Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. február 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/217/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509202319
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1509202319.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBratislave,akoodvolacísúd,vprávnejvecinavrhovateľa:GEMoney,a.s.,IČO:17324220,
Bottova 7, Bratislava, zastúpeného MCGA legal, s. r. o., advokátskou kanceláriou so sídlom Partizánska
2, Bratislava, proti odporkyni: F. Š., N.. XX. XX. XXXX, N. C. A. A. XXXX/X, A., C.. Č.. na N. V.,
zast. opatrovníčkou Ľ. C., pracovníčkou Okresného súdu Bratislava IV, o zaplatenie 2.801,96 Eur s
príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 24.

februára 2011 č. k. 40C/262/2010-49 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na zaplatenie 2.801,96 Eur s
príslušenstvom, titulom pohľadávky vzniknutej zo Zmluvy o úvere na nákup vozidla a záložnej zmluvy

č. XXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX, uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporkyňou. V konaní úspešnej
odporkyni súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej v konaní žiadne
trovy nevznikli.

Rozhodol tak s poukazom na odporkyňou dôvodne vznesenú námietku premlčania uplatneného nároku,
na ktorý sa podľa neho vzťahuje trojročná premlčacia doba v zmysle občianskoprávnej úpravy. V
odôvodnení rozhodnutia uviedol, že medzi účastníkmi konania bola dňa XX. XX. XXXX uzatvorená

úverová zmluva č. XXXXX, na základe ktorej boli odporkyni poskytnuté peňažné prostriedky vo výške
3.601,54 Eur (108.500,- Sk) na nákup v zmluve špecifikovaného motorového vozidla. Odporkyňa sa
zaviazala úver navrhovateľovi splácať v 48. pravidelných mesačných splátkach vo výške 147,33 Eur,
v ktorých boli zahrnuté aj náklady na havarijné poistenie (14,28 Eur). Splátky boli splatné vždy k 24.
dňu v kalendárnom mesiaci, počnúc 24. 03. 2005 s tým, že posledná splátka mala byť uhradená dňa
24. 02. 2009.

Odporkyňa uhradila len prvú splátku a ďalšie splátky úveru riadne nesplácala, v dôsledku čoho

navrhovateľ využil svoje právo na odstúpenie od zmluvy, listom zo dňa 25. 05. 2005 k 09. 06.
2005. Zmluva odstúpením zanikla a odporkyni vznikla podľa čl. 6 bod 6.3. Všeobecných obchodných
podmienok zmluvy o úvere povinnosť zaplatiť navrhovateľovi všetky nezaplatené splátky za dobu do
účinnosti odstúpenia, primerané výdavky veriteľa spojené s odstúpením od zmluvy, najmä spojené
s vymáhaním dlžných splátok, vyhľadaním, zaistením, dopravou a predajom vozidla. Náhradu týchto
nákladov si

navrhovateľ vyčíslil v odstúpení od zmluvy na sumu 7.588,59 Eur, pričom odporkyňu vyzval na úhradu
tejto sumy do 03. 07. 2005.S odkazom na ust. § 497, 506 Obchodného zákonníka, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka
prvostupňový súd konštatoval, že nároky uplatnené v tomto konaní vyplývajú zo spotrebiteľskej
zmluvy. Ust. § 54 Občianskeho zákonníka treba podľa neho aplikovať aj na právne vzťahy medzi

dodávateľom a spotrebiteľom, ktoré sa spravujú Obchodným zákonníkom. Súčasne poukázal na
špeciálne interpretačné pravidlo zakotvené priamo v ust. § 266 ods. 5 Obchodného zákonníka týkajúce
sa výkladu obsahu zmluvného vzťahu, ak je jednou zmluvnou stranou spotrebiteľ, a podľa ktorého pri
pochybnostiach o obsahu právnych vzťahov medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktoré sa spravujú
týmto zákonom, sa použije výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Pri posudzovaní dôvodnosti námietky premlčania uplatnenej odporkyňou mal konajúci súd za to,
že napriek charakteru zmluvného vzťahu účastníkov konania ako absolútneho obchodu (§ 261
ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), v danom prípade v záujme zvýšenej ochrany odporkyne,
vystupujúcej v postavení spotrebiteľa, je potrebné aplikovať premlčaciu dobu podľa príslušných
ustanovení Občianskeho zákonníka, nakoľko táto je pre spotrebiteľa priaznivejšia, než premlčacia doba
upravená v ust. § 397 Obchodného zákonníka.

