Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. marec 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoE/42/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814213098
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3814213098.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova25,IČO35807598,vkonanízastúpenéhoAdvokátskoukanceláriouAdvocates.r.o.,sosídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO 36 865 141 proti povinnému Q. X., bytom T. B. XXX/XX, V., o vymoženie
221,08 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k.
16Er/2750/2014-10 zo dňa 8. septembra 2014, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekučné konania v danej exekučnej veci zastavil. Uviedol,
že oprávnený sa návrhom spísaným do zápisnice dňa 20.5.2014 domáhal proti povinnému vykonania
exekúcie pre vymoženie istiny 221,08 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým
je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so

sídlom Bratislava, Karloveské rameno 8, IČO: 35922761 sp. zn. SR 4036/06 zo dňa 14.9.2006, ktorý
podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 23.10.2006 a vykonateľnosť dňa 26.10.2006.
Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý dňa 16.7.2014 doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

Z úradnej činnosti mal súd prvého stupňa preukázané, že exekúcia vedená pod spisovou značkou
9Er/56/2007 (EX 3872/2006) v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava, Pribinova č.

25, IČO : 35807598, proti povinnému: Milošovi Jágerskému, bola zastavená uznesením Okresného
súdu Prievidza č.k. 9Er/56/2007-33 zo dňa 18.7.2011 podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku z dôvodu
rozporuexekučnéhotitulusozákonom atotouznesenie vspojeníspotvrdzujúcimuznesenímKrajského
súdu v Trenčíne č.k. 19CoE/509/2011-45 zo dňa 18.7.2011 nadobudlo právoplatnosť dňa 11.6.2012.

Exekučným titulom v tomto a vo vyššie uvedenom exekučnom konaní je ten istý rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so
sídlom Bratislava, Karloveské rameno 8, IČO: 35922761, spisová zn. SR 4036/06 zo dňa 14.9.2006.

Okresný súd Prievidza v odôvodnení uznesenia č.k. 9Er/56/2007-34 zo dňa 18.7.2011 okrem iného
uviedol, že rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve uzavretej medzi oprávneným a povinným,
na podklade ktorej oprávnený inicioval voči povinnému rozhodcovské konanie, je neprijateľnou
(nekalou) podmienkou v spotrebiteľskej zmluve a z tohto dôvodu absolútne neplatná. Z dôvodu
absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky, nemohol byť na podklade takejto doložky vydaný
rozhodcovský rozsudok, ktorý by bol spôsobilým exekučným titulom. Z uvedených dôvodov, použijúc

eurokonformný výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa, interpretačné pravidlo podľa ustanovenia §
54 Občianskeho zákonníka (v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa), rešpektujúc ustálenú judikatúru
súdov vyššieho stupňa, súd exekúciu v súlade s § 57 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom § 45ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní ex offo v plnom rozsahu zastavil pre rozpor exekučného
titulu so zákonom.

Z uvedeného je teda zrejmé, že exekučné konanie vedené pod spis. zn. 9Er/56/2007 sa viedlo na

podklade toho istého exekučného titulu ako toto exekučné konanie a vo vzťahu k tým istým účastníkom
konania, pričom zhodný je aj vymáhaný nárok oprávneného, resp. časť nároku oprávneného voči
povinnému.

Tieto skutočnosti súd prvého stupňa posúdil podľa § 103, § 104 ods. 1, § 159 ods. 3, § 167 ods. 2 a §
251 ods. 4 O.s.p. a uviedol, že existencia právoplatného rozhodnutia o veci je prekážkou toho, aby sa o
rovnakej veci opätovne konalo a rozhodovalo (prekážka res iudicata). O prekážku res iudicata ide vtedy,

ak sú súčasne splnené tri podmienky: 1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne
rozhodnuté, 2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi a 3. o tej istej veci. O rovnakú
vec ide tam, kde sa medzi tými istými účastníkmi konania rozhoduje o nároku, ktorý sa opiera o ten
istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu. V exekučnom konaní o rovnakú vec ide
napr. vtedy, ak sa ten istý oprávnený domáha voči tomu istému povinnému vymoženia pohľadávky na

základe totožného exekučného titulu, pričom v predchádzajúcom exekučnom konaní súd exekúciu v
súlade s § 57 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom § 45 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní
ex offo v plnom rozsahu zastavil pre rozpor exekučného titulu so zákonom, t. j. exekučný titul vyhlásil
za nespôsobilý exekučný titul.

