Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. jún 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17CoE/84/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8811203918
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8811203918.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2,
Košice, IČO: 31 690 904, proti povinnému U. U., r. č. XXXXXX/XXXX, G. XX, X. nad Z., o vymoženie
48,13 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad
Topľou č. k. 3Er/674/2011-33 zo dňa 20.02.2012 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Mgr. Andrea
Dembického o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa §§ 41 ods. 2; 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 45 ods. 1, 2 zákona
o rozhodcovskom konaní, §§ 52 ods. 1, 2; 53 ods. 1, 4 písm. r), ods. 5; 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka
a aplikoval Smernicu rady 93/13/EHS.

Konštatoval, že v posudzovanej veci sa oprávnený domáha návrhom na vykonanie exekúcie na

podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, sp. zn.
2C/1611/2009 zo dňa 08.03.2010. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu Všeobecných poistných
podmienok formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v
prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Dojednanie rozhodcovskej doložky
v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka neplatná. O neprijateľnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť

vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské
konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, alebo
podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Spotrebiteľ sa v porovnaní
s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu a úroveň
informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom
bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade povinný

nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj
všeobecné poistné podmienky. Povaha zmluvy je adhézna a spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok,
alebo odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený.

Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že v rozhodovanej veci na základe dodávateľom vopred
stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval
rozhodca zvolený oprávneným. Oprávnený poistné zmluvy uzatvára rovnako v rámci svojej

podnikateľskej činnosti, pričom za prejednanie veci v rozhodcovskom konaní zaplatil rozhodcovskému
súdu poplatok. Záujmom zriaďovateľa rozhodcovského súdu zrejme bude, aby bol tento ustanovenýna rozhodovanie v čo najväčšom množstve prípadov, za prejednanie ktorých bude prislúchať odmena.
Uvedená okolnosť môže mať vplyv na jeho rozhodovanie. Rozhodcovský súd síce neopomenul
aplikovanie príslušných noriem, týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, ale neaplikoval ich správne.

Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich
dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia §§ 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka a Smernice 93/13/EHS, je neprijateľnou podmienkou a spotrebiteľ ňou
nie je viazaný.

Na základe uvedeného súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený.

Namietal, že napadnuté uznesenie je nezákonné z dôvodov, uvedených v § 205 ods. 2 písm. a),
b), d) a f) O.s.p. Inštitút udelenia poverenia na vykonanie exekúcie je upravený v § 44 Exekučného
poriadku. Odborná literatúra k ustanoveniu § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zastáva názor, podľa
ktorého v ods. 2 je zvýraznená zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie

exekúcie, pretože vydanie poverenia musí byť výsledkom náležitého preskúmania exekučného titulu,
predovšetkým formálnej a materiálnej stránky jeho vykonateľnosti, žiadosti o udelenie poverenia a
návrhu na vykonanie exekúcie. Materiálnym predpokladom každej exekúcie je existencia exekučného
titulu. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu je daná len vtedy, ak na základe vykonateľného
rozhodnutia možno bezpečne identifikovať osobu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv

a povinností, prípadne ich vzájomnú podmienenosť, rozsah a obsah plnenia a jednoznačné uvedenie
lehoty na splnenie povinnosti. Exekučný súd skúma na základe uvedených skutočností procesné
podmienky exekučného konania, t. j. prípustnosť exekúcie a ak zistí, že sú splnené podmienky konania,
a teda niet rozporu so zákonom, vydá poverenia.

Arbitrážny rozsudok zo dňa 08.03.2010 sp. zn. 2C/1611/2009 spĺňa podľa oprávneného všetky

podmienky jeho formálnej a materiálnej vykonateľnosti. Závery súdu prvého stupňa o materiálne
nevykonateľnosti arbitrážneho rozsudku a o existencii neodstrániteľnej prekážky, brániacej vo vykonaní
exekúcie, sú nesprávne a nezákonné, lebo nemajú oporu v skutkovom stave a ani v právnom
poriadku Slovenskej republiky. Arbitrážny rozsudok má účinky právoplatného rozsudku, je riadnym a
vykonateľným exekučným titulom a je záväzný pre všetky orgány, vrátane exekučného súdu. Ide o

rozhodnutie vydané príslušným orgánom, ktoré bráni postupu podľa § 135 ods. 2 O.s.p. a súčasne ide o
rozhodnutie, z ktorého má všeobecný súd v zásade vychádzať, a tvorí prekážku litispendencie, resp. rei
iudicatae. Všeobecnému súdu v konaní po vydaní rozsudku neprislúcha hodnotiť predmet sporu v merite
veci, prejednaný pred rozhodcovským súdom, ani svojou činnosťou nahrádzať či hodnotiť dokazovanie
pred rozhodcovským súdom. Exekučný súd nie je súdom konajúcim vo veci zrušenia rozhodcovského

rozsudku a nemá oprávnenie preskúmavať arbitrážny rozsudok.

