Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. marec 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/303/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312203660
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1312203660.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Břouškovej a členiek
senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubici Kriškovej v právnej veci žalobcu: GunPowder, s.r.o.,
Drotárska cesta 43, Bratislava, IČO: 44 565 054, zastúpený: Hillbridges, s.r.o., Sedlárska 1, Bratislava,
IČO: 36 799 327, proti žalovanému: superTV s.r.o., Budyšínska 36, Bratislava, IČO: 44 473 061,
zastúpený: S.A. Legal, s.r.o., Vajnorská 11, Bratislava, IČO: 36 869 694, o zaplatenie 3.522,80

eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k.
25Cb/76/2012-227 zo dňa 23. 9.2013 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb/76/2012-227 zo dňa
23.9.2013 v napadnutej časti týkajúcej sa priznanej istiny a úroku z omeškania p o t v r d z u j e .

Výrok o trovách konania m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške
92,84 Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 750,60 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu do troch

dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 2.522,80 eur
s príslušenstvom, s 9% úrokom z omeškania ročne od 30.12.2010 do zaplatenia a nahradiť mu trovy
konania 92,84 eur a trovy právneho zastúpenia 625,50 eur na účet právneho zástupcu žalobcu a to
všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol.

V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že žalobca sa domáhal žalobou
podanou dňa 4.4.2012 aby zaviazal žalovaného zaplatiť mu 2.522,80 eur s príslušenstvom z dôvodu
neuhradenia splatnej faktúry č. 2010066, ktorou žalobca vyúčtoval redesign stránky super.sk na základe
cenovej ponuky zo dňa 24.11.2010 sumou 2.879,80 eur. Na sumu 357,- eur žalobca vystavil dobropis
č. 0012012 a preto žaloval sumu vo výške 2.522,82 eur. Žalobca rozšíril žalobu o sumu 1000,- eur,
ktorá v súlade s ust. § 442 ods. 2 zák. č. 40/1994 Obč. zák. predstavuje výšku odmeny, ktorá by za

získanie licencie bola zvyčajná v čase neoprávneného zásahu do majetkových práv žalobcu a preto súd
napojednávaníkonanomdňa19.11.2012pripustilzmenužalobyspočívajúcuvjejrozšírenío1.000,-eur.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie výsluchom konateľov žalobcu, H. X. G. J. J., konateľa
žalovaného R. H., výsluchom svedkov S. E., W. N., Z. D., X. T., a oboznámením sa s písomnými
dokladmi založenými v spise - Cenová ponuka žalobcu z 24.11.2010, objednávka z 28.11.2010,
faktúra č. 2010066, dobropis 0012012, e-mailová komunikácia medzi zástupcom žalobcu a S.

E. zo dňa 02.12.2010, 03.12.2010, 20.12.2010, e-mailová komunikácia medzi S. E. a konateľomžalovaného R. H. zo 06.12.2010, 13.12.2010, e-mailová komunikácia medzi Z. D. a konateľom
žalovaného zo dňa 09.12.2010, snímky web stránky z novembra 2010, decembra 2010, januára 2011,
apríla 2011, augusta 2011, licenčná zmluva uzatvorená medzi Z. D. a žalobcom dňa 02.12.2010,

výtlačky jednotlivých súborov, ktoré tvorili prílohu „podklady.rar“ e-mailu od Z. D. R. H. G. W. N. z
09.12.2010, výpismi z obchodného registra a zistil, že žalovaný, za ktorého podpísala objednávku S.
E.Á., zástupkyňa žalovaného u žalobcu na základe cenovej ponuky zo dňa 24.11.2011 re-design web
stránky www.super.sk objednal dňa 28.11.2010:

- positioning, targeting, brand vision, claim

- dizajn homepage - 2 návrhy

- accounting projektu

- dizajn substránok

s termínom dodania podkladov do 03.12.2010. Cena bola dohodnutá sumou 2.420,- eur + DPH.

Žalobca faktúru č. 20100066 vyúčtoval žalovanému cenu v súlade s cenovou ponukou sumou 2.879,80
eur. Faktúra bola splatná 29.12.2010. Dobropisom č. 0012012 žalobca dobropisoval žalovanému sumu

357,- eur z faktúry č. 20100066 za 4. časť projektu vzhľadom na jej nerealizovanie.

Súd prvého stupňa konštatoval, že konateľka žalobcu J. J. vo svojej výpovedi uviedla, že boli oslovení
S. E. na vytvorenie a dodanie diela, na osobnom stretnutí za účasti konateľov zmluvných strán a ďalej
W. N., Z. D. G. S. E. bola uzavretá dohoda o postupnosti prác a cenovej kalkulácii. Boli vytvorené 2
návrhydizajnu,zktorýchsiklientjedenvybral.Žalovanémubolododanépozadiewebstránkyave-maily

z 02.12.2010 bolo odprezentované, že žalobca je pripravený dodať podklady, avšak zároveň uviedol,
že je potrebná ich špecifikácia. Klient špecifikáciu nedodal, preto dňa 09.12.2010 boli žalovanému v
štandardnom prevedení e-mailom zaslané grafické elementy. Súd konštatoval, že z výpovede konateľky
vyplynulo, že konateľ žalovaného R. H. až v marci 2011 po prvýkrát vzniesol námietku, že podklady
neboli v poriadku dodané, do toho času odôvodňoval nezaplatenie faktúry nedostatkom finančných

prostriedkov.

