Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. december 2011

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/431/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2609207328
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2011:2609207328.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľov: 1. Q. W., nar. X.XX.XXXX, bytom O., Y. P. XX,
2. U. B. ml., nar. X.XX.XXXX, bytom O. XXX, obaja zastúpení zástupcom: Centrum právnej pomoci
Bratislava, Námestie Slobody 12, proti odporcom: 1. Mgr. X. W., nar. X.X.XXXX, bytom I., P. O. X, 2.
Mgr. I. W., nar. XX.X.XXXX, bytom O., F. XX, 3. I. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., B. X, všetci zastúpení
advokátkou: JUDr. Marta Huttová, so sídlom Bezekova 13, Bratislava, o určenie, že nehnuteľnosti patria

do dedičstva, na odvolanie navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 7. októbra
2010 č.k. 10C/174/2009-143 vo veci samej a odporcov v časti rozhodnutia o náhrade trov konania, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu v r a c i
a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zamietol návrh navrhovateľov, ktorým sa domáhali určenia,

že do dedičstva po nebohom U. B. st. patria nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX kat. úz. Y., parc. č. 900
a parc. č. 901, každá v podiele 8/12 k celku. Návrh odôvodňovali tým, že uznesením bývalého Štátneho
notárstva v Senici sp. zn. Dc 65/55 zo dňa 24.4.1957 po poručiteľovi U. B. st. zomrelom X.XX.XXXX, mal
tieto nehnuteľnosti zdediť U. B. - syn poručiteľa a súčasne i právny predchodca navrhovateľov (otec).
Následnými dedičskými rozhodnutiami došlo k tomu, že predmetné nehnuteľnosti sú v súčasnej dobe
podľa listu vlastníctva v podiele 9/12 zapísané na H. W., ktorá je právnou predchodkyňou odporcov

1 až 3. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie právne neodôvodnil, odôvodnil ho iba vecne tým, že
z vykonaného dokazovania vyvodil záver, že návrh tak, ako bol vo svojom petite formulovaný, bol
navrhovateľmi podávaný nadbytočne. Navrhovatelia totiž žiadajú, aby súd navrhovaným výrokom určil a
deklarovalskutočnosti,ktorénepochybneajednoznačnevyplývajúzozákona.ZospisuOkresnéhosúdu
Senica sp. zn. D 65/55 je nepochybne zrejmé, že poručiteľ U. B., nar. XX.X.XXXX, zomrelý X.XX.XXXX,
bol v čase smrti vlastníkom nehnuteľností zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. 238 pre kat. úz. Y.

ako parc. č. 893, 899, 900 a 901 v podiele 2/3-ín. Uvedené vyplýva z lustrovania týchto parciel ako aj zo
zápisnice D65/55, podľa ktorej tieto nehnuteľnosti boli ocenené, zápisnica podpísaná všetkými tromi do
úvahy prichádzajúcimi dedičmi. Podiel 2/3 (8/12) zodpovedá aj tej skutočnosti, že v dedičskom konaní
po manželke U. B. st. zdedili vtedy štyri ich žijúce deti podiel každé v 1/12-ine. Obdobne táto skutočnosť
vyplýva aj z uznesenia Dc 65/55 zo dňa 24.4.1957, ktoré nadobudlo právoplatnosť 24.5.1957, podľa
ktorého tieto nehnuteľnosti nadobudol syn poručiteľa U. B. - otec navrhovateľov. Doposiaľ predmetné

uznesenie nikto nenapadol a žiadnym spôsobom nebolo preukázané, že by U. B. vlastníctvo k takto
nadobudnutým nehnuteľnostiam, tzn. ku všetkým parcelám zapísaným v čase vydania tohto rozhodnutia
ako jeho vlastníctvo, nejakým spôsobom stratil. Pokiaľ v odôvodnení rozhodnutia je mylne namiesto
U. B. uvedené U. B., ide o zrejmú pisársku chybu, pretože v čase prejednania dedičstva už U. B. bol
mŕtvy. Všetky nadväzujúce dedičské rozhodnutia, v ktorých v predmete dedičstva figurovali uvedené
nehnuteľnosti, sú v týchto častiach neplatné a to bez ohľadu na to, či tieto dedičské rozhodnutia boli

