Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. október 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13C/211/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213227007
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Dagmar Aradská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4213227007.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno samosudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: Orange

Slovensko, a.s., Bratislava, so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, v konaní zastúpený
advokátskou kanceláriou Bobák, Bollová a spol. s.r.o., so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava
proti žalovanému: V. K., nar. XX.X.XXXX, v konaní zastúpený splnomocnenou zástupkyňou I. K., obaja
bytom J. XXXX/X, J., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie na ochranu
spotrebiteľovOBRANA,ParkAngelinum2,04001Košice-Starémesto,vkonanízastúpenýMgr.Petrom
Masarovičom,advokátomsosídlomParkAngelinum2,Košice,ozaplatenie528,38eurspríslušenstvom

r o z h o d o l :

Súd zamieta návrh vedľajšieho účastníka na vylúčenie časti návrhu žalobcu, prevyšujúcej sumu 163,-

eur, na samostatné konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 365,38 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
365,38 eur od 27.1.2012 až do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd návrh v časti prevyšujúcej sumu 365,38 eur ako aj v prevyšujúcej časti úroku z omeškania zamieta.

Žalovaný a vedľajší účastník na strane žalovaného sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne
náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 39,22 eur ako aj náhradu iných trov konania vo výške 12,06
eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, na účet právneho zástupcu žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 27.11.2013 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť
mu sumu 528,38 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 27.1.2012 do zaplatenia a náhradu trov
konania. Návrh odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel Zmluvu č. A5817661a na základe Dodatku
k uvedenej zmluve z 15.8.2011 mu odpredal mobilný telefón /telekomunikačné zariadenie, za ktoré
si uplatňuje náhradu škody vo výške 163,- eur keďže jeho predajná cena bola 182,- eur a žalovaný

ho získal za akciovú cenu 19,- eur, keď sa zaviazal využívať služby žalobcu a platiť za ne. Žalovaný
porušil svoj záväzok platiť riadne a včas, keď žalobcovi nezaplatil cenu poskytnutých služieb za obdobie
2011/09 - 2011/11 vo výške 365,38 eur. Okrem škody za akciový telefón/telekomunikačné zariadenie,
žalobcovi vznikla aj škoda zo zvýhodnených služieb počas doby viazanosti, nákladov za predajný
proces, akceptačný a aktivačný proces, SIM kartu a vyhradenú kapacitu prevádzkovej siete, avšak tieto
ďalšie škody si žalobca podľa návrhu neuplatňuje.

Žalovaný napadol odôvodneným odporom platobný rozkaz č.k. 6Ro/679/2013 - 32 z 26.3.2014, ktorým
súd návrhu v celom rozsahu vyhovel.Žalobca dňa 8.7.2014 doručil súdu písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že škoda mu vznikla ako
rozdiel medzi predajnou a akciovou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia. Škoda
predstavuje zmenšenie majetku žalobcu, keďže mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie sa stalo

majetkom žalovaného.

Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA dňa 11.8.2014 súdu elektronicky, so zaručeným
elektronickým podpisom, oznámilo svoj vstup do konania vedeného pod sp. zn. 13C/211/2014 ako
vedľajšiehoúčastníkanastranežalovanéhospotrebiteľaapodanímz18.9.2014oznámilo,žedokonania

vstupuje len čo sa týka náhrady škody vo výške 163,- eur. Poukázal na skutočnosť, že v pokuse o
pokonávku bol žalovaný vyzvaný na úhradu hovorného a zmluvnej pokuty vo výške 163,- eur, preto sa
s nárokom žalobcu na náhradu škody nedostal do omeškania po uplynutí lehoty uvedenej na úhradu v
pokuse o pokonávku. Konštatoval, že žalobca síce sumu 163,- eur požaduje ako náhradu škody, no v
skutočnosti ju požaduje ako zmluvnú pokutu. Taktiež uviedol, že samotné uzatvorenie kúpnej zmluvy,
v ktorej si účastníci konania dohodli akciovú cenu ako kúpnu cenu, nemôže spôsobiť žalobcovi žiadnu

