Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. marec 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/333/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712212344
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6712212344.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej
veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803,
zastúpeného Advokátskou kanceláriou Tomáš Kušnír s. r. o., Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36
613 843 proti odporkyni: S. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W. XXXX/XXX, XXX XX D., za účasti
vedľajšieho účastníka konania na strane odporkyne: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,
so sídlom Nám. Legionárov 5, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778 zastúpeného JUDr Andrejom Cifrom,
advokátom so sídlom ul. J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, v konaní o zaplatenie 5 014,74 € s prísl., o

odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 7C/ 276/2012-103 zo dňa 11. 09.
2013 a dopĺňacieho rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 7C/ 276/2012-119 zo dňa 28. 11. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom okresného súdu, potvrdzuje.

Navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy právneho
zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 287,24 € na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka
JUDr. Andreja Cifru, advokáta so sídlom v Lučenci, vedený v C. banke, a.s. pod číslom XXXXXXXXXX/

XXXX, VS: XXXXXXX, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 11. 09. 2013 okresný súd žalobu zamietol; o trovách konania
rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len OSP)
tak, že zaviazal navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy konania na
účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V podaní zo dňa
29. 10. 2013 podal vedľajší účastník na strane odporkyne návrh na vydanie dopĺňacieho rozsudku,

ktorý odôvodnil tým, že vo výrokovej časti rozsudku nerozhodol okresný súd v zmysle ust. § 142 ods.
1 OSP, nakoľko nie je zrejmé v akej výške má nahradiť navrhovateľ vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporkyne trovy konania. Z uvedeného dôvodu vedľajší účastník na strane odporkyne navrhol, aby
okresný súd vydal dopĺňací rozsudok, v ktorom uvedie výšku trov právneho zastúpenia v sume 357,66
€ alebo aby vydal opravné uznesenie, ktorým dotknutý výrok opraví v zmysle ust. § 164 OSP tak, že
doplní výšku trov právneho zastúpenia, ktoré má navrhovateľ nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na účet
právneho zástupcu vedľajšieho účastníka. Rozsudkom č. k. 7C 276/2012-119 zo dňa 28. 11. 2013

doplnil okresný súd rozsudok č. k. 7 C 276/2012- 103 zo dňa 11. 09. 2013 tak, že zaviazal navrhovateľa
nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy konania vo výške 715,32 € do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.Proti predmetnému rozsudku vo veci samej sa navrhovateľ v podaní zo dňa 29. 10. 2013 odvolal a v
odvolaní uviedol, že v zákonnej lehote podáva proti rozhodnutiu okresného súdu odvolanie a to z dôvodu
nesprávnehoprávnehoposúdeniaveciaz dôvodu,žesúdprvéhostupňadospelnazákladevykonaných

dôkazom k nesprávnym skutkovým zisteniam. Zdôraznil, že dňa 30. 11. 2010 odporkyňa podpísala
Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach (ďalej v texte Dohoda), prostredníctvom
ktorej uznala svoj záväzok voči pôvodnému veriteľovi - GE Money, a.s. vzniknutý zo Zmluvy o úvere
č. XXXXXXXXXX vo výške 4 054,42 € s prísl., čo do dôvodu a výšky. Predmetná Dohoda podľa
navrhovateľa spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka,

teda má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka
tento dlh zaplatiť. V uvedenej súvislosti poukázal navrhovateľ na článok 5 bod 5.3 Dohody, v ktorom je
jednoznačne,zrozumiteľneajasneuvedené:„Zmluvnéstranyvyhlasujú,žetátoDohodabolauzatvorená
vážne, zrozumiteľne a určite, nie v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok, pred podpisom si
Dohodu prečítali, porozumeli jej obsahu a na znak súhlasu ju podpísali.“ Navrhovateľ ďalej uviedol, že
obsahom Dohody je aj uznanie dlhu zo strany odporkyne ako právny inštitút zakotvený v Občianskom