Súd tiež zdôraznil, že hoci má zmluva o spotrebiteľskom úvere charakter absolútneho obchodu,
neprestáva byť zmluvou spotrebiteľskou. Pri spotrebiteľských zmluvách, ktoré predstavujú širší pojem,
má z hľadiska aplikovateľnosti absolútnu prednosť Občiansky zákonník, keďže aplikácia Obchodného
zákonníka prichádza do úvahy až po uplatnení spotrebiteľského práva. Inými slovami musí z hľadiska
poradia aplikovateľnosti v prípade spotrebiteľských zmlúv Obchodný zákonník celkom alebo sčasti

ustúpiť nutnej prioritnej aplikácii spotrebiteľského práva v širšom zmysle, t. z. aplikácii Občianskeho
zákonníka. Normy obchodného práva sú totiž v prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľnými len vtedy,
ak neodporujú úprave, ktorá tu má z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v
Občianskom zákonníku a predpisov vydaných na jeho vykonanie.

Vzhľadom na uvedené zhrnul, že navrhovateľom uplatnený nárok bolo možné uplatniť prvý raz dňa 03.

07. 2005 (vychádzajúc z dátumu splatnosti uvedeného v odstúpení od zmluvy o úvere). Premlčacia doba
preto podľa § 101 O. Z. uplynula najneskôr dňom 03. 07. 2008. Nakoľko návrh na začatie konania
bol doručený súdu až dňa 26. 02. 2009, bol nepochybne podaný až po uplynutí zákonnej trojročnej
premlčacej doby podľa § 101 O. Z.

Proti uvedenému rozsudku podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, ktorým žiadal napadnutý

prvostupňový rozsudok zmeniť tak, že súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovie. V odvolaní
pomerne rozsiahlo zdôvodnil svoj názor, podľa ktorého otázka premlčania sa v danom prípade mala
posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka, v zmysle ktorých jeho nárok bol uplatnený v
rámci premlčacej doby.

Uviedol, že zmluva o úvere bola medzi účastníkmi konania uzatvorená podľa § 2 písm. b) zákona

č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ust. § 497 Obchodného zákonníka. V bode 10.4.
Všeobecných obchodných podmienok zmluvy (verzia 1/2005) sa navrhovateľ a odporkyňa dohodli
na nasledovnom: „Vzťahy veriteľa a klienta výslovne neupravené úverovou zmluvou a všeobecnými
obchodnými podmienkami sa riadia ustanoveniami Obchodného zákonníka“. V zmysle bodu 10.6. VOP
klient uzavretím zmluvy prehlásil v súlade s ustanovením § 401 Obchodného zákonníka, že predlžuje

premlčaciu dobu všetkých práv vzniknutých veriteľovi voči nemu zo zmluvy na dobu 10 rokov od
okamihu, kedy začína táto doba bežať. Takéto prehlásenie sa vzťahuje i na práva vzniknuté odstúpením
od zmluvy. Navrhovateľ má za to, že v danom prípade záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania súd
nesprávne posúdil ako vzťah občianskoprávny, pričom správne mal postupovať v zmysle ustanovení
Obchodnéhozákonníka,akoajvzmysledohodystránpririešenívzťahovpodľaustanoveníObchodného

zákonníka. Podľa bodu 10.6. VOP premlčacia doba bola medzi účastníkmi konania predĺžená na 10
rokov, a preto by uplynula až dňa 03. 07. 2015. Poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove
zo dňa 27. 03. 2008 vo veci sp. zn. 4Cob/62/2007, podľa ktorého na zmluvu o úvere uzatvorenú medzi
dodávateľomaspotrebiteľomsavzťahujezák.č.258/2001Z.z.,ktorýjeosobitnýmzákonomvovzťahuk
Obchodnému zákonníku. Zdôraznil povahu zmluvy o úvere ako absolútneho obchodu, ktorá je naviac v

Obchodnom zákonníku upravená komplexne. V nadväznosti na navrhovateľom uplatnený zmluvný úrokz omeškania poukázal na rad rozhodnutí druhostupňových súdov, ktorými odôvodňoval primeranosť
uplatneného nároku.

Odporkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania a
po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolanie bolo podané dôvodne a napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa je potrebné zrušiť za súčasného vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, z
dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 221 ods. 1 písm. h) O. s. p.).

