Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Daniela Drnáková
Forma rozhodnutia – Rozhodnutie
Povaha rozhodnutia – Zmenené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 17Ct/7/2003
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1103899975
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Drnáková
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2011:1103899975.11
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou Mgr. Danielou Drnákovou v právnej veci
navrhovateľov: 1/ C.. N. G., R.: R. Č.. XX, Bratislava, X/ N.. B.. H. G.L., R.: R. Č.. XX, Bratislava, obaja
právne zastúpení: JUDr. Ľubomírom Hlbočanom, advokátom, Vajnorská 20, Bratislava, proti odporcom:
1/ Slavomír L., R.: D. X, Bratislava, pr. zastúpený advokátskou kanceláriou Zahoráková & Partners,
s.r.o., so sídlom: Krasovského 13, Bratislava, IČO: 47 232 412, 2/ Ringier Axel Springer Slovakia, a.s.,
so sídlom Prievozská ul. č. 14, Bratislava, IČO: 00 678 155, pr. zastúpený: JUDr. Jánom Havlátom,
advokátom, Rudnayovo nám. 1, Bratislava, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, takto
r o z h o d o l :
1. Súd konanie v časti návrhu navrhovateľov v 1. a v 2. rade o zaplatenie sumy 14.937,26,- € každému
z nich odporcom v 2. rade, tak ako je označený v tomto rozsudku, a o poskytnutie primeraného
zadosťučinenia formou ospravedlnenia sa od odporcu v 1. rade, tak ako je označený v tomto rozsudku,
z a s t a v u j e.
2. Súd u p r a v u j e Daňový úrad Bratislava I, aby zaplatil navrhovateľom v 1. a v 2. rade spolu sumu
vo výške 1.478,78,-€ titulom časti zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania.
3. Navrhovatelia v 1. a v 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť odporcovi v 2. rade, tak ako je označený v tomto
rozsudku, v súvislosti zo zastavením konania voči nemu, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením OS BA
I 17Ct 7/2003-99 zo dňa 28.07.2005 v spojení s uznesením KS BA 2Co 224/2005-117 zo 17.03.2006
náhradu trov konania k rukám JUDr. Jána Havláta a to navrhovateľka v 1. rade vo výške 1.084,24,-€ a
navrhovateľ v 2. rade vo výške 925,78,-€, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
4. Odporca v 2. rade je p o v i n n ý do 10 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku zaslať
doporučený list na hlavičkovom papieri s údajmi odporcu s ospravedlnením tohto znenia:
Vec: Ospravedlnenie pani C.. N. G..
Vážená pani C.. N. G.,
dovoľte, aby sme sa Vám ako vydavatelia denníka Nový čas ospravedlnili za to, že dňa 21.3.2000 sme
v tomto denníku na str. 2 uverejnili článok pod titulkom "Predĺžia G. pobyt na ambasáde?" s nadtitulkom
"Mala opletačky s rakúskou políciou, napriek tomu pracuje na ambasáde", uverejnením ktorého sme
spôsobili vážny zásah do Vašich práv na občiansku česť a bezúhonnosť. Už nadpis samotného článku,
ako aj jeho obsah bez akýchkoľvek dôkazov zo strany autora o pravdivosti tam uvedených tvrdení, mal
za cieľ vzbudiť u širokej verejnosti nevraživosť voči Vám a Vášmu manželovi v období, keď ste boli v
Rakúskejrepublikeakreditovanáakomanželkaslovenskéhodiplomataapracovalistenaveľvyslanectve
Slovenskej republiky vo Viedni.V predmetnom článku sme uverejnili nepravdivý údaj o tom, že ako manželka pracovníka čs.
veľvyslanectva B.. H. G., ste dňa 13.08.1988 odcudzili tovar vo viedenskom obchodnom dome Lauscha,
že ste mali opletačky s rakúskou políciou a že uvedený incident bol dôvodom pre vtedajšieho
obchodného radcu na odvolanie Vášho manžela zo zahraničnej služby.
Publikovaním uvedeného tvrdenia sme verejne porušili a neoprávnene zasiahli do Vášho práva na
prezumpciu neviny a verejne sme Vás nepravdivo osočovali a obviňovali. Naším zavineným konaním
ako vydavateľov denníka Nový čas, ste boli pre všetkých čitateľov tohto denníka neoprávnene označená
za páchateľku krádeže v obchodnom dome Lauscha vo Viedni. Ako absolútne nepravdivé, ničím
nepodložené a osočujúce boli v článku uvedené tieto informácie: "Pripomeňme, že dňa 13. augusta
1988 vo viedenskom obchodnom dome Lauscha došlo k odcudzeniu tovaru Dr. D.M. manželkou
pracovníka čs. veľvyslanectva B.. V.M.".... "Na základe uvedeného incidentu vtedajší obchodný radca
dal návrh na odvolanie Ing. V.M. zo zahraničnej služby. Federálne ministerstvo tomuto návrhu vyhovelo".
Uverejnením tohto článku sme zanedbali našu povinnosť dbať na to, aby verejnosti boli poskytované len
pravdivé a overené informácie, čo zjavne spôsobilo negatívne ovplyvnenie spoločenského hodnotenia
Vašej osoby a osoby Vášho manžela čitateľmi, ktorí si tieto lživé informácie v dennej tlači prečítali.
Ospravedlňujeme sa za obsah a vyznenie celého článku, zasahujúceho do Vášho súkromia a vážne
poškodzujúceho Vašu osobnú česť a dôstojnosť a v značnej miere znižujúceho Vašu vážnosť na
verejnosti a v pracovnom živote.
5. Odporca v 2. rade je p o v i n n ý do 10 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku zaslať
doporučený list na hlavičkovom papieri s údajmi odporcu s ospravedlnením tohto znenia:
Vec: Ospravedlnenie pánovi N.. B.. H. G..
Vážený pán N.. B.. H. G.,
dovoľte, aby sme sa Vám ako vydavatelia denníka Nový čas ospravedlnili za to, že dňa 21.3.2000 sme
v tomto denníku na str. 2 uverejnili článok pod titulkom "Predĺžia Matuškovi pobyt na ambasáde?" s
nadtitulkom "Mala opletačky s rakúskou políciou, napriek tomu pracuje na ambasáde", uverejnením
ktorého sme spôsobili vážny zásah do Vašich práv na občiansku česť a bezúhonnosť. Už nadpis
samotného článku, ako aj jeho obsah bez akýchkoľvek dôkazov zo strany autora o pravdivosti tam
uvedených tvrdení, mal za cieľ vzbudiť u širokej verejnosti nevraživosť voči Vám v období, keď ste
pracovali ako akreditovaný slovenský diplomat v Rakúskej republike v hodnosti veľvyslaneckého radcu
a vo funkcii vedúceho Obchodno-ekonomického oddelenia Veľvyslanectva SR vo Viedni.
Vpredmetnomčlánkusmeuverejnilinepravdivýúdajotom,žeVašamanželkadňa13.08.1988odcudzila
tovar vo viedenskom obchodnom dome Lauscha, že mala opletačky s rakúskou políciou a že uvedený
incident bol dôvodom pre vtedajšieho obchodného radcu na Vaše odvolanie zo zahraničnej služby.
Publikovaním uvedeného tvrdenia sme verejne porušili a neoprávnene zasiahli do práva na prezumpciu
neviny a opakovane sme Vašu manželku verejne nepravdivo osočovali a obviňovali. Ako absolútne
nepravdivé, ničím nepodložené a osočujúce boli v článku uvedené tieto informácie: "Pripomeňme,
že dňa 13. augusta 1988 vo viedenskom obchodnom dome Lauscha došlo k odcudzeniu tovaru Dr.