Poukazujúc na stanovisko českej odbornej verejnosti a na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Cdo/147/02 zo dňa 10.06.2003, oprávnený ďalej namietal, že dôsledkom materiálnej vykonateľnosti
exekučného titulu je nemožnosť preskúmania jeho vecnej správnosti v exekučnom konaní.

Oprávnený poukázal tiež na rozhodnutia ESD vo veciach C-240/98, C-241/98, C-244/98 a namietal, že

nebola splnená zmluvná podmienka, ktorá by nebola individuálne dojednaná. Rozhodcovská doložka
bola dohodnutá individuálne a nebola dohodnutá výlučná miestna príslušnosť na rozhodovanie sporov.

Podľa oprávneného použitie rozhodnutia ESD vo veci C-168/05 (Mostaza Claro) je v tejto veci vylúčené.
Exekučný súd nie je súdom, ktorý by rozhodoval o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Poukazujúc na ďalšie rozhodnutie ESD, a to vo veci „Pannon GSM“, oprávnený uviedol, že prvostupňový

súd v odôvodnení účelovo vytrháva vety z kontextu resp. z odôvodnení rozhodnutí ESD a týmitoargumentuje, aj keď tieto vety nie sú súčasťou výrokov rozhodnutí ESD, resp. sú v inom význame a
kontexte, na základe čoho si exekučný súd privlastňuje právomoci, ktoré mu zákon nezveruje, čím koná
v rozpore s ustanovením čl. 2 ods. 2 Ústavy SR.

Oprávnený sa v odvolaní vyjadril aj k aplikácii Smernice 93/13/EHS, pričom namietal nesprávny
názor súdu prvého stupňa, podľa ktorého sa na poistný vzťah medzi oprávneným a povinným priamo
vzťahovala Smernica. Postup exekučného súdu je nesprávny, keď v danom prípade vychádzal zo
záveru o priamej vykonateľnosti Smernice. Ak exekučný súd posudzoval rozhodcovskú zmluvu, mal
ju posudzovať výlučne podľa platných slovenských predpisov v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy.

Prvostupňový súd nemal žiadne oprávnenie nevydať poverenie na vykonanie exekúcie v prípade svojich
pochybností ohľadne platnosti rozhodcovskej zmluvy. Posúdenie platnosti či neplatnosti zmluvných
podmienok nemôže byť predmetom exekučného konania a nemôže byť vydané bez náležitého
dokazovanie vo veci samej, ktoré však exekučný súd nie je oprávnený vykonávať, lebo by nahrádzal
konanie, ktoré mu predchádzalo.

Rozhodcovská doložka, uvedená v časti XV. VPP je jednoznačne dohodnutá ako individuálna zmluvná

podmienka. Pri podpisovaní poistnej zmluvy povinný podpísal dňa 21.12.2007 samotné všeobecné
poistné podmienky a zároveň dobrovoľne a slobodne ďalším podpisom vyjadril vôľu podrobiť spory
rozhodcovskému konaniu. Osobitné dojednania a v nich obsiahnuté podmienky (rozhodcovská doložka)
sú oddelené od ostatnej časti VPP a povinný nebol nijakým spôsobom nútený ich podpísať. Naopak,
mohol rozhodcovskú doložku nepodpísať bez toho, aby tým bol akokoľvek dotknutý zvyšok jeho

poistného vzťahu. Povinný teda osobne a vlastnoručne podpísal všeobecné podmienky. Na konci tlačiva
VPP, oddelené od ostatného textu VPP sa nachádzajú tzv. osobitné zmluvné dojednania s textom, pod
ktorým je opätovne miesto na osobitný podpis, vyjadrujúci súhlas s osobitnými dojednaniami, t. j. s
rozhodcovskou doložkou a na tomto mieste je opätovne uvedený vlastnoručný podpis povinného.