Pokiaľ ide o okruh účastníkov, konanie sa týka tých istých účastníkov aj vtedy, ak na mieste niektorého

z účastníkov je jeho právny nástupca (univerzálny alebo singulárny).

Prekážka právoplatne rozhodnutej veci - rei iudicatae, ktorá vyplýva z ust. § 159 ods. 3 O. s. p., patrí
medzi neodstrániteľné podmienky konania v zmysle § 103 a § 104 ods. 1 O. s. p. a bráni tomu, aby
vec, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté, bola opäť prejednaná. Rovnakou vecou je uplatnenie toho
istého nároku alebo stavu, o ktorom bolo už právoplatne rozhodnuté, pokiaľ je súčasne daná totožnosť

osôb a totožnosť predmetu konania. Ide o procesné vyjadrenie ústavnoprávnej zásady ne bis in idem,
teda nie dvakrát o tej istej veci.

Keďže v tomto exekučnom konaní sp. zn. 16Er/2750/2014 je podkladom pre vymoženie pohľadávky
oprávneného proti povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už súd vo
svojom skoršom rozhodnutí č.k. 9Er/56/2007-33 zo dňa 18.7.2011 jednoznačne konštatoval, že nie je

spôsobilým exekučným titulom, súd prvého stupňa bol toho názoru, že za týchto podmienok ide o
prekážku rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol jeho zrušenie. V
odvolaní uviedol, že nesúhlasí s právnym názorom prvostupňového súdu a to z dôvodu, že v tomto
prípade nemalo byť aplikované ustanovenie § 251 ods. 4, § 103, 104 ods. l prvá veta zákona č. 99/1963

Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,OSP"), nakoľko v exekučnom konaní nie je možné na
predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2
Exekučnéhoporiadkuvspojenísustanovením§45ods.1a2zákonaorozhodcovskomkonaníaplikovať
zásadu res iudicata, keďže v exekučnom konaní súd autoritatívne nerozhoduje o hmotných právach
a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov, t.j. nerozhoduje záväzne o existencii práva. Súčasne

nie je možné v danom prípade opätovne použiť § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45
ods. l a 2 zákona o rozhodcovskom konaní, keďže súd nevydal poverenie na vykonanie exekúcie. V
zmysle exekučného poriadku je exekučný súd oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného
titulu najmä v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia
existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť. Ak podľa § 44 ods.

2 EP dospeje súd k záveru, že exekučný titul je v rozpore so zákonom, najprv zamietne uznesením
žiadosť exekútora o vydanie poverenia a po právoplatnosti tohto uznesenia, voči ktorému je prípustné
odvolanie, vydá uznesenie o zastavení exekučného konania. Exekučný súd má tak zákonom zverenú
právomoc preskúmavať ex offo súlad vykonateľného exekučného titulu so zákonom, a to aj napriek
výslovnému zneniu § 159 ods. 2,3 OSP. Možno teda vyvodiť záver, že Exekučný poriadok obsahujeprávne normy, ktoré sú špeciálne voči normám Občianskeho súdneho poriadku a prednosť bude mať
ust. § 44 ods. 2 EP pred ust. § 159 ods. 2, 3 OSP. Podľa jeho názoru exekučný súd môže preskúmať
právoplatné súdne rozhodnutie, ktoré síce nemôže zmeniť ani zrušiť, ale až zamietnutím žiadosti o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu rozporu exekučného titulu so zákonom spôsobí
jeho materiálnu nevykonateľnosť. Z ústavnoprávnej roviny považoval za potrebné poukázať aj na právo
na súdnu a inú právnu ochranu, garantovanú v článku 46 Ústavy SR. V zmysle ustanovenia § 251 ods.
l OSP - ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom, podľa ktorého môže

oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie, je Exekučný poriadok. Podľa ust. § 251 ods. 3 O.s.p. -
ak osobitný predpis (t. j. Exekučný poriadok) neustanovuje inak, výkon rozhodnutia nemožno prerušiť,
nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení výkonu rozhodnutia nemožno podať návrh na obnovu
výkonu rozhodnutia. Tieto procesné inštitúty sú teda explicitne vylúčené z použitia v rámci exekučného
konania,svýnimkou,akichpoužitieumožňujeosobitnýpredpis,ktorýmjeExekučnýporiadok.Vzhľadom
na to, že povinný si neplnil dobrovoľne svoje povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o úvere, oprávnený si

