Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/110/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812213063
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8812213063.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava,
IČO: 35 697 270, právne zastúpeného Mgr. Martinom Katriakom, advokátom, Dr. Vladimíra Clementisa
10, 821 02 Bratislava proti žalovanému: P. P., nar. X.X.XXXX, bytom P. XXX, XXX XX X. o zaplatenie
201,13 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k.
9C/375/2012 - 36 zo dňa 28.3.2013 zhodou hlasov členov senátu takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t. j. vo výroku o zamietnutí žaloby v
prevyšujúcej časti, vo výroku o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ako aj vo výroku o náhrade trov
konania a v rozsahu rušenia mu vracia vec na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo
výške 131,13 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 9.4.2011 do

zaplatenia a trovy konania v sume 4,95 eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Čo do zvyšku žalobu zamietol a zároveň určil, že „zmluvná podmienka dojednaná v dodatku k zmluve
o pripojení zo dňa 20.4.2010 uvedená v čl. II bod 2.2 týkajúca sa zmluvnej pokuty v sume 70 eur je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou“.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podaným návrhom domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 201,13 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 09.04.2011 do

zaplatenia a trov konania, dôvodiac, že so žalovaným uzavrel dňa 20.04.2010 zmluvu č. A4988142, v
zmysle ktorej vypožičal žalovanému SIM kartu, ktorá mu umožňovala využívať telekomunikačné služby
poskytované žalobcom. V zmysle dodatku k zmluve o pripojení č. A4988142 mal žalovaný počas doby
platnosti dodatku nárok na poskytnutie zľavy z výšky mesačného poplatku ktoréhokoľvek z účastníckych
programov uvedených v bode 1.2. dodatku. Zároveň sa zaviazal, že zotrvá v zmluvnom vzťahu podľa čl.
2.1., v opačnom prípade zaplatí zmluvnú pokutu podľa čl. 2.2. Pokusom o pokonávku zo dňa 25.3.2011

oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a výšku zmluvnej pokuty a vyzval
ho na ich úhradu v dodatočnej lehote, no žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval žiadnou ani
čiastočnou úhradou pohľadávky. V konaní preto uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 131,13 eur za
neuhradené služby ako aj zmluvnú pokutu v sume 70 eur, všetko aj s úrokmi z omeškania.

Z vykonaného dokazovania súd prvého stupňa zistil, že podľa zmluvy o pripojení č. A4988142 zo dňa
20.4.2010 uzavretej medzi účastníkmi tohto konania žalobca poskytol

žalovanému ako užívateľovi - fyzickej osobe - nepodnikateľovi SIM kartu. Predmetom

zmluvybolúčastníckyprogramVolaniadovšetkýchsietí100+Večeravíkendaďalšiedojednanéslužby.
Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronickýchkomunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s.
( ďalej len „ Všeobecné podmienky“ ). Za poskytnuté služby žalobca vyfakturoval žalovanému faktúrou
č. 8041888530 zo dňa 23.7.2010 sumu 55,86 eur s dátumom splatnosti dňa 06.8.2010, faktúrou

č. 1007714790 zo dňa 23.7.2010 sumu 2,33 eur s dátumom splatnosti dňa 6.8.2010, faktúrou č.
8042416097 zo dňa 23.8.2010 sumu 32,69 eur s dátumom splatnosti dňa 10.9.2010, faktúrou č.
8042945908zodňa23.9.2010sumu35,84eursdátumomsplatnosti7.10.2010, faktúrouč.1008029253
zo dňa 23.9.2010 sumu 2,33 eur s dátumom splatnosti dňa 7.10.2010, faktúrou č. 8043478275 zo
dňa 23.10.2010 sumu 4,08 eur s dátumom splatnosti dňa 06.11.2010.Pokusom o pokonávku zo