D.M. manželkou pracovníka čs. veľvyslanectva B.. H..G.."..... "Na základe uvedeného incidentu vtedajší
obchodný radca dal návrh na odvolanie B.. H..G.. zo zahraničnej služby. Federálne ministerstvo tomuto
návrhu vyhovelo".
Uverejnením tohto článku sme zanedbali našu povinnosť dbať na to, aby verejnosti boli poskytované len
pravdivé a overené informácie, čo zjavne spôsobilo negatívne ovplyvnenie spoločenského hodnotenia
Vašej osoby a osoby Vašej manželky čitateľmi, ktorí si tieto lživé informácie v dennej tlači prečítali.
Ospravedlňujeme sa za obsah a vyznenie celého článku, zasahujúceho do Vášho súkromia a vážne
poškodzujúceho Vašu osobnú česť a dôstojnosť a v značnej miere znižujúceho Vašu vážnosť na
verejnosti a v pracovnom živote.6. Súd návrh v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy, vo zvyšnej časti ospravedlnenia a v časti povinnosti
zaslať doporučený list pod hrozbou náhradného plnenia voči odporcovi v 2. rade z a m i e t a.
7. Súd návrh voči odporcovi v 1. rade z a m i e t a.
8. Navrhovatelia v 1. a v 2. rade a odporca v 2. rade v súvislosti s návrhom voči odporcovi v 2. rade
nemajú nárok na náhradu trov konania.
9. Navrhovatelia v 1. a v 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť v súvislosti s návrhom voči odporcovi v 1. rade
advokátskej kancelárii Zahoráková & Partners, s.r.o., Krasovského 13, Bratislava, náhradu trov konania
vo výške 363,53,-€ a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovatelia sa návrhom podaným na súd dňa 20.3.2003, upraveným 23.2.2004 a 9.12.2011 domáhali,
aby súd zakázal odporcovi v 1. rade tvrdiť, že navrhovateľka v 1. rade dňa 13.8.1988 odcudzila
tovar v obchodnom dome Lauscha vo Viedni a že mala opletačky s rakúskou políciou v súvislosti s
krádežou tovaru v tomto obchodnom dome a aby odporcovi v 2. rade uložil povinnosť zaslať každému z
navrhovateľov pod hrozbou náhradného plnenia vo výške 14.937,26,-€ list s ospravedlnením a zároveň,
aby súd odporcu v 2. rade zaviazal zaplatiť každému z navrhovateľov sumu 1.659,70,-€ ako aj trovy
konania.
Svoj návrh odôvodnili tým, že 21.3.2000 právny predchodca odporcu v 2. rade zverej-nil v denníku
Nový čas článok pod názvom "Predĺžia G. D.obyt na veľvyslanectve?", ktorý napísal odporca v 1. rade.
V článku uviedol nepravdivé údaje v značnej miere znižujúce dôstojnosť a vážnosť navrhovateľov v
spoločnosti. Celý článok sa niesol v duchu ohovárania a vytvorenia nepriaznivého názoru na pôsobenie
navrhovateľa v 2. rade v postavení obchod-ného radcu na Zastupiteľskom úrade SR (ďalej len ZÚ SR) vo
Viedni.Včlánkusúsícemenáúčastníkovuvedenéiniciálkami,avšakzobsahujenepochybné,okohosa
jedná. Už v prvých vetách článku sa hovorilo o navrhovateľovi v 2. rade - obchodnom radcovi vo Viedni,
kto-rého manželka N. mala opletačky s rakúskou políciou v súvislosti s krádežou v obchod-nom dome.
Tvrdenie odporcov je zavádzajúce a nepravdivé v tom smere, že navrhovateľka v 1. rade nikdy žiaden
tovar v obchodnom dome Lauscha neodcudzila. Dňa 13.8.1988 bola v súvislosti s výmenou tovaru v
predajni s textilom, ktorý vlastnil A. M. zo strany neznámej predavačky krivo označená za podozrivú z
krádeže trička, šiat a polokošele napriek tomu, že všetky tieto veci pri vstupe do predajne riadne ohlásila
a ukázala, keďže ich plánovala zameniť za inú veľkosť a farbu. Na žiadosť navrhovateľky privolaná
polícia záleži-tosť na mieste neprešetrovala. Vzhľadom na vtedajšie spoločenské zriadenie bývalej
ČSSRazdôvodumožnejsabotážepracovníkovZÚSRsadomáhalanavrhovateľkakonzulárnejochrany
aprejednaniamimoverejnosti.Popríchodenapolicajnýútvarzavolalilenjejmanže-la-navrhovateľav2.
rade, ktorý v tom čase pôsobil na ZÚ SR vo Viedni ako obchodný delegát (teda nie ako diplomat a nemal
preto diplomatickú imunitu), nespisoval sa a ani sa nepodpisoval žiaden protokol. O mimoriadnej udalosti
informovala navrhovateľka písomne príslušného pracovníka veľvyslanectva. S odstupom niekoľkých
mesiacov bolo na veľvysla-nectvo doručené oznámenie príslušného policajného útvaru z 13.8.1988,
podľa ktorého bola navrhovateľka v uvedený deň zadržaná a v ktorom bola krivo obvinená z krádeže
v danom obchode. Údajná výpoveď z jej strany v tomto protokole obsahovala nepravdivé údaje. Navr-
hovateľ v 2. rade po obdržaní protokolu informoval o celej záležitosti majiteľa predmetnej predajne a
tento po prešetrení udalosti vzal súhlas so začatím trestného stíhania späť. K trest-nému stíhaniu teda
vôbec nedošlo, navyše od právneho zástupcu majiteľa firmy obdržala navrhovateľka v mene majiteľa
predajne vyjadrenie, že udalosť z 13.8.1988 sa zakladá na omyle a kde na pravú mieru uviedol, že sa
nedopustila žiadneho trestného konania.
Navrhovatelia pôsobili od r. 1995 do r. 2001 na veľvyslanectve vo Viedni, navrhova-teľ v 2. rade vo
funkcii vedúceho obchodno-ekonomického oddelenia s diplomatickou hod-nosťou veľvyslanecký radca.
Navrhovateľka v 1. rade pracovala od r. 1998-2000 ako referent-ka. Zverejnením uvedeného článku
v slovenských novinách, ktoré sú rešeršované na veľvy-slanectvách došlo k vážnemu poškodeniudobrého mena, občianskej i pracovnej cti oboch navrhovateľov. Mimoriadne utrpeli aj ich deti, ich
slovenskí spolužiaci i priatelia na obsah článku - najmä na časť týkajúcu sa ich matky - pejoratívne
poukazovali a dodnes poukazujú. Po uverejnení článku veľmi ochladli vzťahy navrhovateľa a jeho
partnerov, obmedzili kontak-ty a odmietli mnohé oficiálne aj súkromné pozvania. Niektorí kolegovia aj
klienti navrhova-teľky pojali pochybnosti o jej bezúhonnosti. Už v r. 1997 zverejnil právny predchodca
odporcu v 2. rade v uvedenom denníku 10.12.1997 článok "Manželku diplomata vyšetrovala rakúska
polícia", ale tu z opatrnosti uviedol, že k predmetnej krádeži "malo údajne" dôjsť. Vtedy navrhovateľka
zaslala vydavateľovi faxom informáciu, že tieto údaje nie sú pravdivé a môže to aj preukázať. Deň
pred uverejnením žalovaného článku, t.j. 20.3.2000 sa skontakto-val odporca v 1. rade s navrhovateľom
a kládol mu otázky v nadväznosti na predmetný článok. Navrhovateľ ho upozornil, že niektoré z
ozrejmovaných informácií sa nezakladajú na pravde - nežiadal napríklad o predĺženie pobytu na
ZÚ vo Viedni. Po zverejnení uvedeného článku navrhovateľka podala na autora trestné oznámenie
za ohováranie, nakoľko sa jednalo o opakované a zosilnené útoky zo strany odporcu v 1. rade.
