Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. júl 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8CoPr/6/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112236975
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8112236975.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne: PaedDr. K. M., PhD., bytom W. XX, M., právne
zastúpenej JUDr. Dušanom Remetom, advokátom so sídlom Masarykova 2, Prešov, proti žalovanému:
Stredná zdravotná škola, so šidlom O. XX, M., právne zastúpenému JUDr. Ivetou Hrebenárovou,
advokátkou so sídlom Grešova 7, Prešov, o okamžitom skončení pracovného pomeru, o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 14Cpr/9/2012-228 zo dňa 17. 09. 2013 takto

jednohlasne

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 12. 11. 2012 sa žalobkyňa domáhala rozhodnutia o tom, že oznámenie
o okamžitom skončení pracovného pomeru je neplatné. Následne toto podanie upresnila a navrhla
rozhodnúť o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru „správca počítačovej siete".

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

O žalobe rozhodol Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 17. 09. 2013 tak, že žalobu zamietol. Zaviazal
žalobkyňu nahradiť žalovanej trovy konania.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že mal preukázané, že žalobkyňa porušila svoje pracovné povinnosti
a žalovaný túto skutočnosť vyhodnotil tak, že žalobkyňa porušila závažne pracovnú disciplínu a
z toho dôvodu s ňou okamžite ukončil pracovný pomer. Uviedol, že je úlohou súdu vyhodnotiť
skutočnosť porušenia pracovnej disciplíny s ohľadom na osobu zamestnanca, funkciu ktorú zastáva,

doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, situáciu za ktorej došlo k porušeniu pracovnej
disciplíny, mieru zavinenia, spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych pracovných povinností, dôsledky
porušenia pracovných povinností pre zamestnávateľa, či zamestnanec svojím konaním spôsobil
zamestnávateľovi škodu a pod..

Uviedol, že pokiaľ by v súvislosti s vyhodnotením intenzity porušenia pracovnej disciplíny nebral do
úvahy žalovaným namietané porušenia pracovnej disciplíny pred okamžitým ukončením pracovného

pomeru, teda nevychádzal by z iných dôvodov než sú tie, ktoré žalovaný vymedzil v rámci okamžitého
skončenia pracovného pomeru, aj tak by dospel k záveru, že konanie žalovanej nemožno označiť za
náhodné. Tak ako sa táto vyjadrila k porade zo dňa 02. 10. 2012, teda, že sa iba v návale povinností
zabudla odhlásiť zo systému ako správca siete, pretože takéto opakované vykazovanie duplicitného
vykonávania práce nie je podlá názoru súdu náhodné. 0 tom svedčí aj skutočnosť, že žalobkyňa si aj
v rámci ňou ručne vypisovaných výkazov mzdových nárokov uplatnila nárok na náhradu mzdy aj za

obdobie, keď preukázateľne funkciu správcu siete nevykonávala, a teda už túto samotnú skutočnosťje potrebné hodnotiť ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, pretože žalobkyňa mala vedomosť
o tom, že porady sa konali, a preto si za čas porady jednoznačne nemala uplatniť mzdové nároky
ako správca siete. Poukázal na to, že žalobkyňa v minulosti v dvoch prípadoch požiadala pani U. o

opravu dochádzky v dochádzkovom systéme. Uviedol, že nie je smerodajné, že škoda, ktorá mala byť
spôsobená žalovanej je iba vo výške 14,40 Eur, pretože v tomto ohľade je podstatná skutočnosť, že
žalobkyňa takto konala opakovane, okrem dní uvedených v okamžitom skončení pracovného pomeru aj
12. 09. 2011. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobkyňa z hľadiska zavinenia
konala minimálne vo forme jej vedomej nedbanlivosti, závažne porušila pracovnú disciplínu a okamžité

