Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. november 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoZm/11/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113207858
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6113207858.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci žalobcu CD Consulting s.r.o., Nagano
Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, Česká republika, IČO: 264 29 705, v konaní
právne zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava,
IČO: 36 864 421 proti žalovanému K. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XX, B., o zaplatenie 984,13
Eur istiny s príslušenstvom o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k.

16CbZm/66/2013-26 zo dňa 19. júna 2013 v senáte jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16CbZm/66/2013-26 zo dňa 19. júna 2013 zrušuje a
vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a rozhodol, že žalovanému
náhradu trov konania nepriznáva.

Žalobou podanou na súd dňa 28. 03. 2013 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
984,13 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 984,13 Eur od 30.04.2010
do zaplatenia, so 6% ročným úrokom zo zmenkovej sumy 984,13 Eur od 03. 08. 2010 a zmenkovej
odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, t. j. 3,28 Eur, a to podľa Nariadenia Európskeho parlamentu
Rady (ES) č. 861/2007/, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu
(ďalej len „Nariadenie“). Žalobca si pohľadávku uplatnil ako nárok zo zmenky vystavenej žalovaným dňa

21. 10. 2009, ktorú priložil k návrhu a príslušný súd určil podľa bydliska žalovaného. Žalovaný sa na
tlačive C (čl. 5 ods. 2 a 3 Nariadenia) nevyjadril.

Súd v súlade s čl. 7 ods. 1 písm. c) Nariadenia nariadil vo veci pojednávanie, a to s poukazom na
čl. 5 bod 1 Nariadenia, lebo ústne pojednávanie považoval za potrebné vzhľadom na možnosť iného
právneho posúdenia súdom, ako spotrebiteľský vzťah, keďže súd je ex offo povinný skúmať prijateľnosť
zmluvných podmienok. Navyše zo zásady rovnosti všetkých pred zákonom či pred súdom vyplýva, že
všetci účastníci majú rovnakú príležitosť zúčastniť sa na jednaní pred súdom a vyjadriť sa ku všetkým

sporným otázkam, najmä v tomto prípade, keď tlačivo „C“ v zmysle Nariadenia žalovanému neposkytuje
dostatočný priestor na uvedenie relevantných skutočností.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie zmenkou identifikovanou číslom zmluvy XXXXXXXXX,
úverovou zmluvou XXXXXXXXX, exekučným spisom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
2Er/156/2011 a 2Er/629/2004 a zistil, že zmenka, ktorá bola žalobcom priložená k návrhu bola vystavená
ako zabezpečovací prostriedok z poskytnutého úveru, ktorý má povahu spotrebiteľského úveru. Zmenka

bola vystavená dňa 21. 10. 2009 v B. na rad spoločností POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35 807 59, s
doložkou „bez protestu“, s lehotou splatnosti „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“.Do zmenky bola vpísaná suma 984,13 Eur a zmenkový úrok vo výške 0,25% denne od 30.04.2010
do zaplatenia. Pôvodný majiteľ zmenky POHOTOVOSŤ s.r.o. indosoval zmenku rubopisom na žalobcu.
Súdprvéhostupňatiežzistil,žežalovanémubolposkytnutýspotrebiteľskýúverdňa21.10.2009vovýške

450,- Eur, a v zmysle čl. 14 Všeobecných obchodných podmienok na zabezpečenie peňažného záväzku
žalovaného ako dlžníka z úverovej zmluvy bola vystavená zmenka, v ktorej nebola vyplnená zmenková
suma a dátum začiatku úročenia tejto sumy s tým, že remitent bol oprávnený vyplniť zmenkovú sumu
najneskôr v deň, kedy sa stane splatným celý dlh, t. j. ak dlžník neuhradí 4 po sebe nasledujúce splátky,
prípadne uhradí len časť splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky.

Dátum úročenia zmenkovej sumy mal remitent vyplniť tak, že ním mal byť deň, kedy sa stal splatným
celý dlh.

Súd prvého stupňa vychádzal z toho, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, preto v zmysle čl. 19 Nariadenia
aplikoval slovenské právo, a to Občiansky súdny poriadok, Občiansky zákonník, Zák. č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, ako aj Smernicu Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, smernicu 2008/48/EHS o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a smernicu

2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na ustanovenia kapitoly I čl. 2 ods. 1,
kapitoly II čl. 4, čl. 5 ods. 1 a 3, čl. 7 ods. 1, čl. 19 a čl. 25 ods. 1 písm. a) Nariadenia, ďalej na čl.
2 písm. a), čl. 3 ods. 1 a 2, čl. 5, čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, bod 31 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/

ES, čl. 8 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES, ďalej na ust. § 121 OSP, § 52 ods. 1
a 2, § 53 ods. 1 a 2 a 5, § 54 ods. 1 a 2, ako aj § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka, § 4 ods.
6 Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a napokon na § 75, § 76 ods. 2, § 33 ods. 1 a 2 a
§ 48 Zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch.

V odôvodnení ďalej súd uviedol, že z činnosti súdu je známe, že pôvodný majiteľ zmenky Pohotovosť

s.r.o. vykonáva podnikateľskú činnosť poskytovaním spotrebiteľských úverov v značnom rozsahu na
území celej SR, a zmenka má v tomto prípade zabezpečovací charakter pôvodného právneho vzťahu,
ktorý má povahu spotrebiteľského vzťahu. Keďže zmenka slúži ako zabezpečovací právny prostriedok
zo spotrebiteľského vzťahu, súd prvého stupňa pri uplatnení práva zo zmenky skúmal z úradnej moci
postavenie žalovaného ako spotrebiteľa, pričom vychádzal zo záveru, že odčlenenie zmenkového

abstraktného vzťahu od spotrebiteľského vzťahu nie je možné, pretože v spotrebiteľských vzťahoch
bolo použitie zmenky regulované a obmedzené v § 4 ods. 6 Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v rôznom znení do 31. 12. 2007 a od 01.01.2008, a napokon posledná platná právna úprava
v § 17 ods. 3 Zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch dokonca zmenku v spotrebiteľských
úveroch úplne zakazuje. Úprava § 17 ods. 4 Zák. č. 129/2010 v zmysle ktorého porušením tohto zákazu

veriteľ zodpovedá za škodu spôsobenú spotrebiteľovi je úpravou kogentnou, súd preto zo zákona ex offo
skúma podmienky vystavenia zmenky a jej prípustnosť práve vo vzťahu k spotrebiteľovi. Vychádzajúc
z rozhodného znenia úpravy v zákone o spotrebiteľských úveroch dospel súd k záveru, že veriteľ k
21.10.2009 na zabezpečenie spotrebiteľského úveru mohol prijať od dlžníka zmenku len v prípade, ak
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského

úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. V čl. 14
Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len VOP) je dohodnuté, že remitent je oprávnený vyplniť
zmenkovú sumu najneskôr v deň, kedy sa stane v súlade s VOP splatným celý dlh. Pokiaľ ide o vpísanú
sumu 984,13 Eur do zmenky, táto bola vyplnená nad hodnotu 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru. Veriteľ v danom prípade poskytol úver vo výške 450,- Eur, z ktorého 30% predstavuje sumu

135,- Eur. Veriteľom vyplnená zmenka na sumu 984,13 Eur je podľa súdu prvého stupňa neprípustná,
ide o právny úkon, ktorý je s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný, a to
pre rozpor so zákonom. Právny predchodca žalobcu konal v priamom rozpore s § 4 ods. 6 Zák. č.
258/2001 Z.z., keď zabezpečoval spotrebiteľské úvery zmenkami prerušujúcimi úverové istiny, a preto
je takýto právny úkon neplatný. Dojednanie dohody o vyplnení zmenky súd považuje za podmienku,

ktorá je podľa čl. 2 písm. a) v spojení s ustanovením prílohy ods. 1 písm. e) Smernice 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách nekalou podmienkou, nakoľko ide o podmienku,
ktorej účinkom a dôsledkom by bolo za neplnenie záväzku zo strany spotrebiteľa priznanie neprimerane
vysokého príslušenstva pohľadávky, a to zmenkového úroku 0,25% denne zo sumy 984,13 Eur od30.04.2010 do zaplatenia. Dohoda o vyplnení zmenky je obsiahnutá vo VOP, jej obsah ani konkrétne
znenie nebolo so spotrebiteľom individuálne dohodnuté, preto ide o neprijateľnú podmienku uvedenú v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá je potom podľa § 54 ods. 5 OZ neplatná.

Za neplatné považoval okresný súd dojednanie VOP aj s poukazom na čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/
EHSz05.04.1993onekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách,vzmyslektoréhovšetkyalebo
niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme musia byť vypracované zrozumiteľne, a
keď existuje pochybnosť v zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Na VOP
absentuje podpis žalovaného, preto sú pochybnosti, či vôbec žalovaný mal reálnu možnosť sa popri

úverovej zmluve so znením VOP oboznámiť, pričom aj v prípade, ak by sa spotrebiteľ mal možnosť
oboznámiť s úverovými podmienkami, súd prvého stupňa poukázal na to, že tieto sú veľmi rozsiahle,
písané malým, ťažko čitateľným písmom s množstvom odbornej právnej terminilógie a zhustené na
jednej stránke.

Súd prvého stupňa tiež vychádzal zo záveru, že aj zmenka, bez ohľadu na jej abstraktnosť, je právnym
úkonom, pričom každý právny úkon, ktorý odporuje zákonu je absolútne neplatným právnym úkonom,

a súd v rámci občiansko-súdneho konania na a bsolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliada ex offo.
Odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od spotrebiteľského nie je podľa súdu ani možné, pretože
právevspotrebiteľskýchvzťahochbolopoužitiezmenkyregulovanéaobmedzované.Súdprvéhostupňa
pretozdôvoduneoprávnenevyplnenejzmenkovejsumy,neprijateľnejdohodyovyplneníblankozmenky,
v zložitej čitateľnosti obchodných podmienok považoval postup žalobcu ako nekalú praktiku a takto

vyplnenú zmenku za neplatný právny úkon.

Súd prvého stupňa hodnotil aj údaje v zmenke z hľadiska účelu zmenky v zmysle úpravy Zákona
o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, v zmysle ktorého veriteľ
smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru len ak
ide o zabezpečovaciu zmenku. Súd dospel k názoru, že by bolo v rozpore s účelom zákona, aby v

zabezpečovacej zmenke bol obsiahnutý zmenkový úrok v neprimeranej sadzbe 91,25% ročne, pričom
poukázal aj na právnu úpravu obsiahnutú v §369 ods. 1 Obchodného zákonníka (s účinnosťou od
15. 01. 2009), podľa ktorej ak vznikol záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ,
je možné dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej predpismi Občianskeho práva,
teda zákonnej výšky úrokov z omeškania v zmysle vl. nar. č. 87/1995 Z.z. Podľa názoru súdu prvého

stupňa pri vystavení neúplnej zmenky s úrokom 0,25% denne ide o obchádzanie uvedeného zákonného
ustanovenia s úmyslom získať od dlžníka sankčné plnenie v neprimeranej výške. Takéto plnenie je
podľa súdu prvého stupňa aj v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko je v hrubom nepomere vo vzťahu
k zabezpečovanej zmluvnej povinnosti plniť včas a riadne, a vzbudzuje odôvodnené pochybnosti, či
skutočnou kauzou právneho úkonu nie je práve získanie takéhoto neprimeraného plnenia. Okresný súd

dospel k záveru, že dohoda o vyplnení zmenky obchádza zákon, preto je právnym úkonom absolútne
neplatným s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka, a neplatnosť tejto dohody spôsobuje aj v
zmenke vpísaný úrok vo výške 91,25% ročne, pokiaľ ide o túto časť zmenky.