Dňa 23.3.2000 vyzvali odporcu v 2. rade na ospravedlnenie, ale ten tejto požiadavke nevyhovel.
Navrhovatelia žijú usporiada-ným rodinným životom ako manželia od r. 1975, navrhovateľka pracuje ako
advokátka vo vlastnej advokátskej kancelárii, navrhovateľ pracoval ako štátny zamestnanec. Dodnes sa
obaja stretávajú s negatívnymi ohlasmi na nepravdivé údaje uvedené v predmetnom článku, čo stále
ohrozuje ich česť, dôstojnosť a vážnosť. Právny predchodca odporcu v 2. rade opakovane zverejnil
nepravdivé údaje a autorom bol opäť odporca v 1. rade. Vzhľadom na to, že ich konaním došlo k zásahu
do ich cti, vážnosti a dôstojnosti, domáhajú sa od odporcu v 1. rade zdržať sa v budúcnosti takýchto
tvrdení a od odporcu v 2. rade sa domáhajú ospravedl-nenia a keďže jeho konaním bola do takej miery
znížená ich česť, dôstojnosť a vážnosť, že možnosť pôsobiť v budúcnosti v zahraničných službách či
na popredných miestach v spoloč-nosti alebo ako zástupcov iných štátov na území SR je pre oboch
navrhovateľov mimoriadne sťažená, domáhajú sa aj vyššie uvedenej nemajetkovej ujmy.
Na pojednávaní doplnili, že v článku bola navrhovateľka osočená z trestného činu krádeže a na
základe toho mal dať obchodný radca návrh na odvolanie navrhovateľa. Išlo o nepravdivé informácie
porušujúce prezumpciu neviny, publikované len v snahe zvýšiť čitateľnosť. Zverejnenie ospravedlnenia
pod hrozbou náhradného plnenia žiadajú z dôvodu zabezpečenia vymožiteľnosti takéhoto rozhodnutia,
keď je problém toto rozhodnutie aj exe-kučne vymôcť, v rámci exekučného konania je možné len
uložiť pokutu v stanovenej výške, ale ďalšie možnosti na vymoženie tam nie sú. Odporca v 1. rade je
pasívne legitimovaný v konaní. Nedomáhajú sa voči nemu ospravedlnenia, ani finančnej satisfakcie.
Článok napísal z vlastnej vôle a preto je na mieste, aby sa voči nemu domáhali zákazu šírenia
uvedených nepravdivých tvrdení, keďže je tu dôvodná obava, že by tieto mohol šíriť aj u budúcich
zamestnávateľov. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy je nepremlčateľný, pretože má satisfakčnú
funkciu, ktorou sa poskytuje ochrana osobnosti a bolo by nezmyselné aby sa stala premlčateľnou skôr
ako sa o satisfakcii rozhodlo. Ak by súd považoval morálnu satisfakciu za nedostatočnú, môže priznať
nemajetkovúnáhradu.Keďžetátotedazávisíodrozhodnutiasúdu,premlčanienemôžeplynúť.Finančnú
satisfakciu si museli uplatniť, nakoľko súd nemô-že ísť ultra petitum a nemohol by im nemajetkovú ujmu
priznať, ak by si ju neuplatnili.
Navrhovateľka ďalej uviedla, že po zverejnení článku mali viacero telefonátov k člán-ku od ľudí zo svojho
okolia. Denná tlač sa na veľvyslanectvách monitoruje a robia sa z nej rešerše a vedenie veľvyslanectva
je vždy o obsahu informované. Funkcia obchodného radcu vyžaduje účasť na množstve oficiálnych a
neoficiálnych stretnutí a bolo tam cítiť, že článok sa dostal do povedomia a dovtedy priateľský prístup
kolegov a ich manželiek značne ochla-dol. Ona sama sa asi o 2-3 mesiace zúčastnila konferencie
notárov v Bratislave, kde jej spolu-žiačky aj kolegyne prišli za ňou, že článok čítali a nemala by kradnúť.
Stručné vyjadrenie zaslala aj advokátskej komore, ktorá článok tiež rozoberala. Denník Nový čas
vychádza v mnohých výtlačkoch a strana 2 patrí k najčítanejším. Uverejnením článku utrpeli aj vzťahy
v rodine, rodičia, svokrovci i súrodenci to ťažko znášali. Majú široký okruh známych, z kto-rých väčšina
sa o článku dozvedela a aj susedia mali posmešné poznámky. Hrozba opätov-ného zverejnenia stále
trvá a keďže manžel má ambíciu pracovať opätovne v zahraničí, je dôvodná ich požiadavka zakázať
zverejňovanietýchtoinformácií.Článoksavýraznedotkolnavrhovateľav2.rade.Nebyťtýchtovyjadrení,
určite by ich veľvyslanec nedal doslovne deložovať z bytu v r. 2001. Museli sa domáhať nesprávnosti
jeho postupu súdnou cestou a boli úspešní. Článok a informácie z neho mali podtext aj v správaní sa
pracovníkovveľvy-slanectva,ktorísavyjadrili,žestakýmrenoménemôžuvzahraničípôsobiť.Disponujú
aj vyjadrením MZV SR z r. 2006, kedy sa pokúšal manžel o opätovné prijatie do diplomatických služieb,kde minister uviedol, že vzhľadom na určité skutočnosti to nie je možné. Týmito skutočnosťami bol aj
uvedený článok. V tom čase ona sama mala klientov paušalistov, prerušený výkon advokácie mala od
5.2.1999 a keď výkon 12.10.2000 obnovila, už jej paušály neobnovili. Niektorí aj uviedli, že si neželajú,
aby ich zastupovala. Sestra jej spomí-nala, že sa jej kolegyne pýtali či v článku išlo o ňu, aj rodičia to
ťažko znášali. Ich synovia, nar. v r. 1979 a 1984 chodili do školy v Rakúsku a obaja študovali zároveň aj
v Bratislave a prišli za nimi, že sa ich spolužiaci pýtali, či je to článok o ich rodičoch a či ich mama kradla.
G. vyslaných do zahraničia nie je veľa a manželov otec zastával významnú funkciu v Čs. obchodnej
komore, preto je ich meno v týchto kruhoch veľmi známe.
Navrhovateľ v 2. rade vypovedal, že v rezorte zahraničného obchodu pôsobí od r. 1976, od r. 1982
zastávalvýznamnejšiefunkcie,vsúčasnostipôsobíakoživnostník-ekono-mickýporadca.Dobrápovesť
je základným predpokladom práce v diplomacii. Článok vzbu-dil pochybnosti ohľadom jeho osoby,
dokonca bol ústne požiadaný ministrom o stanovisko k nemu. Bol donútený ho vysvetľovať aj iným, napr.
R.. E., p. L. a aj di-plomatom s ktorými pracoval. O predĺženie zahraničnej služby nikdy nežiadal, ani sa
požia-dať nechystal. Jeho vyslanie vo Viedni skončilo po uplynutí určeného času vyslania - štan-dardne
sa vysiela na 3 roky, riadnou rotáciou bol vymenený. Na MH SR podal výpoveď vo februári 2005. Po
zverejnení článku mal veľa telefonátov od priateľov aj kolegov, ktorí ho upozornili, že pre neinformované
osoby môže byť tento článok značne ovplyvňujúci. S jeho negatívnym dopadom sa stretol aj na MH SR,
kde o článku spolupracovníci vedeli a bolo obtiažne vysvetľovať každému tieto klamstvá. Bol to vtedy
pre neho ohromný stres, ktorý mal dopad aj na jeho zdravie. V rodine sa najmä mladší syn s dopadom
článku ťažko vyrovnával.
Odporca v 1. rade uviedol, že v čase publikovania uvedeného článku bol novinárom v pracovnom
pomere u vydavateľa predmetného denníka a preto nie je pasívne legitimovaný v takomto konaní,
nakoľko aj v zmysle zákona o periodickej tlači je tu zodpovednosť vydava-teľa, nie autora samotného.
