Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. september 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/181/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312209473
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8312209473.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove vo veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Údernícka 5, Bratislava,
zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Údernícka 5, Bratislava, proti žalovanému v 1. rade: X.
F., bytom E.. U. XX/XX, XXX XX W., v 2. rade: J. F., nar. XX.X.XXXX, bytom E.. U. XX/XX, XXX XX
W., o zaplatenie 4.296,37 Eur s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka na strane žalovaného
Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie Legionárov 5, Prešov, IČO:

42 176 778, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom v Stropkove, Námestie SNP 7, proti
uzneseniu Okresného súdu Humenné č.k. 17Ro 215/2012 - 60 zo dňa 15.5.2013 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhovel odvolaniu vedľajšieho účastníka vystupujúceho na
strane žalovaného, Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov 5, Prešov, IČO:

42 176 778 a zrušil uznesenie Okresného súdu Humenné č.k. 17Ro/215/2012 - 39 zo dňa 30.1.2013.

V odôvodnení konštatoval, že tamojší súd vydal dňa 11.12.2012 platobný rozkaz č.k. 17Ro/215/2012-37,
ktorým uložil žalovaným povinnosť uhradiť v lehote 15 dní od doručenia platobného rozkazu spornú
sumu, úroky z omeškania a náhradu trov konania s tým, že splnením povinnosti jedným zo žalovaných
zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných alebo v tej istej lehote podať odpor proti
platobnému rozkazu. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS doručilo dňa 18.9.2012 na

tamojší súd oznámenie o vstupe do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaných a podalo
odporprotiplatobnémurozkazu.Následneprvostupňovýsúd uznesenímč.k.17/Ro/215/2012-39zodňa
30.1.2013 vydaným vyšším súdnym úradníkom odpor Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS
proti platobnému rozkazu zo dňa 11.2.2012 odmietol ako podaný neoprávnenou osobou s poukazom na
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/207/2011 zo dňa 10.10.2012. Na odvolanie Združenia na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS zákonný sudca napadnutým uznesením zrušil rozhodnutie vyššieho

súdneho úradníka postupom podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p.

Napadnuté rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 93 ods. 2 až 4 O.s.p. a uviedol, že s
účinnosťou od 15.10.2008 bola do Občianskeho súdneho poriadku zavedená nová skupina subjektov,
ktoré môžu v konaní vystupovať ako vedľajší účastníci. Medzi tieto subjekty boli zaradené aj právnické
osoby, ktorých predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľa, pričom tento zámer zákonodarcu vyplýva aj
z dôvodovej správy k ustanoveniu § 93 ods. 2 O.s.p. Citované ustanovenie nevyžaduje právny záujem
právnických osôb, ktorých cieľom je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Legitimáciu na vstup do

konania dáva samotný zákon. Z dôvodovej správny vyplýva, že je tomu tak preto, že cieľom tejto právnej
úpravy bolo rozšíriť ochranu práv na prípady, na ochrane ktorých existuje dôležitý verejný záujem, avšak
v ktorých by bolo veľmi problematické zo strany subjektov, ktoré majú vzhľadom na svoje zameranie
alebo predmet činnosti záujem na ochrane tohto verejného záujmu vstupovať do konaní ako vedľajšíúčastníci. Oprávnenie na vstup do konania vyplýva priamo zo zákona. V prípade sporov na ochranu
spotrebiteľa, preto na strane spotrebiteľa môže vystupovať právnická osoba, ktorej predmetom činnosti
jeochranaspotrebiteľskýchprávpodľazákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľa.Vedľajšíúčastník

v súlade s ustanovením § 93 ods. 3 O.s.p. do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu
súduurobenúprostredníctvomsúdu.Možnosťvstupudokonaniaobmedzenálendoboutrvaniakonania.
Vedľajší účastník tak môže vstúpiť do konania kedykoľvek od momentu jeho začatia až do doby, kedy sa
konanie skončí. Začiatok konania je daný dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo
vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu (§ 82 ods. 1 O.s.p.). Prvostupňový súd