Povinnosť súdu s úradnej moci prihliadať na absolútnu neplatnosť právneho úkonu podľa názoru súdu
prvého stupňa prelomuje aj zásadu stanovenú v čl. I. § 17 Zák. č. 191/1950 Zb., čo je vyjadrené v

ustanovení § 4 ods. 6 Zák. č. 258/2001 Z.z. in fine, kde zákonodarca výslovne uviedol, že zákonné
ustanovenie platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Okresný súd považoval za neurčitý aj údaj o splatnosti obsiahnutý v zmenke, pričom poukázal na úpravu
údaju splatnosti v § 1 bod 4 a § 75 bod 3 Zák. č. 191/1950 Zb. V konaní predložená zmenka má ako
splatosťuvedené„zaplatímzatútozmenkupripredložení“,zatiaľčov5odstavcimásplatnosťstanovenú

„na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Súd prvéh stupňa má za to, že ide o neurčitý
údaj splatnosti, resp. splatnosť postupnú, a v zmysle §33 ods. 2 Zák. č. 191/1950 Zb. sa takáto zmenka
považuje za neplatnú.Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia napokon uviedol, že v prípade neskúmania
prijateľnosti zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách súdom by mohlo dôjsť k odopretiu, resp.
k obmedzeniu práv spotrebiteľa ako slabšej strany právneho vzťahu. Súd prvého stupňa skúmaním

podmienok v spotrebiteľskom úvere tak dospel k záveru, že žalobca neoprávnene zabezpečil úver
zmenkou presahujúcou istinu a príslušenstvo vo výške 30% istiny v čase vyplnenia zmenky. Zmenka
vychádzalazdohodyovyplnenízmenky,ktorúsúdvyhlásilzaneprijateľnúzmluvnúpodmienkuupravenú
v neprospech spotrebiteľa a v konečnom dôsledku samotná zmenka vzhľadom na rozpor údajov
splatnosti je podľa súdu prvého stupňa zmenkou neplatnou. Súd prvého stupňa preto žalobu žalobcu

v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP s tým, že úspešný žalovaný si v konaní trovy
konania neuplatnil, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrhu žalobcu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie.
Žalobca v odvolaní namietal, že konanie má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, postupom súdu prvého stupňa sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom a
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Žalobca tvrdil, že v tejto veci došlo zo strany súdu prvého stupňa k porušeniu práva Európskej únie,
konkrétne čl. 4, 5 a 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES č. 861/2007 z 11. 07. 2007, ktoré
má všeobecnú pôsobnosť, je záväzné vo všetkých svojich častiach a priamo aplikovateľné aj v SR.

Tvrdil, že súd v tomto prípade nemohol nariadiť pojednávanie, nakoľko neboli splnené podmienky čl.
5 ods. 1 Nariadenia. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné, výnimočná
možnosť ústneho pojednávania zabezpečuje hospodárnosť a rýchlosť konania s nízkou hodnotou sporu,
pojednávanie je možné podľa nariadenia nariadiť len vo veciach rozporných tvrdení účastníkov konania,
kdenebudemožnépotvrdiťalebovyvrátiťichtvrdenialennazákladepredloženýchlistinnýchaleboiných

dôkazov. Súd v tomto prípade nevydal a nedoručil účastníkom konania žiadne rozhodnutie o nariadení
pojednávaniavsúlades§45anasl.OSP.Pokiaľtedasúddonariadeniapojednávanianerozhodolplatne
uznesením, nemohlo sa pojednávanie uskutočniť a ak sa uskutočnilo, jeho výsledky nemohli byť použité
pre meritórne rozhodnutie súdu, nakoľko právne účinky môžu zakladať len také procesné úkony súdu,
ktoré súd vykonal na základe právoplatných rozhodnutí. Konanie je podľa žalobcu postihnuté závažnou

vadou, pretože bolo porušené ust. § 167 a nasl. OSP, súd prihliadal na skutočnosti a dôkazy, na ktoré
nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa nariadenia bez návrhu
vykonané. Žalobca v odvolaní zdôraznil, že žalovaný nedoručil súdu žiadnu žalobnú odpoveď v súlade
s čl. 5 ods. 3 alebo 6 Nariadenia, súd prvého stupňa bol preto povinný postupovať podľa čl. 7 ods. 3
Nariadenia, podľa ktorého, ak sa súdu nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote ustanovenej v čl. 5

ods. 3 alebo 6 Nariadenia, súd vydá rozsudok o pohľadávke alebo proti pohľadávke.

Pokiaľ súd prvého stupňa podľa odôvodnenia rozhodnutia vykonal vo veci dokazovanie okrem iného
aj oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi, žalobca
namietal, že žalobca a podľa dostupných informácií ani žalovaný dokazovanie úverovou zmluvou,
exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. Žalobca tvrdil, že súd prvého stupňa

porušil usta. § 120 OSP, podľa ktorého dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednávacou
zásadou, súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré
účastníci navrhli. Súd prvého stupňa mal podľa žalobcu v tejto veci rozhodnúť o práve na úhradu
zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky, z priebehu konania nevyplynula podľa
žalobcu potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy, ako to výnimočne umožňuje § 120 ods. 1 OSP.

Žalobca tvrdil, že súdu ako dôkaz o svojich nárokoch predložil platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky
formálne a materiálne náležitosti predpokladané Zák. č. 191/1950 Zb., čím dokázal svoje právo na
úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Zo strany žalovaného neboli voči forme obsahu zmenky
prednesené žiadne námietky, preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších
dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Súd prvého stupňa mohol a mal rozhodnúť o práve

žalobcu na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky, ktorá ako listinný
cenný papier je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Žalovaný mohol v zmyslečl. 5 ods. 3 a 6 Nariadenia vzniesť voči zmenke námietky, ak tak však neurobil, musia byť akékoľvek
iné námietky odmietnuté z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd
podľa žalobcu nie je oprávnený na to, aby postupom podľa § 120 ods. 1 OSP vznášal námietky voči

zmenke za žalovaného, a pokiaľ tak urobil, ide podľa žalobcu o porušenie princípu kontradiktórnosti
konania a rovnosti účastníkov konania ako súčasti práva na spravodlivý proces. Žalovaný sa v konaní
nedovolával obrany ako spotrebiteľ, nerozporoval žalobcom uplatnenú pohľadávku, svojim konaním ju
prakticky uznal, súd prvého stupňa však sám iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností v
tom smere, aby získal pre žalovaného dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu, čím podľa žalobcu

neobjektívne podporil žalovaného v tomto konaní. Takéto správanie súdu podľa žalobcu je v právnom
štáte neprijateľné a predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý proces, ktoré je garantované čl.
46 ods. 1 Ústavy SR a aj článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Žalobca zdôraznil, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Žalobca
v konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok žalovaného, že za zmenku zaplatí, súd prvého stupňa však
posudzoval vec tak, ako by išlo o bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. Súd prvého stupňa podľa