Preto podľa oprávneného v danom prípade išlo jednoznačne o individuálne dojednanie rozhodcovskej

doložky.

Oprávnený na strane 10. odvolania uviedol príklady, ktoré mali potvrdiť, že bola zachovaná
procesný rovnováha účastníkov rozhodcovského konania, na základe čoho sú neopodstatnené závery
exekučného súdu, podľa ktorých rozhodcovskou doložkou malo dôjsť k narušeniu smernicou sledovanej
rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Súd prvého stupňa konštatoval,

že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná bez konštatovania akýchkoľvek dôkazov na
podporu tohto tvrdenia. Exekučný súd v tejto veci vystupuje a rozhoduje v prospech povinného bez
toho, aby bolo vôbec zrejmé, či povinný s týmto súhlasí. Povinný si musí byť vedomý porušenia svojich
povinností, a teda nemusí mať žiadne námietky voči uplatneným plneniam, čo dal najavo aj nepodaním
odporu či žaloby voči vydanému a riadne doručenému rozhodcovskému rozsudku.

Oprávnený vytýkal prvostupňovému súdu, že tento zdanlivo na účely preskúmania podmienok
pokračovania exekúcie dokazoval a pojednávanie nenariadil, čím odňal oprávnenému možnosť konať
pred súdom a vyvrátiť alebo oslabiť právny názor, ktorý je základom pre rozhodnutie súdu. Poukázal
pritom na rozhodnutie Ústavného súdu SR III. ÚS 60/04.

Poukazujúc na rozhodnutia iných súdov, napr. Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.

14CoE/172/2010-51 zo dňa 31.08.2010, ale aj rozhodnutí Krajského súdu v Prešove sp. zn.
10CoE/48/2011 zo dňa 27.10.2011 a 10CoE/51/2011 zo dňa 27.10.2011, oprávnený uviedol, že pokiaľ
súd rieši právnu otázku (tú istú alebo analogickú), ktorá už bola právoplatne vyriešená podstatne
odlišným spôsobom bez toho, aby sa argumentačne vyrovnal so skoršími súdnymi rozhodnutiami,
nekoná v súlade s princípom právnej istoty v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy SR.

Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.Dňa 07.05.2012 doručil oprávnený súdu prvého stupňa podanie, označené ako Doplnenie právnej
argumentácie oprávneného, v ktorom uviedol, že exekučný súd kvalifikoval rozhodcovskú doložku ako
neprijateľnú, teda ako takú, ktorá má spôsobovať hrubý nepomer práv povinného v rozhodcovskom

konaní v porovnaní s právami oprávneného, a to v neprospech povinného, neobjasnil však, v akých
procesných právach či povinnostiach mal byť oprávnený na úkor povinného zvýhodnený.

Podľa oprávneného napadnuté uznesenie neumožňuje preveriť správnosť postupu exekučného súdu
metódou myšlienkovej verifikácie. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia spôsobuje jeho arbitrárnosť.

Oprávnený ďalej argumentoval tým, že zákon použitie rozhodcovskej zmluvy v spotrebiteľských
zmluvách nezakazuje. Nie každá rozhodcovská doložka je automaticky neprijateľnou zmluvnou

podmienkou. Záver o nekalom charaktere rozhodcovskej doložky nevyplýva zo samotnej jej existencie,
ale z konkrétnych skutkových okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré môžu spôsobiť, že procesné
postavenie spotrebiteľa môže byť v hrubom nepomere ku procesnému postaveniu dodávateľa.

Oprávnený v podaní uviedol, že rozhodcovské konanie prebehlo za podmienok, ktoré ďalej konkrétne
vymenoval a ďalej uviedol, že poisťovňa je na základe osobitného zákona povinná evidovať najneskôr

od 01.01.2007 pri každej poistnej zmluve osobitný dokument, v súčasnosti nazvaný ako „Informácia
o podmienkach uzatvorenia zmluvy“, ktorý obsahuje informácie o rozhodcovskej doložke. Dokument
nevyhotovuje poisťovňa svojvoľne, ale je vyhotovená na základe zákona č. 186/2009 Z. z. Táto listina
nie je právnym úkonom medzi poisťovňou a poistníkom, ale spotrebiteľom slobodne podpísaným
potvrdením, že obsahu a jednotlivým podstatným bodom budúceho poistenia vcelku a v jednotlivostiach

porozumel, pričom poistník má právo požiadať o dodatočné vysvetlenie a doplnenie informácií o
produkte. Tretím subjektom, nezávislým od poisťovne bol spotrebiteľ dostatočne informovaný. Za
daného stavu neexistovala faktická informačná asymetria medzi poisťovňou a poistníkom o obsahu a
význame rozhodcovskej doložky ako aj o možnom spôsobe jej odmietnutia. Súhlas spotrebiteľa mal
povahu informovaného súhlasu. Vzhľadom na nedôsledne vykonávané dokazovanie sa exekučný súd

o obsahu takejto listiny nemohol dozvedieť.

Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník. Sudca odvolaniu oprávneného konštatoval, že sa s
jeho rozhodnutím stotožňuje a nariadil predložil vec na rozhodnutie o odvolaní odvolaciemu súdu (§ 374
ods. 4 O.s.p.).

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.) na základe podaného odvolania preskúmal

uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v
ustanovení § 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 214 O.s.p. a
zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Podľa ustanovenia § 219 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení noviel,
odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Zo spisu vyplýva, že oprávnený s povinným uzavreli poistnú zmluvu, pričom v tomto právnom vzťahu

povinný vystupoval ako fyzická osoba, ktorá zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ.
Oprávnený pri poskytovaní poistenia vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako
dodávateľ. Poistná zmluva, uzavretá medzi účastníkmi je preto spotrebiteľskou zmluvou a ide o
štandardnú formulárovú zmluvu.Vo vzťahu k odvolacej námietke oprávneného, že arbitrážny rozsudok spĺňa všetky podmienky
jeho materiálnej vykonateľnosti, odvolací súd uvádza, že materiálna právoplatnosť je síce dôležitou
vlastnosťou súdneho rozhodnutia, pretože súvisí s dôležitým princípom právnej istoty vyplývajúcim

z právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata). Treba však povedať aj to, že zákon počíta s
prelomením materiálnej právoplatnosti rozhodnutia. Napríklad súd nie je viazaný podľa § 135 ods.
1 O.s.p. rozhodnutím priestupkového orgánu v blokovom konaní, ďalej pri mimoriadnych opravných
prostriedkoch a pod.

V predmetnej veci zákonodarca výslovne upravil prelomenie materiálnej právoplatnosti rozhodcovského

rozsudku v § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní a aj v tejto otázke odvolací súd odkazuje na
prvostupňové rozhodnutie. Nie je akceptovateľný názor, že exekučné súdy by tak mohli postupovať
vždy. Postup prvostupňového súdu bol založený na existencii zákonného ustanovenia, ktoré dokonca
bez návrhu ukladá povinnosť súdu zastaviť exekučné konanie z dôvodov relevantných v základnom
konaní (§ 45 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní). Je treba zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom
na význam ochrany spotrebiteľa, v záujme vyššej kvality života ľudí, podporuje v rozhodcovských

veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred
neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú
doložku (rozsudok Súdneho dvora Oceano grupo editorial) a môže tak urobiť aj exekučný súd, ktorému
to umožňuje práve ustanovenie § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní (ASTURCOM).

Horeuvedené dáva odpoveď odvolacieho súdu aj na ďalšiu odvolaciu námietku oprávneného, že

napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné. Prvostupňový súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia s
touto otázkou vysporiadal bez akýchkoľvek pochybností a svoje závery opieral o príslušné ustanovenia
zákona, konkrétne Občianskeho zákonníka. Preto je tvrdenie oprávneného o absencii právneho
zdôvodnenia napadnutého rozhodnutia bezvýznamné.

Pokiaľsatýkanámietkyoprávneného,žeexekučnýsúdnemôžeskúmaťprijateľnosťaleboneprijateľnosť

rozhodcovskej doložky, odvolací súd uvádza, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením zo strany
prvostupňového súdu a platí to aj pokiaľ ide o zdôvodnenie neprijateľnej rozhodcovskej doložky, podľa
ktorej spotrebiteľ nemá na výber a je nútený sa podrobiť výlučne rozhodcovskému konaniu. O takýto
prípadideajvpredmetnejveci,pretosaodvolacísúdstotožnilsozávermiprvostupňovéhosúduvtom,že
rozhodcovskú doložku dohodnutú za daných okolností, považuje za neprimeranú zmluvnú podmienku,

ktorá je v rozpore s platným právom.