opätovne riadne uplatnil svoje práva, ktoré mu prináležia na základe právoplatného a vykonateľného
exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku, aby tak predišiel poškodeniu svojich záujmov a teda
aj k vážnemu narušeniu právnej istoty a záruk, že jeho záväzok bude v budúcnosti uspokojený, keďže
tento exekučný titul je prostriedok najúčinnejšieho a najrýchlejšieho zaistenia nárokov veriteľa. Ak
už zákonodarca opomenul zabezpečiť rovnováhu v právnych vzťahoch, kde oprávnený ešte aj po

právoplatnom rozhodnutí, ktorým mu bolo priznané plnenie či iné právo, musí znášať právnu neistotu
vymoženia svojho práva, malo by byť vecou súdu tento nedostatok napraviť v rámci svojej rozhodovacej
právomoci. Povinný si nesplnil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere riadne a včas. Nesplatil ani
čistú hodnotu úveru, ktorý mu bol reálne poskytnutý.

Povinný a súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť z týchto dôvodov:

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom, spísaným do zápisnice na exekútorskom úrade JUDr.
Rudolfa Krutého, PhD. dňa 20.05.2014, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie

sumy 221,08 eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. sp.zn.
SR 4036/06 zo dňa 14.09.2006, ktorý podľa vyznačenej doložky mal nadobudnúť právoplatnosť dňa
23.10.2006 a vykonateľnosť dňa 26.10.2006.

Súd prvého stupňa zistil, že oprávnený sa na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu

- rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská, a.s. SR 4036/06 zo dňa 14.9.2006 už domáhal vykonania exekúcie proti povinnému
pre vymoženie 221,08 eur s príslušenstvom, ktorá exekučná vec bola vedená na Okresnom súde
Prievidza pod sp. zn. 9Er/56/2007. V tejto exekučnej veci súd prvého stupňa vydal dňa 18. júla 2011
uznesenie č.k. 9Er/56/2007-33, ktorým exekúciu zastavil podľa § 57 ods.2 Exekučného poriadku z

dôvodu, že rozhodcovská doložka, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať a
rozhodnúť, je neprijateľnou podmienkou, teda je absolútne neplatná, v dôsledku čoho rozhodcovský
súd nemal právomoc vo veci rozhodnúť. Toto uznesenie bolo na odvolanie oprávneného potvrdené
uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 19CoE/509/2011-45 zo dňa 23. mája 2012 a nadobudlo tak
právoplatnosť dňa 11.06.2012.

Uvedené skutočnosti súd prvého stupňa správne právne posúdil podľa § 251 ods. 4 O.s.p. v spojení s §
103, § 104 ods. 1 a § 159 ods. 3 O.s.p. a správne dospel k záveru, že ďalšiemu postupu v predmetnom
exekučnom konaní bráni prekážka veci právoplatne rozhodnutej.

Odvolací súd konštatuje, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho,
aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne on alebo iný súd rozhodol. Prekážka

res iudicata sa zaraďuje do kategórie neodstrániteľných vád podmienok konania, existencia ktorých
má za následok zastavenie konania bez ďalšieho. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné
poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p., podľa ktorého kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či
sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). V ustanovení §104 ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení O.s.p. teda vyplýva, že podmienky konania, za
ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania.

Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky,
ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (základného-nachádzacieho) konania. Na
to nadväzujú aj dôsledky nedostatku podmienok konania; ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku
exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia
§ 103 a § 104 O.s.p. v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p. Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok

neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na
exekučnékonanieaplikovať§159ods.3O.s.p.,ktorévýslovnezakotvuje,želenčosaoveciprávoplatne
rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Podľa rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k existencii vady podmienok
konania spočívajúcej v prekážke veci rozhodnutej - res iudicata dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené
tri podmienky:

1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;

2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;

3. a o tej istej veci.

S ohľadom na celkom jednoznačné závery o podmienkach uvedených vyššie pod bodmi 1. a
2. /exekučné konanie sa podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začína dňom, v ktorom bol

exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie; tými istými účastníkmi exekučného konania sú
osoby oprávneného a povinného totožné ako v inom exekučnom konaní, v ktorom už bolo právoplatne
rozhodnuté, prípadne ich právny nástupcovia na základe univerzálnej alebo singulárnej sukcesie/
zostáva posúdiť, čo sa v exekučnom konaní rozumie tou istou vecou, ako je vec, o ktorej už bolo v inom
exekučnom konaní právoplatne rozhodnuté.