zákonníku, pričom právnym následkom uznania práva, ktorý nastáva priamo zo zákona je prerušenie
plynutia premlčacej doby, čo znamená, že doba, ktorá dovtedy uplynula sa stáva právne bezvýznamnou
a začne plynúť nová 10 ročná premlčacia doba a to priamo zo zákona. Navrhovateľ v odvolaní ďalej
poukázal na ust. § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že zákon
nevyžaduje, aby mal dlžník v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Zdôraznil, že uznanie práva

podľa § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu
podľa § 558 Občianskeho zákonníka, čo potvrdzujú aj odlišné právne dôsledky, ktoré s nimi zákon spája.
Uviedol, že uznanie premlčaného práva nie je z hľadiska účinkov spojených s § 110 ods. 1 Občianskeho
zákonníka viazané na vedomosť dlžníka, že uznal premlčané právo. K prerušeniu plynutia pôvodnej
premlčacej doby a začatiu plynutia novej 10 ročnej premlčacej doby dochádza bez ohľadu na to, či dlžník

v čase uznania o premlčaní vedel, alebo nie. Na rozdiel od uvedeného právna úprava obsiahnutá v ust. §
558 Občianskeho zákonníka spája vedomosť toho, kto uznal premlčaný dlh o jeho premlčaní so vznikom
vyvrátiteľnej domnienky, že dlh v čase uznania trval, čo znamená, že ust. § 110 ods. 1 Občianskeho
zákonníka nepodmieňuje samotné uznanie dlhu a jeho účinky s nutnosťou vedomosti toho, kto dlh uznal
o jeho premlčaní a jeho následkoch. Podpísaním Dohody došlo podľa navrhovateľa k začatiu plynutia

novej 10 ročnej premlčacej doby, teda právny účinok spojený s uznaním práva, ktorý predpokladá §
110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka, t.j. prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby a
začiatok plynutia novej 10 ročnej premlčacej doby v tomto prípade nastal. Z uvedeného dôvodu sa
odporkyňa nemôže brániť námietkou premlčania. Navrhovateľ ďalej v odvolaní uviedol, že z vykonaného
dokazovania nie je vôbec zrejmé, ako dospel súd k záveru, že dohoda o splátkach uzatvorená medzi

veriteľom a dlžníkom v čase, keď pohľadávka veriteľa nebola premlčaná je nekalá obchodná praktika.
Navrhovateľmalmožnosťsavtomčasedomáhaťzaplateniapohľadávkynasúde,čímbysapohľadávka
odporkyne značne navýšila o trovy konania, odporkyňa sa však rozhodla podpísať Dohodu a uhrádzať
pohľadávku v splátkach. Z uvedeného podľa názoru navrhovateľa nepochybne vyplýva, že odporkyňa si
svoje postavenie v čase podpisu Dohody nijako nezhoršila. V uvedenej súvislosti navrhovateľ v odvolaní

zdôraznil, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nemožno chápať ako
ochranu ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti spotrebiteľa (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23
Cdo 1201/2009). Navrhovateľ okresnému súdu v odvolaní vytkol spôsob vyhodnotenia predložených
dôkazov, pričom zdôraznil, že okresný súd neprihliadol na podľa jeho názoru jednoznačný dôkaz, že
odporkyňa sa dohodla s veriteľom na splátkach a zároveň uznala svoj záväzok voči navrhovateľovi.

Pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, navrhovateľ v odvolaní uviedol, že cieľom
Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb
podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup
do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka, pričom vedľajší účastník by mal byť sám
z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť spotrebiteľom právnu pomoc v súdnych konaniach v

spotrebiteľských veciach. Navrhovateľ ďalej poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 384/2008 Z. z.,
podľa ktorej cieľom novelizácie Občianskeho súdneho poriadku bolo posilniť ochranu spotrebiteľov v
sporoch vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv a umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých
sú zriaďované rôzne právnické osoby najmä združenia na ochranu spotrebiteľov. Uviedol, že Združenie
vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania, vôľu odporcu a to oznámením o vstupe

