Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. december 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25CoE/63/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8703897949
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8703897949.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávnenej Sociálnej poisťovne Bratislava, pobočka Spišská
Nová Ves, so sídlom Elektrárenská 10, Spišská Nová Ves, IČO: 30 807 484, proti povinnému VAMAK,
s.r.o., so sídlom Brigádnická 32, Bratislava, IČO: 36 448 010, v konaní o vymoženie pohľadávky vo výške
4.705,47 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Ing. Radoslavom Kešeľakom,
Exekútorský úrad Spišská Nová Ves, Mlynská 2, Spišská Nová Ves, o odvolaní oprávnenej proti

uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 14Er/253/2003-18 zo dňa 24. júna 2014 takto:

r o z h o d o l :

Vracia vec súdu prvého stupňa ako bezdôvodne predloženú.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením zastavil exekúciu a
oprávnenú zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Radoslavovi Kešeľakovi trovy exekúcie vo
výške 46,19 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Rozhodnutie o zastavení exekúcie odôvodnil tým, že dňa 09.12.2013 predložil súdny exekútor súdu
prvého stupňa podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie. Z výpisu z Obchodného registra súd prvého stupňa zistil, že povinný bol ex offo vymazaný
dňa25.11.2008.Citujúc§57ods.2zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“), § 103, § 104 ods. 1 a § 107 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdnehoporiadku(ďalejlen„O.s.p.“)nakoľkopozačatíkonaniapovinnýzanikol,zaniklajehospôsobilosť

mať práva a povinnosti, čím stratil aj procesnú spôsobilosť, t. j. spôsobilosť byť účastníkom konania a
niet jeho právneho nástupcu, ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, súd prvého stupňa
konanie zastavil.

Rozhodnutie o trovách exekúcie odôvodnil tým, že citujúc § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v súlade
s príslušnými ustanoveniami vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008 zaviazal na zaplatenie trov exekúcie súdnemu exekútorovi
v celkovej výške 46,19 Eur oprávnenú.

Proti tomuto uzneseniu, a to proti výroku o trovách exekúcie, podala v zákonom stanovenej lehote
odvolanie oprávnená. Navrhla uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti zmeniť a náhradu
trov exekučného konania súdnemu exekútorovi nepriznať. Uviedla, že v zmysle § 203 Exekučného
poriadku možno oprávnenému uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie v prípade, ak dôjde k zastaveniu
exekúcie zavinením oprávneného alebo z dôvodu nedostatku majetku povinného. Nedostatok majetku
povinného na úhradu trov exekúcie musí byť v exekučnom konaní preukázaný. Posudzovanie majetku

povinného však prichádza do úvahy len ak povinný právne existuje. Návrh na vykonanie exekúcie
bol podaný dňa 28.11.2003 v čase, kedy spoločnosť vykonávala podnikateľskú činnosť. Exekútormohol viesť exekučné konanie účelnejšie a mohol vymôcť od povinného aspoň trovy exekučného
konania. V danom prípade došlo k zániku povinného bez právneho nástupcu. Oprávnená nemohla
pri podávaní návrhu na vykonanie exekúcie ani pri náležitej opatrnosti predvídať, že povinný bude

vymazaný z obchodného registra a že stratí spôsobilosť byť účastníkom konania. Nakoľko oprávnená
zastavenie exekúcie nezavinila, nemožno ju zaviazať k náhrade trov exekúcie a rovnako nie je zákonný
priestor na to, aby sa rozširoval taxatívne určený okruh dôvodov, kedy je možné zaťažiť oprávneného
náhradou trov exekučného konania. Poukázala na čl. 46 ods. 1 a čl. 5 ods. 1 Ústavy SR. Exekútorov
je potrebné považovať za príslušníkov slobodného povolania, pričom je vecou slobodného rozhodnutia

osoby spĺňajúcej predpoklady, že sa dá vymenovať za exekútora a následne vykonáva exekútorskú
činnosť za účelom dosiahnutia zisku v podnikateľskom režime. Skutočnosť, že môže nastať stav, že
nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, je potrebné považovať za riziko, ktoré
nesie, čo je do značnej miery kompenzované monopolným postavením súdneho exekútora pri výkone
exekúcie. Mala za to, že hoci má exekútor zákonný nárok na úhradu trov, nemusí to bezpodmienečne
znamenať, že tieto trovy aj v každom prípade reálne vymôže. Zastávala názor, že súdny exekútor nemá

vždy a absolútne právo na náhradu trov exekúcie.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) sa pred rozhodovaním vo veci samej prioritne zaoberal
otázkou a posúdením, či je daná právomoc vo veci konať a či je v tejto časti prípustné podanie opravného
prostriedku. Odvolací súd pri tom dospel k záveru, že v dôsledku zmeny právnej úpravy nie je možné
o odvolaní oprávneného konať na odvolacom súde.

Podľa § 374 ods. 4 O.s.p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka

alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Podľa § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa
osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o
vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Počnúc 1. novembrom 2013 zákonodarca pristúpil k radikálnej zmene úpravy prípustnosti opravných
prostriedkov proti výroku o náhrade trov konania, keď v dôsledku novelizácie ustanovenia § 58
Exekučného poriadku už odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57
Exekučného poriadku nie je prípustné. Tým dochádza k zmene situácie pri rozhodovaní o trovách
exekúcie vyšším súdnym úradníkom, pretože podľa § 374 ods. 4 O.s.p., ak bolo odvolanie podané

proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa, rozhodnutie
sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Podľa prechodných ustanovení § 243b ods. 3 Exekučného poriadku k úprave účinnej od 1. novembra
2013 o odvolaní proti výroku o trovách v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom
2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané

proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

V predmetnej veci ide o rozhodnutie vydané vyšším súdnym úradníkom, proti ktorému bolo odvolanie
podané až dňa 04.07.2014, preto na konanie o odvolaní proti výroku o trovách tohto rozhodnutia už nie
je príslušný krajský súd.

Keďže v tomto prípade ide o rozhodnutie vydané vyšším súdnym úradníkom, a zároveň ide o

rozhodnutie, proti ktorému v zmysle § 202 ods. 2 O.s.p. nie je prípustné odvolanie, takéto rozhodnutie sa
podaným odvolaním zrušilo a vo veci mal opätovne rozhodnúť príslušný sudca súdu prvého stupňa. Zatakéto rozhodnutie sa nedá považovať vyjadrenie sudcu zo dňa 08.09.2014 (č. l. 22), ktorým odvolaniu
nevyhovel. Občiansky súdny poriadok upravuje formy rozhodnutí v štvrtej hlave tretej časti, v § 152
až 175, pričom rozoznáva tri formy súdnych rozhodnutí a to rozsudok, uznesenie a platobný rozkaz.

Vyjadrenie sudcu podľa § 374 ods. 4 O.s.p. nemá charakter rozhodnutia.

Dôsledkom toho, aplikujúc ustanovenie § 374 ods. 4 O.s.p. sa rozhodnutie súdu prvého stupňa vydané
vyšší súdnym úradníkom podaním odvolania zrušuje s tým, že o trovách konania musí opätovne
rozhodnúť sudca. Proti tomuto rozhodnutiu sudcu už odvolanie nebude prípustné.

S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd vrátil vec súdu prvého stupňa ako
bezdôvodne predloženú bez meritórneho rozhodnutia o podanom odvolaní.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.