škodu, lebo týmto postupom nie je porušená žiadna povinnosť, ako prvý predpoklad zodpovednosti
za škodu. Poskytnutie zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia nebolo
viazané na žiadnu podmienku. Uvedené združenie navrhlo, aby súd návrh žalobcu v časti o zaplatenie
náhrady škody vo výške 163,- eur zamietol a zvyšok nároku žalobcu vylúčil na samostatné konanie, keď
v tejto zvyšnej časti nenachádza porušenie spotrebiteľských práv.

Dňa24.10.2014doručilosúduobčianskezdruženieVŠEOBECNÁOCHRANAPRÁVSPOTREBITEĽOV
oznámenie o vstupe do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného s tým, že pokiaľ do
konania už skôr vstúpil iný vedľajší účastník, tak on súčasne z konania vystupuje. Z uvedeného dôvodu
súd s uvedeným združením nekonal ako s vedľajším účastníkom na strane žalovaného.

Súd pojednával v neprítomnosti riadne predvolaných právnych zástupcov žalobcu a vedľajšieho
účastníka, ako aj v neprítomnosti riadne predvolaného žalovaného, ktorý splnomocnil svoju manželku
na zastupovanie v konaní.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho
spisu.

Splnomocnená zástupkyňa žalovaného uviedla, že žalovaný návrh žalobcu v časti hlasových a
nehlasových služieb nerozporuje, avšak žalobca nepreukázal vznik žiadnej škody, preto návrh v časti

uplatnenej škody navrhuje zamietnuť. Žalobca nepreukázal ani individuálnosť dohody so žalovaným o
zmluvnej pokute.

Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 15.8.2011 Zmluvu
o pripojení č. A5817661, predmetom ktorej bolo telefónne číslo XXXXXXX XXX, SIM karta, účastnícky

program Vol.do vš.sietí 50+ a vol.s.Deň+, ako aj telefón Nokia C5-03. Zmluvné strany súčasne uzavreli
dodatok k uvedenej zmluve o pripojení, predmetom ktorého bol účastnícky program Vol.do vš.sietí 50+
a vol.s.Deň+ a predaj koncového telekomunikačného zariadenia (MT) Nokia C5-03 za cenu s DPH vo
výške 1,- eur s tým, že podľa formulára dodatku zmluvy mal účastník konania zobrať na vedomie, že
bežná maloobchodná cena MT, za ktorú podnik MT predáva je 182,- eur. Taktiež mal účastník vyhlásiť,

že si je vedomý, že MT mu je predávaný za kúpnu cenu uvedenú vyššie v tomto bode len z toho dôvodu,
že sa zaviazal užívať služby poskytované prostredníctvom SIM karty po dobu dohodnutú v bode 2.3
tohto Dodatku. Podľa bodu 2.3 Dodatku sa žalovaný ako účastník zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu
so žalobcom po dobu 24 mesiacov a po túto dobu využívať služby poskytované prostredníctvom SIM
karty. Podľa uvedeného bodu Dodatku sa žalovaný ďalej zaviazal, že po dobu 24 mesiacov nepožiada o

vypojenie, sa nedopustí konania, na základe ktorého vznikne žalobcovi právo odstúpiť od zmluvy, bude
mať na SIM karte aktivovaný dohodnutý program.

Žalobca žalovanému faktúrou č. 5137786931, ktorá bola splatná do 9.10.2011 fakturoval mesačné
poplatky a hlasové a nehlasové služby, to všetko vo výške 103,12 eur. Faktúrou č. 5141125966, ktorá

bola splatná do 8.11.2011, žalobca fakturoval žalovanému mesačné poplatky a hlasové a nehlasové
služby, to všetko vo výške 130,16 eur. Faktúrou č. 5144493486, ktorá bola splatná do 10.12.2011,
žalobca žalovanému fakturoval mesačné poplatky, hlasové a nehlasové služby, odpojenie , to všetko
v úhrnnej výške 129,44 eur. Faktúrou č. 5141126450, ktorá bola splatná do 8.11.2011 a faktúrou č.5137787291 ktorá bola splatná do 9.10.2011, žalobca žalovanému fakturoval upomienku vo výške po
1,33 eur.