skončenie pracovného pomeru, ktorý jej žalovaný doručil dňa 09. 10. 2012, je platné. Súd prvého stupňa
uviedol, že z odôvodnenia žaloby vyplýva, že táto sa stará o osobu blízku, ktorá je osobou s ťažkým
zdravotným postihnutím. V tomto smere však neprodukovala žiadne dôkazy a ani po poučení podľa §
12 0 ods. 4 O. s. p. nenavrhla žiadne dôkazy preukazujúce túto skutočnosť. Preto sa súd vzhľadom
na kontradiktórnosť konania nezaoberal- posúdením tohto dôvodu, pričom iba na základe predloženia
kópie preukazu nemožno preukázať starostlivosť o túto osobu a žalobkyňu nie je možné považovať

s poukazom na § 68 ods. 3 Občianskeho zákonníka za zamestnanca, ktorý sa osobne stará o blízku
osobu, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Ďalej uviedol, že okamžité skončenie bolo
prerokované odborovou organizáciou dňa 03. 10. 2012.

Proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby
odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel. V odvolaní

uviedla, že v danej veci nebola dodržaná lehota dvoch mesiacov podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce,
v dôsledku čoho porušenia pracovnej povinnosti žalobkyňou z 11. 06. 2012 a 22. 06. 2012 nie
je možné posudzovať ako dôvody pre závažné porušenie pracovnej disciplíny. Nemožno akceptovať
tvrdenia žalovanej o ustálení času konania porád v dňoch 11. 06. 2012 a 22. 06. 2012.
Poukázala na to, že pri stanovaní času súd vychádzal z výpovede svedkyne pani A., ktorá

je „pravou rukou riaditeľky žalovanej" a už aj preto jej výpoveď nemôže byť objektívna. Nesúhlasila s
hodnotením, že postup žalovanej bol opakovaným a úmyselným porušením pracovných povinností.
Uviedla, že až na pohovore dňa 08. 10. 2012 bola prvýkrát upozornená na údajné porušenie
pracovnej disciplíny duplicitným vykazovaním prác. Dovtedy o žiadnom porušení nevedela.
Vysvetlila dôvody času svojho prihlásenia a odhlásenia sa z dochádzkového systému v dňoch 11. 06.

2012a22. 06. 2012. Poukázalanarozpornýzáverprvostupňovéhosúdu vodôvodnení rozsudku, keď
na viacerých miestach pojednáva o úmyselnom konaní žalobkyne, no napokon uvádza, že žalobkyňa
konala minimálne vo forme vedomej nedbanlivosti. Okamžité skončenie pracovného pomeru je
výnimočný spôsob ukončenia pracovného pomeru, nie je podlá žalobkyne možné jeho dôvod naplniť
iným než úmyselným konaním. Poukázala na diskriminačný prístup a mobing riaditeľky žalovanej.

O okamžitom skončení pracovného pomeru rozhodovalo vedenie školy, pričom okamžité skončenie
pracovného pomeru so žalobkyňou je podpísané iba riaditeľkou žalovanej. Poukázala na to, že v
žalobe tvrdila, že sa stará o blízku osobu svojho otca, a preto s ňou zamestnávateľ nemohol podľa § 68
ods. 3 Zákonníka práce, okamžite skončiť pracovný pomer. Tvrdenie preukázala nielen predložením
otcovho preukazu, ale aj výsluchom.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že
odvolanie žalovanej je odôvodnené.

Predmetom konania je neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkyne z dôvodu,
že ako správkyňa počítačovej siete sa dňa 02. 10. 2012 v dochádzkovom systéme prihlásila o 13:45
hod. k výkonu práce správcu počítačovej siete a odhlásila sa o 16:37 hod.. Na uvedenom pracovisku

ako správca počítačovej siete v čase od 14:30 hod. do 16:37 hod. nepracovala, nakoľko sa zúčastnila
pracovnej porady, ktorá vyplýva z jej hlavného pracovného pomeru. Pri podrobnej kontrole dochádzky
sa preukázalo takéto vykazovanie práce v ďalších dvoch prípadoch, a to 11. 06. 2012 a 22. 06. 2012.