alebo neboli zrušené, ako tomu bolo pri uznesení bývalého Štátneho notárstva Senica D 65/55-19 zo
dňa 28.11.1957. Je teda na dedičoch, aby požiadali o prejednanie novoobjaveného majetku po U. B.,ktorý nadobudol uvedené nehnuteľnosti, pričom prejednávajúci notár by mal vziať do úvahy platnosť
uznesenia Dc 65/55 zo dňa 24.4.1957 a notár vybavujúci vec D 65/55, by mal dedičstvo vyporiadať,
nakoľko rozhodnutím Krajského súdu Trnava bolo uznesenie z 18.11.1957, č.k. D 65/55-19 po U. B. st.

a U. ml. zrušené.

O náhrade trov konania súd rozhodol s použitím § 150 O.s.p. a aj napriek tomu, že procesne považoval
za naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov úspešným účastníkom. Súd im náhradu trov
konania ale nepriznal, keďže v tomto konaní ide o výnimočný prípad, ktorého výnimočnosť spočíva v

dĺžke trvania základného dedičského konania a skutočnosť, že dedičské rozhodnutia boli zrušené po
dobe takmer 50 rokov a navrhovatelia nenachádzali iný spôsob ako sa domôcť svojho práva. Zohľadnil,
že obaja navrhovatelia sú starobní dôchodcovia vo vyššom veku, z ktorého dôvodu im bol pridelený
právny zástupca.

Proti tomuto rozsudku podali prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie navrhovatelia a navrhli,

aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrhu v plnom rozsahu
vyhovie, alternatívne, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie. S názorom súdu o nadbytočnosti návrhu nesúhlasia. Súd vykonal náležité dokazovanie
a zistil správne skutkový stav, tzn., že dedičské rozhodnutie Dc 65/55 zo dňa 24.4.1957 nadobudlo
právoplatnosť 2.5.1957 a ako prenajímateľ pozostalosti po nebohom poručiteľovi U. B. st. bol určený

jeho syn, tzn. otec navrhovateľov U. B.. Obdobne je pravdou, že uznesením D 66/55 zo dňa 26.4.1957
po poručiteľovi U. B. ml. bola určená za prenajímateľku pozostalosti O. Z.. Toto dedičské rozhodnutie Dc
65/55 z 24.4.1957 Štátneho notárstva v Senici nenadobudlo právoplatnosť, nakoľko proti rozhodnutiu o
dedičstve po neb. U. B. bolo podané odvolanie a následne boli obe dedičské konania spojené a bolo
vydané uznesenie D 65/55 zo dňa 28.11.1957, kde dedičmi po oboch poručiteľoch U. B. st. a U. B.

ml. boli V. B., U. B. a O. Z., ktorí uzavreli dedičskú dohodu podľa ktorej sa vlastníčkou parciel č. 900
a 901 v kat. úz. Y. v podiele 9/12 stala O. Z.. Predmetné rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť v
dôsledku podaného odvolania dedičmi po O. Z., ale i napriek týmto skutočnostiam O. Z. bola zapísaná
ako vlastníčka predmetných nehnuteľností a tieto následne po nej zdedila H. W., o čom svedčí aj obsah
LV č. XXX v kat. úz. Y.. Podľa zápisu na liste vlastníctva je spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností

v 10/12-inách, pričom 1/12-inu zdedila po svojej matke O. Z., 1/12-inu by mal vlastniť U. B. ml. a 8/12-
ín U. B. st. Práve toto je dôvod, prečo sú navrhovatelia nútení domáhať sa určenia, že podiel 8/12 na
predmetných nehnuteľnostiach parc. č. 900 a 901 kat. úz. Y. patrí do dedičstva po otcovi navrhovateľov
U. B.. Navrhovatelia podali návrh na náhradné prejednanie pozostalosti, notárka však konanie zastavila
z dôvodu, že na liste vlastníctva nie je vedený otec navrhovateľov. Navrhovatelia návrh na opravu

dedičského rozhodnutia nie sú oprávnení podať.