Združenia do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov konania.
Z uvedeného je podľa navrhovateľa zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania nemá
Združenie žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade, ale len z označenia účastníkov konania
usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Podľa názoru navrhovateľa len na základe skutočností, žeodporcom je spotrebiteľ, bez akýchkoľvek vedomostí o predmete a stave konania, nie je možné
pripraviť sa na zastupovanie v tej - ktorej veci a teda naplniť podstatu právneho úkonu - príprava a
prevzatie právneho zastúpenia. Združenie ako vedľajší účastník viaceré procesné podania nadbytočne

opakuje bez uvedenia nových významných skutočností vzťahujúcich sa na predmet sporu. Na priznanie
náhrady trov konania je nevyhnutné splnenie podmienok vyžadovaných v ust. § 142 OSP a to najmä
účelnosť vynaložených trov konania. V zmysle vyššie uvedeného trovy vedľajšieho účastníka nie sú
podľa navrhovateľa trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie, alebo bránenie práva. Nepriznaním
náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi podľa názoru navrhovateľa súd neporušuje základné

právonaprávnupomocarovnosťúčastníkovvkonanípodľačl.47ods.2a3ÚstavySR,keďžetietotrovy
konania neboli účelne vynaložené a neboli ani v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho
účastníka k predmetu konania. V závere odvolania navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd odvolaním
napadnutý rozsudok okresného súdu preskúmal a v zmysle ustanovenia § 220 OSP ho zmenil tak, že
vyhovie návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu a zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania v celkovej
výške 226,49 € s DPH.

Vpodaníoznačenomako„Odvolanienavrhovateľaprotivýrokuotrováchkonaniavedľajšiehoúčastníka“
sa navrhovateľ odvolala proti dopĺňaciemu rozsudku zo dňa 28. 11. 2013, pričom v uvedenom odvolaní
podstate zopakoval argumentáciu uvedenú v odvolaní zo dňa 29. 10. 2013 a opätovne navrhol, aby súd
nepriznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy právneho zastúpenia.

V podaní zo dňa 17. 12. 2013 sa k obsahu odvolania proti rozsudku vo veci samej vyjadril vedľajší
účastník na strane odporkyne a vo vyjadrení uviedol, že v predmetnej veci si navrhovateľ uplatňuje
voči žalovanému spotrebiteľovi pohľadávku na základe prvotného právneho titulu, ktorým je zmluva o
spotrebiteľskom úvere, ktorá je jednoznačne zmluvou spotrebiteľskou v zmysle čl. 2 Smernice Rady

93/13/EHS, § 23a zák. č. 634/1992 Zb. (účinného od 31. 12.1992 do 30. 06. 2007) resp. § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01. 01. 2008.

Vo vzťahu k Dohode o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 30. 11. 2010
vedľajší účastník na strane odporkyne vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že predmetná

Dohoda je formulár, ktorý navrhovateľ ako veriteľ vopred pripravil pre žalovaného spotrebiteľa ako
dlžníka, prípadne osobu pristupujúcu k záväzku, pričom dlžník (odporkyňa) nemal žiadnym spôsobom
možnosť ovplyvniť jej obsah. Právny predchodca navrhovateľa GE Money, a.s. v právnom postavení
dodávateľa uzatvoril so žalovaným spotrebiteľom Zmluvu o úvere zo dňa 18. 01.2008. Dohoda o uzavretí
splátkového kalendára o uznaní záväzku je vo vzťahu k hlavnej spotrebiteľskej zmluve akcesorickým

právnym úkonom, ktorý bezpochyby v rámci predmetu svojho podnikania uzatvára navrhovateľ
v právnom postavení dodávateľa s dlžníkom v postavení spotrebiteľa. Akékoľvek argumentačné
snahy navrhovateľa o spochybnenie vyššie uvedenie právneho a skutkového stavu sú iba účelovou
snahou vyhnúť sa tomu, aby bol navrhovateľ v rámci svojej podnikateľskej činnosti pri uzatváraní
spotrebiteľských zmlúv považovaný za dodávateľa, teda aby sa navrhovateľ vyhol tomu, že súd podrobí