žalobcu ignoroval ust. § 17 Zákona o zmenkách a šekoch, v zmysle ktorého žalovaný vo všeobecnosti
nie je oprávnený znášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s
pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v prvom konaní nemôže konať žalovaný, tým menej tak podľa
žalobcu môže konať sám súd. V zmysle § 17 ZŠZ je síce prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv.
kauzálne námietky voči žalobcovi, táto námietka však musí byť vznesená zo strany žalovaného, ktorý

nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto úlohu a iniciatívu na
seba(protivôližalovaného)prevzalsúdasuplovalaktivitužalovaného.Uvedenénámietkymajúhmotno-
právny charakter, preto v záujme rovnosti zachovania strán nie je súd oprávnený žalovaného ani na ne
upozorniť (§ 5 ods. 1 OSP). Súd prvého stupňa podľa žalobcu porušil poučovaciu povinnosť (§ 5 ods. 1
OSP), porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, prihliadol na skutočnosti

a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia
nemali byť bez návrhu vykonané.

Žalobca je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek
spotrebiteľského vzťahu. Zmenka predložená žalobcom je bez vád, ktoré by ju činili neplatnou, ide
teda o platnú zmenku. Kauzálne námietky sú po indosovaní v zásade neprípustné a zmluvný vzťah

medzi žalovaným a remitentom je po indosovaní irelevantný. Súd prvého stupňa vyhodnotil zmenku ako
neplatný právny úkon a nárok zo zmenky ako zjavne neopodstatnený a pohľadávku za neprípustnú,
pričom tento jeho záver vychádza len z kauzálnych námietok, ktoré však nikto v konaní nevzniesol,
ani nikto z účastníkov ich nepreukázal. V zmysle Nariadenia sa nárok považuje za neprípustný, ak v
podmienkach SR nie je vymáhateľný súdnou cestou. Žalobca tvrdil, že v tomto prípade boli splnené

všetky podmienky konania v zmysle OSP, nárok je vymáhateľný súdnou cestou, preto je predikcia súdu
zásadne mylná.

Žalobca namietal aj proti postupu súdu prvého stupňa, ktorý v odôvodnení rozhodnutia poukázal na
judikatúru Európskeho súdneho dvora v konaní C - 419/2011, z ktorého rozhodnutia podľa žalobcu
oprávnenie súdu z úradnej moci skúmať postavenie žalovaného ako spotrebiteľa nevyplýva. V tomto

konaní bola riešená odlišná prejudiciálna otázka, a to existencia právomoci súdu konať, ak je táto
odvodená od charakteru žalovaného ako spotrebiteľa. V prejednávanej veci podľa žalobcu niet sporu
o tom, že by súd nemal právomoc túto vec prejednať, a ani žiaden z účastníkov, ani sám súd svoju
právomoc nespochybnil. Rozsudok ESD sa týka výkladu odlišných predpisov Európskej únie, než ktoré
boli aplikované v tomto konaní, a ide aj o odlišný skutkový základ veci, nakoľko v uvedenom konaní pred

ESD bol charakter účastníka pre určenie právomoci skúmaný na návrh žalovaného a nárok zo zmenky
bol uplatnený priamo prvým majiteľom zmenky, remitentom, zatiaľ čo v tejto veci je predmetom konania
nárok uplatnený zo strany žalobcu ako indosatára. Uvedený rozdiel v osobách, uplatňujúcich nárok zo
zmenky má osobitný význam v nadväznosti na možnosť vznášať a uplatňovať kauzálne námietky v
zmysle § 17 Zákona zmenkového a šekového, ktoré však súd prvého stupňa podľa žalobcu celkom

opomenul.Žalobca nesúhlasil ani s odkazom okresného súdu na rozhodnutie Nemeckého Najvyššieho súdu (BGH)
z 25.02.1965 - II Zaitschrift für das gesamte Handelsrecht und wirtschaftsrecht 191/62 Hamm, z ktorého
malo vyplývať prelomenie zásady zmenky ako abstraktného cenného papiera, pričom poukazoval na to,

že toto rozhodnutie nie je zverejnené a súd prvého stupňa necituje z neho také významné časti, ktoré by
umožňovali dospieť k hodnoteniu, k akému súd prvého stupňa dospel v odôvodnení svojho rozhodnutia.
Navyše ide o rozhodnutie 50 rokov staré, ktoré bolo vydané v čase, kedy európske spotrebiteľské
právo prakticky neexistovalo, a nie je možné z tohto rozhodnutia vychádzať. Žalobca ďalej namietal,
že rozhodnutím Nemeckého súdu nie je možné negovať aplikáciu právnej úpravy platnej na území

Slovenskej republiky, a to Zák. č. 191/1950 Zb. (Zákon zmenkový a šekový), navyše, Nemecký súd
rozhodoval podľa nemeckého práva, a preto použitie z jeho záverov považuje žalobca za neprijateľné.