Na pojednávaní doplnil svoju výpoveď keď uviedol, že boli uverejnené 2 články. Autorom prvého bol
p. Š., on tam len dopĺňal jedno vyjadrenie. Pri druhom článku zisťoval posun vo veci, obrátil sa aj na
navrhovateľa, informácie o krádeži ale nepreveroval, čerpal ich z pôvodného článku. Tieto informácie
pokladal za pravdivé, nemal vedomosť o tom, že by navrhovatelia zasielali nejakú výzvu v ktorej by
poukazovali na ne-správnosť údajov. Článok prechádza cez reťazec ľudí počnúc redaktorom, následne
prechádza štylistickou a inou úpravou, skracovaním a pod., takže to, čo napíše redaktor sa nemusí zho-
dovať s tým, čo bolo vytlačené. Domnieva sa, že jeho pôvodný článok obsahoval o krádeži pôvodné
slovné spojenie "malo dôjsť" a až pri úprave bolo zmenené, originál článku však už nemá. Jeho snahou
bolo informovať o tom, že na veľvyslanectve pracujú ľudia ako reprezen-tanti SR a títo reprezentujú
spoločne ako manželia, preto písať o manželovi je relevantné. Z dokazovania nevyplýva, že by sa od
uverejnenia článku snažil šíriť uvedenú informáciu a preto niet dôvodu na uloženie zákazu, ktorého sa
navrhovatelia domáhajú.
Odporca v 2. rade uviedol, že autor článku vychádzal z oficiálnych informácií poskyt-nutých orgánmi
rakúskej polície, ktoré sa však v zmysle žaloby ukázali ako nepresné a preto považuje za nenáležité
kedykoľvek v budúcnosti publikovať tie informácie, ktorých zákazu publikovania sa navrhovatelia
domáhajú a tieto ani v budúcnosti publikovať nebude. Osprave-dlňujúci list žiadaný navrhovateľmi
nemožno považovať za primerané zadosťučinenie a to predovšetkým čo do rozsahu a obsahu. Namietol
časť, v ktorej má byť zaviazaný k náhrad-nému plneniu a tiež odsek ospravedlnenia, v ktorom sa
zaväzuje zdržať sa do budúcna uvá-dzania uvedených informácií. Na tomto chýba právny záujem a
je to neodôvodnené. Hrozba náhradného plnenia pod ktorou má byť ospravedlňujúci list zaslaný je
neprípustnáa§13Občianskehozákonníka(ďalejlenObč.zák.)takútoformuláciunepripúšťa.Povinnosť
zaslať takýto list by sa v prípade jej nesplnenia vymáhala v zmysle z.č. 233/1995 Z.z. - Exekučného
poriadku a subjektívne predstavy navrhovateľov o tom, či je úhrnná výška pokuty dostatočná sú
irelevantné. Zákon nepripúšťa žiadnu modifikáciu § 192 Exekučného poriadku, došlo by tým k porušeniu
základného princípu exekúcie a to, že ju možno vykonať len spôsobom určeným v danom zákone.
Otázka vymožiteľnosti je otázkou procesno-právnou a preto vymo-žiteľnosť rozhodnutia súdu nemožno
zmiešavať s otázkou hmotnoprávnych nárokov a neob-stojí ani formulácia petitu, resp. finančného
plnenia ako náhradného plnenia eventuálnym petitom. Ak by súd rozhodol o dôvodnosti návrhu na
ospravedlňujúci list, o časti petitu o ná-hradnom plnení by už nerozhodoval a preto by mu nemohol
ani vyhovieť. Ani formulácia ako náhradného petitu nemá oporu v hmotnom práve. Uplatnený nárok
na nemajetkovú ujmu je právom majetkovej povahy, pričom takáto jeho povaha sa vykryštalizovalazo súdnej praxe a preto voči tomuto vzniesol aj námietku premlčania. Nie je pravdou, že finančná
satisfakcia sa stáva majetkovým právom až po rozhodnutí súdu, nakoľko toto predsa nie je spôsobilé
meniť charakter práva. Premlčacia doba je podľa § 101 Obč. zák. trojročná a plynie odo dňa, kedy
sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Predmetný článok bol publikovaný 21.3.2000 a teda premlčacia
doba uplynula 21.3.2003. Navrhovatelia si síce v premlčacej dobe uplatnili nárok na súde, ale proti
niekomu inému, než právnemu predchodcovi odporcu v 2. rade. Následne navrhovatelia - až po uplynutí
premlčacej doby riadne označili právneho predchod-cu odporcu v 2. rade ako účastníka konania, no
návrh voči nemu vzali späť a súd konanie voči nemu zastavil, teda aj keby došlo k spočívaniu premlčacej
doby, táto nespočívala, lebo nebola splnená podmienka, že navrhovatelia riadne pokračovali v konaní v
zmysle § 112 Obč. zák. Uvedený následok nemôže zvrátiť ani skutočnosť, že navrhovatelia v návrhu z
23.2.2004navrhlipristúpenievydavateľaakoodporcudokonania.Behpremlčacejdobysavočiďalšiemu
žalovanému prerušuje dňom, kedy bol podaný návrh na pristúpenie (zámenu) a nie dňom, kedy bolo
začaté konanie s pôvodným okruhom účastníkov konania a v čase podania z 23.2.2004 už premlčacia
doba na uplatnenie si nemajetkovej ujmy uplynula. Toto potvrdzu-je aj uznesenie KS v Bratislave č.k.
8Co 319/2007 z 16.5.2008 vydané v tomto konaní a žiad-ne okolnosti hodné osobitného zreteľa, pre
ktoré by sa neprihliadalo na uplynutie premlčacej doby v danej veci nie sú.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľov, odporcu v 1. rade, právnych zá-stupcov všetkých
účastníkov, výsluchom svedkov: C.na G., G. R., I. M., G.. H. D., listinnými dôkazmi a to: článkom:
"Predĺžia Matuškovi pobyt na veľvyslanectve?", článkom: "Manželku diplomata vyšetrovala rakúska
polícia", hlásením mimoriadnej udalosti z 14.8.1988, listom z 26.11.1991, listami navrhovate-ľov z
9.12.1997 a 23.3.2000, trestným oznámením na odporcu v 1. rade z 22.3.2000, pracov-nou zmluvou
odporcu v 1. rade, rozviazaním pracovného pomeru odporcu v 1. rade z 20.2. 2006, výpismi z
obchodného registra odporcu v 2. rade a jeho právneho predchodcu, listom MZV SR zo 14.6.2006,
e-mailovou korešpondenciou právnych zástupcov účastníkov, ako aj ostatným obsahom spisového
materiálu a zistil tento skutkový stav:
Dňa 14.8.1988 navrhovateľka na veľvyslanectvo ČSSR vo Viedni zaslala hlásenie o mimoriadnej
udalosti, v ktorom uviedla, že bola 13.8.1988 v obchode Lauscha obvinená predavačkou z krádeže
tovaru napriek tomu, že predmetné veci pri príchode do predajne riadne ohlásila a ukázala, pričom k
prípadu bola privolaná polícia, ktorú požiadala o prizvanie konzula. Na základe toho bol prizvaný jej
manžel, vec sa vysvetlila a ona bola prepustená. Žiaden doklad sa nespisoval a nepodpisoval.
Listom z 26.11.1991 právny zástupca A. M. právnemu zástupcovi navrho-vateľky oznámil, že podľa
informácie mu predloženej sa udalosť z 13.8.1988 zakladá na omy-le a preto uvádza na pravú mieru,
že navrhovateľka sa nedopustila žiadneho trestného kona-nia.