Dohodu kontrole podľa ustanovení spotrebiteľských právnych predpisov. Vedľajší účastník zdôraznil,
že navrhovateľ je pri uzatváraní Dohody bez akýchkoľvek pochybností v postavení dodávateľa a preto
podľa názoru vedľajšieho účastníka musí súd podrobiť každú spotrebiteľskú zmluvu, ktorú uzatvára
navrhovateľ ako dodávateľ kontrole v zmysle § 153 ods. 3 OSP pri náležitej aplikácii spotrebiteľských
právnych predpisov. Navrhovateľom predložená Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v

splátkach obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a to predĺženie premlčacej doby formou uznania
dlhu a rozhodcovskú doložku. Ich právny význam a dôsledky sú pre väčšinu spotrebiteľov neznámymi
kategóriami. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky predĺženia premlčacej doby formou uznania dlhu
odôvodnil vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa tým, že predĺženie premlčacej doby
umožňuje navrhovateľovi kapitalizovanie pohľadávky nárastom príslušenstva a spôsobí, že drvivá

väčšina priemerných spotrebiteľov už v čase uplatnenia pohľadávky na súde nedisponuje prvotnými
dokumentmi o uplatnenej pohľadávke. Predĺženie premlčacej doby odvodil navrhovateľ od ust. § 558
Občianskeho zákonníka resp. s poukazom na ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čím chce
súčasne získať výhodu právnej domnienky existencie dlhu v čase uznania a uľahčiť si tak pozíciu
v súdnom spore tým, že nemusí preukazovať vznik dlhu a jeho výšku v čase uznania. V uvedenej

súvislosti vedľajší účastník na strane odporkyne vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa zdôraznil, že
pôvodné právne tituly takmer v každom prípade, v ktorom si navrhovateľ uplatnil na súde nárok z
nich vyplývajúci, obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky resp. nesúlad so zákonom č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene zákona o obchodnej inšpekcii, ktorý nahradil zákon č.129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, iných úveroch a pôžičkách. Navrhovateľ vo formulárových
dohodách teda necháva dlžným spotrebiteľom uznávať pohľadávky v rozsahu takej sumy, na ktorú
nemá v celom rozsahu platný právny titul, t.j. suma dlhu (istiny) je vyššia ako skutočná pohľadávka

podložená platným právnym titulom, pričom navrhovateľ chce uzavretím dohody pre potreby súdneho
konania navodiť dojem perfektnosti pôvodných zmlúv a získať titul aj na vymáhanie súm, na ktoré
nemá právny nárok a ktorých zaplatenie právnemu predchodcovi navrhovateľa resp. navrhovateľovi
zakladá spotrebiteľovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Okolnosti, za ktorých navrhovateľ
uzatvára so spotrebiteľmi formulárové dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, treba

považovať za nekalú obchodnú praktiku. Iniciatíva k uzatvoreniu takejto dohody nikdy nevychádzal od
spotrebiteľa. Dohoda je podpisovaná spotrebiteľmi pri vynútenej návšteve resp. kontakte pracovníka,
prípadnesplnomocnenejosobynavrhovateľa.Povypísanídohodytoutoosoboujedlžníkovipredkladaná
na podpis s vysvetlením, že ide iba o dohodu o splátkach dlhu. Spotrebiteľ chce splátky, avšak musí
podpísať celý formulár, pritom ani netuší význam toho, čo podpisuje. Preukázateľná kumulácia nekalých
obchodných praktík použitých navrhovateľom (§ 7, § 8 ods. 1,4 Zákona o ochrane spotrebiteľa),

ktoré odporujú dobrým mravom (§ 4 ods. 8 Zákona o ochrane spotrebiteľa, § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka) súčasne s neurčitosťou Dohody je podľa vedľajšieho účastníka dôvodom na posúdenie
uznania ako neplatného právneho úkonu (§ 39 OZ, § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Vo vzťahu
k argumentácii navrhovateľa týkajúcej sa trov vedľajšieho účastníka, vedľajší účastník vo vyjadrení
k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že o dôvodnosti priznania trov vedľajšieho účastníka svedčí aj

