Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. január 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10CoE/643/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2605209125
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2605209125.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave vo veci exekúcie oprávneného: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,
Bratislava, Pribinova 2, proti povinnému: Q. F., nar. X. Q. XXXX, bytom K., S. E. XXX, o 16,60 eur, za
účasti súdneho exekútora: JUDr. Mgr. Andrej Dembický, Košice, Werferova 1, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Senica z 19. februára 2013 č. k. 7Er/27/2006 - 27, EX 1369/2005 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov exekúcie r u š í a vec mu vracia

na ďalšie konanie.

Nariaďuje súdu prvého stupňa opraviť označenie oprávneného v úvodnej časti jeho uznesenia a doplniť
tam i označenie súdneho exekútora.

o d ô v o d n e n i e :

Napádaným uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie (správne exekúciu) a
oprávnenému (inak pri jeho nesprávnom označení spôsobom „Slovenská republika, Krajské riaditeľstvo

Policajného zboru v Bratislave, Špitálska 14, 812 28 Bratislava“) uložil povinnosť zaplatiť súdnemu
exekútorovi (ktorého bližšie označil len vo výroku a odôvodnení uznesenia, no už bez uvedenia takejto
osoby i v jeho záhlaví) náhradu trov exekúcie v sume 19,92 eur do 3 dní. Rozhodnutie o zastavení
exekúcie odôvodnil právne ust. 57 ods. 1 písm. g/ a § 58 ods. 1 E. p. (zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov,
v znení neskorších zmien a doplnení) a § 88 ods. 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení

neskorších zmien a doplnení; vecne potom názorom o uplynutí 3-ročnej prekluzívnej lehoty, v ktorej malo
byť exekučné konanie nielen začaté, ale i skončené, keď z tohto dôvodu už uznesením z 9. februára
2012č.k.7Er/27/2006-18exekúciuvyhlásilzaneprípustnústým,žepoprávoplatnostitakéhouznesenia
exekučné konanie zastaví, pričom toto (skoršie) rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 27. apríla 2012.
Rozhodnutie o trovách exekúcie potom právne zdôvodnené bolo ust. § 200 ods. 2 a § 203 ods. 1 E. p.
a vecne len priznaním exekútorovi nároku na náhradu trov exekúcie vo výške ním vyčíslenej (v zmysle

jeho skoršej dohody s oprávneným), nakoľko oprávnený (oprávnená alebo oprávnené /?/) si musel („-
a“, resp. „-o“) byť vedomý („-á“, resp. „-é“) trojročnej lehoty, v ktorej musí byť exekučné konanie nielen
začaté, ale aj skončené.

Proti tomuto uzneseniu len v časti trov exekúcie podalo včas odvolanie iba oprávnené (uvedené aj v
úvodnej časti tohto uznesenia odvolacieho súdu, ktoré sa stalo s účinnosťou od 1. januára 2013 právnym
nástupcompôvodnéhooprávneného,tedaKrajskéhoriaditeľstvaPolicajnéhozboruvBratislave,ktorého
označenie si len súd prvého stupňa upravil nezmysleným spôsobom vyplývajúcim z úvodnej časti jeho

uznesenia a ktoré bolo ako rozpočtová organizácia zrušené ku dňu 31. decembra 2012 Rozhodnutím
Ministerstva vnútra SR č. SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12. decembra 2012) so zrejmým návrhom na takú
zmenu uznesenia, ktorou by bola tzv. náhradová povinnosť prenesená na povinného a to v podstate
s námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa, majúc za to, že súdomprvého stupňa použité ustanovenie § 203 ods. 1 E. p. na prípad v prejednávanej veci nedopadá, keďže
oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie, ale táto bola zastavená z dôvodu straty účinnosti exekučného
titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty (konanie v tejto veci bolo v dôsledku zmeny právnej úpravy

len pokračovaním skoršieho konania o výkon rozhodnutia začatého dostatočne skoro - ešte v čase
možnosti očakávania reálneho vymoženia pohľadávky), pričom postup súdu vo vykonávacom konaní,
resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní už ovplyvniť nemohlo. Nakoniec dôvodilo, že ak
súd zistí stratu účinnosti exekučného titulu, je povinný exekúciu zastaviť z úradnej povinnosti.

Povinný odvolací návrh nepodal.

Súdny exekútor navrhol uznesenie v napadnutej časti potvrdiť z dôvodu jeho vecnej správnosti.