Dňa 21.3.2000 bol v denníku Nový čas vydávanom právnym predchodcom odporcu v 1. rade uverejnený
článok "Predĺžia G. pobyt na veľvyslanectve?". V úvode článku sa uvádza, že "pred dvoma rokmi sme
informovali o prípade obchodného radcu Veľvyslanec-tva SR vo Viedni H. G.. Jeho manželka N. mala
opletačky s rakúskou po-líciou v súvislosti s krádežou v obchodnom dome..." V texte článku sa uvádza:
"Pripomeňme, že dňa 13. augusta 1988 vo viedenskom obchodnom dome Lauscha došlo k odcudzeniu
tova-ruN..N..G..manželkoupracovníkačs.veľvyslanectvaB..H..G..Prípadomsazaoberalavie-denská
polícia, no pred súd sa nedostal, pretože listom z 23.12.1988 A. M. stiahol súhlas na trestné stíhanie N..
N..G.. v tejto veci. Na základe uvedeného incidentu vtedajší ob-chodný radca dal návrh na odvolanie B..
H..G.. zo zahraničnej služby. Federálne ministerstvo tomuto návrhu vyhovelo. Neskôr sa však V.M. na
ambasádu vo Viedni vrátil." Autorom článku bol odporca v 1. rade, ktorý bol od 1.11.1996 do 31.5.2006
v pracovnom pomere u právneho predchodcu odporcu v 2. rade - vydavateľa predmetného denníka a
to na pozícii redaktor.
Vydaniu uvedeného článku predchádzal článok uverejnený 10.12.1997 v tom istom periodiku pod
názvom "Manželku diplomata vyšetrovala rakúska polícia", v ktorom sa uvá-dzali predmetné skutočnosti
z 13.8.2000 s tým, že "malo dôjsť k odcudzeniu tovaru doktor-kou D.M., manželkou pracovníka čs.
veľvyslanectva Ing. V.M.". Spoluautorom článku bol odporca v 1. rade.Listom z 9.12.1997 zaslala navrhovateľka redakcii denníku Nový čas list, v ktorom objasnila informácie v
nadväznosti na telefonát odporcu v 1. rade o predmetnej udalosti s tým, že ide o nepravdivé informácie,
o čom môže predložiť aj dôkazný materiál a dňa 23.3.2000 navrhovateľ zaslal v reakcii na uverejnený
článok z 21.3.2000 Denníku Nový čas úradne osvedčenú kópiu listu právneho zástupcu R. Lauscha z r.
1991 a žiadal ho o ospravedlnenie a úhradu nemajetkovej umy 5 mil. Sk.
Dňa 22.3.2000 podala navrhovateľka na odporcu v 1. rade ako podozrivého trestné oznámenie v
súvislosti s predmetným článkom z 21.3.2000, pre podozrenie z trestného činu ohovárania.
Listom zo 14.6.2006 minister zahraničných vecí zaslal vyjadrenie ministrovi hospodár-stva, že nesúhlasí
s nomináciou navrhovateľa v 2. rade na miesto externého zamestnanca mi-nisterstva s miestom
výkonu na ZÚ vo Viedni, pričom k tomuto dospel na základe dôklad-ného posúdenia predchádzajúceho
pôsobenia menovaného na tomto ZÚ a okolností, ktoré sprevádzali ukončenie jeho predchádzajúceho
vyslania.
Svedok C. G. - syn navrhovateľov potvrdil, že sa ho spolužiaci po vydaní člán-ku začali pýtať, či sú
rodičia zlodeji a niektorí to brali aj ako fakt. Ťažko sa to vysvetľovalo, aj jeho kontakty so spolužiakmi
so základnej školy z ich strany ochladli. Doma vládla ťaživá atmosféra, rodičia pociťovali krivdu, bolo
cítiť ochladnutie otcových spoločenských stykov, ktoré udržoval kvôli práci. Stretnutia sčasti prebiehali
aj doma a vnímal zmenu ich intenzity. Otec mal problémy so spánkom, ťažko niesol odsudzovanie
ľudí. Mama uviedla, že musela vysvetľovať situáciu, musela dávať aj vyjadrenie advokátskej komore a
povedala mu, že po obnove advokátskej praxe jej kvôli tomu odpadli viacerí paušalisti.
Svedkyňa G. R. uviedla, že od 1.4.2004 sa na MH SR pripravovala na vyslanie do zahraničia a
počas prípravy sa zoznámila s navrhovateľom, ktorý sa tiež pripra-voval na vyslanie. Od personalistky
vtedy získala informáciu, že on vyslaný nebude, lebo jeho manželka kradla a písali to aj v novinách.
Oboznámenie s obsahom článku jej potvrdil aj riaditeľ kancelárie ministra. Z rozhovorov zistila, že o
článku vedia mnohí kolegovia, dosť to navrhovateľovi poškodilo a bol to zrejme jeden z dôvodov, prečo
nevycestoval.
Svedkyňa I. M. uviedla, že sa s navrhovateľmi pozná už od r. 1981 súkromne aj pracovne. Potvrdila
výpoveď navrhovateľov aj ich syna o situácii v rodine a ochladnutí spoločenských kontaktov. Uviedla, že
vtedy sa zhoršil aj navrhovateľov zdravotný stav. V tom čase pracovala pre centrálu Philips vo Viedni,
obchodní radcovia boli volaní na výročné mítingy a chodil tam aj navrhovateľ, ale po vydaní článku už ho
tam nevidela. Snažila sa mu pomôcť so zamestnaním po tom, čo skončil vyslanie a to cez svoje kontakty
a aj vo firme kde pracovala, ale napriek jej záruke za neho, všade boli pre neho dvere zatvorené, aj keď
v odbornosti určite problém nebol.
Vyjadrenie navrhovateľov o zhoršenom zdravotnom stave navrhovateľa v súvislosti s vydaním
uvedeného článku a ich výpoveď o jeho dopade na rodinu potvrdila aj G.. H. D., sestra navrhovateľky,
ktorá uviedla, že sa u navrhovateľa v 2. rade aj v najväčšej miere prejavili následné depresie, pričom
dovtedy vážnejšie chorý nebol.
V priebehu konania navrhli navrhovatelia doplniť dokazovanie dožiadaním na Sociál-nu poisťovňu za
účelom verifikovania odporcom v 1. rade predloženej pracovnej zmluvy a jej ukončenia. Vzhľadom na
skutočnosť, že odporca v 1. rade preukázal pracovný pomer u práv-neho predchodcu odporcu v 2.
rade v rozhodnom čase pracovnou zmluvou, súd tento návrh na doplnenie dokazovania zamietol ako
nadbytočný a nedôvodný.
Podľa § 11 Občianskeho zákonníka účinného v čase uverejnenia predmetného článku, (ďalej len Obč.
zák.), fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a
ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.Podľa § 13 ods. 1 cit. Obč. zák. fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili ná-sledky týchto zásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
Podľa § 13 ods. 2 cit. Obč. zák. pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä
preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti má
fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v penia-zoch.
Podľa § 13 ods. 3 cit. Obč. zák. výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliad-nutím na závažnosť
vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Podľa § 101 cit. Obč. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je
trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 112 cit. Obč. zák. ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného
orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania
neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného
príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
Podľa § 10 ods. 1 z.č. 81/1966 Zb. o periodickej tlači účinného v čase vydania predmetného
článku za periodickú tlač zodpovedá vydávateľ, za ostatné hromadné informačné prostriedky príslušná
organizácia, na ktorú sa vzťahujú všetky ďalšie ustanovenia platné pre vydávateľa.