novelizované znenie ust. § 137 OSP, ktoré bolo s účinnosťou od 01. 01. 2012 doplnené zákonom č.
332/2011 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. Podľa dôvodovej správy k
zákonu č. 332/2012 Z. z. navrhovaná právna úprava „bude dopadať“ aj na ďalšie právnické osoby,
ktoré sú v súlade s právnymi aktmi Európskej únie aktívne legitimované na kolektívnu ochranu zákonom
chránených záujmov najmä vo sfére ochrany pred diskrimináciou alebo vo sfére kolektívnej ochrany

práv spotrebiteľov. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno vo všeobecnosti odvodiť z
čl. 47 ods. 2 Ústavy SR. Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa ďalej uviedol, že
ústavnýrozmerprávaúčastníkananáhradutrovkonaniavúspešnomsúdnomsporevyplývaajználezov
Ústavného súdu SR napr. II. ÚS 31/04, II. ÚS 56/05, IV. ÚS 147/08 a II. ÚS 122/09. V závere vyjadrenia k
odvolaniu navrhovateľa vedľajší účastník na strane odporkyne navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu

prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil ako dôvodný a správny a zaviazal navrhovateľa na náhradu trov
odvolacieho konania v celkovej výške 188,74 €.

V podaní zo dňa 17. 01. 2014 sa vedľajší účastník na strane odporkyne vyjadril aj k odvolaniu
navrhovateľa proti dopĺňacieho rozsudku zo dňa 19. 12. 2013, pričom uviedol, že treba brať do úvahy,

že spotrebiteľ bol v predmetnej veci úspešný v dôsledku aktivity vedľajšieho účastníka a teda z
hľadiska samotného cieľa a poslania činnosti Združenia, ktorým je ochrana práv spotrebiteľov sú trovy
konania, náhradu ktorých vedľajší účastník požaduje objektívne účelné. Argumentácia navrhovateľa,
že vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa - musí byť sám z podstaty svojej existencie
schopný poskytnúť spotrebiteľom právnu pomoc v spotrebiteľských veciach, je podľa názoru vedľajšieho

účastníka zjavne účelová, nelogická až absurdná. Zdôraznil, že predmetnom činnosti vedľajšieho
účastníka je ochrana práv spotrebiteľov, ktorú vedľajší účastník napĺňa aj tým, že v súlade s platnými
právnymi predpismi vstupuje do konania na stranu žalovaných spotrebiteľov, na ich podporu v
súdnom konaní. V uvedenej súvislosti vedľajší účastník na strane odporkyne vo vyjadrení k odvolaniu
navrhovateľa uviedol, že rovnako aj navrhovateľ podal svoju žalobu v rámci predmetu činnosti svojho

podnikania, pričom by bolo určite nemiestne spochybňovať a priori jeho právo na podanie takejto
žaloby resp. jeho právo na náhradu trov konania. V závere vyjadrenia k odvolaniu navrhovateľa proti
dopĺňaciemu rozsudku okresného súdu poukázal vedľajší účastník na strane odporkyne na judikatúru
viacerých krajských súdov, ktorou chcel podporiť svoj názor na náhradu trov právneho zastúpenia
vedľajšiehoúčastníkaanavrhol,abyodvolacísúddopĺňacírozsudokokresnéhosúduakovecnesprávny

potvrdil a zaviazal navrhovateľa aj na náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom odvolaním navrhovateľa proti rozsudku
okresného súdu zo dňa 11. 09. 2013 a dopĺňacieho rozsudku okresného súdu zo dňa 28. 11. 2013 podľa
ust. § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 OSP a uvedené odvolaním

napadnuté rozsudky okresného súdu ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1,2 OSP potvrdil.

