Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. marec 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/198/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114213930
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5114213930.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci

navrhovateľa: Quantum Credit a.s., IČO: 47 248 980, so sídlom Tomášikova 23/C, Bratislava, právne
zastúpený: PERSPECTA Legal, s.r.o., so sídlom Tomášikova 23/C, Bratislava, proti odporcovi: L. V., nar.
XX.X.XXXX, bytom J. cesta 9, W. B. T., o zaplatenie 114,10 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporkyni náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 23.4.2014 domáhal voči odporcovi zaplatenia 114,10 eur, spolu s 9,25
% ročným úrokom z omeškania od 26.4.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Návrh odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Slovak Telekom, a.s.
a odporcom bola podľa ust. § 43 a nasl. zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách,
uzavretá zmluva o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytnutie hlasových služieb. Slovak Telekom a.s.
poskytoval plnenie riadne a však. Za poskytnuté služby vystavil faktúry č. 7103289645 splatnú 25.4.2011
vo výške 114,10 eur.
Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2013 bola pohľadávka voči odporcovi

postúpená na navrhovateľa.
Zdôraznil, že navrhovateľ si plnil svoje povinnosti riadne a včas na základe čoho mu vzniklo právo
fakturovať cenu plnenia, úrok z omeškania a zmluvnú pokutu podľa čl. 3 dodatku o pripojení Fix, ktorú
si uplatňuje len v časti za obdobie, počas ktorého odporca porušil zmluvu.

Odporca sa k návrhu nevyjadril.

Súd vec prejednal podľa § 115a ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov z ktorých zistil nasledovný skutkový stav.

Podľa § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z., o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z. z., o elektronických komunikáciách, podstatnými časťami
zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie

je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý
čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z., o elektronických komunikáciách, podnik má právo
na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi

najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní
predplatených služieb.

Podľa § 43 ods. 5 písm. b/ zák. č. 610/2003 Z.z. podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník
nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka „Za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka „Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné."

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise.
Súd zo zmluvy o pripojení o pripojení zo dňa 19.1.2010 uzavretej medzi právnym predchodcom

navrhovateľa Slovak Telekom a.s. a odporcom, na zistil, že právny predchodca navrhovateľa sa zaviazal
poskytovať odporcovi služby v zmysle zákon 610/2003 Z. z. v programe služieb Fix 16 vrátane dodatku
k zmluve zo dňa 19.1.2010, ktorou sa právny predchodca zaviazal odpredať odporcovi MT Samsung
S5230 klasik za sumu 1 euro a odporca sa zaviazal zotrvať v právnom vzťahu s navrhovateľom po dobu
24 mesiacov pod hrozbou zmluvnej pokuty 248,95 eur. Odporca sa zaviazal, že po dobu viazanosti 24

mesiacov nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a nedopustí sa takého konania a ani neumožní
také konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo zrušiť zmluvu o pripojení odstúpením alebo
právo vypovedať zmluvu o pripojení z dôvodu porušenia povinnosti zo strany účastníka, za žiadosť o
vypojenie SIM z prevádzky sa pritom považuje najmä výpoveď zmluvy o pripojení zo strany účastníka
konania, žiadosť o jej vypovedanie v prípade straty alebo krádeže SIM, ako aj odstúpenie účastníka od

zmluvy o pripojení z iného dôvodu, než je porušenie povinnosti na strane podniku. Účastníci si zároveň
dohodli, že počas doby viazanosti nemôže účastník požiadať o aktiváciu alebo zmenu aktivovaného
programu služieb na program služieb i taríf, požiadať o prenos t.č. k inému operátorovi, v opačnom
prípade súhlasí so zrušením povinnosti uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1, t.j. vo
výške 248,95 eur.

Súd ďalej zistil, že právny predchodca navrhovateľa faktúrou č. 7103289645 zo dňa 8.7.2011 odporcovi
vyúčtoval sumu 248,95 eur ako zmluvná pokuta splatná 25.4.2011.

Súd oboznámil aj obsah Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických

komunikačných služieb.