Odporcovia podali odvolanie proti rozhodnutiu iba v časti o náhrade trov konania, v ktorom namietali,
že súd rozhodol o náhrade trov konania s použitím § 150 O.s.p. i keď boli splnené všetky podmienky
pre priznanie náhrady trov úspešným účastníkom, tzn. odporcom. Rozhodnutie v tejto časti považujú

za nezákonné, nakoľko súd prvého stupňa sa dôsledne neriadil ust. § 150 ods. 1 v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p. V súlade s ust. § 150 ods. 1 O.s.p. musí súd pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného
zreteľa prihliadnuť najmä k pomerom majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším všetkých účastníkov
konania, tzn. nielen toho účastníka konania, ktorého by zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale
aj toho, ktorému by sa mali trovy konania hradiť. Ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. súd prvého stupňa v

predmetnej veci aplikoval na základe svojej ľubovôle a bez toho, aby boli splnené zákonné predpoklady
pre jeho použitie. Na strane navrhovateľov totiž nie je splnený ani jeden zákonný dôvod zakotvený v cit.
ust. § 150 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého by nemali povinnosť im ako úspešným účastníkom uhradiť trovy
konania. Majetkové a sociálne pomery navrhovateľov 1 a 2 sú veľmi dobré. Vyplýva to i z dedičských
spisov, obaja navrhovatelia vlastnia nehnuteľnosti - pozemky značnej hodnoty. Navrhovateľka 1 je

výlučnou vlastníčkou trojizbového bytu v O., navrhovateľ 2 je tiež vlastníkom rodinného domu. Obaja
poberajú starobný dôchodok, vo výške presahujúcej priemerný dôchodok, teda ich majetkové a
sociálne pomery nie sú také, ktoré by bolo možné označiť za ich závažnú sociálnu a majetkovú
situáciu a teda ich považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa. Obdobne na strane navrhovateľov
neexistuje, ani dôvod hodný osobitného zreteľa spočívajúci v okolnostiach prípadu. Tvrdenie súdu, že

navrhovatelia nevideli inú cestu ako sa domôcť svojho práva, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní,
pretože navrhovatelia počas celého konania svoj návrh na začatie konania písomne ani ústne takýmto
spôsobom nezdôvodňovali. Naopak ich návrh nemal a doteraz nemá náležitosti, na ktoré nedostatky v
priebehu konania upozorňovali. Sporné nehnuteľnosti, ktoré navrhovatelia v predmetnom konaní žiadajúzahrnúť do dedičstva po ich nebohom otcovi U. B. st. pôvodne patrili nebohému U. B. st., ktorý zomrel
X.XX.XXXX. Dedičské konanie po ňom nie je doteraz skončené a vedie sa na Okresnom súde v Senici
pod sp. zn. D 65/55. Sám prvostupňový súd skutočnosť, že toto dedičské konanie nie je skončené

skonštatoval aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, uviedol aj to, že z tohto dôvodu je návrh
navrhovateľov nadbytočný. Navrhovatelia predmetný návrh podali účelovo. Ide o ich už druhý účelový
návrh proti odporcom. Už v roku 1996 podali na Okresný súd v Senici obdobný návrh vedený pod sp. zn.
9C 62/96, ktorý bol zamietnutý ako nedôvodný. Neboli preto splnené zákonné dôvody pre nepriznanie
im náhrady trov konania podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p., preto navrhli, aby odvolací súd im priznal trovy

prvostupňového konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vo výške 1.132,13 Eur a zároveň si uplatnili aj trovy
odvolacieho konania vo výške 74,61 Eur.