Žalobca v pokuse o pokonávku z 12.1.2012 žalovanému oznamoval, že eviduje voči nemu pohľadávku
vo výške 365,38 eur a súčasne žalovanému oznamoval, že z dôvodu porušenia zmluvných povinností
mu vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 163,- eur. Žalovaného v uvedenom pokuse
o pokonávku taktiež vyzval, aby do 26.1.2012 zaplatil sumu 528,38 eur.

Súd na danú právnu vec aplikoval ustanovenia § 2 písm. a/, písm. b1/ zákona č. 250/2007 Z.z., § 3 ods.
3 zákona č. 250/2007 Z.z. , § 52 a nasl. OZ, § 420 ods. 1 OZ, § 442 ods. 1 OZ, § 42 ods. 1 zákona
číslo 610/2003 Z.z., § 43 ods.1, 2 zákona číslo 610/2003 Z.z., § 43 ods. 3 písm. c), ods. 5 zákona číslo
610/2003 Z.z., všetky právne predpisy v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o pripojení v znení
dodatku.

Z predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo dňa
15.8.2011 k uzavretiu zmluvy o pripojení v znení dodatku z toho istého dňa. Uvedenú zmluvu v znení
dodatku súd považuje za zmluvu o pripojení podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z., ktorá je s
poukazom na predmet činnosti žalobcu, ako mobilného operátora, aj zmluvou spotrebiteľskou podľa
§ 52 a nasl. OZ. Súd teda zmluvný vzťah účastníkov konania posudzoval nielen ako záväzok zo

spotrebiteľskej zmluvy, ale aj podľa ustanovení § 42, § 43 zákona č. 610/2003 Z.z., pričom mal za
preukázané, že žalovaný ako spotrebiteľ riadne a včas nezaplatil faktúry žalobcu - mobilného operátora,
ktorý mu účtoval aj mesačné poplatky a čerpané hlasové a nehlasové služby, spolu s poplatkom za
odpojenie a upomienkami, to všetko v úhrnnej výške 365,38 eur. Z uvedeného dôvodu súd návrh
žalobcu v tejto časti považoval za dôvodný.

Súd návrh žalobcu v časti o zaplatenie náhrady škody vo výške 163,- eur, nepovažoval za dôvodný. V
danom prípade si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody podľa § 420 ods. 1 OZ, ktorej predpokladom
je vznik škody ako aj protiprávne konanie a príčinná súvislosť medzi škodou a protiprávnym konaním.
Podľa tvrdení žalobcu, tomuto vznikla škoda vo výške rozdielu medzi akciovou a trhovou cenou

žalovaným zakúpeného MT protiprávnym konaním žalovaného, ktorým podľa žalobcu je neplnenie si
zmluvných povinností žalovaným.

Prípadné odpojenie žalovaného po uzavretí zmluvy o pripojení je následkom neplnenia si zákonnej,
ale aj zmluvnej, povinnosti žalovaného, určenej v § 42 ods. 4 písm. b/ zákona č. 610/2003 Z.z. v

znení účinnom v čase vzniku zmluvného vzťahu, medzi účastníkmi konania na základe dodatku z
15.8.2011. Odpojenie žalovaného žalobcom súd považuje za dočasné prerušenie poskytovania verejnej
služby podľa § 42 ods. 1 písm. d/2 citovaného zákona o elektronickej komunikácii. Dočasné prerušenie
poskytovania verejnej služby žalobcom však nemá za následok zánik zmluvy o pripojení, keďže tento
dôvod nie je uvedený v § 43 ods. 3 citovaného zákona o elektronickej komunikácii a ani vo Všeobecných