Súd mal z vykonaného dokazovania preukázaný vznik záväzkovo právneho vzťahu medzi
navrhovateľom ako poskytovateľom služieb a odporcom ako spotrebiteľom, ktorý je upravený zmluvou
vrátane dodatku, špecifikovaný všeobecnými obchodnými podmienkami. Na právny vzťah sa vzťahuje aj

zákonná úprava právnych predpisov zákona č. 610/2003 Z. z., o elektronických komunikáciách a zákona
o ochrane spotrebiteľa ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka.V konaní si uplatňoval navrhovateľ nárok zo zmluvnej pokuty, hoci neoznačil ani netvrdil dôvod jej
vzniku, porušenie povinnosti. Navrhovateľ neuviedol, akým konaním sa mal odporca dopustiť porušenia
zmluvnej povinnosti, kedy zmluvnú povinnosť porušil. Samotné vystavenie faktúry súd považuje za

bezpredmetné, nakoľko zmluvná pokuta nie je plnením podľa zák. č. 610/2003 Z.z. ale samostatným
zmluvným nárokom, ktorý vzniká porušením povinnosti, nie vyfakturovaním.

Súdvšaknamargouplatnenýchnárokovpovažujezapotrebnéuviesť,žeustanoveniaozmluvnejpokute
tvorili predtlač na zmluve bez možnosti voľby jej prijatia alebo odmietnutia. V ust. čl. 2 zmluvy bolo

uvedené že „účastník sa zaväzuje, že po dobu viazanosti 24 mesiacov nepožiada o vypojenie SIM
karty z prevádzky a nedopustí sa takého konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by
podniku vzniklo právo zrušiť zmluvu o pripojení odstúpením alebo právo vypovedať zmluvu o pripojení
z dôvodu porušenia povinnosti zo strany účastníka, za žiadosť o vypojenie SIM z prevádzky sa pritom
považuje najmä výpoveď zmluvy o pripojení zo strany účastníka konania, žiadosť o jej vypovedanie v
prípade straty alebo krádeže SIM, ako aj odstúpenie účastníka od zmluvy o pripojení z iného dôvodu,

než je porušenie povinnosti na strane podniku. Účastníci si zároveň dohodli, že s ohľadom na predaj
zľavneného MT počas doby viazanosti nemôže účastník požiadať o aktiváciu alebo zmenu aktivovaného
programu služieb na program služieb i taríf, požiadať o prenos t.č. k inému operátorovi, v opačnom
prípade súhlasí so zrušením povinnosti uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1.

Vzhľadom na charakter dojednania a jeho začlenenia v texte právneho úkonu - zmluvy nemôžu
byť žiadne pochybnosti, že zmluvná pokuta nebola dojednaná individuálne. O takéto individuálne
ustanovenie by sa jednalo vtedy, keď by právo takáto časť dohody bola výsledkom dojednania
účastníkov. O individuálnom dojednaní však nemožno hovoriť v prípade, keď si zákazník zvolí
určitú formu záväzku (jednu z ponúkaných možností), avšak musí prijať celý súbor opatrení a

dojednaníustanovenýchvzmluve,všeobecnýchpodmienkachacenníku,minimálneichnemôževylúčiť.
Navrhovateľ vôbec nepreukázal opak v zmysle § 53 ods. 3 OZ, teda platí prezumpcia predpokladaná
zákonom, že sa nejedná o individuálne dojednanú podmienku.

Súd sa ďalej zaoberal posúdením nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty v súlade s judikatúrou súdov s

prihliadnutím na judikatúru Súdneho dvora európskej únie (ESD). V tomto kontexte nemohol opomenúť
zverejnené rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co91/2011, ktorým v obdobnej veci u
iného operátora - poskytovateľa telekomunikačných služieb, zamietol nároky zo zmluvnej podmienky s
obdobnou úpravou vzhľadom na právoplatný rozsudok, ktorým bolo rozhodnuté o neplatnosti dohody o
zmluvnej pokute z dôvodu neprijateľnosti takejto zmluvnej podmienky. Rovnané neprijateľné podmienky

však súd konštatoval aj v konaniach voči právnemu predchodcovi navrhovateľa.

