Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. november 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/147/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713213015
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8713213015.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, proti
žalovanému H. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/X, J., o zaplatenie 268,87 Eur s prísl., o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 22.04.2014 č.k. 17C 47/2014-56 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 268,87
Eur s prísl., ako aj zaplatiť trovy konania vo výške 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 74,52
Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa za zistené, že žaloba je opodstatnená. V konaní
nebolo sporné, že žalovaný titulom zabezpečenia záväzku právneho predchodcu žalobcu voči dlžníkovi
ručením zodpovedá žalobcovi za plnenie záväzku vzniknutého zmluvou o úvere. V konaní žalobca
voči žalovanému ako ručiteľovi uplatnil nárok na zaplatenie neuhradených splátok úveru splatných
od 10.09.2010 do 10.05.2011, čo v celkovej výške 268,87 Eur. Žalovaný v konaní vzniesol námietku
premlčania tohto nároku. Súd prvého stupňa na túto námietku prihliadol a dospel k záveru, že nárok nie je
premlčaný. Žalovaný tvrdil, že splatnosť zostatku úveru bola právnym predchodcom žalobcu vyhlásená
05.01.2006, premlčacia doba tak uplynula 06.01.2009. Súd prvého stupňa však dospel k záveru, že zo
žiadnych listinných dôkazov nevyplýva vyhlásenie splatnosti zostatku úveru dňom 05.01.2006. Pokiaľ v
Prílohe č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok je uvedený dátum 05.01.2006 s uvedením „splatnosť“,
tento dátum predstavoval špecifikáciu pohľadávky k 05.01.2006 potrebnú k postúpeniu pohľadávky.
Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal mimoriadnu splatnosť úveru dňom 05.01.2006. Zo zmluvy
o splátkovom úvere vyplýva konečná splatnosť úveru dňom 10.05.2011. Pokiaľ žaloba bola podaná
na súde dňa 10.09.2013, bola podaná pred uplynutím premlčacej doby, preto žalobe vyhovel ako
opodstatnenej a o trovách konania účastníkov rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok
zmeniť tak, aby žaloba bola zamietnutá, alternatívne navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania žalovaný uvádza, že v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p.
má súd svoje rozhodnutie odôvodniť spôsobom predpokladaným týmto zákonným ustanovením. Súd
prvého stupňa podľa jeho názoru nesprávne právne posúdil námietku premlčania, ktorá bola žalovaným
uplatnená. Žalobca, resp. právny predchodca mali súdu predložiť kompletnú zložku v súvislosti s
úverovou zmluvou, z ktorej by bolo nepochybne zrejmé, že mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená
k 05.01.2006. Žiadať tento dôkaz je však v súčasnosti z pohľadu žalovaného kontraproduktívne, keďže
žalobca pozná, kam smeruje obrana žalovaného. To znamená, že listinu o predčasnom zosplatnení
úveru by pravdepodobne úmyselne nepredložil, čo potvrdil aj svojim vyjadrením z 09.04.2014. Aj za
daného stavu možno konštatovať, že splatnosť celého úveru bola vyhlásená ku dňu 05.01.2006 a dôkaz