Vo vzťahu k odvolacej námietke oprávneného, že súd nemá oprávnenie preskúmať arbitrážny rozsudok,
odvolací súd uvádza, že účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 zák.
č.244/2002Z.z.jepotrebnénaúčely§45tohtozákonavylúčiťvovzťahukexekučnémusúdu.Exekučný
súd je pri postupe podľa § 45 zákona o rozhodcovskom konaní oprávnený hľadieť na rozhodcovský

rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol - nie je ním teda viazaný v zmysle § 159 O.s.p. a môže
ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, aj čo do jeho materiálnej
správnosti. Môže teda skúmať, či sú tu dôvody na zastavenie uvedené v § 57 zák. č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, či sú tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a) alebo b)
zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, alebo či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka

rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom. Toto ustanovenie (§ 45 zákona o rozhodcovskom konaní potom treba považovať za
to zákonné zmocnenie, ktoré umožňuje exekučnému súdu jeho skúmanie. Toto skúmanie je exekučný
súd oprávnený vykonávať tak, ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok nebol, teda tak, ako by to
mohol urobiť súd, keby sám rozhodoval o týchto otázkach. Môže preto samostatne posúdiť, či vec je

spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní (§ 1 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní), či v tej istej veci bolo už vydané právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu,
ďalej posúdiť obsah povinnosti uloženej rozhodcovským rozsudkom z hľadiska jej objektívnej možnosti,
či nejde o plnenie právom nedovolené alebo priečiace sa dobrým mravom.Pokiaľ oprávnený namietal aplikáciu smernice rady 93/13/EHS, odvolací súd dáva do pozornosti, že nie
je treba aplikovať ani nepriamy účinok Smernice na to, aby bolo možné skonštatovať, že oprávnený
ako dodávateľ mal v čase uzatvárania zmluvy explicitne zakázané dojednávať v typových zmluvách

podmienky, ktoré spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.
Nielen zo Smernice, ale aj právnej úpravy slovenského práva vyplýva, že na spotrebiteľa pri typových
zmluvách dopadá ochranný režim zákazu neprijateľných zmluvných podmienok. O takýto prípad ide aj
v predmetnej právnej veci.

Tvrdenie oprávneného, že rozhodcovská doložka bola medzi účastníkmi poistnej zmluvy dohodnutá

ako individuálna zmluvná podmienka v zmysle ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka, je tvrdením
nepodloženým, nemajúcim oporu v skutkovom stave. Podľa oprávneného, zo znenia Všeobecných
poistných podmienok vyplýva, že medzi účastníkmi išlo o jednoznačné individuálne dojednanie
rozhodcovskej doložky, keďže povinný podľa vlastnej vôle mohol a nemusel osobitne podpísať
rozhodcovskú doložku uvedenú v osobitných zmluvných dojednaniach. Pokiaľ by povinný rozhodcovskú
doložku nepodpísal, nemalo by to žiadny vplyv na zvyšok Všeobecných poistných podmienok a teda

na poistný vzťah.

Táto odvolacia námietka oprávneného je nedôvodná. Zo spisu vyplýva, že rozhodcovská doložka je
zakotvená vo Všeobecných poistných podmienkach, a to v ich XV. časti - Rozhodcovské konanie, pričom
v súlade s ustanovením § 788 ods. 3 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, všeobecné podmienky
poistenia (poistné podmienky) tvoria súčasť poistnej zmluvy. Vychádzajúc zo znenia tohto ustanovenia,

poistné podmienky sú záväzné a sú obligatórnou súčasťou poistnej zmluvy.

Osobitné vyjednanie sa má sledovať z pohľadu ochrany spotrebiteľa, to znamená, že spotrebiteľ si z
určitých dôvodov osobitne vymieňuje nejakú klauzulu, lebo má preňho nejaký osobitný význam.

Spôsob, akým bola zmluva spotrebiteľovi - povinnému predložená, je skôr o nevhodnom predkladaní
zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej

kontroly neprijateľných zmluvných podmienok, čo predstavuje nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 8
ods. 4 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

V čase rozhodovania odvolacieho súdu oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie, resp. že by si
povinný vymieňoval rozhodcovské konanie (§ 53 ods. 3 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka).

Odvolací súd preto nemal najmenší dôvod na to, aby vylúčil režim súdnej kontroly neprijateľných

podmienok len kvôli nadpisu, ktorý ani nekorešponduje s presným označením inštitútu „individuálne
dojednaného zmluvného ustanovenia“.