V rozhodnutí uviedol, že s ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali
byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a
jej poškodzujúcich účinkov: „Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách

uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná
pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.“ (čl. 6 ods. 1 smernice).
Ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má považovať za kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými
podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného poriadku (uznesenie Súdneho dvora

C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50), teda pravidiel, na ktorých rešpektovaní musí štát
bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých okolností vyžadovať. Ochrana
spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu,
že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení
a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými

formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany
spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť,
je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod 25,
Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).
Nakoľko bolo viackrát judikované a právoplatne rozhodnuté o neprijateľnosti zmluvnej podmienky,

ktorou bola dohodnutá zmluvná pokuta v pevnej výške bez ohľadu na charakter a závažnosť porušenia
povinnosti ako aj dôležitosť zabezpečovanej povinnosti, súd sa vo svojom rozhodnutí musí vyrovnať aj
s rozhodnutiami, v ktorých došlo k právoplatnému rozhodnutiu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky.Súd v tomto prípade pri riešení veci poukazuje aj na rozhodnutia a závery ESĽP vyslovené v súvislosti
s rozdielnym rozhodovaním súdov v obdobnej veci. Všeobecne ESĽP priznal, že možnosť existencie
kolidujúcich súdnych rozhodnutí je prirodzenou črtou každého súdneho systému, ktorý je založený na

systéme súdov prvej inštancie a odvolacích súdov s právomocou na území ich teritoriálnej jurisdikcie
a takéto rozchádzanie sa judikatúry môže vzniknúť aj na tom istom súde. Samo osebe to nemôže byť
považované za rozpor s dohovorom s poukazom na rozhodnutie vo veci Santos Pinto v. Portugal, č.
39005/04, § 41, 20. máj 2008. ESĽP však poukázal na to, že kolidujúce rozhodnutia nesmú porušovať
požiadavku spravodlivosti konania obsiahnutého v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Okrem „vážnej a dlhodobej“

povahy takejto rozdielnosti za porušenie práva na spravodlivé konanie boli považované taktiež právna
neistota vyplývajúca z nejednotnosti praxe dotknutých súdov a nedostatočný mechanizmus na riešenie
kolidujúcich rozhodnutí (vec Tudor Tudor, Ştefănică and Others). Považoval za dôležitú povinnosť štátov
organizovať ich právne systémy tak, aby sa predišlo prijímaniu rozdielnych (nesúhlasných) rozsudkov
(Vrioni and Others v. Albania, č. 2141/03, § 58, 24. marec 2009; Mullai and Others v. Albania, č. 9074/07,
§ 86, 23. marec 2010, a Brezovec v. Croatia, č. 13488/07, § 66, 29. marec 2011). Rozhodnutia súdov

musia byť založené na princípe právnej istoty, ktorý je zahrnutý vo všetkých článkoch dohovoru a
predstavuje jeden zo základných aspektov panstva práva. Neistota - nech je právna, administratívna
alebo vyplývajúca z aplikovaného postupu orgánov - je faktorom, ktorý musí byť braný do úvahy pri
skúmaní postupu štátu a v tejto súvislosti ESĽP niekoľko krát zopakoval, že právo na spravodlivé
súdne konanie sa má vykladať vo svetle preambuly k dohovoru, v ktorej je panstvo práva vyhlásené za

súčasť spoločného dedičstva zmluvných štátov. Teda jedným zo základných aspektov panstva práva je
princíp právnej istoty (pozri Brumărescu v. Romania [Veľká komora], č. 28342/95, § 61, ECHR 1999-
VII), ktorý okrem iného garantuje určitú stabilitu právnej situácie a prispieva k dôvere verejnosti k
súdom. Pretrvávajúca existencia kolidujúcich súdnych rozhodnutí môže naopak vytvoriť stav právnej
neistoty, pravdepodobne znížiť dôveru verejnosti voči súdnemu systému, pretože dôvera je nepochybne

jedným zo základných komponentov štátu založeného na panstve práva. Prvok súdneho výkladu práva
pri obdobných skutkových okolnostiach a právnom posúdení nemôže byť svojvoľne a neodôvodnene
odlišný.