podmienkach žalobcu. Preto dočasné prerušenie poskytovania verejnej služby žalobcom nemá vplyv na
dobu viazanosti žalovaného. Z uvedeného je zrejmé, že zmluvný vzťah, na základe zmluvy o pripojení v
znení dodatku, medzi účastníkmi konania stále trvá, keďže žalobca nepreukázal, že zmluva o pripojení
zanikla niektorým zo spôsobov predpokladaných v § 43 ods. 3 zákona č. 610/2003 Z.z., v znení účinnom
v čase vzniku zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania.

Predmetom dodatku k zmluve o pripojení bola aj kúpa MT žalovaným za účastníkmi zmluvného vzťahu
dohodnutú kúpnu cenu. Z takto formulovaného predmetu zmluvy o pripojení nie je zrejmý vznik škody
žalobcu, keď účastníci zmluvy sa dohodli na cene predmetu zmluvy, po uplatnení zľavy z jeho
spotrebiteľskej ceny, v konkrétnej výške 1,- eur s DPH, a to bez ohľadu na pultovú cenu totožného MT

v iných zmluvných vzťahoch. Poskytnutie zľavy nie je v predmete dodatku k zmluve o pripojení viazané
na žiadnu podmienku, ani na viazanosť žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu
24 mesiacov. Preto v danom prípade prípadná zľava z kúpnej ceny nie je škodou žalobcu a nie je ani
plnením nad rozsah predmetu zmluvy o pripojení, ale zľavnená cena MT je dohodnutým predmetom
zmluvy. Správnosti tohto záveru nasvedčuje aj simulovaná situácia, keď v prípade neodstrániteľnej vady

žalovaným zakúpeného MT a odstúpenia žalovaného od zmluvy o pripojení, by žalovanému vznikol
nárok len na vrátenie tej sumy za vadný mobilný telefón, ktorú plnil on žalobcovi pri jeho zakúpení.
Prípadné poukazovanie žalobcu na ustanovenie čl. 3 bod 3.7 Dodatku, podľa ktorého si je účastník
vedomý, že MT je predávaný za cenu uvedenú v predmete zmluvy, ktorej výška sa rovná rozdielumedzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou MT a v zmysle Dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej
ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM
karty po dohodnutú dobu a nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že Podniku by vznikla škoda

(minimálne v rozsahu spotrebiteľskej ceny MT), je nepostačujúce na preukázanie splnenia podmienok
zodpovednosti žalovaného za škodu podľa § 420 ods. 1, 2 OZ, resp. preukázania vzniku škody. Z takto
formulovaného zmluvného ustanovenia nie je zrejmá ani výška zľavy žalovaným zakúpeného MT a nie
je zrejmá ani spotrebiteľská cena príslušného MT ako aj nie je zrejmý moment vzniku škody, najmä
keď aj žalobca v návrhu tvrdí, že MZ predal žalovanému za akciovú cenu vo výške 19,- eur, avšak

podľa zmluvy z 15.8.2011 predal žalovanému MT za akciovú cenu 1,- eur. Moment vzniku škody vo
výške 163,- eur predstavujúcou tvrdený rozdiel medzi akciovou cenou MT, ktorý žalovaný zakúpil za
cenu 1,- eur s DPH (podľa žalobného návrhu za 19,- eur), pričom jeho bežná maloobchodná cena
mala byť 182,- eur, nie je taktiež zrejmý. Žalobca v konaní nepreukázal, že žalovaný ako účastník
nedodržal záväzok zo zmluvy o pripojení v znení dodatku, teda záväzok užívať služby poskytované
žalovanému prostredníctvom SIM karty po dohodnutú dobu (24mesiacov), keďže to bol žalobca, ktorý

žalovaného odpojil, a tak žalovanému znemožnil užívať služby žalobcu prostredníctvom pridelenej SIM
karty. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca síce preukázal protiprávne konanie
žalovaného, spočívajúce v neplatení faktúr za služby dodané žalobcom na základe zmluvy o pripojení,
ale nepreukázal vznik škody, teda zmenšenie svojho majetku o 163,- eur v dôsledku uvedeného
protiprávneho konania žalovaného, najmä keď suma neuhradených faktúr bola žalobcovi prisúdená.