Konateľ žalovaného R. H. uviedol, že dňa 13.12.2010 mal byť web spustený pre verejnosť a preto
bola daná požiadavka žalobcovi na dodanie webového dizajnu do 03.12.2010. Potvrdil, že návrh
pozadia obdržal 03.12.2010, 06.12.2010 oznámil S. E., že návrh je v poriadku a možno ho rozstrihať,
čo je dostatočná špecifikácia. Ďalej uviedol, že nevie, či mu boli rozstrihané podklady zaslané, keďže

neobdržal e-mail od Z. D. z 09.12.2010. Zároveň však potvrdil, že adresa [email protected], na ktorú boli
podklady zaslané je adresa, z ktorej komunikoval so žalobcom. Namietal veľkosť dodaného súboru
pozadia, dňa 17.12.2010 obdržal novú verziu so zmenšeným pozadím, s čím taktiež nesúhlasil a
až 20.12.2010 bolo dodané pozadie v požadovanej veľkosti. Keďže táto komunikácia sa odohrala
20.12.2010 znamenalo to, že projekt nebol dodaný v stanovenom termíne. Potvrdil, že pri zadávaní

objednávky nešpecifikoval požadovanú veľkosť súboru pozadia, predpokladal, že žalobca ako skúsená
grafická firma toto dodá v stave zodpovedajúcom okruhu predpokladaných budúcich užívateľov web
stránky.

Súd prvého stupňa poukázal na svedeckú výpoveď W. N., ktorý uviedol, že v rámci daného projektu
bolo dohodnuté, že on bude komunikovať projekt za žalobcu a S. E. za žalovaného. Potom, ako

konateľžalovanéhoschválilvytvorenýdizajnprehlavnústránku,bolidňa03.12.2010vytvorenépodklady
v štandardnom formáte, keďže špecifikácia zo strany žalovaného daná nebola, obrázok bol zaslaný
S. E. s otázkou, ako chce pán H. materiál dodať, išlo o technickú záležitosť. Zdôraznil, že pán H.
požadoval absolútny neštandard, t.j. dodanie webových podkladov ako obrázky, Z. D. to urobil a
09.12.2010 konateľovi žalovaného zaslal. Potvrdil, že nastal určitý problém vo veľkosti pozadia a preto

bolo zmenšené z 350 kb na 80 kb, ktoré mu bolo dodané niekedy okolo 19.12.2010. V rámci objednávky
požiadavka na konkrétnu veľkosť pozadia zadaná nebola. Taktiež nebola daná požiadavka, aby boldizajn web stránky pripravený tak, aby bol ľahko čitateľný aj na zariadeniach s nižšou prenosovou
rýchlosťou pripojenia.

Súd prvého stupňa poukázal aj na svedeckú výpoveď Z. D., ktorý uviedol, že pracoval pre W. N., na

osobnom stretnutí bol pánovi H.Í. predstavený ako súčasť tvorivého tímu, ktorý bude pracovať na tvorbe
web stránky. Zdôraznil, že z 3 návrhov si žalovaný jeden vybral, išlo o štýl grafity. Návrhy na schválenie
sa posielajú klientovi väčšinou vo formáte JPG, keďže formáty PSD sú príliš veľké na to, aby sa posielali
e-mailom, ale pán H. si vyžiadal ďalšiu prácu spočívajúcu v narezaní dizajnu, čo sa posiela v súbore
JPG a preto mu to v takomto súbore aj poslal. Uviedol, že e-mail poslal priamo H. z dôvodu urýchlenia

komunikácie, v kópii ho zaslal aj pánovi N.. Takáto požiadavka bola neštandardná a nebola vznesená
objednávateľom pri zadávaní objednávky.

Svedkyňa S. E. vypovedala, že ona v rámci projektu zastupovala žalovaného. Uviedla, že z jej pohľadu
boli podklady dodané včas a riadne, avšak nedokáže posúdiť technické parametre, v tejto oblasti
prebiehala komunikácia medzi pánom H. G. D..

Potvrdila, že faktúra bola zadávateľom, t.j. žalovaným odsúhlasená, keďže bola vystavená v súlade s

objednávkou.

Svedok X. T., ktorý mal v rámci internetovej TV na starosti výrobu programov uviedol, že na spustenie
televízie bolo viacero termínov, predposledný 07.11.2010, z určitých dôvodov sa tak nestalo, posledný
termín bol pred Vianocami 2010 tak, aby bolo možné ešte zachytiť vianočnú kampaň. Všetky informácie
ohľadne redizajnu stránky mal sprostredkované od pána H., išlo najmä o dlho trvajúce načítanie stránky.