Žalobca v odvolaní namietal aj proti záverom súdu prvého stupňa o neplatnosti zmenky pre neurčitý údaj
splatnosti, keď táto neurčitosť splatnosti mala vyplývať z údajného rozporu medzi údajom napísaným
na zmenke „zaplatím za túto zmenku pri predložení“ a údajom „na platenie predložiť v lehote 4 rokov
od vystavenia“. Výraz „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ predstavuje prípustnú

modifikáciu lehoty na predloženie zmenky k plateniu v zmysle § 34 ods. 1, tretia veta ZZŠ, z ktorej
vyplýva, že splatnosť zmenky nastáva v momente predloženia, pričom predložiť ju je možné v lehote 4
rokov od jej vystavenia, a až po jej predložení v lehote 4 rokov nastáva jej splatnosť. Žalobca namietal
proti záverom súdu prvého stupňa ohľadne postupnej splatnosti zmenky, tento záver nie je podľa neho
správny a vyplýva z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V závere odvolania žalobca namietal aj proti tvrdeniam súdu prvého stupňa o tom, že žalovanému
bol poskytnutý spotrebiteľský úver, nakoľko toto zistenie podľa žalobcu nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní a je založené len na domnienke a presvedčení súdu.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu, ktorému bolo súdom prvého stupňa doručené, nevyjadril.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods.1 a §214 ods.2 OSP v

senáte bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je podané dôvodne.

Z predloženého spisu odvolací súd okrem iného zistil tiež nasledovné skutočnosti: Žalobca uplatnil v
tomto konaní svoju pohľadávku voči žalovanému vyplnením vzorového tlačiva „A“ v zmysle čl. 4 bod
1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. 07. 2007, ktorým sa ustanovuje
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Žalobca si podľa návrhu uplatňoval právo na

zmenkovú sumu vo výške 984,13 Eur (zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 984,13 Eur od
30.04.2010 do zaplatenia, 6% ročný úrok zo sumy 984,13 Eur od 03.08.2010 do zaplatenia, zmenkovú
odmenuvovýške1/3%zmenkovejsumy,teda3,28Euranáhradutrovkonania.Knávrhužalobcapripojil
originál zmenky označenej č. XXXXXXXXX, vystavenej žalovaným ako vystaviteľom dňa 21.10.2009 na
rad obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava.

Na zmenke bola uvedená zmenková suma 984,13 Eur, zmenkový úrok 0,25% denne od 30.04.2010
s poznámkou „bez protestu“, na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia. Zmenku podpísal
žalovaný ako vystaviteľ. Na rubopise zmenky je uvedený indosament, ktorým pôvodný veriteľ zmenky
POHOTOVOSŤ, s. r. o. previedol zmenku na rad žalobcu. Súd prvého stupňa doručil žalovanému
rovnopis návrhu, fotokópiu zmenky, potvrdenie súdu o prijatí návrhu na začatie konania, ako aj tlačivo

„C“ (zásielka súdu bola doručená žalovanému dňa 15. 04. 2013 do vlastných rúk). Žalovaný súdu tlačivo
„C“ nezaslal, ani sa žiadnym spôsobom k návrhu nevyjadril.

Súd prvého stupňa dňa 21.05.2013 nariadil pojednávanie na 19.06.2013 o 9:00 hod., predvolanie na
pojednávanie bolo doručené žalobcovi na adresu jeho právneho zástupcu dňa 27.05.2013, žalovanému
dňa 27. 05. 2013. Žalobca sa podaním zo dňa 14. 06. 2013 vyjadril k postupu súdu a namietal,

že mu doposiaľ nebolo doručené tlačivo „C“ s vyjadrením žalovaného, preto podľa procesných
pravidiel Nariadenia nemalo byť nariadené pojednávanie. Žalobca z dôvodu hospodárnosti ospravedlnil
neúčasť na pojednávaní a požiadal o zaslanie žalobnej odpovede žalovaného (pokiaľ bola súdu
doručená). Žalovaný sa na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil. Súd prvého stupňa prejednala rozhodol vec na pojednávaní dňa 19.06.2013 v neprítomnosti účastníkov konania. Podľa zápisnice
z pojednávania súd konštatoval, že vec môže posúdiť inak, ako je uvedené v návrhu, a to ako
spotrebiteľskývzťah.Súdprvéhostupňavykonaldokazovanieobsahomspisu,akoajobsahomspisuOS

Banská Bystrica sp. zn. 2Er/629/2004 a 2Er/156/2011, uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené,
a vyhlásil napadnutý rozsudok.

Podľa čl. 5 bod 1 Nariadenia, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd
alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie ak to považuje za potrebné, alebo ak o to požiada niektorá
zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti

prípaduústnepojednávaniezjavneniejepotrebnéprespravodlivévedeniekonania.Dôvodyodmietnutia
sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno
samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 7 bod 3 Nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v
lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo
protipohľadávke.

Podľa čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa čl. I, § 75 zák. č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej len ZZŠ), vlastná zmenka
obsahuje:

1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto

listina spísaná;

2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;

3. údaj zročnosti;

4. údaj miesta, kde sa má platiť;

5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;

6. dátum a miesto vystavenia zmenky;

7. podpis vystaviteľa.

Podľa čl. I, § 5 ods. 1 ZŠZ, v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ
ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa čl. I, § 5 ods. 2 ZŠZ, úrokovú mieru treba udať v zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková

doložka za nenapísanú.

Podľa čl. I, § 5 ods. 3 ZŠZ, úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený iný deň.

Podľa čl. I, § 34 ods. 1 ZŠZ, zmenka na videnie je sročná pri predložení. Musí byť predložená na
plateniedojednéhorokuoddátavystavenia.Vystaviteľmôžetútolehotuskrátiť,alebourčiťlehotudlhšiu.
Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa čl. I, § 10 ZŠZ, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná vyplnená tak, ako bolo dojednané,
nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol
zmenku zlomyseľne, alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.Podľa čl. I, § 17 ZŠZ, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na
jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi, alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa § 4 ods. 6 Zák. č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom pre tento
prípad (ku dňu vystavenia zmenky), v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby
sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na
zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom

úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp.
vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi
kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky
alebo postúpenia práv zo zmenky.

Podľa § 4 ods. 7 Zák. č. 258/2001 Z. z., veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením

odseku 6 veriteľom.

Podľa § 495 Občianskeho zákonníka, platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe
ktorého je dlžník povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou cenných
papierovhromadnevydanýchaleboinýchcennýchpapierov,prektoréjezákonomustanovené,ževeriteľ
túto povinnosť nemá.