Popreskúmaníveciodvolacísúdkonštatuje,žeokresnýsúdsasprávnevysporiadalspovahou Zmluvyo
úvere, ktorú uzatvoril právny predchodca navrhovateľa (Ge Money, a.s.) s odporkyňou dňa 18. 01. 2008(ďalejvtexteajZmluva)akozmluvyspotrebiteľskej.PredmetnáZmluvaspĺňapredpokladyštandardných
spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a teda
pri podpise zmluvy nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo zmeny vopred

pripraveného obsahu zmluvy. Súčasťou zmluvy sú Obchodné podmienky pre úver a vydávanie a
používanie platobnej karty, ktorých obsah odporkyňa ako spotrebiteľ nemohla ovplyvniť, pretože
boli rovnako pripravené vopred a pre veľký počet potenciálnych spotrebiteľov, bez individualizácie
požiadaviek konkrétneho spotrebiteľa. Z obsahu žaloby vyplýva, že navrhovateľ si uplatnil nárok na
zaplatenie žalovanej sumy voči odporkyni ako nárok vyplývajúci zo Zmluvy o úvere č. 1039725177

zo dňa 18. 01. 2008, pričom v žalobe tvrdil, že jeho pohľadávka voči odporkyni ku dňu postúpenia
(na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23. 09. 2009) predstavovala sumu 6 104,74 € (z
toho istina sumu vo výške 4 464,42 €, riadny úrok sumu 1 511,36 €, zmluvná pokuta sumu 78,08 € a
poplatky sumu 50, 88 € ). V priebehu konania vzniesol vedľajší účastník na strane odporkyne námietku
premlčania. Navrhovateľ sa proti uvedenému bránil tým, že odporkyňa na základe Dohody o uznaní
záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 30. 11. 2010 uznala záväzok voči navrhovateľovi,

čo znamená, že premlčacia doba, ktorá dovtedy uplynula sa stala právne bezvýznamnou, začala plynúť
nová 10-ročná premlčacia doba a teda navrhovateľom uplatnená pohľadávka nebola v čase podania
žaloby premlčaná.

Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu je vecne

správnya najehosprávnostiničnemeníanifakt,ženavrhovateľuzatvorilsodporkyňoudňa30.11.2010
Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, kde sa v bode 2 označenom ako „Uznanie
záväzku“ uvádza, že dlžník (odporkyňa) uznáva čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi
(navrhovateľovi) vo výške 8 444,40 €, ktorý vznikol na základe Zmluvy (číslo zákazníka 1039725177)
zo dňa 18. 01. 2008, pretože pri uzatváraní Dohody zo dňa 30. 11. 2010 došlo zo strany navrhovateľa

k použitiu nekalej obchodnej praktiky, ktorá je v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a v
rozpore s dobrými mravmi a ktorá je spôsobilá podstatným spôsobom narušiť ekonomické správanie
priemerného spotrebiteľa. Vedomosť o premlčaní dlhu je zakomponovaná do bodu 3 tejto Dohody
označenom ako „Forma splatenia záväzku“. Formulácia vedomosti o premlčaní dlhu zakomponovaná
do bodu 3 Dohody, ktorý sa týka formy splatenia záväzku je zavádzajúca. Pri takejto nekalej obchodnej

praktikenemohlamaťodporkyňarelevantnúvedomosťotom,žepodpisujeDohodu,doktorejjezahrnuté
uznanie premlčaného dlhu, preto toto uznanie nemôže vyvolať právne účinky vyplývajúce z ust. § 558
Občianskeho zákonníka. V uvedenej súvislosti poukazuje odvolací súd na to, že Zákon o ochrane
spotrebiteľa (č. 250/2007 Z. z.) v ust. § 4 ods. 8 uvádza, že predávajúci (podľa § 2 cit. zákona sa na
účely tohto zákona predávajúcim rozumie osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti) nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi,
pričom konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely cit. zákona rozumie najmä konanie, ktoré je
v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel
morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi
pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl (v tomto prípade

zakomponovanie vedomosti o premlčaní dlhu do takého článku Dohody, ktorý upravuje inú oblasť -
formu splatenia záväzku), lesť a vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej
slobody. Okrem zákazu konania v rozpore s dobrými mravmi Zákon o ochrane spotrebiteľa ukladá v ust.
§ 4 ods. 2 predávajúcemu zákaz používania nekalých obchodných praktík v spotrebiteľských zmluvách.
Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ konal v rámci vyhotovenia a uzatvorenia Dohody v rozpore so