Odvolací súd prejednal podľa § 251 ods. 4 a § 212 ods. 1 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č.
99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) vec iba v napadnutej časti trov exekúcie, a to podľa §
214 ods. 2 O. s. p. bez pojednávania (pretože tu nešlo o vec samu, ani o žiaden zákonom predpokladaný
prípad vyžadujúci si prejednávanie takejto veci na pojednávaní odvolacieho súdu) a dospel k záveru,
že uznesenie v napadnutej časti nie je vecne správne a je ho v takejto časti potrebné zrušiť a vec vrátiť

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K procesnej stránke veci a tiež k podobe označenia oprávneného v úvodnej časti tohto uznesenia (ktorá
sa líši od všetkých doterajších označení účastníka vrátane toho, ktoré súd prvého stupňa zaniesol do
úvodnej časti jeho uznesenia) je v prvom rade žiadúce uviesť, že pôvodným oprávneným tu bolo Krajské
riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave (viď návrh na vykonanie exekúcie na č. l. 2, poverenie na

č. l. 5 spisu), pričom súd prvého stupňa z vlastnej iniciatívy (bez návrhu oprávneného), už v uznesení
z 9. februára 2012 aj v napadnutom uznesení za oprávneného v úvodných častiach oboch uznesení
označil 2 subjekty: 1/ Slovenskú republiku a 2/ Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave (2
právnické osoby). Prvé z týchto uznesení doručil Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Bratislave
20. marca 2012 a druhé 7. marca 2013, a to napriek tomu, že na základe vyššie označeného rozhodnutia

Ministerstva vnútra SR, došlo (o. i.). k zrušeniu všetkých krajských riaditeľstiev Policajného zboru už s
účinnosťou od 1. januára 2013 a prechodu ich práv a povinností k rovnakému času na ich niekdajšieho
zriaďovateľa (ministerstvo vnútra). Práve to bol dôvod, pre ktorý odvolací súd v úvodnej časti svojho
uznesenia uviedol už tento štátny orgán a zároveň takto bol povolaný korigovať aj nesprávne označenie
účastníka konania, vystupujúceho tu v pozícii oprávneného, uvedené aj v uznesení okresného súdu.

Označenie oprávneného v úvodnej časti napádaného uznesenia navodzuje dojem, akoby tu mali byť až
dvaja oprávnení a pokiaľ sa napadnutým výrokom o trovách exekúcie ukladá oprávnenému niečo plniť
(zaplatiť), potom nie je zrejmé, ktorému z dvoch tam uvedených oprávnených bola povinnosť uložená.
Rozhodnutie je tiež nepreskúmateľné pre absolútny nedostatok dôvodov takéhoto rozhodnutia. Súd
prvého stupňa tiež právne pochybil, keď v štádiu konania po udelení poverenia exekútorovi napadnutým

uznesením zastavil exekučné konanie a nie exekúciu, hoci tu ide o prípad analogickej úpravy ako u
súdneho výkonu rozhodnutí (podľa šiestej časti O. s. p.), kde až do nariadenia výkonu (teda do nástupu
účinkov obdobných udeleniu poverenia pri exekúcii) možno zastaviť len konanie o výkon rozhodnutia
a neskôr (po nariadení výkonu) už len výkon (v tejto súv. por. najmä § 38 ods. 3, § 40 ods. 2 a § 57
E. p. a tiež § 268 O. s. p.). Preto odvolaciemu súdu nezostávalo iné ako uznesenie v napadnutej časti

trov exekúcie podľa § 251 ods. 4 a § 221 ods. 1 písm. f/ aj h/ O. s. p. zrušiť a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

Daný tak bol i dôvod, pre ktorý bolo treba súdu prvého stupňa podľa § 251 ods. 4, § 222 ods. 3 a §
164 O. s. p. nariadiť vykonanie opravy úvodnej časti napadnutého uznesenia, a to opraviť označenie
oprávneného v úvodnej časti jeho uznesenia a doplniť tam i označenie súdneho exekútora (pričom

zároveň je možné napraviť takýmto opravným uznesením aj zrejmú nesprávnosť vo výrokovej časti,
týkajúcu sa zastavenia exekučného konania).Pokiaľ sa samo oprávnené v odvolaní označilo „hybridným“ označením „Slovenská republika -
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky“, bolo potrebné ho vyzvať, aby objasnilo dôvod zapojenia štátu
(ktorý doposiaľ nebol účastníkom exekúcie) do konania (ak pravda s prihliadnutím k uvedenému vyššie

sa na tomto bude trvať).

O trovách odvolacieho konania potom rozhodnuté nebolo, keďže zrušenie rozhodnutia o trovách
exekúcie je dôvodom, pre ktorý je súd prvého stupňa povolaný rozhodnúť znova o trovách exekúcie aj
o trovách odvolacieho konania skončeného týmto uznesením (§ 224 ods. 4 O. s. p. per analogiam).

Povinnosťou súdu prvého stupňa tak v ďalšom konaní bude riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým
je podľa § 251 ods. 4 a § 226 O. s. p. viazaný, pochybenia napraviť vydaním opravného uznesenia a

opätovne rozhodnúť o otázke trov exekúcie, vrátane trov tohto odvolacieho konania.

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.