Pozhodnotenískutočností,zistenýchzpredloženéhospisu,dospelodvolacísúdkzáveru,žesúdprvého
stupňa sa pri prejednávaní tejto veci dopustil viacerých procesných pochybení, vychádzal z nesprávne
zisteného skutkového stavu a vec nesprávne právne posúdil.

Žalobca si uplatnil nárok voči žalovanému podľa Nariadenia RP a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. 07.
2007 o európskych konaniach vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Žalobcom je zahraničná právnická

osoba, pohľadávku voči žalovanému si uplatnila návrhom na tlačive „A“ podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia
a to zo zmenky, ktorú v origináli pripojila k návrhu spolu s výpisom z obchodného registra na žalobcu
a plnomocenstvom pre právneho zástupcu. V zmysle čl. 5 ods. 1 Nariadenia je európske konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sporu v zásade písomné, súd nariadi ústne pojednávanie len vtedy, ak to
považuje za potrebné alebo ak to navrhne niektorá zo strán sporu.

Žalobca ani žalovaný nariadenie pojednávania v tomto prípade nenavrhli, žalovaný sa k návrhu
nevyjadril, nezaslal vyjadrenie ani na tlačive „C“, ktoré mu bolo súdom doručené. Z odôvodnenia
rozhodnutia súdu prvého stupňa a aj zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 19.06.2013 vyplýva, že súd
v tejto veci nariadil ústne pojednávanie z dôvodu, že to považoval za potrebné vzhľadom na možnosť
iného právneho posúdenia súdom, a to ako spotrebiteľský vzťah s odôvodnením, že súd je ex offo

povinný skúmať prijateľnosť zmluvných podmienok. Žalobca nenavrhol žiadne ďalšie dokazovanie, súd
prvého stupňa však napriek tomu vykonal dokazovanie exekučným spisom OS Banská Bystrica sp.
zn. 2Er/156/2011 a 2Er/629/2004 a odôvodnenie svojho rozhodnutia oprel o zistenia týkajúceho sa
úverového vzťahu medzi veriteľom POHOTOVOSŤ, s. r. o. a žalovaným ako dlžníkom, na zabezpečenie
záväzku žalovaného z tohto vzťahu bola vystavená žalobcom predložená zmenka.

Odvolací súd považuje postup súdu prvého stupňa, ktorý predvolal účastníkov na ústne pojednávania
bez toho, žeby to bol niektorý z nich navrhol, ďalej vykonal dokazovanie, ktoré nenavrhol ani jeden z
účastníkov konania a sám ex offo skúmal vzťah medzi obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r.
o. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, právne posúdenie ktorého však nie je predmetom tohto
konania, za nesprávny.Predmetom tohto konania je žalobcom uplatnený nárok zo zmenky, ktorú žalobca získal ako indosatár v
súlade s príslušnými ustanoveniami Zmenkového a šekového zákona od pôvodného majiteľa zmenky,
obchodnej spološnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. Zmenka ako cenný papier je listinou, z ktorej pre jej

majiteľa vyplýva právo na zaplatenie peňažnej sumy uvedenej na zmenke, a to voči osobe, ktorá
svoju povinnosť zaplatiť zmenkovú sumu na zmenke písomne vyznačila a potvrdila svojim podpisom.
Žalobca ako majiteľ zmenky predložil spolu s návrhom súdu tzv. vlastnú zmenku, podpísanú žalovaným
ako vystaviteľom. Táto zmenka predstavuje abstraktný platobný záväzok vystaviteľa a obsahuje jeho
povinnosť zaplatiť určitú sumu uvedenú na zmenke, a to právoplatnému majiteľovi zmenky. Povaha

zmenky ako abstraktného cenného papiera, prísne oddeleného od kauzálneho dôvodu vystavenia
zmenky, je daná historickým vývojom zmenky, ktorý bol podmienený jej primárnym účelom. Zmenka
sa vyvinula ako cenný papier, ktorý stelesňuje pre jej aktuálneho majiteľa právo na zaplatenie sumy
uvedenej na zmenke, a to od zmenkových dlžníkov, a to či už od priamych zmenkových dlžníkov (osoba,
ktorá je uvedená na zmenke ako zmenkový dlžník, čo pri cudzej zmenke je jej príjemca, resp. akceptant,
a pri tzv. vlastnej zmenke je priamym dlžníkom jej vystaviteľ), prípadne od osôb, ktoré sú nepriamymi

zmenkovými dlžníkmi (napr. indosanti). Toto právo majiteľa zmenky musí byť nespochybniteľné, a preto
na jeho preukázanie musí stačiť predloženie zmenky. Predpisy zmenkového práva v rôznych krajinách
sa preto zhodujú v tom, že pri vystavení zmenky musia byť dodržané veľmi prísne formálne pravidlá, ale
na druhej strane aj v tom, že uplatnenie nárokov z platnej zmenky je jednoduché a rýchle.

Základom každého zmenkového vzťahu je spravidla existencia reálneho obchodného vzťahu, ktorý vo

vzťahu k zmenke nazývame vzťahom kauzálnym (príčinným). Pohľadávka vyplývajúca zo zmenky je
však od kauzálneho vzťahu nezávislá, tieto 2 právne vzťahy sú právne oddelené, a preto hovoríme o
abstraktnosti zmenky. V dôsledku takéhoto oddelenia perfektnosť zmenky nie je závislá od perfektnosti
jej kauzálneho vzťahu. Prevoditeľnosť zmenky a jej prispôsobenie sa možnosti rýchlej prevoditeľnosti
sa prejavujú v tzv. zmenkovej prísnosti, ktorá zabezpečuje právnu istotu zmenkového styku v prísnej

zodpovednosti zo zmenkových záväzkov.