K odvolaniu odporcov v časti týkajúcej sa náhrady trov konania podali písomné vyjadrenie navrhovatelia
prostredníctvom svojho právneho zástupcu a navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v tejto časti
ako vecne správny potvrdil. Použitie ust. § 150 ods. 1 v danom prípade považovali za správne. Poukázali

na to, že obaja sú dôchodcovia, súd na ich majetkové a sociálne pomery prihliadol a oslobodil ich od
súdnych poplatkov a ustanovil im právneho zástupcu. Nie je pravdou, že by ich majetkové a sociálne
pomery boli veľmi dobré ako to uvádzajú odporcovia. Navrhovateľka 1 je vlastníčkou bytu, v ktorom býva
a navrhovateľ 2 je vlastníkom starého rodinného domu, v ktorom tiež býva a obaja sú vlastníkmi malých
podielov ornej pôdy a pozemkov. Týmto uznesením súd zhodnotil ich majetkové a zárobkové pomery.

Návrhom sa domáhajú, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva, pretože toto je jedinou možnosťou
vzhľadom na to, že odporcovia nie sú prístupní dohode. Týmto postupom sa snažia napraviť chyby,
ktoré vznikli v dedičskom konaní aj rozhodovaním súdu.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolania boli podané včas

(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenými osobami - účastníkmi konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolania majú základné
zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolatelia použili zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniam účastníkov je treba priznať úspech,
keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa nie je vecne správny.

Keďže odvolací súd bol názoru, že na vec sa vzťahujú i ďalšie súdom prvého stupňa neaplikované
zákonné ustanovenia, výzvou zo dňa 11.7.2011 dal v zmysle § 213 ods. 2 O.s.p. možnosť účastníkom

vyjadriť sa k možnému použitiu týchto ustanovení.

Navrhovatelia v písomnom vyjadrení podanom prostredníctvom právneho zástupcu opätovne
poukázali na to, že podali návrh na prejednanie novoobjaveného majetku po neb. U. B. st. zomr.
X.XX.XXXX, ale notárka konanie zastavila z dôvodu, že na liste vlastníctva nie je vedený otec

navrhovateľov a preto nemohlo dôjsť k prejednaniu týchto nehnuteľnosti. Pre notárku zrejme nebolo
postačujúcim právoplatné rozhodnutie Dc 65/55 zo dňa 24.4.1957, ktorým bol za prenajímateľa
pozostalosti po neb. U. B. st. určený ich otec a syn poručiteľa U. B., zomr. X.X.XXXX. Vec by bolo
možné riešiť tak , že by odporcovia požiadali o opravu dedičského rozhodnutia po neb. O. Z., čo však
nie sú ochotní urobiť. Jediným riešením potom zostalo podanie predmetného návrhu, aby sa ukončil

ich vyše 50-ročný spor. Z uvedeného potom plynie, že majú naliehavý záujem na požadovanom určení
s poukazom na ust. § 80 písm. c ) O.s.p.

Aj odporcovia podali prostredníctvom svojej advokátky písomné vyjadrenie, v ktorom navrhli, aby
odvolací súd posúdil vec z hľadiska danosti naliehavého právneho záujmu podľa § 80 písm. c )

O.s.p. Prejavili názor, že navrhovatelia ani v návrhu a ani počas konania pred súdom prvého stupňa
nepreukázali existenciu naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení. Dedičské konanie po neb.
U. B. st., zomr. X.XX.XXXX doteraz nie je právoplatne ukončené. Dôkazom toho je uznesenie bývalého
Štátneho notárstva v Senici z 28.11.1957, č.k. D 65/55 a uznesenie Krajského súdu v Trnave, č.k. 9Co
33/02-87. Určenie čo patrí do dedičstva patrí súdu len v konaní o dedičstve a nie v občianskoprávnom

konaní podľa § 80 písm. c) O.s.p.