V exekučnom konaní je takouto vecou samotná exekúcia pre vymoženie práva oprávneného na
podklade určitého exekučného titulu. Meritórne rozhodnutie o takejto veci má charakter uznesenia o
zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo uznesenia
o zastavení exekúcie z dôvodov podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, prípadne z iného dôvodu
vyplývajúceho z ustanovení Exekučného poriadku. Nie každé takéto rozhodnutie vo veci však založí

prekážku res iudicata. Napríklad rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že nebolo preukázané, že exekučný titul nadobudol
vykonateľnosť nezakladá prekážku res iudicata. Oprávnený môže opätovne navrhnúť vykonanie
exekúcie na základe tohto istého exekučného titulu a následne môže súdny exekútor opätovne požiadať
exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ak exekučný titul medzičasom vykonateľnosť

nadobudne, resp. toto bude exekučnému súdu preukázané. Na druhej strane rozhodnutie o zamietnutí
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že exekučný titul
- notárska zápisnica nie je materiálne vykonateľná už prekážku res iudicata zakladá a oprávnený už
nemôže navrhnúť vykonanie exekúcie na podklade toho istého exekučného titulu. Rovnako je to aj s
rozhodnutiami o zastavení exekúcie. Zastavenie exekúcie z niektorého dôvodu prekážku res iudicata

zakladá a zastavenie exekúcie z iného dôvodu už nie. Napríklad zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.
1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie
nepredstavuje prekážku veci rozhodnutej a oprávnený môže opätovne navrhnúť vykonanie exekúcie
na podklade toho istého exekučného titulu. Na druhej strane zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1
písm. f) Exekučného poriadku z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia /exekučného titulu/ zaniklo právo ním

priznané prekážku res iudicata zakladá. Preto vždy keď súd zistí, že medzi tými istými účastníkmi už bolo
vedené exekučné konanie, v ktorom bolo vydané právoplatné rozhodnutie vo veci samej, je potrebné
skúmať povahu tohto meritórneho rozhodnutia skôr ako sa prijme záver o existencii vady podmienok
konania spočívajúcej v prekážke veci rozhodnutej - res iudicata.

V predmetnej exekučnej veci bolo zistené, že medzi rovnakými účastníkmi /totožným oprávneným

a totožným povinným/ bolo už v minulosti vedené exekučné konanie pre vymoženie rovnakého
práva oprávneného na podklade rovnakého exekučného titulu. Toto predchádzajúce exekučné konanieskončilo právoplatným uznesením súdu prvého stupňa v spojení s uznesením odvolacieho súdu, ktorým
bola exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu, že je neprípustná,
keď rozhodcovská doložka, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať a rozhodnúť,

je neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je teda absolútne neplatná,
v dôsledku čoho rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci rozhodnúť.

Podľa názoru odvolacieho súdu uvedený rozpor exekučného titulu so zákonom, ktorý bol dôvodom
zastavenia predchádzajúcej exekúcie, nemôže byť nijako konvalidovaný, či reparovaný. Uvedené
rozhodnutie o zastavení exekúcie tak pre toto exekučné konanie, ktoré sa začalo medzi rovnakými

účastníkmi pre vymoženie rovnakého plnenia na podklade rovnakého exekučného titulu predstavuje
prekážku res iudicata. Pokiaľ v totožnej už právoplatne rozhodnutej veci podal oprávnený opätovne
návrh na vykonanie exekúcie, v takomto začatom exekučnom konaní nemožno pokračovať a je potrebné
ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej vady podmienok konania.

V predmetnej exekučnej veci existencia vady podmienok exekučného konania zistená bola, pričom ide
o vadu neodstrániteľnú, ktorá bráni ďalšiemu postupu v exekučnom konaní a teda bráni aj posúdeniu

žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia a rozhodnutiu o nej. V zmysle § 103 O.s.p. kedykoľvek
za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky
konania). Exekučný súd má teda povinnosť v každej fáze exekučného konania skúmať splnenie
podmienok konania a v prípade ich zistenia, v závislosti od toho, či ide o vadu podmienok odstrániteľnú,
či nie, musí náležite procesne reagovať. Súd prvého stupňa preto správne v predmetnej exekučnej veci

po zistení existencie neodstrániteľnej vady podmienok konania exekučné konanie zastavil bez toho, aby
rozhodoval o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.