Navrhovatelia podaním z 23.2.2004, teda ešte pred prvým pojednávaním vo veci samej, vzali svoj
návrh voči právnemu predchodcovi odporcu v 2. rade (vtedy označenému ako odporca v 1. rade),
v celom rozsahu späť a zároveň ho žiadali pripustiť do konania. Pôvodne sa voči nemu domáhali
zdržania sa tvrdení o krádeži navrhovateľky a nemajetkovej umy 500.000,- Sk každému z nich a voči
odporcovi v 1. rade (vtedy označenému ako odporca v 2. rade) sa domáhali taktiež zdržania sa tvrdení o
krádeži navrhovateľky a primeraného zadosťučinenia formou príslušného ospravedlnenia. V uvedenom
podaní zmenili petit návrhu, kedy sa už voči právnemu predchodcovi odporcu v 2. rade domáhali už
len nemajetkovej ujmy 50.000,- Sk každému z nich a zaslania ospravedlňujúcich listov pod hrozbou
náhrad-ného plnenia a voči odporcovi v 1. rade (vtedy označenému ako odporca v 2. rade) sa domá-
hali zákazu tvrdení o krádeži navrhovateľky, pričom v prevyšujúcej časti vzali svoj návrh späť. Na
základe uvedeného podania súd uznesením zo dňa 28.7.2005, č.k. 17Ct 7/03-99 zastavil konanie
voči vtedy označenému odporcovi v 1. rade - teda voči RINGIER SLOVA-KIA, a.s., Prievozská 14,
Bratislava, IČO: 00678155. Uznesenie v spojení s uznesením KS v Bratislave č.k. 2Co 224/05-117
nadobudlo právoplatnosť 29.6.2006. Následným uznesením č.k. 17Ct 7/2003-128 zo dňa 23.5.2007
tunajší súd rozhodol, že nepripúšťa aby do konania na strane odporcu ako ďalší účastník konania vstúpil
RINGIER SLOVAKIA, a.s., (predtým Vydavateľstvo časopisov a novín, spol. s r.o.), avšak na základe
odvolania navrhovateľov Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 8Co 319/2007-145, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 12.8.2008 zmenil toto rozhodnutie a pripustil uvedeného účastníka do konania na strane
odporcu. Zmenu petitu v zmysle podania navrhovateľov z 23.2.2004 pripustil súd uznesením č.k. 17Ct
7/03-157 zo dňa 24.3.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť 6.4.2009.
Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) navrhovateľ môže vziať za konania
späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.
Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Zmenu petitu v zmysle podania navrhovateľov z 23.2.2004 pripustil súd uznesením č.k. 17Ct 7/03-157
zo dňa 24.3.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť 6.4.2009. Keďže však z hľadiska obsahu aj označenia
tohto podania navrhovatelia vzali návrh sčasti späť a súd o tomto späťvzatí nerozhodol súčasne s
pripustením zmeny petitu, súd konanie v uvedenej časti v dôsledku tohto čiastočného späťvzatia zastavil
v rámci záverečného rozhodnutia vo veci samej tak, ako je uvedené vo výroku č. 1 tohto rozhodnutia.
Vzhľadom na to, že k späť-vzatiu došlo pred otvorením pojednávania vo veci samej, prípadný nesúhlas
odporcov so späťvzatím by nebol účinný s poukazom na § 96 ods. 3 O.s.p.
Podľa § 11 ods.3 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. zákona o súdnych poplatkoch, poplatok splatný
podaním návrhu na začatie konania sa vráti, ak sa návrh vzal späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu
na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plne-nie.
Podľa § 11 ods.4 cit. zákona okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa
odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, naj-menej však 6,63 eura. Ak
sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyru-buje.
Keďže súd konanie v časti o zaplatenie 2 x 14.937,26,- € zastavil pre späťvzatie v tejto časti ešte pred
prvým pojednávaním vo veci, rozhodol v zmysle vyššie uvedených ustanovení z.č. 71/1992 Zb. aj o
vrátení zodpovedajúcej časti súdneho poplatku. V čase podania návrhu bol súdny poplatok za návrh na
ochranu osobnosti 2000,- Sk + 5 % z uplatnenej sumy nema-jetkovej ujmy, čo predstavovalo 27.000,-
Sk pre každého z navrhovateľov. Pri uplatnenej nemajetkovej ujme 2 x 50.000,- Sk predstavoval súdny
poplatok sumu 4.500,- Sk pre každého z navrhovateľov. Rozdiel medzi oboma sumami, teda čiastku 2
x 22.500,- Sk, t.j. 2 x 746,86,-€ súd krátil o 1%, teda o 2 x 7,47,€ a tento v celkovej výške 2 x 739,39,-
€ vrátil navrhovate-ľom v zmysle § 11 ods. 6 z.č. 71/1992 Zb. prostredníctvom daňového úradu podľa
miesta ich trvalého bydliska tak, ako to uviedol vo výroku č. 2 tohto rozsudku.
O náhrade trov konania v súvislosti s vyššie uvedeným zastavením konania voči od-porcovi v 2. rade
(vtedy označenému ako odporca v 1. rade) - teda voči RINGIER SLOVA-KIA, a.s., Prievozská 14,
Bratislava, IČO: 00678155 a to uznesením č.k. 17Ct/7/2003-99, súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 veta
prvá O.s.p. Keďže navrhovateľ zavinil, že sa konanie voči uvedenému odporcovi muselo zastaviť a nešlo
o situáciu, kedy by vzal späť dôvodný návrh pre konanie tohto odporcu, odporcovi v 2. rade vzniklo právo
na náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za:
- prípravu a prevzatie veci 23.12.2003 vo výške 1.281,- Sk z návrhu na zdržanie sa konania a v sume
9.650,- Sk za uplatnenú nemajetkovú ujmu (spolu 10.931,- Sk) + režijný paušál 128,- Sk (podľa § 13
ods. 1, 6, § 16 ods. 1 písm. a/ a § 19 ods. 3 vyhl. 163/2002 Z.z.),
- vyjadrenie sa vo veci samej 12.1.2004 vo výške 1.360,- Sk z návrhu na zdržanie sa kona-nia a v sume
9.650,- Sk za nemajetkovú ujmu (spolu 11.010,-Sk) + režijný paušál 136,- Sk (podľa § 13 ods. 1, 6, §
16 ods. 1 písm. c/, § 19 ods. 3 vyhl. 163/2002 Z.z.),
- účasť na odročených pojednávaniach 26.1.2004 a 23.2.2004 vo výške ? tarifnej odmeny, t.j. 340,- Sk
z návrhu na zdržanie sa konania a 2.420,- Sk za nemajetkovú ujmu (spolu 2.760,- Sk) + režijný paušál
136,- Sk a 20% DPH z tarifnej odmeny za úkon z 23.2.2004 (podľa § 13 ods. 1, 6, § 16 ods. 3, § 19
ods. 3, § 22 ods. 3 a § 25 vyhl. 163/2002 Z.z.)
- písomné podanie na súd 17.8.2005 vo výške 1.154,- Sk z návrhu na primerané zadosťuči-nenie a v
sume 2.150,- Sk z uplatnenej nemajetkovej ujmy (spolu 3.304,-Sk) + režijný paušál 150,- Sk + 20%
DPH zo sumy tarifnej odmeny (podľa § 11 ods. 1, § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. c/, § 16 ods. 3 a §
18 ods. 3 vyhl. 655/2004 Z.z.).Navrhovateľku v 1. rade tak súd zaviazal na zaplatenie trov konania vo výške 32.663,80,- Sk, t.j.
1.084,24,-€ (1 x 10.931,- Sk, 1 x 11.010,- Sk, 2 x 2760,- Sk, 1 x 3.304,- Sk + paušálna náhrada 1 x 128
Sk, 3 x 136,- Sk a 1 x 150,- Sk + DPH 1 x 552,-Sk a 1x 660,80,- Sk). Navrhovateľa v 2. rade súd zaviazal
na zaplatenie trov konania vo výške 27.890,- Sk, t.j. 925,78,-€ (2 x 9.650,- Sk, 1 x 2.420,- Sk, 1 x 2150,-
Sk + paušálna náhrada 1 x 128,- Sk, 3 x 136,- Sk a 1 x 150,- Sk + DPH 1 x 484,- Sk a 1 x 430,- Sk).