dňa 25.3.2011 žalobca upozornil žalovaného, že voči nemu eviduje splatnú pohľadávku, ktorá vznikla
neuhradením riadne vyúčtovanej ceny za poskytnuté služby za mesiace júl 2010 až február 2011 v sume
139,13 eur. Na základe dodatku k zmluvám o pripojení ho vyzval aj na úhradu zmluvnej pokuty v celkovej
výške 70 eur. Cenu služieb ani uplatňovanú zmluvnú pokutu žalovaný nezaplatil. Predmetný právny
vzťah súd prvého stupňa posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ,

pričom obsah zmluvy s dodatkom, ako aj Všeobecné podmienky boli dané žalobcom bez možnosti
žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu. Nárok žalobcu na zaplatenie ceny za poskytnuté služby v
sume 131,13 eur vyhodnotil súd prvého stupňa ako opodstatnený. Citoval preto v dôvodoch rozhodnutia
príslušné ustanovenia Všeobecných podmienok i ustanovenia zák.č.610/2003 Z. z. o elektronických
komunikáciách i Obč.zák. K priznanej cene služieb priznal žalobcovi aj uplatňované úroky z omeškania,

pretože žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku.

Vo vzťahu k uplatňovanému nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty uviedol, že právo na zmluvnú
pokutu sa odvíja od zmluvy o pripojení a dodatku k nej, ktoré ako typové zmluvy sú uzatvárané vo
viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute
podstatným spôsobom neovplyvňuje a preto sa nejedná o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie.

Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával,
pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách (na predtlači
spoločnosti) a žalobca menil len výšku zmluvnej pokuty. Tento vzťah medzi účastníkmi na základe
zmluvy vznikol v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku Smernice
EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať

neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti
takejto podmienky. Pri hodnotení dojednaných zmluvných podmienok podľa ust. § 53 ods. 9 Obč. zák.
bral preto zreteľ na povahu tovaru, na ktorý zmluva bola uzavretá, keď predmetom bolo poskytovanie
služieb v rámci dohodnutého programu, pričom cena za poskytované služby bola stanovená cenníkom

a zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s tým, že v zmysle dodatku sa žalovaný zaviazal, že po
dobu 15 mesiacov zotrvá v

zmluvnom vzťahu s podnikom a že po celú túto dobu bude bez prerušenia tieto služby využívať a to v
súlade s jeho záväzkami. Zmluvná pokuta bola dojedná pre porušenie všetkých povinností vyplývajúcich
pre žalovaného z predmetného dodatku. Ustanovenie o Všeobecných podmienkach ako neoddeliteľnej

súčasti zmluvy sa nachádza v spodnej časti zmluvy malými písmenami. Aj samotná výška zmluvnej
pokuty bola určená jednotnou sumou za porušenie viacerých pre žalovaného zo zmluvy a dodatku
vyplývajúcich povinností. Preto prvostupňový súd dospel k záveru, že dojednanie o zmluvnej pokute
je neprijateľnou podmienkou upravenou v spotrebiteľskej zmluve, preto je neplatné a zmluvnú pokutu
uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného dojednania nemožno ani zmoderovať. Preto žalobu v

časti nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 70 eur zamietol a určil takúto zmluvnú podmienku
za neprijateľnú priamo vo výroku rozhodnutia.

Výrok o náhrade trov konania odôvodnil aplikáciou ust. § 142 ods. 2 O.s.p.. Ustálil, že procesný výsledok
konaniasvedčí65%-némuúspechužalobcuvkonanía35%-némuúspechužalovanéhovkonaní.Preto
priznal žalobcovi nárok na náhradu trov vzniknutých mu v súvislosti so zaplateným súdnym poplatkom

vo výške 30 %, t. j. v rozsahu 4,95 eur.

Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Namieta výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým bola určená neprijateľnosť zmluvnej podmienky dojednanej v dodatku k zmluve o pripojení,uvedená v článku II. bod 2.2 i výrok, ktorým bola zamietnutá jeho žaloba v časti o zaplatenie 70,- eur
s prísl.. Podľa neho názor súdu prvého stupňa o neprijateľnosti podmienky v spotrebiteľskej zmluve
je nesprávny. Uzavretím dodatku k zmluve sa žalobca zaviazal poskytovať žalovanému benefit -

zľavu z mesačného poplatku za účastnícky program. Dohoda o zmluvnej pokute vo výške 70,- eur
bola jediným prostriedkom, ktorý mal žalovaného viesť k riadnemu plneniu si zmluvných povinností,
pretože v prípade porušenia zmluvných povinností žalovaný nemal povinnosť doplatiť žalobcovi cenu
užívateľského programu podľa platného cenníka služieb. Cenové zvýhodnenie poskytnuté žalovanému
na základe dodatku k zmluve zabezpečovala len dohodnutá zmluvná pokuta, ktorá podľa názoru žalobcu

nie je v rozpore so spotrebiteľským právom a nie je zmluvným dojednaním, ktoré by bolo v hrubom
nepomere vo vzťahu k právam a povinnostiam účastníkov zmluvy. Žalobca pri uzavretí dodatku nebol
nijakým spôsobom zvýhodnený. Výhody získal uzavretím dodatku len žalovaný. Preto uzavretá dohoda
o zmluvnej pokute nemohla spôsobiť nerovnováhu práv v neprospech žalovaného. Zmluvná pokuta
mala zabezpečovací a sankčný charakter a mala žalovaného viesť k dodržiavaniu zmluvných povinností.
Navrhuje preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť tak, že súd zaviaže žalovaného

na zaplatenie sumy 70,- eur s prísl., zruší výrok o neprijateľností zmluvnej podmienky a prizná žalobcovi
ajnáhradutrovkonaniapozostávajúcichzozaplatenýchsúdnychpoplatkoviztrovprávnehozastúpenia.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Odvolací súd prejednal podané odvolanie bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Preskúmal
napadnutý rozsudok i konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 ods.

1, 3 O.s.p.. Bol teda viazaný rozsahom a dôvodmi podaného

odvolania, nad rámec ktorých nebol oprávnený ani povinný rozhodnutie súdu prvého stupňa
preskúmavať. Tu treba zdôrazniť to, že výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bolo žalobe vo veci
samej vyhovené, nebol napadnutý odvolaním. Preto výrok rozhodnutia súdu

prvého stupňa o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 131,13 eur s úrokom z omeškania vo

výške9%ročnezdlžnejsumyod9.4.2011dozaplatenianadobudolprávoplatnosťanebolooprávnením,
ani povinnosťou odvolacieho súdu v tomto výroku rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať (§
159 ods. 1, 2, § 206 ods. 2 O.s.p.). Predmetom prieskumu teda boli zostávajúce výroky, a to výrok o
zamietnutížalobyvčastitýkajúcejsauplatnenejzmluvnejpokutyivýrokourčeníneprijateľnostizmluvnej
podmienky a samozrejme aj súvisiaci výrok o náhrade trov konania. Tu pri prieskume týchto výrokov

treba okrem viazanosti dôvodmi podaného odvolania dať do pozornosti prieskumnú činnosť odvolacieho
súdu v nadväznosti na vadu konania, ak mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods.
3 O.s.p.). V predmetnej veci právo o takúto situáciu aj ide.

V predmetnej veci sa nerozporuje to, že ide o nároky vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy.
Prvostupňový súd zamietol žalobu v časti týkajúcej sa uplatňovaného nároku na zmluvnú pokutu so

záveromoneprijateľnostizmluvnejpodmienkyvspotrebiteľskejzmluve,resp.vdodatkukspotrebiteľskej
zmluve. Záver o zamietnutí žaloby na peňažné plnenie je závislý aj na rozhodnutí o určení neprijateľnosti
zmluvnej podmienky. Z ust. § 153 ods. 4 O.s.p. vyplýva, že ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku
v spotrebiteľskej zmluve alebo v všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo

mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,
nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie
túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.

