Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. apríl 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/20/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114225075
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2114225075.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr.

Silvie Hýbelovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú Q. S., nar.
XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Piešťany, dieťa rodičov: otec - L. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX/XX, I. a matka - W. S., rod. S.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/A, V., zastúpená Mgr. Jaroslavou Krajčovičovou Šokovou, advokátkou,
Nitrianska 5, Piešťany, o zvýšenie výživného, o odvolaní matky dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu
Trnava zo dňa 1. decembra 2014, č.k. 37P/76/2014-45, t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava zo
dňa 22.04.2005, č.k. 25C/168/2004-19 v časti výšky výživného tak, že výživné otca na maloletú zvýšil zo
sumy 2.000 Sk na sumu 120 eur mesačne s účinnosťou od 01.10.2014, pričom nedoplatok na zročnom
výživnom za obdobie od 01.10.2014 do 01.12.2014 vo výške 107,22 eur povolil otcovi splatiť v splátkach
po 10 eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. O trovách konania súd
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1,
§ 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania

dospel k záveru, že k zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie doposiaľ určeného výživného, došlo
hlavne a prioritne na strane maloletého dieťaťa ako oprávnenej osoby. Odôvodnené potreby maloletej
od poslednej úpravy výživného v roku 2005 (t.j. v dobe pred viac ako deviatimi rokmi!) stúpli, a to
hlavne v súvislosti s jej vzdelávaním (v čase predchádzajúceho určenia výživného bola s matkou doma,
t.č. chodí na druhý stupeň základnej školy), ale tiež v súvislosti s rastom cien a spotrebou na stravu,
oblečenie, záujmy, spoločenské vyžitie, zdravotnú starostlivosť a v neposlednom rade aj v súvislosti
s jej telesným vývinom; k mimoriadnemu zvýšeniu potrieb maloletej od poslednej úpravy výživného

neprišlo. K výraznejšej zmene pomerov od poslednej úpravy výživného neprišlo ani na strane rodičov,
ani jeden z nich nemá od doby poslednej úpravy výživného mimoriadne zvýšené výdavky (matka t.č.
žije s partnerom, ktorého príjem je 840 eur mesačne, zamestnala sa). Vo veci určenia výšky výživného
súd potom vzal do úvahy príjmy (u otca potenciálny príjem) a výdavky rodičov (tiež partnera matky) a
oprávnené potreby maloletého dieťaťa. Matka mala príjem v čase ostatného rozhodovania o výživnom
vo výške 17,92 eur mesačne (prídavok na dieťa) - teraz má príjem vo výške 464,57 eur mesačne
(plat) a 23,52 eur (prídavok na dieťa), terajší partner matky má príjem vo výške 840 eur mesačne(plat). Výdavky rodiny matky sú t.č. obvyklé, v nezvýšenej miere (cca 1.090 eur mesačne na chod
domácnosti, stravu, drogériu, hygienu, ošatenie, spotrebu médií, poplatky, poistenia, mobilné telefóny,
PHM, zdravotná starostlivosť a ďalšie); matka má vyživovaciu povinnosť iba k maloletej Q.. Otec mal

príjmy v čase ostatného rozhodovania o výživnom vo výške 220,12 eur mesačne (príjem z podnikania) -
teraz má otec príjem vo výške cca. 400 eur mesačne (brigády), súd však vychádzal pri určení výživného
z jeho potenciálneho príjmu, ktorý mohol dosahovať vo výške 450 eur mesačne, nakoľko otcovi počas
jeho evidencii v nezamestnanosti bola ponúknutá práca (s príjmom 450 eur mesačne), ktorú však otec
odmietol (z dôvodu nízkeho príjmu), čím sa vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania a

zárobku (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine); výdavky má otec porovnateľné s výdavkami v čase ostatného
rozhodovania o výživnom (obvyklé, nezvýšené). Otec má vyživovaciu povinnosť iba voči maloletej Q..
Súd tiež vzal do úvahy potreby maloletého dieťaťa, ktoré od úpravy výživného v roku 2005 bezpochyby
vzrástli, a to v súvislosti so vzdelávaním (t.č. maloletá navštevuje už druhý stupeň základnej školy,
keď v čase predchádzajúceho určenia výživného bola v predškolskom veku!), ale tiež so všeobecným
rastom cien a spotrebou dieťaťa (strava, oblečenie, hygiena, záujmy, zdravotná starostlivosť, jeho

telesný vývin), aj keď k mimoriadnemu zvýšeniu potrieb maloletej neprišlo. Na základe zhora uvedených
skutočností dospel súd k názoru, že zvýšenie výživného zo sumy 2.000 Sk / 66,39 eur je nevyhnutné
(keď k predchádzajúcemu určeniu výživného prišlo pred viac ako deviatimi rokmi a náklady na výchovu
maloletej bez akýchkoľvek pochybností stúpli, čo koniec koncov uznal aj otec), ale nie je možné ho zvýšiť
v rozsahu, ako to navrhovala matka (250 eur, resp. 150 eur mesačne), nakoľko je potrebné prihliadať

nielen na želané potreby maloletého dieťaťa ako oprávnenej osoby, ale aj na reálne možnosti otca ako
povinného. Zvýšenie výživného zo sumy 2.000 Sk / 66,39 eur na sumu 120 eur mesačne je potom
podľa názoru súdu primerané, v súlade s § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Vyživovaciu povinnosť otca súd
upravil od 01.10.2014, t.j. odo dňa podania návrhu na súd. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie
od 01.10.2014 (deň podania návrhu na súd / určenia zvýšenej vyživovacej povinnosti) do 01.12.2014