Zákonom o ochrane spotrebiteľa a v rozpore s dobrými mravmi, preto záver okresného súdu o tom, že
Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 30. 11. 2010 (existenciou ktorej
sa navrhovateľ bránil proti vznesenej námietke premlčania) je neplatná, je správny.

Pokiaľideoodvolanienavrhovateľaprotidopĺňaciemurozsudku,kdenavrhovateľ namietal,ženesúhlasí

s priznaním trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne odvolací súd
uvádza, že okresný súd pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na
strane odporkyne správne aplikoval vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb. Námietky navrhovateľa týkajúce sa trov vedľajšieho účastníka
odvolací súd vyhodnotil ako neopodstatnené, pretože vedľajší účastník na strane odporkyne má v

zmysle ust. § 93 ods. 4 OSP rovnaké práva a povinnosti ako hlavný účastník konania, čo znamená,
že tak ako navrhovateľ má právo zvoliť si právneho zástupcu na účely svojho zastupovania v konaní.
Pokiaľ by súd nepriamo odoprel vedľajšiemu účastníkovi toto právo tým, že by mu nepriznal právo na
náhradu účelne vynaložených trov konania, (ktoré boli v tomto prípade vynaložené účelne t.j. v priamejpríčinnej súvislosti s výsledkom sporu) postupoval by v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania
vyjadrenou v ust. § 18 OSP. V uvedenej súvislosti poukazuje odvolací súd na rozhodnutie Ústavného
súdu ČR sp. zn. II ÚS 2257/08 zo dňa 07. 07. 2009, kde Ústavný súd ČR uviedol, že vzhľadom k

ústavnému rozmeru práva na právnu pomoc nie je možné prostredníctvom pojmu neúčelný vymedzovať
kategórie subjektov, ktoré by mali z hľadiska právneho zastúpenia odlišné postavenie a tak im de
facto právo na náhradu trov konania upierať a z hľadiska ostatných subjektov ich diskriminovať. Po
preskúmaní správnosti záverov okresného súdu o trovách právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka,
odvolací súd uvádza, že odvolacie námietky navrhovateľa týkajúce sa trov právneho zastúpenia

vedľajšieho účastníka na strane odporkyne sú neopodstatnené. Na základe uvedených skutočností
odvolací súd odvolaním napadnuté rozsudky okresného súdu ako vecne správne podľa ust. § 219 ods.
1,2 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na ust.
§ 142 ods. 1 OSP, tak že zaviazal navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne

trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku; odporkyni
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože odporkyňa si náhradu trov odvolacieho konania
neuplatnila (§ 151 ods. 1 OSP). Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane odporkyne
v odvolacom konaní predstavuje odmena za dva úkony právnej služby ( 2 x vyjadrenie k odvolaniu
navrhovateľa) priznaná podľa ust. § 10 ods. 1, § 13a ods. 1, písm. c) a § 13a ods. 2, písm. b) vyhlášky

MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb - 1 x
vo výške 180,93 € (vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa proti rozsudku vo veci samej) a 1 x vo výške
90,46 € (vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa proti dopĺňaciemu rozsudku) plus 1 x režijný paušál vo
výške 7,81 € (rok 2013) a 1x režijný paušál vo výške 8,04 € (rok 2014) t. j. spolu režijný paušál vo výške
15,85 €; trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane odporkyne v odvolacom konaní tak

spolu predstavujú sumu 287,24 € .

O spôsobe náhrady trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 149 ods. 1 OSP.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.