Predmetom prejednávanej veci je záväzok odporkyne zo zmluvy o úvere, uzatvorenej s navrhovateľom
podľa § 497 Obchodného zákonníka a zák. č. 258/2001 Z. z. V zmysle ustanovenia § 261 ods. 3 písm.

d) Obchodného zákonníka sa záväzkový vzťah medzi veriteľom a odporkyňou spravuje, bez ohľadu na
povahu jeho účastníkov, ustanoveniami tretej časti Obchodného zákonníka. Súd prvého stupňa správne
subsumovalzmluvuoúverepodklasickúformulárovúspotrebiteľskúzmluvu.Spoukazomnapostavenie
Občianskeho zákonníka ako špeciálneho právneho predpisu pri posudzovaní ochrany práv spotrebiteľa
však súd prvého stupňa konštatoval, že žalovaný nárok nebol uplatnený v trojročnej premlčacej dobe

plynúcej podľa Občianskeho zákonníka, nakoľko aj v prípade absolútnych obchodov, akým je zmluva
o úvere, nemôžu byť použité žiadne iné ustanovenia Obchodného zákonníka (vrátane právnej úpravy
premlčania), ktoré by zhoršovali postavenie spotrebiteľa. Otázku premlčania preto posudzoval podľa
právnejúpravyobsiahnutejvObčianskomzákonníku,ktorájeprespotrebiteľanepochybnevýhodnejšou.

Odvolací súd však na rozdiel od súdu prvého stupňa a zhodne s odvolateľom má za to, že na daný

právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia o premlčaní podľa Obchodného zákonníka (§ 387 a
nasl.), aj napriek tomu, že sa jedná o záväzok vzniknutý zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorému vnútroštátna
i medzinárodná legislatíva poskytuje pomerne veľmi širokú ochranu.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene zákona o obchodnej
inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 258/2001 Z. z.“) tento zákon upravuje niektoré

podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie
opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 písm. a) a b) zák. č. 258/2001 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským
úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo

formeodloženejplatby,pôžičkyalebovinejprávnejformeazmluvouospotrebiteľskomúveresarozumie
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov okrem iných, taxatívne vypočítaných, aj záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere (§ 497).

Podľa § 261 ods. 4 Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vzniknú pri
zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa
predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s
dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.

Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej

zákonom.

Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť
premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.Podľa § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo
dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti).

Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia

doba štyri roky.

Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné
záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami
tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov
občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných

zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Opatrenia na ochranu spotrebiteľa ako slabšej a znevýhodnenej strany zmluvného vzťahu sú
premietnuté jednak v ustanoveniach Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl. O. Z.), ako aj v osobitných
právnych predpisoch (zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa a iné). Ochrana
spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, ktoré je súd povinný skúmať z úradnej

moci, sa týka rozmanitých zmluvných vzťahov, vrátane tých, ktoré v zmysle ustanovenia § 261
ods. 3 Obchodného zákonníka predstavujú absolútne obchodnozáväzkové vzťahy (napr. vzťahy zo
zmluvy o úvere, ktorej účastníkom je spotrebiteľ). Zákonodarca postupnými legislatívnymi zmenami,
ktorými transponoval smernice Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľských záujmov, rozširoval
použitie ustanovení o spotrebiteľských zmluvách na všetky zmluvy uzatvorené medzi dodávateľom a

spotrebiteľom, bez ohľadu na ich právnu formu. Ani zákonodarcom sledovanú ochranu spotrebiteľa
premietnutú do ustanovení § 52 a nasl. O. Z. nemožno extenzívnym výkladom rozšíriť na aplikáciu
akýchkoľvek ustanovení, ktoré by mohli byť v danom prípade pre spotrebiteľa výhodnejšie, o to
viac v závislosti od toho, či je nositeľom žalovaného práva alebo povinnosti. Opačný záver by, ako
konštatoval Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku zo dňa 24. 07. 2012, sp. zn. 32Cdo/337/2010,

znamenal výrazný zásah do zásady rovnosti účastníkov týchto vzťahov, a to nad rámec vyváženia
nerovnoprávneho postavenia spotrebiteľa v zmluvnom vzťahu, a vniesol by do týchto vzťahov právnu
neistotu. Súčasne by spotrebiteľovi, na úkor jeho zmluvného partnera, mohol ponúknuť možnosť výberu
právnej úpravy pre neho výhodnejšej, bez ohľadu na to, či by jej zmyslom v danom prípade bolo
zmiernenie jeho nerovnovážneho postavenia napr. v dôsledku dohodnutej neprijateľnej obchodnej