(deň rozhodnutia súdu) vo výške 107,22 eur (ako rozdiel medzi novo určeným výživným vo výške 120
eur a doposiaľ určeným výživným vo výške 66,39 eur) súd povolil splatiť otcovi v splátkach po 10 eur
mesačne spolu s bežným výživným (pod stratou výhody splátok), a to vzhľadom na výšku nedoplatku
a na príjmové a majetkové pomery otca. Súd rozhodol o náhrade trov konania v zmysle § 146 ods. 1
písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie matka dieťaťa, ktorá navrhla
napadnutý rozsudok zmeniť a výživné zvýšiť zo sumy 2.000 Sk na sumu 200 eur mesačne s účinnosťou
od 01.10.2014. Uviedla, že prvostupňový súd pri rozhodovaní o výške výživného síce správne prihliadol
na zmenu pomerov na strane maloletej vzhľadom na to, že výška výživného bola upravovaná naposledy
pred deviatimi rokmi, avšak pri skúmaní majetkových pomerov, ale najmä možností a schopností otca

a následnom určovaní výšky výživného na maloletú Q., vychádzal výlučne z predpokladaného príjmu
otca, a to len na základe jeho vyjadrenia na pojednávaní dňa 01.12.2014. Dala do pozornosti súdu,
že otec dieťaťa je dlhodobo nezamestnaný, pracuje formou brigád, kde podľa jeho vyjadrenia zarobí
okolo 400 eur mesačne, pričom podľa jeho vyjadrení, ktoré jej uviedol, však dosahuje niekedy príjem
až 700 eur za týždeň. Prvostupňový súd vyvodil záver, že v objektívnych možnostiach a schopnostiach

otca je dosahovať príjem okolo 450 eur mesačne, nakoľko uveril jeho tvrdeniu, že mu bolo ponúkané
pracovnémiestostakoutomzdou,sčímniejemožnésastotožniť,nakoľkomalazato,žetútoskutočnosť
uviedol otec na pojednávaní účelovo. Uviedla, že udržuje rodinné vzťahy s rodinou otca dieťaťa a aj s
ním, takže informácie o tom, že pracuje, nemá od tretej osoby, ale od neho samotného. Vie, že pracuje
formou brigád aj v zahraničí, najmä v Českej republike a je teda v jeho objektívnych možnostiach a

schopnostiach dosahovať ďaleko vyšší príjem, ako uviedol prvostupňový súd. Poukázala na to, že na
portáli profesia.sk sú ponúkané voľné pracovné miesta vyžadujúce základné, prípadne stredoškolské
vzdelanie v odbore otca dieťaťa, ponúkajúce mzdu cca 600 eur mesačne.

K odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec maloletej, ktorý navrhol napadnutý rozsudok z dôvodu jeho
vecnej správnosti potvrdiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastníčka konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania
(§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľaduna rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.) a dospel k
záveru, že odvolanie matky dieťaťa nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
je vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 37P/76/2014 je zvýšenie výživného
na maloletú Q. S., nar. XX.XX.XXXX.

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava zo
dňa 22.04.2005, č.k. 25C/168/2004-19 v časti výšky výživného tak, že výživné otca na maloletú zvýšil zo
sumy 2.000 Sk na sumu 120 eur mesačne s účinnosťou od 01.10.2014, pričom nedoplatok na zročnom
výživnom za obdobie od 01.10.2014 do 01.12.2014 vo výške 107,22 eur povolil otcovi splatiť v splátkach

po 10 eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. O trovách konania súd
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a predmetného rozsudku súdu
prvého stupňa.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel

k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom pre vyhlásenie
rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne
právne posúdil.

Pri rozhodovaní o zmene výživného je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých pre
určovanie výživného tak v dobe skoršieho, ako i nového rozhodovania a to na základe spoľahlivých

a úplných výsledkov dokazovania. Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by
mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v
porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom môže
byťodôvodnenábuďsubjektívneokolnosťaminastranepovinného,resp.oprávneného,aleboobjektívne
napríklad vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3, už

vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky
výživného. Zmena výšky výživného je pritom možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov.

Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak
na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené
potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať

sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané
širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku,
zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené
potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so
zdravotným stavom oprávneného, ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného

prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery,
existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové
pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného, ako i vyživovaciu povinnosť iných
povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb,
ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné

zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na
jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby
zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti,
pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové
pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný

štandard,ktorýmsanavonokprezentujú.Okremuvedenéhonastranepovinnéhorodičajevždypotrebné
prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb,
ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery.
Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia predzmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu
výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho
viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

Správny bol postup súdu prvého stupňa, ktorý porovnal pomery a okolnosti, z ktorých sa vychádzalo
pri ostatnej úprave výživného, s pomermi a okolnosťami v čase nového rozhodovania o výživnom, na
základe čoho dospel k správnemu záveru, že došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňovala
zmenu predchádzajúceho rozhodnutia. Súd prvého stupňa sa vyporiadal so všetkými podstatnými
námietkami matky dieťaťa a vzhľadom na to, že táto ani v odvolacom konaní neuviedla žiadne podstatné

skutočnosti,naktorébybolopotrebnéprihliadnuť,odvolacísúdpoukazujenaodôvodnenienapadnutého
rozsudku súdu prvého stupňa.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.
1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods.
1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré sa

mohlo i bez návrhu.

Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.