Podľa názoru odvolacieho súdu, záver súdu prvého stupňa, ktorý návrh zamietol iba so stručným
odôvodnením, že bol podaný nadbytočne, nie je správny.Z obsahu návrhu jednoznačne vyplýva, že ide o určovaciu žalobu, ktorou chcú navrhovatelia dosiahnuť
podklad na prejednanie dedičstva po neb. U. B., tzn. žiadaný rozsudok o určení, má nahradiť zápis

vlastníctva nebohého poručiteľa na liste vlastníctva.

Pokiaľ ide o preukázanie naliehavého právneho záujmu navrhovateľov na požadovanom určení v
zmysle § 80 písm. c) O.s.p. (podľa ktorého prvostupňový súd vec neposúdil), podľa ustálenej súdnej
praxe, naliehavý právny záujem na určení je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo

ohrozené právo navrhovateľa, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým.
Žaloba na určenie práva (§ 126 Občianskeho zákonníka v spojení s § 80 písm. c) O.s.p.) bola a je
nástrojom ochrany subjektívneho práva pred neoprávnenými zásahmi, ide o žalobu svojou povahou
preventívnu, ktorej účelom je predísť stavom neistoty ohľadne určitého práva alebo jeho výkonu a jej
význam je rýdzo praktický - nastolenie istoty v ohrozených právnych vzťahoch i prihliadnutím na to, že
zmenu v zápisoch vlastníckych práv k nehnuteľnostiam je možné vykonať iba na základe rozhodnutia o

určovacej žalobe, ale ani v týchto prípadoch nemožno bez ďalšieho iba z tohto faktu naliehavý právny
záujem navrhovateľov vyvodiť. To platí práve tam, kde právne vzťahy navrhovateľa, resp. jeho právneho
predchodcu k veci boli s istými následkami dotknuté pred niekoľkými desiatkami rokov, nie dnes a nestali
sa neistými teraz. Prostredníctvom žaloby na určenie vlastníckeho práva a spochybňovania dôvodu, na
základe ktorého právo navrhovateľa zaniklo, je totiž uvádzané do neistoty právo súčasného vlastníka

veci.
Súdna prax akceptuje žaloby, ktorými sa dedič domáha určenia, že tá - ktorá vec patrí do dedičstva po
poručiteľovi. V konaní o takých žalobách ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto
veci. Požadované určenie sa tu vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto dni,
nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu. Treba dodať, že ak súd vyhovie žalobe požadujúcej uvedené

určenie a vec je následne prejednaná v konaní o dedičstve ako majetok poručiteľa, nepotvrdzuje
rozhodnutie o dedičstve (osvedčenie o dedičstve), že dedič je v súčasnosti vlastníkom veci. Po smrti
poručiteľa vo všeobecnosti môžu nastať právne skutočnosti, s ktorými právny poriadok spája vznik
vlastníctva niekoho iného (napríklad vydržaním); v konaní, v ktorom sa zisťuje, či určitá vec bola v čase
smrti poručiteľa v jeho vlastníctve, sú však takéto (neskoršie) skutočnosti právne bezvýznamné (por.

uznesenie Najvyššieho súdu SR z 16.12.2010, sp. zn. 3 Cdo 154/2010).
Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c)
O.s.p., musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie,
či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či
sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie,

po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Súdna prax
sa ustálila na názore, že určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv (právnych vzťahov) k
nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť
zosúladenieevidovanéhoaprávnehostavu.TentoprávnyzáverzaujalNajvyššísúdSlovenskejrepubliky
napríklad v rozhodnutí sp. zn. 1Cdo 56/2003 publikovanom v časopise Zo súdnej praxe pod č. 48/2004,

v ktorom uviedol, že ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti,
žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva. Obdobne je tomu i v danom
prípade a preto odvolací súd je toho názoru, že navrhovatelia majú právny záujem ne požadovanom
určení.

Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že predmetné nehnuteľnosti boli prejednané ako dedičstvo po
neb. U. B. st. zomr.X. XX.XXXX. Poručiteľ zomrel ako vdovec, bez zanechania závetu a dedičmi po
ňom boli jeho deti: V. B., U. B., O. Z. a U. B.. Uznesením Štátneho notárstva v Senici Dc 65/55 z
24.4.1957, ktoré nadobudlo právoplatnosť 24.5.1957, notárstvo po zistení, že dedičstvo predstavuje
poľnohospodársky podnik, ktorý je nedeliteľný, určilo za prenajímateľa dedičstva syna poručiteľa U. B.,

t.j.právnehopredchodcunavrhovateľovstým,žeonárokuodstupujúcichspoludedičovpoprávoplatnosti
uznesenia štátne notárstvo rozhodne osobitným uznesením.

Eštepredukončenímdedičskéhokonaniavšak dňaXX.X.XXXXzomrelporučiteľovsynU.B.(slobodný,
bezdetný). Uznesením zo dňa 26.4.1957 č.k. D 66/55 štátne notárstvo po neb. U. B. ml. zomr.

XX.X.XXXX určilo za prenajímateľa dedičstva jeho sestru O. Z. ako výkonnú roľníčku, pretože obdobne
išlo o poľnohospodárky podnik. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie brat poručiteľa V. B..Štátny notár potom obe konania spojil, tzn. po neb. U. B. st. Dc 65/55 a po U. B. ml. D 66/55 a o dedičstve
po oboch rozhodol uznesením zo dňa 28.11.1957 D 65/55, ktoré nadobudlo právoplatnosť 20.12.1957
a podľa ktorého dotknuté pozemky, ktoré sú predmetom sporu nadobudla O. Z.. Toto uznesenie bolo

následne uznesením Krajského súdu v Trnave 9Co 33/02-84 zo dňa 28.3.2002 zrušené a vrátené
štátnemu notárstvu na ďalšie konanie, ktoré nebolo dosiaľ ukončené.

Medzitým však bolo prejednané dedičstvo po neb. O. Z., zomr. X.X.XXXX a podľa uznesenia Štátneho
notárstva v Senici D 967/77 zo dňa 14.3.1988 v spojení s jeho opravným uznesením sporné parcely

nadobudla v podiele 8/12-ín dcéra poručiteľky H. W..

Aktuálne podľa LV č. XXX kat. úz. Y., obec D., okres W. parc. č. 900 trvalé trávne porasty o výmere
7905 m2 a parc. č. 901 orná pôda o výmere 24184 m2 sú vedené ako vlastníctvo neb. H. W. - právnej
predchodkyne odporcov v 10/12-inách a U. B. - navrhovateľa 2 v 1/12-ine a X. B. v 1/12-ine..

H. W. zomrela XX.X.XXXX, dedičstvo po nej bolo prejednané pred Okresným súdom Trnava a
podľa osvedčenia o dedičstve č.k. 20D/371/2006- 91 zo dňa 17.8.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť
4.9.2007, dedičstvo po poručiteľke nadobudli jej deti - odporcovia 1 a 2 a jej manžel I. W.. Sporné
pozemky v kat. úz. Y. však do dedičstva neboli zahrnuté na výslovnú žiadosť dedičov z dôvodu spornosti
ich vlastníctva, resp. spoluvlastníckych podielov.

Navrhovatelia podali návrh na prejednanie novoobjaveného dedičstva t.j. sporných pozemkov po neb.
U. B. tvrdiac, že ich nadobudol podľa uznesenia Štátneho notárstva v Senici Dc 65/555 z 24.4.1957.
Uznesením Okresného súdu Senica zo dňa 22.11.2007, č.k. 7D/123/2006-224 súd konanie zastavil s
odôvodnením, že poručiteľ nie je vedený ako vlastník týchto pozemkov a právoplatnosť rozhodnutia

štátneho notárstva na základe ktorého sa mal stať vlastníkom t.j. D 65/55 je sporná.