Z vyššie uvedených dôvodov súd považoval na nevyhnutné, aby zaujal stanovisko k aktuálnej

rozhodovacej činnosti súdov a vysporiadal sa s otázkou prijateľnosti alebo neprijateľnosti zmluvnej
podmienky, ktorou došlo k dohode o zmluvnej pokute.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 OZ: Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 OZ: Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dohodnuté.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 OZ: Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také,
s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 OZ: Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté

medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. k) OZ: Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 OZ: Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

Podľa ustanovenia § 153 ods. 3 OSP: Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej

zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách
dodávateľom je neprijateľná.Podľa ustanovenia § 153 ods. 4 OSP: Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto
podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto

podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo
zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku
vo výroku rozhodnutia.

Súd považuje za nepochybné, že navrhovateľ právo na zmluvnú pokutu odvíja od ustanovenia §

544 ods. 1 OZ a od spotrebiteľských zmlúv (zmluvy o pripojení a dodatku k zmluve), ktoré ako
typové zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a
teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne
dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 OZ). Navrhovateľ ako dodávateľ zmluvnú pokutu s
odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých
podmienok vo všetkých zmluvách.

Zmluva o pripojení v zmysle § 43 zákona je svojim charakterom občianskoprávnou zmluvou, hoci
v Občianskom zákonníku nie je výslovne, ako spotrebiteľská zmluva upravená (uvedené platí tak za
znenia § 52 ods. 1 OZ pred novelou č. 568/2007 Z.z., ako i po uvedenej novele s účinnosťou od
01.01.2008). Vzťah medzi OZ a zákonom má povahu vzťahu všeobecného predpisu (lex generalis)

a osobitného predpisu (lex specialis). Je nepochybné, že navrhovateľ (jeho právny predchodca)
pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania (viď výpis z
Obchodného registra na spoločnosť navrhovateľa a vymedzený predmet činnosti) a odporca vystupoval
ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3, 4 OZ). Vzťahy medzi účastníkmi na základe zmlúv vznikli v

dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti
ochrany spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ
ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za
ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu
znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať

zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické,
že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je
na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto novej úpravy je
teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia
autonómie vôle. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je zásada, podľa ktorej nesmú obsahovať

neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti
takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica
Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť
faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.

Nepochybne je právom navrhovateľa ako poskytovateľa služieb zabezpečiť splnenie povinnosti
odberateľa služieb - zákazníka, pričom zmluvná pokuta je jedným z vhodných inštitútov. Predmetom
zabezpečenia v prejednávanej veci bola povinnosť odporcu riadne a včas uhrádzať odplatu za
poskytnutéslužbyakoajpovinnosťzákazníkapourčitúdobu zostaťvprávnomvzťahusposkytovateľom

služieb a využívať dohodnutý rozsahu služieb.

Je však potrebné si uvedomiť, že všetky „výhody“ ponúkané poskytovateľom telekomunikačných
služieb či už zvýhodnená cena zariadení pre príjem služby, odlišné ceny elektronických služieb, určitý
vyhradený objem hovorov, SMS a dátových služieb, prípadne hovorov za paušálnu sadzbu, tvoria

ofenzívnu obchodnú politiku telekomunikačných operátorov v snahe získať zákazníka a zabezpečiť
odbyt služieb minimálne po stanovenú dobu. Zákazník sa riadi na základe snahy získať určité výhody pri
predpokladanej spotrebe. Nie však každý zákazník si dokáže riadne vyhodnotiť aj povinnosti vyplývajúce
z voľby a viazanosti.