mal za to, že v danej veci vedľajší účastník vstúpil do ešte právoplatne neskončeného konania a odpor
proti platobnému rozkazu podal v 15-dňovej lehote stanovenej na podanie odporu, počítanej odo dňa
doručenia platobného rozkazu vedľajšiemu účastníkovi, preto zrušil uznesenie vydané vyšším súdnym
úradníkom č.k. 17Ro/215/2012-39 zo dňa 30.1.2013.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že
sa nestotožňuje s napadnutým rozhodnutím poukazujúc na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.

6Cdo/207/2011. Zastával názor, že vedľajší účastník nie je osobou oprávnenou na podanie odporu
proti platobnému rozkazu. Z hmotnoprávneho predpisu výslovne nevyplýva spôsob vyrovnania vzťahu
medzi vedľajším účastníkom a účastníkom. Zároveň mal za to, že postavenie vedľajšieho účastníka
je čiastočne obmedzené a limitované lehotou hlavného účastníka konania. Pri doručovaní platobného
rozkazu vedľajšiemu účastníkovi ide len o jeho informovanie o forme a obsahu platobného rozsahu

bez toho, aby vedľajšiemu účastníkovi plynula nová, samostatná lehota na podanie odporu. Na základe
uvedenéhožiadalnapadnutíuznesenietak,žeodporpodanýZdruženímnaochranuobčanaspotrebiteľa
odmietne. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

Vedľajší účastník na strane žalovaných vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že vedľajšiemu
účastníkovi plynie samostatná odvolacia lehota, ktorá začína dňom doručenia rozhodnutia vedľajšiemu

účastníkovi. K oprávneniu vedľajšieho účastníka podať vo veci odpor poukázal na uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Obdo 27/2012 z 27.8.2012. K argumentácii odvolateľa a jeho odkazu na
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 207/2011 zo dňa 10.10.2012 poznamenal, že Najvyšší
súd SR rozhodoval v predmetnej veci o vedľajšom účastníctve v dovolacom konaní v exekučnej veci.
Mal za to, že názory právnych teoretikov a právnikov z roku 1985 vyjadrené na margo vedľajšieho

účastníctva v konaní podľa § 93 ods. 1 O.s.p., nemožno nekriticky preberať a aplikovať na zmenené
podmienky z dôvodu vývoja viacnásobnej novelizácie občianskeho procesného kódexu. Nie je možné
porovnávať terajší právny stav so stavom v roku 1985, kedy zákon ani nepripúšťal, aby v pozícii
vedľajšieho účastníka pôsobili právnické osoby uvedené v § 93 ods. 2 O.s.p. Vývoj občianskeho
práva procesného súvisí s aproximáciou slovenského právneho poriadku s právom Európskej únie

a s postupnou transpozíciou právnych aktov Európskej únie a ich implementáciou do vnútroštátneho
právneho poriadku. Na základe uvedeného navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť.
Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1, ods. 2 O.s.p.
spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214

ods. 2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodným.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto v
odôvodnení len na margo odvolacích dôvodov žalobcu a na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia dopĺňa ďalšie dôvody.

Odvolací súd predovšetkým poukazuje na ust. § 93 ods. 2 O.s.p. v znení platnom od 15.10.2008.

Je nutné zdôrazniť, že týmto ustanovením bola zavedená tzv. druhá skupina subjektov, ktoré môžu
vystupovať v konaní ako vedľajší účastník. Pri týchto subjektoch zákon nevyžaduje preukazovanie
právneho záujmu na výsledku sporu. Je tomu tak preto, lebo cieľom tejto úpravy bolo rozšíriť ochranu
práv na prípady, na ochrane ktorých existuje dôležitý verejný záujem, avšak v ktorých by bolo veľmi
problematické zo strany subjektov, ktoré majú vzhľadom na svoje zameranie alebo predmet činnosti,záujem na ochrane tohto verejného záujmu vstupovať do konaní ako vedľajší účastníci. Oprávnenie na
vstup do konania pre nich vyplýva priamo zo zákona.