Pri určovaní výšky trov za zastavenie konania súd vychádzal z ich vyčíslenia právnym zástupcom
odporcu v 2. rade zo dňa 17.8.2005 v spojení s podaním 13.12.2011. Právny zá-stupca odporcu v 2. rade
si uplatnil samostatne náhradu trov konania aj podaním z 13.12. 2011, ktorú oproti pôvodnému podaniu
zo 17.8.2005 rozšíril ešte aj o podanie na súd zo 17.8.2005. Vo svojom podaní sa však nevysporiadal
s predchádzajúcim podaním a trovy odvodzoval od § 13 ods. 1 v spojení s § 17 ods. 4 vyhl. 163/2002
Z.z. z dôvodu spojenia dvoch vecí a to ospravedlnenia a peňažného zadosťučinenia, čo súd posúdil ako
nedôvodné, nakoľko v danom prípade ide o automatické spojenie nároku v zmysle vyššie cit. § 13 ods.
1 a ods. 2 Obč. zák. a nejde o spojenie dvoch samostatných vecí ako to má na mysli § 17 ods. 4 vyhl.
163/2002 Z.z.. Keďže navrhovatelia sa nedomáhali rovnakého plnenia, súd ich zaviazal k náhrade trov
konania v zmysle ich vyčíslenia v podaní odporcu v 2. rade zo 17.8.2005, tak ako je uvedené vo výroku
č. 3 tohto rozsudku. Právny zástupca odporcu v 2. rade žiadal uvedenú náhradu trov uhradiť na účet
4000761502/3100 vedený vo VOLKSBANK, a.s.
Po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvi-slostiach dospel
súd k záveru, že podaný návrh je sčasti dôvodný.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že právny predchodca odporcu v 2. rade publikoval v
denníku Nový čas dňa 21.3.2000 predmetný článok odporcu v 1. rade pod názvom "Predĺžia Matuškovi
pobyt na veľvyslanectve?", kde uviedol informácie ako je uvedené v zistenom stave veci po vykonanom
dokazovaní.
V prípade uvedených informácií ide o tvrdenia odporcu v 2. rade. Dôkazné bremeno o ich pravdivosti
spočíva na tomto odporcovi ako právnom nástupcovi vydavateľa denníka Nový čas, kde bol článok
publikovaný, pričom však súd konštatuje, že odporca v 2. rade neprodukoval v konaní žiaden dôkaz
o pravdivosti uvedených tvrdení, naopak navrhovatelia predložili list právneho zástupcu majiteľa
dotknutého obchodu, v ktorom sám uviedol, že sa navrhovateľka nedopustila 13.8.1988 žiadneho
protiprávneho konania, ba dokonca aj dôkaz preukazujúci, že o nepravdivosti uvedených tvrdení
upovedomili navrhovatelia vydavateľa listom z 9.12.1997. Napriek tomu v článku bolo konštatované, že
navrhovateľka v uvedený deň tovar odcudzila. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že článok
zasiahol do osobnostných práv navrhovateľov, keď obaja v danom čase pracovali na Zastupiteľskom
úrade SR vo Viedni, pričom sa stotožnil s argumentáciou navrhovateľov, že pre postavenie pracovníkov
SR v zahraničí v diplomatických službách je nevyhnutným predpokladom ich dobrá povesť. Postavenie
takýchto pracovníkov je citlivé a ich morálny kredit sa posudzuje a má dopad aj na kredit krajiny, ktorá
ich do zahraničia vysiela, pričom odporcom zverejnené tvrdenia boli spôsobilé zásahu do práva na
ich občiansku česť a ľudskú dôstojnosť. Vykonaným dokazovaním bol preukázaný negatívny dopad
uvedených informácií jednak v pracovnej sfére, či už navrhovateľky, čo potvrdili aj vypočutí svedkovia,
najmä svedkyňa Létalová a syn navrhovateľov a tiež aj u navrhovateľa, čo potvrdila najmä svedkyňa
Létalová a Babišová a čo preukazuje aj list ministra zahraničných vecí zo 14.6.2006. Taktiež bol
svedeckými výpoveďami syna navrhovateľov, MUDr. Pisarčíkovej a svedkyne Létalovej potvrdený
negatívny dopad týchto tvrdení v súkromnom živote navrhovateľov a aj na zdravotný stav navrhovateľa v
2. rade. Preto súd dospel na základe vyššie uvedených skutočností k záveru, že došlo k neoprávnenému
zásahu do práva na ochranu osobnosti navrhovateľov v zmysle § 13 ods. 2 Obč. zák. a ich návrh, v
ktorom sa domáhajú primeraného zadosťučinenia zaslaním ospravedlňujúceho listu každému z nich
je dôvodný a odporcu v 2. rade ako právneho nástupcu vydavateľa uvedeného periodika zaviazal k
zaslaniu ospravedlňujúceho listu tak, ako je to uvedené vo výrokoch 4 a 5 výrokovej časti tohto rozsudku,
pričom uvedený odporca až na nižšie uvedené námietky text ospravedlnenia ani nerozporoval.
Navrhovatelia sa vo svojom návrhu domáhali uloženia povinnosti odporcovi v 2. rade zaslať im
ospravedlňujúci list pod hrozbou náhradného plnenia. Súd sa v tomto smere stotožnil s vyjadrenímodporcu v 2. rade, že takáto podmienka nemá oporu v zákone, pričom prípadné nesplnenie uloženej
povinnosti je vymáhateľné v zmysle Exekučného poriadku tak ako to aj uviedol odporca v 2. rade. V
texte ospravedlnenia sa domáhali navrhovatelia aj vyjadrenia, že sa odporca v 2. rade zaväzuje, že
už v budúcnosti nebude uvedené nepravdivé skutočnosti publikovať a ani iným súvzťažným spôsobom
zasahovať do ich práva na ochranu osobnosti. V tejto časti súd návrhu nevyhovel, nakoľko dospel k
záveru, že je nedôvodný. Odporca v konaní niekoľkokrát prezentoval, že uvedené informácie už šíriť
nebude, po celú dobu konania nebolo preukázané, že by takúto informáciu opätovne zverejnil a teda
hrozba ich opätovného uverejnenia netrvá.
Taktiež sa obaja navrhovatelia domáhali voči odporcovi v 2. rade nemajetkovej ujmy v zmysle § 13 ods.
2 Obč. zák. Proti tomuto ich návrhu vzniesol odporca v 2. rade námietku premlčania. Argumentáciu
navrhovateľov, že v danom prípade nemohlo dôjsť k premlčaniu, keďže nejde o majetkové právo, súd
vyhodnotil ako nedôvodnú. Aj v zmysle už ustálenej judikatúry, právo na náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch je jedným z viacerých a relatívne samostatných prostriedkov ochrany práva na ochranu
osobnosti, pričom jeho vyjadrenie v peňažnom ekvivalente z neho robí právo majetkové a ako také je
premlčateľné vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe v zmysle § 101 Obč. zák. K vydaniu článku došlo
21.3.2000, preto trojročná premlčacia doba začala plynúť v tento deň a uplynula 21.3.2003. Súd uvádza,
že navrhovatelia síce vzniesli nárok voči odporcovi v 2. rade (vadu v označení ktorého odstránili na výzvu
súdu podaním zo 14.5.2003) dňa 20.3.2003, teda ešte v rámci uvedenej premlčacej doby, avšak návrh
voči tomuto vzali späť, o čom bolo aj rozhodnuté súdom uznesením č.k. 17Ct 7/03-99 z 28.7.2005. Aj
keď navrhovatelia zároveň so späťvzatím žiadali opätovné pribratie vydavateľa ako odporcu v 2. rade do
konania, voči ktorému si znova uplatňovali nemajetkovú ujmu, došlo k porušeniu podmienky neplynutia
premlčacej doby v zmysle § 112 Obč. zák., keďže navrhovatelia síce v premlčacej dobe uplatnili právo
na súde, avšak v začatom konaní riadne nepokračovali. Z uvedeného dôvodu súd konštatuje, že došlo k
uplynutiu premlčacej doby, keďže opätovný návrh voči vydavateľovi periodika podali navrhovatelia dňa
23.2.2004, teda až po uplynutí trojročnej premlčacej doby od vydania predmetného článku z 21.3.2000.