podmienky. Uvedené platí práve aj pri riešení otázky plynutia premlčacej doby pri záväzku zo zmluvy
o úvere, na ktorý sa bez ohľadu na povahu účastníkov aplikujú ustanovenia tretej časti Obchodného
zákonníka v zmysle ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, ktorý je zároveň
záväzkom zo spotrebiteľskej zmluvy. Komplexná právna úprava premlčania v Obchodnom zákonníku
stanovuje štvorročnú všeobecnú premlčaciu dobu, na rozdiel od občianskoprávnej úpravy, v zmysle

ktorej je všeobecná premlčacia doba trojročná. Rozdielnosť v dĺžke premlčacej doby upravenej v
týchto dvoch súkromnoprávnych kódexoch, nemá žiadnu spojitosť s ochranou spotrebiteľa a aj podľa
odvolacieho súdu právnu úpravu premlčania nemožno ponímať ako právnu úpravu zameranú na
ochranu spotrebiteľa. Rovnako tiež nemožno súhlasiť s názorom súdu prvého stupňa, že právna úprava
premlčania v civilnom kódexe je pre spotrebiteľa výhodnejšia. Ak by bol spotrebiteľ v postavení veriteľa a

nie dlžníka, výhodnejším by preňho logicky bola dlhšia premlčacia doba podľa Obchodného zákonníka.
Ak by preto napríklad odporkyňa v postavení veriteľa žalovala z tohto zmluvného záväzku

navrhovateľa (dlžníka) v čase po uplynutí trojročnej premlčacej doby a pred uplynutím štvorročnej
premlčacej doby, súd prvého stupňa by otázku premlčania žalovaného nároku posudzoval podľa právnej
úpravy v Obchodnom zákonníku, ktorá by bola pre spotrebiteľa v tomto prípade výhodnejšou. Ako ďalší

príklad môže slúžiť aj úprava premlčania uznaného dlhu, ktorý sa podľa § 110 ods. 1 Občianskeho
zákonníka premlčuje v desaťročnej premlčacej dobe a podľa § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka v
novej štvorročnej premlčacej dobe, čo tiež nasvedčuje záveru odvolacieho súdu o tom, že ustanovenia
o premlčaní nemožno považovať za ustanovenia zamerané na ochranu spotrebiteľa. Podľa odvolacieho
súdu je neprípustné a neprijateľné, aby spotrebiteľ argumentoval a bránil sa občianskoprávnou aleboobchodnoprávnou úpravou v závislosti od toho, či mu poskytuje zvýhodnenie ako nositeľovi práva alebo
nositeľovi povinnosti, bez ohľadu na účel tejto právnej úpravy.

S poukazom na splatnosť žalovaného dlhu dňa 03. 07. 2005 a v nadväznosti na vyššie uvedenú právnu

argumentáciu a ustanovenie § 391 ods. 1 a § 397 Obchodného zákonníka, nasledujúcim dňom si
mohol navrhovateľ svoju pohľadávku z úverovej zmluvy uplatniť na súde v štvorročnej premlčacej dobe.
Navrhovateľ podal návrh na súde dňa 26. 02. 2009, a preto je potrebné konštatovať, že námietka
premlčania nebola odporkyňou uplatnená dôvodne.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa, ktorý návrh navrhovateľa z
dôvodu premlčania zamietol, podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. v spojení s § 221 ods. 2 O. s. p.

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom prvostupňový súd meritórne prejedná navrhovateľom
v štvorročnej premlčacej dobe uplatnený nárok voči odporkyni a pri hodnotení zistených skutočností
bude vychádzať s príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, zák. č. 258/2001 Z. z. v znení
platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy a subsidiárne aj ustanovení Občianskeho zákonníka (§
1 ods. 2 Obchodného zákonníka). Pri posudzovaní prijateľnosti obchodných podmienok dohodnutých

medzi dodávateľom a spotrebiteľom v úverovej zmluve a všeobecných obchodných podmienkach, ktoré
sú jej neoddeliteľnou súčasťou, je na mieste aplikácia príslušných zákonných ustanovení na ochranu
spotrebiteľa.

O náhrade trov konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí (§ 224 ods. 3 O. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.