o tejto skutočnosti predložil sám žalobca. Žalovaný o tom nemusel predkladať žiaden listinný dôkaz, ako
to požaduje súd v rozsudku. Súd si nesprávne vyložil Prílohu č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok,
keď v rozsudku uviedol, že to neznamená splatnosť celého úveru, ale uvedený dátum predstavoval
špecifikáciu pohľadávky k 05.01.2006 potrebnú k postúpeniu. Takéto odôvodnenie súdu nemá žiadnu
logiku, pretože k postúpeniu pohľadávky medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom došlo dňa
22.10.2008 a teda určite nebolo potrebné ani logické vykonávať špecifikáciu pohľadávky k 05.01.2006.
Navyše, ak by nedošlo k mimoriadnej splatnosti úveru, tak špecifikácia pohľadávky k 05.01.2006 je
nesprávna, pretože k tomuto dátumu mohla byť splatná maximálna suma 448,11 Eur za 15 splátok
od 10.10.2004 do 05.01.2006 po 29,87 Eur. V prehľade je však uvedená dlžná čiastka k 05.01.2006
1.649,44 Eur. Splatnosť celého úveru tak musela byť vyhlásená k 05.01.2006. Toto tvrdenie potvrdzuje aj
samotná Zmluva o úvere, ako aj ustanovenia článku 7.6 Všeobecných obchodných podmienok. Ďalším
dôkazom, ktorý potvrdzuje, že bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, je aj samotné postúpenie
pohľadávky zo dňa 22.10.2008. K tomuto dátumu postupca postupoval pohľadávky, ktoré museli už
byť splatné skôr a podrobne ich uviedol vo výpise z účtovných kníh. V tomto výpise sú prehľadne
uvedené všetky postúpené pohľadávky. Čo sa týka pohľadávky, ktorá je predmetom sporu, tak je mimo
iné uvedené, že dátum poslednej úhrady splátky bol 08.07.2005, následne si dlžník E. V. svoje povinnosti
neplnil a právny predchodca s poukazom na ustanovenia úverovej zmluvy a všeobecných obchodných
podmienok vyhlásil k 05.01.2006 splatnosť úveru. Žalobca sa podanou žalobou snaží súd uviesť do
omylu, ak tvrdí, že nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, aj keď predložené listinné dôkazy
potvrdzujú opak a žalobou si bezdôvodne uplatňuje akože len nepremlčané splátky, aj keď žalobcovi
je zrejmé, že splatnosť celého úveru nastala 05.01.2006. V zmysle týchto dôvodov žalovaný navrhol
podanému odvolaniu vyhovieť.

K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý navrhuje rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Uvádza, že špecifikácia postúpenej pohľadávky ku dňu postúpenia 22.10.2008, uvedená v Prílohe
k Zmluve o postúpení pohľadávok, neznamená, že pohľadávka musela byť zosplatnená, ako to
nesprávne konštatuje žalovaný bez ďalšej argumentácie. Špecifikácia pohľadávky ku dňu postúpenia
je potrebná pre odpis z účtovníctva postupcu a určenie odmeny za postúpenie. K dátumu 05.01.2006
žalobca uvádza, že ide o dátum, ktorý predstavuje iba ukončenie pohľadávky v internom systéme
postupcu, ktorý nemá nič spoločné s vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru. Podľa Všeobecných
obchodných podmienok právneho predchodcu, banka bola oprávnená, nie však povinná vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť úveru. V danom prípade postupca toto oprávnenie nevyužil a konečná splatnosť
úveru nastala v zmysle zmluvy o splátkovom úvere 10.05.2011. Poukázal tiež na článok 18 bod
18.14 Všeobecných obchodných podmienok, v zmysle ktorých postupca mohol postúpiť a postúpil
nezosplatnenú pohľadávku.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1,2 O.s.p.
spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie je dôvodné, keďže súd prvého stupňa sa nevyporiadal so všetkými
okolnosťami potrebnými pre správne rozhodnutie o veci a nie sú tak dané podmienky pre potvrdenie,
ani pre zmenu preskúmavaného rozhodnutia.

Ako je zrejmé z obsahu spisu, podanou žalobou sa žalobca vo vzťahu k žalovanému domáha zaplatenia
sumy 268,87 Eur s prísl., keď táto suma má podľa žalobcu pozostávať z jednotlivo neuhradených splátok
úveru, ktoré sa stali splatnými od 10.09.2010 do 10.05.2011 v počte 9 a celkovej výške 268,87 Eur.
Je zrejmé, že vo vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a dlžníkom E. V. bola dňa 16.09.2004
uzatvorená zmluva o splátkovom úvere, na základe ktorej bol dlžníkovi poskytnutý úver za účelom
investícií do nehnuteľností vo výške 50.000,- Sk (1.659,70 Eur), výška úrokovej sadzby bola stanovená
9,80 %, úver mal byť splácaný v splátkach po 900,- Sk mesačne (29,87 Eur), keď konečná splatnosť
úveru bola stanovená 10.05.2011. V súvislosti s takto uzatvorenou zmluvou o úvere, právny predchodca
žalobcu a žalovaný uzatvorili dohodu o ručení podľa § 303 a nasl. Obchodného zákonníka a to dňa
16.09.2004. Dlžník E. V. zomrel dňa XX.XX.XXXX a tento nárok je uplatňovaný vo vzťahu k žalovanému
ako k ručiteľovi tohto úverového vzťahu.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom k 16.09.2004, spotrebiteľskými zmluvami
sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v 8. časti tohto zákona a zmluva
podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 53 ods. 1 citovaného zákona, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa § 54 ods. 1,2 citovaného zákona, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 565 citovaného zákona, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté, alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.

