Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. marec 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CoP/18/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714207069
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6714207069.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov
JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej, v právnej veci starostlivosti o maloletú Z. U., nar. XX.
XX. XXXX, dieťa bytom ako matka, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Zvolen, dieťa rodičov Z. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., Z., S. XXX/XX a Z. O., nar. XX.
XX. XXXX, bytom D., K. XXX, o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku

Okresného súdu Zvolen č. k. 12P/17/2014 - 174 zo dňa 12. 12. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom znížil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej dcére Z. U., nar. XX.
XX. XXXX na 30 % sumy životného minima, ktorou sumou je povinný prispievať vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred k rukám matky, a to od právoplatnosti rozhodnutia. Okresný súd konal o návrhu otca,

ktorý žiadal znížiť výživné podaním z 13. 03. 2014, doplneným 19. 08. 2014. Otec v návrhu poukázal
na to, že je 65 % invalidný dôchodca, okrem maloletej Z. má tri maloleté deti, R., M. a N. V.. V čase
predošlého rozhodnutia mal príjem na murárskych prácach. Matka so znížením vyživovacej povinnosti
nesúhlasila, bola zamestnaná ako pomocná sila v kuchyni, okrem dcéry sa stará o syna R. C., na ktorého
poberala sirotský dôchodok. Okresný súd zistil, že vyživovacia povinnosť otca bola naposledy upravená
rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 17P/28/2013-115 z 17. 12. 2013 na sumu 40,- EUR mesačne.

Otec nemá zárobkové možnosti, je čakateľom na transplantáciu obličiek, tri krát do týždňa podstupuje
dialýzu, poberá invalidný dôchodok 107,- EUR mesačne a z takého príjmu nie je v jeho možnostiach
platiť výživné ani v sume 40,- EUR mesačne, preto znížil výživné na 30 % sumy životného minima. Na
právne zdôvodnenie okresný súd uviedol § 78 ods. 1, ods. 2 a § 62 Zákona o rodine. Výrok o trovách
odôvodnil podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP tým, že konanie mohlo začať bez návrhu, preto žiaden
účastník mená právo na náhradu trov konania podľa výsledku.

Proti rozhodnutiu okresného súdu podala matka včas odvolanie. Zopakovala, že žije s maloletou Z.
a 18 ročným synom R. spolu s rodičmi. Usiluje sa zabezpečiť si príjem, ktorý zodpovedá potrebám
desaťročnej dcéry. Považovala za nespravodlivé, že okresný súd prihliadol iba na záujmy otca maloletej,
ktorý bol chorý už v čase predošlého konania o zvýšení výživného, kedy sa matka domáhala zvýšenia
výživného zo 16,- EUR a vtedy otec súhlasil so zvýšením výživného na 40,- EUR. Určené výživné otec
maloletej potom aj tak riadne neplatil.

Otec sa k odvolaniu nevyjadril.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že zníženie výživného nie je v záujme maloletého
dieťaťa..Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací odvolanie prejednal v rozsahu danom ustanoveniami
§ 212 ods. 2, písm. a) OSP a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 1, 2 OSP napadnutý
rozsudok podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil ako vecne správne.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 62 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“)
plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie

sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods.2 obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona.

Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa ods. 3 pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Odvolací súd na dôvody uvedené v rozhodnutí okresného súdu poukazuje a stotožnil sa s nimi v zmysle

§ 219 ods. 2 OSP. Pokiaľ ide o výšku vyživovacej povinnosti otca, ustanovenie § 62 ods. 3 Zákona o
rodine stanovuje minimálnu hranicu vyživovacej povinnosti na nezaopatrené neplnoleté dieťa, a to bez
ohľadu na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča. Takto určený minimálny rozsah vyživovacej
povinnosť zodpovedá 30 % zo sumy životného minima, čo v súčasnosti (v r. 2015) zodpovedá sume
27,13 EUR. Okresný súd sa správne vysporiadal s výškou zníženého výživného, ktoré určil otcovi, keď

prihliadol na jeho súčasné schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Otec maloletej Z. má vyživovaciu
povinnosť k ďalším trom maloletým deťom, s ktorými žije v spoločnej domácnosti v staršom rodičovskom
dome. Matka maloletej mala ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi R., nar. XX. XX. XXXX, ktorý už
nadobudol plnoletosť.

Okresný súd správne zistil skutkový stav, vyvodil z neho zodpovedajúci právny záver, rešpektoval

príslušnú právnu úpravu a zohľadnil všetky právne významné skutočnosti. Vzhľadom na zdravotný stav
otcaniejevjehomožnostiachdosahovaťtakýpríjem,abyplatilvýživné40,-EURmesačne,naktoromsa
s matkou dohodli v predošlom konaní o výživnom. Preto súd nemohol zohľadniť, že chýbajúce výživné
musí matka nahrádzať vlastným úsilím pri hľadaní zamestnania, resp. spoliehať na pomoc rodičov.
Rozhodnutie vo výroku, ktorým bolo otcovi určené výživné v sume, ktorá zodpovedá 30 % zo sumy

životného minima od právoplatnosti rozhodnutia, bolo preto vecne správne.O trovách konania okresný súd nerozhodoval, pretože v konaní, ktoré môže začať aj bez návrhu,
náhrada trov konania účastníkom nepatrí (§ 146 ods. 1 písm. a) OSP).

Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.