Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. jún 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/78/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5308200544
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5308200544.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa Slovanet, a.s., Záhradnícka 151,
821 08 Bratislava, IČO: 35 765 143, zastúpená advokátom JUDr. Antonom Staněkom, konateľom
spoločnosti STANĚK & PARTNERI, s.r.o., Vlčkova 18, 811 06 Bratislava, proti odporkyni Y. F., bytom O.
č. XXX, toho času J. F. XXXX, O., zastúpenej Centrom právnej pomoci, so sídlom Námestie Slobody
12, 810 00 Bratislava, adresa na doručovanie Národná 34, Žilina, P. O. Box B10, o zaplatenie 947,77

Eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k.
6C/117/2009-130 zo dňa 27.9.2012, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa, aby odporkyňa navrhovateľovi zaplatila
947,77 Eur s 0,1 % denným úrokom z omeškania zo sumy 1.097,15 Eur od 16.1.22003 do

20.12.2004, zo sumy 1.022,46 Eur od 21.12.2004 do 2.2.2005 a zo sumy 947,77 Eur od 3.2.2005 do
zaplatenia zamietol. Navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť odporkyni trovy konania predstavujúce
trovy zastúpenia Centrom právnej pomoci v sume 292,85 Eur, ktorú sumu je navrhovateľ povinný uhradiť
na účet Centra právnej pomoci do troch dní po právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľovi uložil povinnosť
nahradiť trovy preddavkované štátom v sume 32,21 Eur na účet Okresného súdu Čadca do troch dní
po právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že navrhovateľ sa domáhal, aby súd uložil
odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 28.552,80 Sk (947,77 Eur) s úrokmi z omeškania
špecifikovanými v petite žalobného návrhu.
Okresný súd rozhodoval vo veci po tom, čo uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 6Co/397/2011-91 zo
dňa 30. marca 2012 bol zrušený rozsudok okresného súdu č. k. 6C/117/2009-52 zo dňa 17. septembra
2009 podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., pretože bez splnenia zákonných podmienok nekonal s

účastníčkou, čím jej odňal možnosť realizácie jej procesných práv.
Na základe výsledkov vykonaného dokazovania a vzhľadom na skutočnosť, že odporkyňa
prostredníctvom svojho právneho zástupcu vzniesla námietku premlčania, súd návrh navrhovateľa
zamietol, pretože zo strany navrhovateľa nebolo preukázané žiadne uznanie dlhu i záväzku a vzhľadom
na splatnosť dotknutej faktúry právo navrhovateľa je premlčané, pokiaľ by toto súd posudzoval podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka, ako aj Obchodného zákonníka.

Odporkyňa bola v konaní úspešná, preto jej súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. priznal náhradu trov právneho
zastúpenia.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodu ust. §
205 ods. 2 písm. a), f) O.s.p.. Namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Z podaného návrhu, ako aj dokladov tvoriacich jeho prílohu je zrejmé,

že medzi navrhovateľom a odporkyňou ako živnostníkom došlo dňa 4.8.2003 k uzavretiu Zmluvy o
zriadení a poskytovaní služieb č. 124/03 (ďalej „zmluva“). V súvislosti so zriadením služby vzniklináklady vyfakturované faktúrou č. 132100414, pričom ide predovšetkým o vyfakturovanie koncových
zariadení poskytnutých odporkyni nevyhnutných na poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej
služby (inštalačný materiál, anténa, koncové zariadenie...). Výška zriaďovacích nákladov okrem faktúry

č. 132100414 je uvedená aj v odovzdávacom a preberacom protokole. Podpisom odporkyňa prejavila,
že je s uvedenými vyčíslenými zriaďovacími nákladmi uzrozumená a že s nimi súhlasí. Predmetný
odovzdávací protokol preukazuje, že dojednaná služba bola odporkyni zriadená na podnikateľské účely,
a teda ide o vzťah podnikateľský, spravujúci sa ustanoveniami Obchodného zákonníka. Uvedenému
nasvedčuje taktiež pečiatka obsahujúca obchodné meno, pod ktorým odporkyňa podnikala ako