K citovanému ustanoveniu ods. 4 O.s.p. zavedeného do O.s.p. novelou realizovanou zák. č. 575/2009 Z.
z., zákonodarca v dôvodovej správe uviedol, že ak by súd neuviedol znenie neprijateľnej podmienky vo

výroku rozsudku, rozsudok by síce mal účinky medzi účastníkmi konania a nešlo by o žiadne procesné
pochybenie, nedosiahol by sa však sledovaný cieľ, a to, aby vznikla dodávateľovi povinnosť zdržať sa
používania takejto podmienky voči všetkým spotrebiteľom vo formulárových zmluvách a tak, aby sa
predišlo sústavnému používaniu nečestnej zmluvnej podmienky. Súd by tak nenaplnil to, čo sa od neho
očakáva v spotrebiteľských veciach, a teda aby prispel svojou rozhodovacou činnosťou k vyššej kvaliteživota, pretože inštitút neprijateľnej podmienky je pretavením princípu dobrých mravov do pozitívneho
práva.

Okrem spomenutéto dôsledku má formulácia určovacieho výroku vo vzťahu ku záveru o neprijateľnej

zmluvnej podmienke význam aj procesnoprávny, viažuci sa napríklad na možnosť podania dovolania
proti rozhodnutiu odvolacieho súdu (§ 238 ods. 3 O.s.p.).

V predmetnej veci existuje príčinná súvislosť medzi rozhodnutím súdu o nepriznaní plnenia dodávateľovi
(v podobe výroku zamietajúceho žalobu) a právnym posúdením časti dohody účastníkov pojatej do
článku II. bod 2.2 obsahujúceho podmienky uplatňovania

zmluvnej pokuty. Ak má mať určovací výrok rozhodnutia súdu ten význam, aký je spomenutý vyššie,

nemôže byť výrok o určení neprijateľnosti zmluvnej pokuty v predmetnej veci ním formulovaný tak, ako
ho pojal do napadnutého výroku prvostupňový súd. Žiaducim pri závere o neprijateľnosti bolo formulovať
celý text tohto zmluvného dojednania obsiahnutého v označenom článku II. bod 2.2. Nutnosť pojať
takéto označenie neprijateľnej zmluvnej podmienky judikovanej súdom do výroku rozhodnutia
vyplynula napr. aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 1Obdo 25/2012 zo dňa 31.7.2012. Ak súd

prvého stupňa v zmysle § 153 ods. 4 O.s.p. chcel vyvodiť záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky,
mal vo svojom výroku uviesť znenie neplatnej zmluvnej podmienky, pre ktorú žalobu v časti zamietal
(nepriznal dodávateľovi čiastočne žalované plnenie). Ak tak prvostupňový súd neurobil, okrem iného
odňal žalobcovi možnosť dosiahnuť preskúmania presného znenia zmluvnej podmienky v konaní pred
Najvyšším súdom SR ako súdom dovolacím. Podľa názoru odvolacieho súdu ide tak o nesprávny

procesný postup, ktorý založil dôvod pre zrušenie prvostupňového rozsudku už v konaní pred odvolacím
súdom v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a to v napadnutých výrokoch. Opäť v tomto smere treba
odkázať na závery prijaté v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 1Obdo 25/2012 z 31.7.2012.

Odvolací súd je aj toho názoru, že z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia dôvody napadnutého
rozhodnutia nedávajú určitú odpoveď na to, v čom by formulácia článku II. bod 2.2 zakladala výrazný

nepomer v právach a povinnostiach účastníkov konania, v čom by tam uvedené porušenia povinnosti
spotrebiteľanemohlibyťpostihovanézmluvnoupokutouvdohodnutomrozsahu.Záveryprvostupňového
súdu sú v tomto smere len všeobecné, konštatujúce už judikované závery súdov v iných veciach
týkajúcich sa žalobcu riešiacich v minulosti dohodnutú zmluvnú pokutu súvisiacu s poskytnutou zľavou
za predávaný telefón, či iné telekomunikačné zariadenie a teda na inom skutkovom zdôvodnení podanej

žaloby, ako je to v predmetnej veci.

V tomto smere teda rozhodnutie súdu prvého stupňa nespĺňa ani podmienky vyžadované ustanovením
§ 157 ods. 2 O.s.p..

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom rozsahu zrušil a vrátil mu
vec na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f) ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa § 224 ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004

Z. z. v znení neskorších predpisov).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.