Žalobca v konaní nepreukázal ani moment vzniku tvrdenej škody a neuniesol ani dôkazné bremeno
preukázania príčinnej súvislosti medzi nehradením faktúr žalovaným a škodou. S poukazom na uvedené
súd návrh žalobcu v časti žalovanej náhrady škody vo výške 163,-eur zamietol ako nedôvodný.

Pretože žalovaný svoj dlh (titulom nezaplatenia ceny poskytnutých služieb) riadne a včas neuhradil,

dostal sa do omeškania s jeho plnením. Žalobca sa domáhal zaviazanie žalovaného na zaplatenie 9
% úroku z omeškania ročne zo žalovanej sumy odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty splatnosti
určenej v pokuse o pokonávku, teda od 27.1.2012 do zaplatenia. Súd uplatnený nárok žalobcu na
úrok z omeškania z prisúdenej sumy považoval, s poukazom na § 517 ods. 1, 2 OZ a § 3 vládneho
nariadenia č. 87/1995 Z.z. za dôvodný, keď k 27.1.2012, kedy boli všetky žalovaným neuhradené faktúry

žalobcu nepochybne po splatnosti, bola úroková sadzba ECB 1 %, pričom žalobcovi vznikol nárok na
úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšší. Súd návrh žalobcu na úrok z omeškania v časti
nepriznanej náhrady škody zamietol, keďže žalobca nepreukázal dôvodnosť svojho nároku na uvedenú
časť žalovanej istiny, a tak sa žalovaný nemohol ani dostať do omeškania s jej úhradou.
V spore bol žalobca len čiastočne úspešný (69,15%), pričom neúspech žalobcu v časti istiny, ale aj v

časti úroku z omeškania, je úspechom žalovaného (30,85%), ktorý sa odrátava od úspechu žalobcu.
Preto súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že procesne úspešnejšiemu
žalobcovi priznal 38,30% z vyúčtovanej náhrady trov konania, a to iné trovy konania vo výške 12,06
eur titulom súdneho poplatku za návrh vo výške 31,50 eur a titulom náhrady trov právneho zastúpenia
podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za 2 úkony právnej služby (prevzatie veci a podanie návrhu) po 34,86

eur za úkon, 2 x režijný paušál po 7,81 eur a 20% DPH (17,07 eur), v úhrnnej výške 102,41 eur priznal
žalobcovi 38,30%, teda priznal mu náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 39,22 eur. Náhrada trov
konania je s poukazom § 149 ods. 1 O.s.p. splatná do rúk právneho zástupcu žalobcu. Na náhradu trov
konania súd zaviazal nielen procesne menej úspešnejšieho žalovaného, ale aj vedľajšieho účastníka
na strane žalovaného. Vedľajší účastník, hoci v konaní zostáva treťou osobou, má rovnaké práva a

povinnosti ako účastník (§ 93 ods. 4 O.s.p.) ku ktorému sa pridružil, a preto pre prípad procesného
neúspechu má povinnosť rovnako ako procesne neúspešný účastník zaplatiť procesne úspešnému
účastníkovi náhradu trov konania. Ustanovenie § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje tzv.
pasívnu solidaritu, ktorá je vyjadrená pojmami "spoločne a nerozdielne". Je charakterizovaná viacerými
subjektmi na dlžníckej strane a ich povinnosťou splniť dlh tomu istému veriteľovi spoločne a nerozdielne.