Poskytovateľ služieb pritom kalkuluje s návratnosťou poskytnutých výhod využívaním služieb
zákazníkom minimálne v rozsahu stanoveného paušálu a na zabezpečenie návratnosti investície
„výhod“ vo forme určitých zliav v cene služby alebo telefonických prístrojov požaduje zotrvanie určitú
dobu v záväzkovom vzťahu a túto povinnosť zabezpečuje zmluvnou pokutou.Súd však má za to, že aj pri takomto vzťahu je potrebné zachovať korektný prístup k právam zákazníka
akospotrebiteľaasankciezabezpečujúcesplneniepovinnostinesmúmaťtakýcharakter,žeznemožňujú

uplatnenie akejkoľvek inej voľby. Viazanosť zotrvať v zmluvnou vzťahu po dobu 24 mesiacov je pomerne
rozsiahly záväzok, najmä s ohľadom na rôzny vývoj cien, technológie ale aj ekonomickej a sociálnej
situácie.Počastejtodobymôženastaťsituácia,žespotrebiteľnechcealebonemôževyužívaťdohodnutý
rozsah služieb, či už pre sociálnu situáciu, napr. strata zamestnania, zmena sociálnej situácie rodiny,
zmena celkovej finančnej situácie na strane zákazníka alebo aj z dôvodu, že konkurencia alebo aj

samotný operátor po určitom období poskytuje výhodnejšie služby. Sankcia za porušenie povinnosti
zotrvať v zmluvnou záväzku teda nesmie znemožňovať zákazníkovi - spotrebiteľovi možnosť voľby a to
ani možnosť ukončiť zmluvný vzťah. Sankcia vždy musí zodpovedať závažnosti porušenej povinnosti
a prihliadať aj na charakter, čas a rozsahu porušenej povinnosti, prípadne sa odvíjať od ujmy, ktorá
porušenímpovinnostivznikne.Sankciapočascelejplatnostizmluvyajejhrozbynesmiebyťvžiadnomjej
štádiu zjavne neprimeraná a prípadným nárokom na sankciu nemôže vzniknúť bezdôvodné obohatenie.

Je rozdiel, či spotrebiteľ konaná tak, že si zabezpečí mobilný telefón a využíva služby s tým, že už
od počiatku vie, že za služby nezaplatí, alebo spotrebiteľa ekonomická alebo sociálna situácie donúti
ukončiť využívanie služieb počas plynutia doby viazanosti. Ak napríklad spotrebiteľ musí alebo požaduje
ukončiť využívanie služieb ku koncu doby viazanosti, svoje povinnosti po určitú dobu riadne plnil, nemá

porušenie povinnosti taký charakter a dopad, teda nie je tak závažné, ako pri porušení povinnosti
hneď na začiatku právneho vzťahu. Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v pevne stanovenej výške,
ktorá nie je zanedbateľná, spravidla presahuje cenu „zľavy“ pri mobilnom telefóne a niekoľko násobku
paušálnej mesačnej platby, určite znemožňuje možnosť voľby, deformuje obchodné prostredie a pôsobí
v určitom rozsahu monopolne, pričom čím dlhšie si spotrebiteľ plní povinnosti, tým viac pôsobí sankcia

disproporčne. Popri tom má operátor mnoho možností ako zabezpečiť „vrátenie výhod“ nedodržaní
zmluvných povinností, či už odkladacou alebo rozväzovacou podmienkou poskytnutia zľavy, odstúpením
od kúpnej ceny zvýhodneného mobilného zariadenia, stanovením pomernej alebo pohyblivej zmluvnej
pokuty a pod., pričom ekonomické a účtovné komplikácie nesmú prevažovať pred ochranou poctivých
obchodných stykov, mravov a zvyklostí (dodatočné účtovanie DPH, vymáhanie nárokov ...).

V danom prípade možno poukázať aj na historický vývoj zmluvnej pokuty. Kým v počiatku si
poskytovatelia služieb nárokovali na zmluvnú pokutu vo výške poskytnutej zľavy z telekomunikačného
zariadenia, zmluvné pokuty v čase uzavretia právneho úkonu takúto výšku výrazne prekračujú. Zmluvná
pokuta nesmie slúžiť ako jediný nástroj a prostriedok zabezpečenie prípadných benefitov a výhod. Pri

dojednávaní ceny je možné uplatniť rozväzovacie alebo odkladacie podmienky, dokonca pri vyúčtovaní
DPH z predajnej ceny by výrazne získal aj štát, pretože zo zmluvnej pokuty DPH nie je účtovaná a
predajcovi tak náleží aj časť ceny, ktorú by inak odviedol štátu. Úlohou poskytovateľa služieb má byť
poskytnúť produkt za primeranú cenu, kedy viazanosť je odôvodnená len takými výhodami, ktorých
poskytnutie bez viazanosti (teda určitého objemu) by prestavovalo nevyhnutnú stratu a obohatenie sa

zákazníka.