Podľa § 100 ods. 1 citovaného zákona, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
uzatvorenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 citovaného zákona, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba
je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Súd prvého stupňa v preskúmavanom rozhodnutí konštatuje, že námietka premlčania vznesená
zo strany žalovaného opodstatnená nie je z dôvodu, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal
mimoriadnu splatnosť tohto úveru dňom 05.01.2006. Zo zmluvy o splátkovom úvere pritom podľa
prvostupňového súdu vyplýva konečná splatnosť úveru dňom 10.05.2011.

Tieto závery súdu prvého stupňa však nezodpovedajú v konaní realizovanému dokazovaniu. Ako už bolo
spomínané, zmluvu o splátkovom úvere uzatvoril 16.09.2004 právny predchodca žalobcu, ktorým bola
Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom v Bratislave. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 22.10.2008
Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava ako postupca postúpil okrem iného aj predmetnú pohľadávku vo
vzťahu k žalobcovi a súčasťou takto uzatvorenej zmluvy o postúpení pohľadávok je aj Príloha č. 1 k tejto
zmluve - aktíva pohľadávok Slovenskej štátnej sporiteľne, a.s. so sídlom v Bratislave. V tejto Prílohe
č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok je spomínaná aj pohľadávka dlžníka E. V. s uvedením dátumu
uzatvorenia úverovej zmluvy 16.09.2004. Podľa tejto prílohy, počet dní omeškania dlžníka bol 1200 (cca
40 mesiacov) a ako dátum poslednej úhrady je uvedený deň 08.07.2005 s tým, že výška poslednej
úhrady predstavovala 1.814,- Sk (60,21 Eur). V prílohe je uvedená splatnosť úveru dňom 05.01.2006
so špecifikáciou pohľadávky - istiny do splatnosti 49.690,90 Sk, úroky celkom 51.446,80 Sk a zostatok
pohľadávky ku dňu postúpenia 101.137,70 Sk.

Odvolací súd konštatuje, že takto predložený doklad zo strany žalobcu - Príloha č. 1 k Zmluve o
postúpení pohľadávok dostatočne preukazuje tú skutočnosť, že právny predchodca žalobcu zosplatnil
úver poskytnutý dlžníkovi E. V. po tom, čo z jeho strany nebol úver splácaný v zmysle uzatvorenej zmluvy,
keď je zrejmé, že posledná úhrada bola vykonaná 08.07.2005. V tejto súvislosti žalovaný správnym
spôsobom poukázal na bod 7.6, 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok právneho predchodcu
žalobcu, v zmysle ktorých banka bola oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, teda požadovať
splatenie pohľadávky zo Zmluvy o úvere a klient bol povinný splatiť pohľadávku zo Zmluvy o úvere v
lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti. Nebolo dôvodné od žalovaného žiadať,

aby preukázal okamih mimoriadnej splatnosti tohto úveru, keď bol to samotný žalobca, ktorý spolu so
zmluvou o postúpení pohľadávky predložil súdu aj už uvádzanú Prílohu č. 1 k Zmluve o postúpení
pohľadávok, z obsahu ktorej je zrejmé, že jeho právny predchodca sám potvrdil, že splatnosť úveru
nastala dňom 05.01.2006. Nemožno súhlasiť s argumentáciou žalobcu, že uvedený dátum 05.01.2006
predstavoval len špecifikáciu pohľadávky potrebnú k jej postúpeniu. Nemožno totiž v tejto súvislosti
opomenúť, že splatnosť bola právnym predchodcom žalobcu v tomto doklade určená k 05.01.2006,
avšak Zmluva o postúpení pohľadávok bola uzatvorená až 22.10.2008.

Za situácie, že súd prvého stupňa sa nesprávnym spôsobom vyporiadal s otázkou, kedy nastala
splatnosť dlhu, ktorý je predmetom tohto konania, bude jeho povinnosťou v ďalšom konaní opätovne
zaoberať sa uplatnenou námietkou premlčania zo strany žalovaného a túto posúdiť v súlade s
ustanovením § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu
podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje spôsobom, ktorý
záväzne určuje § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie je
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné
právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Tieto požiadavky odvolaním napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa dostatočným spôsobom nespĺňa, v dôsledku čoho aj v nadväznosti na
vyjadrené závery, odvolací súd rozsudok postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil a vrátil vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, tak ako to určuje § 221 ods. 2 O.s.p.

V novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.