Navrhovatelia sa v konaní vedenom na Okresnom súde Senica v konaní 9C 62/96 domáhali určenia, že
nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich otcovi neb. U. B.. Ich návrh bol rozsudkom OS Senica zo dňa
23.3.1999, č.k. 9C 62/96-87 v spojení s uznesením zo dňa 4.5.2009, č.k. 9C 62/96-102 a rozsudkom

Krajského súdu Trnava 9Co 282/00-151 zo dňa 24.4.2001 právoplatne zamietnutý, ale predmetný návrh
sa týkal iných nehnuteľností, než, ktoré sú predmetom tohto sporu.

Vzhľadom na takýto stav veci, odvolací súd prišiel k záveru, že nemožno súhlasiť so záverom súdu
prvého stupňa o nadbytočnosti návrhu. Navrhovateľmi navrhované rozhodnutie ako podklad na

dodatočné prejednanie dedičstva naopak by bolo spôsobilé na dosiahnutie zmeny zápisu v katastri
nehnuteľnosti a vyriešilo by roky trvajúce spory účastníkov.

Vzhľadom na postup súdu prvého stupňa odvolací súd dospel k záveru, že konanie na súde prvého
stupňa, z ktorého vzišlo napadnuté rozhodnutie, neprebehlo podľa zásad spravodlivého konania.

Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, že každý
sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a
v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Z ust. čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovalabezzbytočnýchprieťahov,vjehoprítomnostiaabysamoholvyjadriťkuvšetkýmvykonaným
dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadenýmzákonom,ktorýrozhodneojehoobčianskychprávachalebozáväzkoch,aleboooprávnenosti
akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa § 1 O.s.p. Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov konania v občianskom

súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov
účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úcte k právam
iných osôb.Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu
povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené
zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami,

ako aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď napr. Nálezy Ústavného súdu Slovenskej
republiky z 23. augusta 2001 II. ÚS 14/2001, z 13. novembra 2002 II. ÚS 132/2002, z 5. apríla 2007
III. 171/2006 ).

Právo na súdnu ochranu okrem Ústavy Slovenskej republiky (čl. 46 ods. 1), Listiny základných práv

a slobôd (čl. 36 ods. 1) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 6 ods. 1),
zabezpečujú aj jednotlivé ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (napr. § 41, § 115, § 123 a pod.).
Obsahom práva na súdnu ochranu v rámci spravodlivého procesu je i právo účastníka, aby sa jeho vec,
ak to zákon pripúšťa, prejednala v dvojinštančnom postupe.

Súd prvého stupňa svojím postupom porušil právo navrhovateľov na spravodlivý proces, pretože

účastníkov vypočul len veľmi stručne a bez zamerania na podstatu sporu, pripojené dedičské spisy
ako listinné dôkazy vôbec neoboznámil (§ 129 ods. 1 O.s.p.), rozhodnutie nečakane a zjednodušene
založil na predčasnom závere o nadbytočnosti návrhu a po prijatí tohto záveru vo veci ani nevykonal
ďalšie dokazovanie a svoje rozhodnutie ani právne neodôvodnil.

Odvolací súd preto s použitím ust. § 221 ods. 1 písm. f) a písm. h) O.s.p. napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa zrušil a podľa ods. 2 cit. ust. mu vec vrátil na ďalšie konanie.

Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude podľa okolností účastníkov konania riadne
vypočuť, vykonať listinné dôkazy zákonom predpísaným spôsobom, výsledky dokazovania v súlade s

ust. § 132 O.s.p. riadne vyhodnotiť, ustáliť v akom stave je dedičské konanie vedené po neb. U. B. st a
U. B. st., prihliadnuť na právny názor odvolacieho súdu obsiahnutý v uznesení 9Co 33/02-84 zo dňa
28.3.2002 ako i v rozsudku 9Co 282/00-151 zo dňa 24.4.2001 a vo veci opätovne rozhodnúť, pričom je
povinný svoje rozhodnutie odôvodniť v súlade s ust. § 157 O.s.p.

V novom rozhodnutí súd znovu rozhodne o trovách konania, vrátane tohto odvolacieho (§ 224 ods. 3
O.s.p.), pričom sa vysporiada i s námietkami k náhrade trov v odvolaní odporcov.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.