živnostník. Okolnosť, že odporkyňa uzatvorila zmluvu ako podnikateľský subjekt, nepopierala ani
samotná odporkyňa. Zo strany odporkyne došlo v priebehu času k čiastočným úhradám predmetnej
faktúry, a to dňa 20.12.2004 vo výške 2.250,- Eur a dňa 2.2.2005 vo výške 2.250,- Eur. Napriek snahe o
mimosúdne vyriešenie, nedošlo k úhrade dlžnej sumy zriaďovacích nákladov, a preto navrhovateľ podal
žalobu o zaplatenie 947,77 Eur s príslušenstvom dňa 21.1.2008, a teda v 4-ročnej premlčacej lehote,
ktorá začala plynúť odo dňa poslednej čiastočnej úhrady (2.2.2005). Namietal závery okresného súdu,

že navrhovateľ nepredložil žiaden dôkaz, že zo strany odporkyne došlo k uznaniu záväzku a
že by od tohto uznania mala plynúť nová 4-ročná premlčacia lehota. Navrhovateľ zdôraznil,
že v priebehu súdneho konania nikdy netvrdil, že došlo k uznaniu záväzku v písomnej forme. K otázke
uznania záväzku sa navrhovateľ vyjadril podaním zo dňa 25.9.2012, z ktorého je zrejmé, že navrhovateľ
poukázal na uznanie záväzku v zmysle ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, pretože čiastočné

plnenie má v obchodnoprávnom vzťahu za následok uznanie nesplnenej časti dlhu za
predpokladu,akmožnousudzovať,žetakýmtoplnenímdlžníkuznávaajzvyšokzáväzku.Vpredmetnom
prípade bola dlžná suma vyfakturovaná na jedinej faktúre, jednotlivé položky vzájomne súviseli a len
pri ich vynaložení ako celku mohla byť odporkyni poskytovaná dojednaná služba. Už z povahy toho, že
sa jednalo výlučne o úhradu zriaďovacích nákladov, ak došlo k čiastočnej úhrade predmetnej faktúry,

je zrejmé, že došlo aj k uznaniu zriaďovacích nákladov ako celku. Poukázal na fakt, že pokiaľ aj došlo
k čiastočným úhradám, odporkyňa ako variabilný symbol uvádzala číslo predmetnej faktúry a nijakým
iným spôsobom svoju úhradu nešpecifikovala a neohraničila. Odporkyňa v priebehu celého konania
nespochybňovala ani nepoprela existenciu svojho záväzku, jej procesná obrana spočívala výlučne
vo vznesení námietky premlčania. Na základe uvedených skutočností v nadväznosti na ust. § 407

ods. 3 Obchodného zákonníka mala preto čiastočná úhrada účinky uznania celej sumy zriaďovacích
nákladov, teda celej žalovanej faktúry č. 132100414 a zároveň plynutie novej 4-ročnej premlčacej doby
na uplatnenie nároku z tejto faktúry, ktorá vzhľadom na čiastkovú úhradu zo dňa 2.2.2005
mala plynúť až do 2.2.2009. Okresný súd sa obmedzil len na posudzovanie nároku v zmysle § 407 ods.
1 Obchodného zákonníka a nezohľadnil ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka aplikovateľné

na daný prípad. Súd prvého stupňa sa čiastočnou úhradou žalovanej faktúry vôbec nezaoberal napriek
tomu, že toto malo kľúčový význam pre posúdenie námietky premlčania.
V ďalšej časti odvolania navrhovateľ namietal, že postupom okresného súdu mu bola odňatá možnosť
konať pred súdom. Rozhodnutie okresného súdu je nedostatočne odôvodnené a naviac súd prvého
stupňa rozhodol o námietke premlčania bez toho, aby dal navrhovateľovi možnosť na vyjadrenie.

Námietka premlčania bola prvýkrát vznesená na pojednávaní konanom dňa 27.9.2012, a teda súd
prvého stupňa mal umožniť navrhovateľovi, aby sa vyjadril k namietanému premlčaniu a až po vyjadrení
navrhovateľa, resp. po poskytnutí možnosti na takéto vyjadrenie mohol pristúpiť k vydaniu rozhodnutia
vo veci. Skladba odôvodnenia koncipovaná tak, že súd iba zhrnul vyjadrenia odporkyne a svedka
(o tom, že na pojednávaní bude vypočutý svedok, nebol navrhovateľ informovaný), pričom