S poukazom na uvedené procesne úspešnejšiemu žalobcovi vzniklo voči žalovanému a vedľajšiemu
účastníkovi na strane žalovaného, ktorí v konaní boli menej úspešní, právo na náhradu trov konania.
Je síce pravdou, že vedľajší účastník na strane žalovaného oznámil svoj vstup do konania len čo sa
týka náhrady škody vo výške 163,- eur, avšak takýto postup nemá oporu v žiadnom procesnoprávnom
ustanovení. Z ustanovenia § 93 ods. 1 až 4 O.s.p. vyplýva právo vedľajšieho účastníka vstúpiť do

konania. Do konania môže vstúpiť v ktorejkoľvek fáze konania, ale zákon nepredpokladá, že by vstúpil
do konania len o časti návrhu. Nie je ani pravdou, že by si žalobca v tomto konaní uplatnil viacero
nárokov. Nevyplýva to ani z navrhnutého znenia petitu, z ktorého naopak vyplýva, že žalobca si uplatnil
jeden nárok, a to nárok na zaplatenie sumy 528,38 eur s príslušenstvom. Z uvedeného dôvodu súd aninemohol vyzvať žalobcu na zaplatenie viacerých súdnych poplatkov za viacero vedľajším účastníkom na
strane žalovaného tvrdených nárokov, keďže nešlo o spoločné konanie viacerých právnych vecí, ale v
danom konaní ide o jednu právnu vec, a to zaplatenie sumy 528,38 eur s príslušenstvom. Poukazovanie

vedľajšieho účastníka na rozhodnutia najvyššieho súdu R 28/1970, či R 53/1993, resp. uznesenie sp.
zn. 4MCdo 20/2010 je nenáležité, keď v uvedených konaniach bolo nepochybne predmetom spoločného
konania viacero nárokov. Napr. v konaní, v ktorom bolo rozhodnuté rozhodnutím zapísaným pod R
28/1970 bol predmetom konania nielen nárok na bolestné, ale aj nárok na sťaženie spoločenského
uplatnenia. Podľa uvedeného rozhodnutia „Určenie výšky nároku na náhradu za bolesť a za sťaženie

spoločenského uplatnenia je závislé na znaleckom posudku, kdežto nárok na náhradu za stratu na
zárobku je spravidla objektívne určiteľný porovnaním doterajšieho zárobku pred úrazom a po ňom. Táto
rozdielnosť v spôsobe zistenia výšky nároku má význam pri použití ustanovenia § 142 O. s. p., lebo má
za následok dvojaký režim rozhodovania o náhrade trov konania pri čiastočnom neúspechu alebo pri
stanovení nižšej náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia ako bola požadovaná (ak
nespočíva neúspech priamo v základe nároku); pokiaľ ide o nárok na náhradu za stratu na zárobku,

bude sa nárok na náhradu trov konania spravovať ustanovením § 142 ods. 2 O. s. p., pokiaľ ide
o nárok na náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, bude sa nárok na náhradu
trov konania spravovať ustanovením § 142 ods. 3 O. s. p.“ Pokiaľ teda vedľajší účastník vstúpil do
konania 13C/211/2014, stal sa tým vedľajším účastníkom pre celé konanie o zaplatenie 528,38 eur s
príslušenstvom, vedené pod uvedenou spisovou značkou a nestal sa účastníkom konania len v časti o

náhradu škody. Tomu nasvedčuje aj skutočnosť, že za účelom priznania náhrady trov konania vedľajší
účastník na strane žalovaného navrhol vylúčiť na samostatné konanie časť návrhu žalobcu, prevyšujúcu
sumu 163,- eur, ktorou si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie ceny poskytnutých služieb. Uvedený návrh
vedľajšieho účastníka súd pre jeho nedôvodnosť, s poukazom na § 112 ods. 2 O.s.p., zamietol.
Lehotu na plnenie súd žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného určil v súlade s §

160 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti 1. výroku tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné.

Proti 2. až 4. výroku tohto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní

odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd
Komárno, Pohraničná č. 6, Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa

toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
právneho predpisu.