Tomuto záveru svedčí aj právny názor Krajského súdu v Bratislave vyslovený v uznesení č.k. 8Co
319/2007 zo 16.5.2008, ktorým bol opätovne do konania pribratý odporca v 2. rade, keď v odôvodení
tohto uznesenia sa uvádza, že hmotnoprávne účinky začatia konania v prípade pripustenia ďalšieho
účastníka do konania nastávajú voči ďalšiemu (novému) odporcovi dňom, kedy došiel súdu návrh
navrhovateľa na vykonanie tohto opatrenia a aj beh premlčacích a prekluzívnych lehôt sa voči týmto
osobám zastavuje týmto dňom, nie dňom začatia konania podaním pôvodného návrhu. Súd len pozna-
menáva, že mailová komunikácia o mimosúdnom riešení sporu, ktorá nie je neprípustným dôkazom
ako argumentoval právny zástupca odporcu v 2. rade, pretože prebiehala medzi právnymi zástupcami
navrhovateľov a odporcu v 2. rade splnomocnených ich klientmi na zastupovanie v predmetnej veci,
nemá vplyv na posúdenie premlčania, keďže je v nej jedno-značne právnym zástupcom odporcu v
2. rade uvedené, že nejde o uznanie nároku navrhova-teľov. Z uvedených dôvodov súd vyhodnotil
odporcom v 2. rade vznesenú námietku preml-čania v časti vzneseného nároku na nemajetkovú ujmu
za dôvodnú a návrh v tejto časti a z vyššie uvedených dôvodov aj v časti hrozby náhradného plnenia a
záväzku odporcu v 2. rade do budúcnosti zdržať sa publikácie predmetných nepravdivých skutočností,
formulova-ného v požadovanom ospravedlnení zamietol, tak ako je to uvedené vo výroku č. 6 tohto
rozsudku.
Voči odporcovi v 1. rade sa navrhovatelia domáhali, aby tomuto bol uložený zákaz
tvrdiť, že navrhovateľka v 1. rade dňa 13.8.1988 odcudzila tovar v obchodnom dome Lauscha vo Viedni
a že mala opletačky s rakúskou políciou v súvislosti s krádežou tovaru v tomto obchodnom dome.
V danom prípade sa súd stotožnil s tvrdením odporcu v 1. rade, že nie je pasívne legitimovaný v
tomto konaní, nakoľko preukázal, že v čase vydania predmetného článku (i článku z 10.12.1997) bol
v pracovnom pomere u právneho predchodcu odporcu v 2. rade, ktorý za obsah zverejnených článkov
zodpovedá v zmysle vyššie cit. § 10 ods. 1 z.č. 81/1966 Zb. Keďže teda odporca v 1. rade konal ako
zamestnanec, v rámci plnenia úloh svojho zamestnávateľa, pričom nebolo preukázané, že by šlo o
exces za ktorý by v takom prípade zodpovedal sám, zásah bol spôsobený jeho zamestnávateľom
a preto nárokov na ochranu osobnosti sa v takomto prípade možno domáhať len voči vydavateľovi.
Súd len podotýka, že na dôvodnosť zdržovacieho petitu je potrebné, aby hrozba zásahu bola stále
reálna. V danom prípade bol odporca v 1. rade síce autorom predmetného článku a spoluauto-rom
článku predchádzajúceho, z 10.12.1997 ( ktorý však nebol predmetom tohto konania a kde formuláciadotknutých pasáží bola odlišná), avšak nebolo preukázané, že by od publikácie článku z 21.3.2000
uvedené informácie akýmkoľvek spôsobom ďalej zverejňoval a teda nebolo preukázané, že by hrozba
zásahu do osobnostných práv navrhovateľov bola reálna. Z uvedených dôvodov súd návrh voči
odporcovi v 1. rade zamietol, ako to uviedol vo výroku č. 7 rozsudku.
O náhrade trov konania v časti návrhu navrhovateľov voči odporcovi v 2. rade súd rozhodol podľa
§ 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Súd
uvádza, že uvedené konanie nespadalo pod § 142 ods. 3 O.s.p., kedy ak aj mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, môže mu súd priznať ich plnú náhradu, ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo
od úvahy súdu. Navrhovatelia sa voči odporcovi v 2. rade domáhali zaslania ospravedlňujúceho listu a
nemajetkovej ujmy, pričom boli úspešní v časti ospravedlnenia, ale neúspešní boli v časti nemajetkovej
ujmy, avšak nie z dôvodu, že by súd dospel k záveru, že táto im neprináleží kvôli intenzite zásahu, kedy
by šlo o prípad, že by výška plnenia závisela od úvahy súdu, ale z dôvodu, že išlo o premlčané právo a
v tejto časti bol teda plne úspešný odporca v 2. rade. Keďže teda navrhovatelia a odporca v 2. rade mali
rovnaký pomer úspechu a neúspechu v konaní, súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p., že žiaden z
účastníkov nemá na náhradu trov konania právo, tak ako je to uvedené vo výroku č. 8 rozsudku.
O náhrade trov konania voči odporcovi v 1. rade súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebobránenieprávaprotiúčastníkovi,ktorývoveciúspechnemal.Keďžeodporcav1.radebolvkonaní
plne úspešný, súd mu priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo
výške 363,53,-€ ako je uvedené vo výroku č. 9 rozsudku a to za:
- 1 úkon á 1.371,- Sk za prípravu a prevzatie zastúpenia 2.7.2007 + 20% DPH á 274,20,- Sk + režijný
paušál 178,- Sk, (podľa § 11 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004
Z.z. účinnej v čase úkonu), čo predstavuje spolu 1.823,20,- Sk, t.j. 60,52,-€,
- 3 úkony á 55,49,-€ za účasť na pojednávaní 18.5.2010, písomné podanie na súd z 21.5.2010 a účasť
na pojednávaní 8.6.2010 + 3 x režijný paušál á 7,21,-€ + 3 x 20% DPH á 12,54,-€ (podľa § 11 ods. 1
písm. a/ v spojení s § 10 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. c, d/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. 655/2004 Z.z.
účinnej v čase jednotlivých úkonov), teda spolu 225,72,-€,
- 1 úkon á 57,-€ za účasť na pojednávaní 9.12.2011 + režijný paušál 7,41,-€ + 20% DPH 12,88,-€ (podľa
§ 11 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 10 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. c/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. č.
655/2004 Z.z. účinnej v čase úkonu), teda 77,29,-€.
Pri výpočte náhrady trov súd vychádzal z ich vyčíslenia právnym zástupcom odporcu v 1. rade, ktorý si
tieto vyčíslil v sume 367,57,-€, pričom súd krátil uplatnenú odmenu v časti tarifnej odmeny za r. 2007,
ktorú si právny zástupca odporcu v 1. rade uplatnil vo výške 47,90,-€ bez DPH, avšak jej výška za r.
2007 predstavuje sumu 1.371,- Sk, t.j. 45,51,-€ za 1/13 výpočtového základu za uvedený rok a taktiež
priznal DPH za úkony do 1.6.2009 len z tarifnej odmeny a až od uvedeného dátumu aj zo sumy náhrad
a to v zmysle z. č. 209/2009 Z.z., ktorý novelizoval vyhl.č. 655/2004 Z.z.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, žea/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.