Dôvodom okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 Zákonníka práce je závažné porušenie
pracovnej disciplíny. Zamestnávateľ musí závažné porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom

preukázať. „Súd pri hodnotení intenzity porušenia pracovnej disciplíny nie je viazaný tým ako
zamestnávateľ hodnotí určité konanie zamestnanca, ale musí k tomu zaujať vlastné stanovisko. Ak mábyť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie pracovného pomeru
zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca
zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí obsahovať určitý stupeň intenzity. Porušenie pracovnej

disciplínynajvyššejintenzityjedôvodompreokamžitéskončeniepracovnéhopomerualeboprevýpoveď
z pracovného pomeru. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych
okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností,
spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu
došlo. Dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi

škodu a pod." (rozsudok Najvyššieho súdu SR 3Cdo 81/2 010). Pojem menej závažného porušenia
pracovnej disciplíny ani závažného porušenia pracovnej disciplíny Zákonník práce nedefinuje, a ani
neustanovuje, z akých hľadísk treba pri ich posudzovaní vychádzať.

Vdanomprípadezrozhodnutiasúduprvéhostupňamožnozistiťakosúdprvéhostupňahodnotíintenzitu
porušenia pracovných povinností žalovanej s ohľadom na spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych
pracovných povinností, dôsledky porušenia pracovných povinností pre zamestnávateľa, či zamestnanec

svojím konaním spôsobil zamestnávateľovi škodu, nie však z hľadiska ostatných uvedených kritérií.
Nevyhodnotil skutočnosť, že o takéto chybné prihlasovanie sa v prípade žalobkyne jednalo vždy v
čase konania porád, nevyhodnotil to, že sama žalobkyňa dvakrát požiadala o opravu dochádzky v
prípade svojej vedomosti o chybnom prihlasovaní. S výsledkami dokazovania mal za preukázané,
že chybné prihlasovanie žalobkyne sa udialo aj v dňoch 11. 06. 2012 a 22. 06. 2012, pričom záver

vyplýva len z výpovede svedkyne A., ktorá sa pred svojim výsluchom oboznámila s dovtedy vykonaným
dokazovaním. Je úlohou zamestnávateľa preukázať zamestnancovi, že závažným spôsobom porušil
pracovnúdisciplínuažekonalzavinene.Zvykonanéhodokazovanietietozáverynevyplývajú-vykonané
dôkazy jednak neumožňujú jednoznačný záver o tom, že 11. 06. 2012 a 22. 06. 2012 bola žalobkyňa
prihlásená ako správkyňa počítačovej siete, napriek tomu, že sa zúčastňovala porady - presný čas

konania porád nebol preukázaný. Súd taktiež nevyhodnotil skutočnosť, že žalobkyňa v minulosti v dvoch
prípadoch požiadala o opravu dochádzky v dochádzkovom systéme, čo by nasvedčovalo, že žalobkyňa
sa nechcela vedome obohacovať na úkor svojho zamestnávateľa. Je možné prijať záver, že úkon
odhlásenia sa z počítačového systému môže byť v jednotlivých prípadoch aj náhodne opomenutý tak,
ako je to bežné pri mnohých iných rutinných úkonoch. Bez dokázania opaku nie je možné neodhlásenie

sa z počítačového systému v 3 tvrdených prípadoch za dobu cca 5 mesiacov považovať za závažné
porušenie pracovnej disciplíny žalobkyňou.

Rozsudok súdu je nepreskúmateľný aj v situácii, že z vykonaných dôkazov nevyplývajú závery vyvodené
súdom prvého stupňa.

Preto z uvedených dôvodov súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil postupom podlá § 221 ods. 1

písm. f/ 0. s. p. a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa bude
odôvodniť svoje skutkové závery tak, aby neboli v nesúlade s obsahom vykonaných dôkazov a vec
opätovne právne posúdiť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.