z týchto vyjadrení aj vychádzal bez toho, aby si overil skutočnosti uvádzané či už odporkyňou alebo
vypočutým svedkom. Tvrdenie odporkyne, že uhrádzala poplatky za poskytované služby riadne a včas,
nezodpovedá skutočnosti (napr. faktúra za mesiac december 2003 bola uhradená vo februári 2005),
zároveň navrhovateľ poprel, že by mal vedomosť o dohode medzi Z. L. a riaditeľom spoločnosti Slovanet
a pravdou nie je ani tvrdenie, že jedinou faktúrou, ktorá ostala neuhradená, je faktúra za demontáž

niektorých súčastí. Z odôvodnenia rozsudku nie je možné zistiť, akými úvahami sa súd prvého stupňa
spravoval, ktoré skutočnosti považoval za dokázané a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení
dôkazov. Rozsudku chýba jeho podstatná vlastnosť, a to presvedčivosť. Na základe týchto skutočností
žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie, alternatívne navrhol rozsudok
okresného súdu zmeniť, návrhu vyhovieť a priznať náhradu trov konania.

Odporkyňa vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala rozsudok okresného súdu ako vecne správny
potvrdiť. Stotožnila sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, keď súd mal dostatočne
preukázaný záver, že pohľadávka navrhovateľa je premlčaná. Splatnosť faktúry bola dňa 15.12.2003a navrhovateľ podal žalobu na súd až 3.4.2008, teda po uplynutí 4-ročnej premlčacej lehoty.
Odporkyňa odmieta tvrdenie, že čiastočnými úhradami by malo dôjsť k čiastočnému plneniu faktúry č.
132100414. Táto úhrada sa týkala výlučne demontáže zariadení, ktoré si navrhovateľ zobral späť z

prevádzky odporkyne tak, ako to vyplynulo zo svedeckej výpovede Z. L. na pojednávaní dňa 27.9.2012.
Demontážou zariadení (ktoré boli stále vo vlastníctve navrhovateľa) a zaplatením za
demontáž považovala celú vec za vybavenú, keďže tovar, za ktorý bola vystavená faktúra, bol vrátený
navrhovateľovi. Vyplýva to aj zo správania navrhovateľa, ktorý od uhradenia sumy za demontáž
zariadení už nijakým spôsobom nekontaktoval odporkyňu ohľadne úhrady predmetnej faktúry. Nie je

pravdou tvrdenie, že prvýkrát bola vznesená námietka premlčania na pojednávaní dňa 27.9.2012. Už
vo vyjadrení k návrhu zo dňa 28.8.2012 vzniesla námietku premlčania a navrhovateľ sa mal možnosť k
nej vyjadriť. V tomto vyjadrení tiež bolo navrhnuté, aby bol predvolaný svedok Z. L..

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

toto rozhodnutie v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na
ďalšie konanie.

Návrhom na začatie konania sa navrhovateľ domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 947,77 Eur s
príslušenstvom, a to na základe Zmluvy o zriadení a poskytovaní služieb č. 124/03 zo

dňa 4.8.2003, na základe ktorej boli odporkyni dodané služby a tovar, ktoré boli vyfakturované faktúrou
č. 132100414, pričom odporkyňa uhradila svoj záväzok iba sčasti.

Okresnýsúdvykonaldokazovanienapojednávanídňa27.9.2012,atovýsluchomodporkyne,výsluchom
svedka Z. L., ako aj listinnými dôkazmi. Navrhovateľ sa pojednávania nezúčastnil, svoju neprítomnosť

ospravedlnil a z dôvodu hospodárnosti konania súhlasil s tým, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti.

Súd vykonal pojednávanie podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľa a po vykonanom
dokazovaní rozhodol vo veci samej.

Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
spočíva v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá
povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého ochrany sa fyzická
osoba alebo právnická osoba domáha, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok
Ústavy SR o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú (článok 46 ods. 4 Ústavy SR v spojení

s článkom 51 ods. 1 Ústavy SR). Táto povinnosť všeobecných súdov vzhľadom na ich postavenie
ako primárnych ochrancov ústavnosti a vzhľadom na povinnosť Slovenskej republiky rešpektovať
medzinárodné záväzky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv o ochrane ľudských práv a základných
slobôd zahŕňa zároveň požiadavku rešpektovania procesných garancií spravodlivého súdneho konania
vyplývajúcich z článku 47 ods. 3, článku 48 ods. 2 Ústavy SR a článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva. Otázku, či konanie
rešpektovalo princípy uvedené v článku 6 ods. 1 Dohovoru, posudzuje Európsky súd pre ľudské práva
so zreteľom na „osobitné okolnosti prípadu“ hodnotiac konanie ako celok.

Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.).

Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej,
mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní.
Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení
žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia
rozhodnutia vo veci samej. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v

ktoromdôkaznébremenospočíva naúčastníkovikonania,bezohľadunajehoprocesnépostavenie.
Zmyseluplatňovaniadôkaznéhobremenaspočívavzabezpečeníreálnehouplatneniazákladnéhopráva
na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj
iné,nežnavrhnutédôkazyasúdnapriektomunemájednoznačnýskutkovýzákladpresvojerozhodnutie.
Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového

základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník,
ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.
Úlohou všeobecného súdu je korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak
rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavudokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu
podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. Podľa aktuálnej právnej úpravy súd môže výnimočne
vykonať aj iné dôkazy, než navrhli účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo

veci. Spravidla pôjde o situáciu, kedy súd aj napriek množstvu zadovážených dôkazov nebude môcť
rozhodnúť vo veci bez tohto ďalšieho dôkazu.

O tzv. prekvapivé rozhodnutie ide predovšetkým vtedy, ak súd založí svoje rozhodnutie vo veci na
skutočnostiach, ku ktorým sa účastník v dôsledku postupu súdu nemohol nijako vyjadriť, namietať ich,

resp. prezentovať proti nim z jeho pohľadu účinnú právnu argumentáciu, predkladať dôkazy a podobne.
Účastník musí mať vždy možnosť vyjadriť sa k možnej aplikácii doposiaľ nepredvídaného právneho
ustanovenia, resp. inštitútu na zistený skutkový stav.
Ust.§100ods.1O.s.p.vetatretiazavedenédonášhoprávnehoporiadkunovelouObčianskehosúdneho
poriadku č. 384/2008 Z.z. v tomto smere posilnilo právo na spravodlivý proces
tým, že účastník môže až po samotné rozhodnutie súdu prvého stupňa predvídať obsah rozhodnutia

súdu. Podľa jeho výslovného znenia môže počas konania súd účastníkom uviesť, ako sa na základe
doteraz tvrdených a preukazovaných skutočností javí právne posúdenie veci. Oznámenie právneho
posúdenia veci by sa v žiadnom prípade nemalo uvádzať, ak by jeho obsah bol v podstatných črtách
totožný s právnym posúdením predloženým súdu účastníkmi konania alebo vedľajšími účastníkmi. V
takej procesnej situácii by to znamenalo porušenie nestrannosti súdu a mohlo by to založiť dôvod na

námietku zaujatosti.

Dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa bolo vedené spôsobom smerujúcim k objasneniu
skutkového základu podanej žaloby. Okresnému súdu bolo dňa 31.8.2012 doručené vyjadrenie
odporkyne k podanému návrhu, v rámci ktorého vzniesla námietku premlčania. Okresný súd nariadil

vo veci pojednávanie bez toho, aby navrhovateľovi predmetné vyjadrenie k návrhu doručil a rovnako
neinformoval navrhovateľa o tom, že na pojednávanie bude predvolaný a vypočutý svedok Z. L..
Dôvod, pre ktorý bol návrh v konečnom dôsledku zamietnutý, bol pre navrhovateľa nepredvídateľným
a z tohto dôvodu nemohol ani navrhovateľ prezentovať zodpovedajúcu právnu argumentáciu vo vzťahu
k vznesenej námietke premlčania. Rovnako navrhovateľ nemal možnosť reagovať na výsluch svedka,

keďže nemal vedomosť o tom, že bude na pojednávaní vypočutý.

Žiada sa uviesť, že obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu uvedených v článku 46 ods. 1 Ústavy
SR nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri
jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov a iných orgánov

Slovenskej republiky umožňujúce uplatniť účastníkovi celý rozsah jeho procesných práv. Každé konanie
súdu alebo iného orgánu, ktoré neumožní účastníkovi účinne uplatniť jeho právo, je porušením ústavou
zaručeného práva na súdnu alebo inú právnu ochranu.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., súd rozhodnutie zruší, ak sa účastníkovi konania postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom.