Pre porovnanie dáva odvolací súd do pozornosti § 90 ods. 3 zák. č. 492/2009 Z. z. o platobných službách
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kde oprávnený má možnosť nájsť modus vivendi, ak tak
vehementne chce docieliť arbitrážny proces pre spotrebiteľa.

Konečne odvolací súd poznamenáva, že inštitút individuálne dohodnutej podmienky je treba vykladať v
súladescieľomSmerniceRady93/13/EHSonekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách,podľa
ktorej sa podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ
preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou
zmluvou (čl. 3 ods. 2).

Spotrebiteľ, ak si želá niečo z určitých dôvodov, minimálne sa predpokladá, že vie, prečo chce
niečo individuálne vyjednať. Skutočnosť, že doložka je formulovaná v rámci štandardnej formulárovej
zmluvy, neodôvodňuje záver, že oprávnený preukázal osobitné vyjednanie. Naopak, ide o sofistikované
docielenie stavu, ktorý má formálne indikovať vyňatie rozhodcovskej doložky z režimu súdnej kontroly,čo odvolací súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku v zmysle cieľov Smernice 2005/29 „O nekalých
obchodných praktikách“, články 5 a nasl.

Javí sa nanajvýš nevierohodné, že zrazu si spotrebitelia osobitne vyjednávajú rozhodcu, o pravidlách

postupu ktorého, zdá sa, nemajú ani tušenia a oprávnený nemôže očakávať od súdu len akési „formálne“
odklepnutie exekúcie. Aj exekučné konanie je konanie, v ktorom sa má poskytnúť spravodlivá ochrana
práv, a to aj práv povinného v zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (Oceano Grupo Editorial,
Asturcom, Mostaza Claro, Pannom), ako aj v zmysle Charty základných práv Európskej únie, ktorá
predpokladá vysoký stupeň politiky ochrany spotrebiteľa (čl. 38), a to všetko v záujme vyššej kvality

života a ochrany hospodárskych záujmov spotrebiteľa (čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie).

Ako už odvolací súd uviedol, stotožňuje sa s odôvodnením zo strany prvostupňového súdu o
neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, podľa ktorej spotrebiteľ nemá na výber a je nútený podrobiť sa
výlučne rozhodcovskému konaniu. O takýto prípad ide aj v predmetnej veci, preto sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožnil so závermi prvostupňového súdu o tom, že rozhodcovskú doložku dohodnutú
za daných okolností považuje za neprimeranú zmluvnú podmienku, ktorá je v rozpore s platným právom.

Pokiaľ sa týka námietky oprávneného, že exekučný súd mal vo veci vykonávať dokazovanie a
nariadiť pojednávanie, odvolací súd uvádza, že oprávnenému, ako účastníkovi konania nebola v
exekučnomkonaníodňatámožnosťkonaťpredsúdom,lebovprípade,aknejdeoobligatórnenariadenie
pojednávania, môže súd rozhodnúť na základe listinných dôkazov. Postupom exekučného súdu, ktorý
rozhodol len na základe listinných dôkazov , oprávnenému možnosť konať pred súdom odňatá nebola

preto, lebo z predložených listín jednoznačne vyplývajú skutočnosti, pre ktoré bolo exekučné konanie
zastavené. Exekučný súd sa s istotou a najmä presvedčivým spôsobom vysporiadal s otázkou
rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky a svoje rozhodnutie v tomto smere aj náležite
zdôvodnil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia žiadna pochybnosť, ktorú by bolo potrebné odstraňovať
akýmkoľvek spôsobom, nevyplýva.

Prvostupňový súd rozhodol správne a s doplnením dôvodov v súvislosti s odvolacími námietkami
odvolací súd potvrdil uznesenie prvostupňového súdu ako správne s osvojením si dôvodov uvedených
v napadnutom uznesení (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Odvolací súd odmieta argumenty oprávneného,
že rozhodcovská doložka bola v tomto prípade jednoznačne dohodnutá ako individuálna zmluvná
podmienka v zmysle ust. § 53 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. V súlade s tým, čo odvolací

súd na podporu správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu uviedol, nemožno totiž očakávať právnu
istotu a legitímne očakávania tam, kde bolo porušené právo, ako sa to stalo aj v prípade predmetnej
poistnej zmluvy.

Preto odvolací súd napadnuté uznesenie v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne
potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.