V tejto súvislosti je dôležité ust. § 17 Zmenkového a šekového zákona, podľa ktorého ten, kto je žalovaný
zo zmenky, nemôže voči majiteľovi zmenky uplatňovať námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných
záväzkoch voči vystaviteľovi (alebo skorším majiteľom zmenky), okrem prípadu, ak by preukázal, že
majiteľ zmenky pri jej nadobúdaní konal vedome na škodu dlžníka. Práve ust. § 17 ZZŠ slúži aj na

ochranu dlžníka zo zmenky proti nepoctivému nadobúdateľovi zmenky, avšak bez ohľadu na to, či tento
dlžník je spotrebiteľom. Len za splnenia tejto podmienky, teda preukázania toho, že žalobca ako nový
majiteľ zmenky pri nadobúdaní tejto zmenky konal vedome na škodu žalovaného ako dlžníka, bolo by
možnézaoberaťsanámietkamitýkajúcimisakauzálnehovzťahumedziveriteľomapôvodnýmmajiteľom
zmenky spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovaným ako dlžníkom. Takéto posudzovanie by

bolo možné iba v prípade, že dlžník takéto námietky v súdnom konaní voči žalobcovi ako majiteľovi
zmenky uplatní, musí ich však aj zdôvodniť a svoje tvrdenia ohľadne nepoctivého nadobúdania zmenky
preukázať. Majiteľ zmenky je dostatočne legitimovaný už zmenkou samotnou bez toho, aby musel
preukazovať dôvod vzniku zmenky, dôvod jej prijatia, indosácie a pod. (cit. § 495 OZ).

Zistenia súdu prvého stupňa pokiaľ ide o to, že zmenka bola vystavená žalovaným na rad prvého

zmenkového veriteľa, ktorým bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o., a to ako zmenka zabezpečovacia
považuje odvolací súd za správne. Je potrebné však opakovane zdôrazniť, že predmetom sporu
nie je nárok veriteľa zo spotrebiteľskej zmluvy, ale nárok žalobcu ako majiteľa zmenky zo zmenky,
ktorá zmenka indosáciou stratila charakter zabezpečovacej zmenky a nadobudla charakter zmenky na
platenie. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva tiež, že medzi pôvodným majiteľom

zmenky spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola uzavretá
úverová zmluva, na základe ktorej poskytol veriteľ žalovanému konkrétnu sumu, návratnosť ktorej bola
zabezpečenávystavenímblankozmenkyakovlastnejzmenkydlžníka.Vblankozmenkenebolavyplnená
zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, a podľa dohody o vyplňovacom práve
v čl. 14 VOP bol veriteľ oprávnený vyplniť zmenkovú sumu najneskôr v deň, kedy sa stane splatným

celý dlh vo výške, ktorá zostala neuhradená. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva,
že zmenka predložená žalobcom mala zabezpečovací charakter v zmluve o úvere, ktorý bol vzťahom
spotrebiteľským, a to medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o. ako podnikateľom poskytujúcim
úvery a žalovaným, ktorý je fyzickou osobou, nepodnikateľom. Ako však už bolo uvedené, predmetomsporu nie je nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, ale nárok zo zmenky, ktorá indosáciou stratila charakter
zabezpečovacej zmenky a nadobudla charakter zmenky na platenie. Je potrebné opakovane upozorniť,
že žalovaný v konaní nenamietal, že k indosácii došlo na jeho škodu (§ 17 ZZŠ).

Ako to uviedol aj súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, zákon o spotrebiteľských
úveroch v § 4 ods. 6 v znení účinnom v tomto prípade obsahoval ustanovenie, podľa ktorého veriteľ smie
prijaťoddlžníkazmenkualebošeknazabezpečeniesvojichnárokovzospotrebiteľskéhoúverulenakide
o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a prísl. vo výške max. 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského

úveru. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo
zmenky. Zákon o spotrebiteľských úveroch teda určoval pravidlá pre vyplnenie tzv. zabezpečovacích
zmeniek, súvisiacich so spotrebiteľskými úvermi, ktoré boli podľa legislatívy platnej v čase vystavenia v
konaní predloženej zmenky prípustné (ako to uviedol aj súd prvého stupňa, v súčasnosti platná právna
úprava v § 17 ods. 3 Zák. č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch zmenku v spotrebiteľských úveroch
úplne zakazuje). Porušenie postupu v zmysle cit. § 4 ods.6 Zák. č. 258/2001 Z.z. však nemalo za

následokneplatnosťzmenky,aleibazodpovednosťveriteľazaškoduvzniknutúspotrebiteľoviporušením
týchto pravidiel (cit. §4 ods. 7 Zák. č. 258/2001 Z.z.). Pokiaľ teda pôvodný veriteľ zmenky porušil
povinnosti určené zákonom o spotrebiteľských úveroch a následne zmenku postúpil indosamentom na
ďalšieho nadobúdateľa, za škodu, ktorá by týmto spôsobom vznikla, by pôvodný veriteľ zodpovedal
spotrebiteľovi (spotrebiteľ by mal právo uplatniť si voči pôvodnému veriteľovi nárok na náhradu škody).

Vyplnenie zmenky v rozpore s § 4 ods. 6 Zák. č. 258/2001 Z.z. však nespôsobuje absolútnu neplatnosť
zmenky pre rozpor so zákonom tak, ako to vyvodil súd prvého stupňa. Odvolací súd nesúhlasí ani so
záverom súdu prvého stupňa, že aplikáciou § 4 ods. 6 Zák. č. 258/2001 Z.z. došlo k prelomeniu zásady
stanovenej v § 17 Zák. č. 191/1950 Zb.