Vedľajší účastník v zmysle § 93 ods. 3 O.s.p. do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu

niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Možnosť vstupu do konania je obmedzená len
dobou trvania konania. Vedľajší účastník tak môže vstúpiť do konania kedykoľvek od momentu jeho
začatia až do doby, kedy sa konanie končí.

Začiatok konania je daný dňom, kedy došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo vydané
uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu (§ 82 ods. 1 O.s.p.).

Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, čo plynie z § 93 ods. 4

O.s.p. Má teda právo podať odvolanie aj dovolanie. Z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku
nevyplýva nemožnosť podania odporu proti platobnému rozkazu zo strany vedľajšieho účastníka. V tejto
súvislosti je nutné zdôrazniť, že platobný rozkaz predstavuje formu rozhodnutia v skrátenom konaní
bez vypočutia žalovaného, kedy sa vychádza zo skutkových tvrdení uvedených žalobcom (§ 172 ods. 1
O.s.p.). Pri takejto skrátenej forme rozhodovania je možnosť ohrozenia práv spotrebiteľa vystupujúceho

na strane žalovanej podstatne vyššia. Preto ak vedľajší účastník chrániaci záujmy spotrebiteľa môže
podať odvolanie proti rozhodnutiu vydanému v riadnom konaní, o to viac je potrebné pripustiť možnosť
vedľajšieho účastníka podať odpor proti platobnému rozkazu vydanému v skrátenom konaní. Inak
ani efektívna ochrana spotrebiteľa nemôže byť zabezpečená. Odpor proti platobnému rozkazu je
prostriedkom brániacim uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi,

a preto niet dôvodu vylúčiť možnosť podania odporu proti platobnému rozkazu zo strany vedľajšieho
účastníka ako subjektu zameraného na ochranu spotrebiteľov.

Ak dodávateľ uplatnil plnenie z neprijateľnej podmienky a súd sám z úradnej moci ex offo nezbavil
neinformovaného spotrebiteľa do dôsledkov účinkov neprijateľnej zmluvnej podmienky a rozhodol o
povinnosti spotrebiteľa plniť z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky, je treba ustanovenie § 93 ods. 4

O.s.p. vykladať tak, že ak vedľajší účastník vstúpil do konania do právoplatného skončenia veci, je treba
mu rozhodnutie doručiť a umožniť mu podať opravný prostriedok, ak sa takýmto opravným prostriedkom
dá zabrániť porušeniu čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13 ES o neprijateľných zmluvných podmienkach.

Ak by súd vedľajšiemu účastníkovi neumožnil podať opravný prostriedok proti platobnému rozkazu,
ktorýmspotrebiteľoviuložilplniťzneprijateľnejzmluvnejpodmienkyasúdsámpritomnevyvodildôsledky

z neprijateľnej zmluvnej podmienky vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorý nebol informovaný o povahe
podmienky a nebol zastúpený advokátom, išlo by o procesný postup v rozpore s princípom efektivity
unijného práva. Občiansky súdny poriadok vôbec nebráni vedľajšiemu účastníkovi podať odpor proti
platobnému rozkazu do právoplatného skončenia konania.

V prejednávanej veci vedľajší účastník nepochybne vstúpil do ešte právoplatne neskončeného konania

a odpor proti platobnému rozkazu podal v zákonom určenej 15-dňovej lehote (§ 172 ods. 1 O.s.p.)
počítanej odo dňa doručenia platobného rozkazu vedľajšiemu účastníkovi.

Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia a konania ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že
prvostupňový súd náležite a správne zhodnotil skutkový stav a vyvodil z neho správne závery, preto
stotožniac sa s jeho dôvodmi v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil prvostupňové rozhodnutie ako vecne

správne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.