Rovnako je potrebné si uvedomiť, že neposkytnutím služby v určitom rozsahu dôjde aj k úsporám na
strane poskytovateľa služby (ušetrí v rozsahu zníženého objemu dát a pod.), teda zmluvná pokuta
nemôže nahrádzať jeho očakávané príjmy, opätovne aj so sadzbami DPH.

Absenciou spravodlivej úpravy sa stávajú ustanovenia zmluvy, ktoré porušujú práva spotrebiteľa alebo
nereflektujú na poctivý vzťah zákazník - predajca, neprijateľnými a teda aj neplatnými. Súd opätovne
zdôrazňuje, že nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva účelnosť, pokiaľ ide však o
spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú dohodu o zmluvnej pokute, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej

kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu,
so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i
so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy.

Súd zdôrazňuje, že nemôže sám rozlišovať medzi konaniami jednotlivých zákazníkov navrhovateľa,

najmä rozlišovať pri posudzovaní neprijateľnosti zmluvných podmienok pohnútky spotrebiteľov, ktorý od
počiatku mali v úmysle porušiť povinnosti od tých, ktorých okolnosti donútili porušiť zmluvnú povinnosť,
pretože takéto uplatnenie nárokov musí rozlíšiť a rozdeliť už samotná formulácia zmluvných ustanovení,
nakoľko takýmto postupom by porušoval zásadu rovnakého prístupu k účastníkom konania a preberalby rolu určitého zástupcu navrhovateľa, ale musí vždy posudzovať charakter zmluvných dojednaní
v súvislosti s aplikáciou na neurčitý okruh spotrebiteľov. Ak je zmluvná podmienka neprijateľná voči
určitému počtu spotrebiteľov, musí sa absolútna neplatnosť zmluvnej podmienky vzťahovať na všetkých

účastníkov právneho úkonu, v ktorom je takáto neplatná zmluvná podmienka použitá.

Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, na ktoré sa
vzťahuje okrem iných predpisov i osobitná úprava v OZ, a to v § 52 a nasl. ustanovení OZ a neprimerane
vysoká zmluvná pokuta nereflektujúca na charakter, rozsah a závažnosť porušenej povinnosti je

sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná podmienka,
v spotrebiteľských zmluvách preto nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a
OZ. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať - moderovať neplatne
dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo je možné používať výnimočne len pri mimoriadne tvrdom
a neadekvátnom dopade zmluvnej pokuty, výhradne však len pri platných úkonoch. V tejto súvislosti
súd poukazuje aj na Rozsudok ESD vo veci C-618/10 Banco Espanol de Crédito SA/Joaquín Calderón

Camino podľa ktorého, vnútroštátny súd nemôže zmeniť obsah nekalej podmienky uvedenej v zmluve
uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom a ak vnútroštátny súd konštatuje, že
ide o takú podmienku, je povinný ju iba neuplatniť. Rozsudky ESD a ESĽP sú pre súd záväzné a tvoria
súčasť materiálneho práva.

Hoci súd opätovne zdôrazňuje, že nespochybňuje význam zmluvnej pokuty v občiansko-právnych
vzťahoch a ani nemá v úmysle chrániť bezbrehé a nezodpovedné správanie sa spotrebiteľov, nezistil
okolnosti, ktoré by súd prinútili zmeniť názor, ktorý vyjadril vo viacerých rozhodnutiach s obdobnými
nárokmi a názor vyslovený nadriadenými súdmi a preto navrhovateľovi nepriznal žiadne nároky z
neplatných právnych úkonov, teda neprijateľných zmluvných ustanovení vo vzťahu k takto dojednanej

zmluvnej pokute.

Súd preto nárok navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 142 ods.1 OSP, podľa ktorého by mal nárok na náhradu

trov konania odporca, ktorý si však nároky neuplatnil, súd ich z obsahu spisu nezistil a teda odporcovi
takýto nárok nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).