Odvolací súd tiež upozorňuje, že závery súdu prvého stupňa vychádzajú len z jeho zistení, z

dokazovania, ktoré vykonal sám, pretože žalovaný ako dlžník zo zmenky žiadne kauzálne námietky
nevzniesol a ani nepreukázal. Navyše, v predmetnej veci, keď došlo k indosovaniu zmenky, by boli tieto
kauzálne námietky prípustné len za splnenia podmienok vyššie cit. § 17 ZZŠ. Zákon v § 120 ods. 1 OSP
umožňuje súdu, aby výnimočne vykonal aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci konania, pokiaľ to považuje
za potrebné, takéto dokazovanie však súd vykonáva za účelom preukázania tvrdení, ktoré účastníci

v konaní uviedli. Ani § 120 ods. 1 OSP nezakladá súdu právo nahrádzať vyjadrenia účastníka sporu,
pokiaľ tento žiadne vyjadrenia ani procesné návrhy k návrhu na začatie konania nevzniesol. Súd prvého
stupňa však napriek pasivite žalovaného v konaní nariadil pripojenie spisu odkazujúceho na kauzálny
vzťah medzi žalovaným ako zmenkovým dlžníkom a prvým majiteľom zmenky (POHOTOVOSŤ, s. r. o.).
Takýto postup súdu nemá oporu v platnom práve a zasahuje do ústavného práva žalobcu na spravodlivý

súdny proces. Spájanie žalobcu, ktorý zmenku nadobudol indosamentom, s kauzálnym vzťahom medzi
dlžníkom a prvým majiteľom zmenky by bolo možné výlučne na základe vznesenia námietky zo strany
dlžníka a zároveň za predpokladu, že by dlžník uniesol dôkazné bremeno v zmysle § 17 prípadne §
10 ZŠZ. Iba v prípade relevantných námietok vznesených v zmysle zákona zmenkového a šekového
by mohol súd vyhodnocovať aj kauzálny vzťah medzi prvým majiteľom zmenky a žalovaným, vykonať

prípadne aj dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli a vyvodiť z neho závery. Súd však nie je oprávnený
urobiť to za dlžníka. Postup súdu, ktorý takto narušil procesnú rovnosť strán, považuje odvolací súd
preto za nesprávny.

Podľa Zmenkového a šekového zákona bol súd prvého stupňa oprávnený skúmať len to, či zmenka
obsahuje všekty náležitosti ustanovené pre jej platnosť zákonom zmenkovým a šekovým, nie však

zaoberať sa podmienkami vystavenia zmenky a jej prípustnosťou.

Odvolací súd nesúhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že žalobcom v konaní predložená zmenka
je neplatná pre rozpor v údajoch splatnosti. Pri vystavení tzv. blankozmenky nie je možné určiť, kedy
bude skutočne splatná, rozhodnutie o splatnosti zmenky je na majiteľovi zmenky, ktorý môže zmenku
na platenie predložiť povinnej osobe kedykoľvek v rámci lehoty na predloženie. Blankozmenka je v čase

jej vystavenia zmenkou neúplnou, skutočnou zmenkou sa stane až potom, keď do nej oprávnená osoba
dopíše dlžnú sumu a splatnosť. Na zmenke predloženej žalobcom v tomto konaní je uvedená lehotasplatnosti, a to lehota 4 rokov od vystavenia zmenky. Pokiaľ je na zmenke uvedené „zaplatím za túto
zmenku pri predložení“, ide o zmenku splatná „na videnie“ tak, ako to vyplýva z § 33 ods. 1 Zákona
zmenkového a šekového. Zmenka na videnie je splatná pri predložení. Zákon v § 34 ZZŠ upravuje

povinnosť predložiť zmenku na platenie do 1 roka od dátumu vystavenia, táto lehota však môže byť
skrátená alebo môže byť určená lehota dlhšia (§ 34 ods. 1 ZZŠ). Pokiaľ teda vystaviteľ (žalovaný)
podpísal zmenku s údajom „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ je tým splnená
podmienka určenia dlhšej lehoty v zmysle § 34 ods. 1 ZZŠ. Rovnako tak úročenie vo výške 0,25% denne
nie je v rozpore s § 5 ods. 1 ZZŠ, ktorý pri zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní

pripúšťa zúrokovanie zmenkovej sumy za splnenia tam stanovených podmienok (uvedenie úrokovej
miery a dátumu od ktorého sa úrok počíta). Akékoľvek úvahy súdu prvého stupňa o neplatnosti dohody
o vyplnení zmenky obsiahnutej vo VOP a neplatnosti zmenky pokiaľ ide o úrok vpísaný na zmenke, a to
aj v prípade, že úrok 0,25% denne predstavuje 91,25% ročne sú v tomto prípade neodôvodnené.

Ako už odvolací súd opakovane zdôraznil, žalovaný nepreukázal, ale ani nenamietal, že žalobca ako
terajší majiteľ pri nadobúdaní zmenky od pôvodného majiteľa, veriteľa žalovaného z úverovej zmluvy

obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., konal vedome na škodu žalovaného ako dlžníka. Výklad
súdu prvého stupňa, ktorý pripúšťa prelomenie § 17 ZZŠ, keď súd bez akýchkoľvek námietok dlžníka
posudzuje kauzálny vzťah len z dôvodu, že dlžník je spotrebiteľom, je neprípustný.

Na základe uvedených záverov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa §221 ods. 1 písm. f)
a h) OSP zrušil a podľa § 221 ods. 2 OSP mu vec vrátil na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa bude v ďalšom konaní postupovať v zmysle nariadenia, ktorým sa ustanovuje
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou veci, a z hľadiska hmotného práva bude postupovať
podľa príslušných ustanovení Zmenkového a šekového zákona. Prejedná návrh žalobcu, ktorý si uplatnil
právo zo zmenky, pričom ako indosatár nie je povinný preukazovať existenciu pôvodného záväzkového
vzťahu. Zmenka, pokiaľ aj pôvodne mala zabezpečovací charakter, sa v dôsledku indosácie stala

zmenkou na platenie, a pokiaľ dlžník v rámci svojej obrany nepodal také námietky, ktoré by odôvodňovali
postup súdu podľa § 17 ZZŠ voči terajšiemu majiteľovi zmenky, nie je súd prvého stupňa bez takýchto
námietok oprávnený ex offo skúmať a vykonávať dokazovanie ohľadom záväzkového vzťahu, aj keď
je to záväzkový vzťah spotrebiteľský. Nárok zo zmenky posúdi podľa ZZŠ, pričom bude vychádzať z
právneho názoru odvolacieho súdu v tom, že žalobcom predložená zmenka je zmenkou platnou, a to

tak pokiaľ ide o určenie doby splatnosti pre zmenkovú sumu, ako aj pokiaľ ide o obdobie jej úročenia.

Podľa § 224 ods. 3 OSP o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí
vo veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.