Ak súd prvého stupňa v konaní postupoval v rozpore s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku
tým, že účastníkovi konania odoprel alebo znemožnil uplatnenie procesných práv, odvolací súd musí v
každom prípade jeho rozhodnutie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Okresný súd prekvapivým a nepredvídateľným právnym posúdením veci odňal navrhovateľovi možnosť
konať pred súdom, znemožnil mu prezentovať svoju skutkovú a právnu argumentáciu, odňal mu
možnosť vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom (výsluch svedka).
Skutočnostiatvrdenianavrhovateľavyjadrenévpodanomodvolanípovažovalkrajskýsúdvtomtosmere

za prípustné (§ 205a ods. 1 písm. d) O.s.p.), ich vecným hodnotením sa však pre procesné pochybenia
súdu prvého stupňa nezaoberal. Vzhľadom na dvojinštančnosť občianskeho súdneho konania (§ 10
O.s.p.), nemohol odvolací súd nahradiť okresný súd, ktorému v hierarchii súdnictva prislúcha povinnosť
vyhodnotiť vec „v prvej línii“.

Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu
ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní
rozhodnutia nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje § 157 ods. 2 O.s.p., dochádza nielen k tomu,
že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj ktomu,žezákladnéprávonasúdnuochranuniejenaplnenéreálnymobsahom.Odôvodnenierozhodnutia
odôvodňuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné
predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci. Odôvodnenie rozhodnutia

súdov tvorí v tomto smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu
na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článku 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd. Pokiaľ súd náležite neodôvodní svoje rozhodnutie, odníme
účastníkovi konania právo konať pred súdom, čo je jeden z dôvodov pre zrušenie
rozhodnutia v odvolacom konaní (§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.). Z uvedeného vyplýva, že súd je

povinný pri odôvodňovaní svojich rozhodnutí dodržať základné obsahové požiadavky formulované v
ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Odôvodnenie má byť koncipované tak, aby jasne, stručne a zrozumiteľne v
sebe zahrnulo všetky náležitosti uvedeného zákonného ustanovenia - vymedzenie predmetu konania,
dôkaznej situácie a jej právne posúdenie. Súd je pri formulovaní odôvodnenia
rozhodnutia viazaný predovšetkým požiadavkou stručnosti, presnosti, ako aj základnými princípmi
logického myslenia.

Prvostupňové rozhodnutie okresný súd neodôvodnil zákonom zodpovedajúcim spôsobom, z ktorého
dôvodu dospel krajský súd k záveru, že tu neboli splnené zákonné podmienky na preskúmanie
napadnutého rozhodnutia.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd rozhodnutie okresného súdu zrušil z dôvodu odňatia
možnosti účastníkovi konať pred súdom a vrátil vec na ďalšie konanie. V ďalšom konaní okresný súd
ustáli skutkový základ, t.j. či sú účastníci vo vzájomnom vzťahu, či tento vzťah je vzťahom obchodným
alebo vzťahom občianskoprávnym, resp. či došlo k zániku k ich vzťahu. Pokiaľ odporkyňa namietala,
že došlo k demontáži a vráteniu konkrétnych súčastí, ktoré boli fakturované, bude potrebné zisťovať,

aký má uvedená skutočnosť vzťah k prejednávanej veci, k žalovanej čiastke vyplývajúcej z faktúry
č. 132100414. Treba poznamenať, že doposiaľ tvrdenia o vrátení „súčastí“ a ukončení zmluvného
vzťahu neboli v konaní skúmané ani hodnotené. Až po ustálení rozsahu nároku a vzájomných vzťahov
bude možné posudzovať vznesenú námietku premlčania. Závery okresného súdu, že pohľadávka je
premlčaná, bez toho, aby mal ustálený právny vzťah (vzťah občianskoprávny alebo obchodnoprávny),

sú predčasné, pretože dôsledky vznesenej námietky premlčania sú u jednotlivých právnych úprav
odlišné. Okresný súd opätovne posúdi návrh na začatie konania, odstráni procesné
pochybenia, ktorých sa dopustil v konaní, umožní účastníkom realizáciu ich procesných práv a po
vyhodnotení vykonaného dokazovania opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie odôvodní zákonu
zodpovedajúcim spôsobom.

V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O.s.p.).

Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.