
daná neprimeranosť posudzovať. Je pravdou, že z dôvodovej správy k uvedenému ustanoveniu § 150

ods. 2 O.s.p. vyplýva, že by v danom prípade malo ísť o neprimeranosť niekoľkonásobne vyššiu, avšak
z doslovného znenia citovaného ustanovenia táto neprimeranosť nevyplýva. Preto je vecou súdu, aby
pri postupe podľa § 150 ods. 2 vychádzal pri aplikácii uvedeného ustanovenia individuálne, na základe
preukázaných skutočností toho ktorého konania.

K námietke navrhovateľa, že zaplatenie súdneho poplatku je obligatórnou povinnosťou navrhovateľa a z

tohto dôvodu nemožno podľa správneho úsudku znižovať trovy právneho zastúpenia, bez prihliadnutia
na výšku súdneho poplatku, odvolací súd uvádza, že poplatková povinnosť pri podaní návrhu (okrem
prípadu oslobodenia od súdneho poplatku) je povinnosťou každého účastníka, ktorému v zmysle zákona
o súdnych poplatkoch vznikla poplatková povinnosť. Ustanovenie § 150 ods. 2 dáva možnosť súdu
nepriznať trovy konania v žiadnej výške. Vyššie uvedené zákonné ustanovenie nehovorí len o znížení,

ale dáva možnosť rozhodnúť i tak, že vôbec súd neprizná náhradu trov konania, a teda v odôvodnených
prípadoch nebude účastníkovi, ktorý má vo veci úspech nahradený ani súdny poplatok, pretože i
tento tvorí súčasť rozhodnutia o trovách konania a ustanovenie § 150 O.s.p. nerozlišuje trovy konania
spočívajúce v zaplatených súdnych poplatkoch a trovy konania spočívajúce v náhrade trov právneho
zastúpenia. Odvolací súd preto námietku navrhovateľa v tomto smere považuje za irelevantnú.Napriek vyššie uvedenému však odvolací súd prihliadol k námietke navrhovateľa a priznal mu náhradu
trov konania nielen za súdny poplatok vo výške 16,50 eur, ale aj za jeden úkon vo výške 16,60 eur,
jedenkrát režijný paušál 7,81 eur a DPH z tohto úkonu, keď odvolací súd považuje priznanie náhrady trov

v plnej výške za neprimerané voči pohľadávke, a preto odvolací súd v napadnutej časti rozhodnutie súdu
prvého stupňa zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Je potrebné upriamiť pozornosť
na ust. § 14 vyhl. č. 655/2004 Z.z., z ktorého vyplýva, že odmena právnemu zástupcovi patrí za úkony
pred začatím konania vo veci samej a to iba za prevzatie a prípravu zastúpenia, alebo obhajoby, vrátane
prvej porady s klientom a ďalšia porada alebo rokovanie s klientom, ako aj písomné podanie na súd

aleboinýorgán,aleboprotistranetýkajúcesavecisamej.Náhradaprávnehozastúpeniazavšetkyďalšie
úkony patrí právnemu zástupcovi až po podaní návrhu na súd a teda až potom, ako sa začalo konanie
vo veci samej. Pokiaľ teda právny zástupca navrhovateľa si uplatňoval jeden z troch úkonov, ako je
zaslanie pokusu o zmier - výzva na zaplatenie, odmena za tento úkon právnemu zástupcovi v zmysle
vyššie citovaného zákonného ustanovenia nepatrí. Takýto úkon totiž nie je úkonom právnej služby v
zmysle citovanej vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v platnom znení. Z dvoch ďalších úkonov právneho zástupcu

navrhovateľa odvolací súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci,
tak ako je to vyššie uvedené. Zároveň priznal i náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného
súdneho poplatku, ktoré trovy považoval za účelné trovy konania, pretože zaplatenie súdneho poplatku
je vecnou podmienkou konania na strane účastníkov podľa § 103 O.s.p..

V drobných sporoch s typovým vymáhaním pohľadávok sa jedná o účelné právne zastúpenie v prípade,

ak nastanú okolnosti, ktoré zjavne vybočujú z obvyklého priebehu konania daného typu. V danom
prípade navrhovateľ uplatnil svoj nárok vzorovým návrhom, v ktorom menil len identifikačné údaje
odporcu, dátum jazdy bez platného cestovného lístka, linku MHD a celkovú výšku dlhu, či začiatok
omeškania. Vzhľadom k týmto skutočnostiam odvolací súd s poukazom na ust. § 220 O.s.p. zmenil
rozhodnutie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti. vzhľadom na vyššie uvedené dôvody.

O trovách odvolacieho konania rozhodol s poukazom na ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142
ods. 2 veta druhá O.s.p..

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.