Investorom bolo potrebné zdôvodňovať prečo sa internetová televízia ani na tretíkrát nespustila, mal s
nimi nepríjemné stretnutie v januári 2011, nakoniec od projektu odstúpili, ale potvrdil, že určite sa tak
nestalo kvôli žalobcovi, bolo to len vyvrcholením celého procesu. Nakoniec zdôraznil, že web stránka
s novým redizajnom, nebola nikdy použitá.

Súd poukázal na ust. § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka ako aj na ust. § 536 ods. 2 a 3 Obchodného

zákonníka a § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka.

Uzavrel, že obchodný zákonník priamo neupravuje postup zmluvných strán pri uzavieraní zmluvy o
dielo. Z toho dôvodu je potrebné použiť postup podľa § 1 ods. 2 veta druhá Obchodného zákonníka,
podľa ktorého, ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa ustanovení Obchodného zákonníka použijú sa
predpisy občianskeho práva. Vychádza sa preto z § 43a a nasl. Občianskeho zákonníka.

Konštatoval, že uzavretie zmluvy o dielo je dvojstranným právnym úkonom, ktorý sa skladá z návrhu
zmluvyazjehoprijatia.Uviedoltiež,žezákladnoupodmienkounávrhuzmluvyjejehodostatočnáurčitosť
ajednoznačnévyjadrenieprejavuvôlenavrhovateľa,žechceuzavrieťzmluvuodielo.Včasnévyhlásenie
urobené osobou, ktorej bol návrh určený alebo iné včasné konanie z ktorého možno vyvodiť jej súhlas
je prijatím návrhu (§ 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Súdprvéhostupňapoukázalnaust.§275ods.4 Obchodnéhozákonníkaadospelkzáveru,žeúčastníci
konania, žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzatvorili konkludentným spôsobom
Zmluvu o dielo tým, že žalobca akceptoval písomnú objednávku žalovaného a objednané dielo vykonal
v súlade s objednávkou a požiadavkami žalovaného. Dielo ako také bolo rozčlenené na viacero častí
za účelom ich Q.. Pokiaľ ide o časť diela spočívajúcu v: positioning, targeting, brand vision a claim túto

časť žalovaný vôbec nenamietal v žiadnom zo svojich ústnych či písomných podaniach.

Pokiaľ ide o vytvorenie dizajnu homepage z výpovedí konateľov zmluvných strán, svedkov S. E., W.G.
N. ako aj z e-mailovej komunikácie mal súd preukázané, že dňa 03.12.2010 bola žalovanému doručená
finálna verzia „dizajnu homepage“. Žalovaný až po dodaní vyslovil požiadavku na zmenšenie veľkosti
pozadia, čomu žalobca vyhovel. Bolo taktiež preukázané z výpovedí konateľov zúčastnených strán akoaj svedkov N., D. a E., že pri zadávaní objednávky požiadavka na veľkosť pozadia stránky a rýchlosti jej
načítania vyslovená nebola. Dodatočná úprava veľkosti pozadia bola teda robená nad rámec pôvodnej
objednávky žalovaného, nemožno preto považovať nespokojnosť žalovaného za reklamáciu, pretože

konkrétne parametre pri zadaní objednávky neuviedol. Pokiaľ ide o dodanie grafických elementov
dizajnu, žalobca požiadal žalovaného o súčinnosť a o poskytnutie pokynov nevyhnutných na ich
dokončenie tak, ako to vyplýva z e-mailovej komunikácie medzi W. N. G. S. E..

Žalovaný nereagoval, resp. v reakcii na e-mail dňa 06.12.2010 uviedol: „môžu mi to preposlať
rozstrihané“. Ako prílohu e-mailu zo dňa 09.12.2010 Z. D. zaslal konateľovi žalovaného ako aj W. N.

podklady s textom „keby niečo chýbalo daj vedieť“. Neobstojí námietka žalovaného, že dielo dodané
nebolo, keďže Z. D. je osoba, ktorá nemá žiaden pracovný a ani iný zmluvný vzťah so žalobcom a nebol
splnomocnený za žalobcu konať.

Súd prvého stupňa konštatoval, že z výpovedí J. J., H. X. G. G. W. N.F., Z. D. G. S. E. bolo jednoznačne
preukázané, že Z. D. bol pánovi H. predstavený ako súčasť tvorivého tímu podieľajúci sa na tvorbe
projektu. S. E. potvrdila, že technické záležitosti projektu riešil pán H. s Z. D.. R. H. potvrdil, že adresa

[email protected] na ktorú mu boli jednotlivé grafické elementy dodané je adresou, z ktorej komunikoval.

Súd prvého stupňa zdôraznil, že podľa ust. § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka zhotoviteľ splní svoju
povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v
dohodnutom čase, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom.

Medzi účastníkmi konania nebola žiadna dohoda o odovzdaní diela určitým formálnym spôsobom

odlišným od postupov bežných v danom odvetví, keďže aj dizajn homepage bol dodaný žalovanému
rovnakým spôsobom, t.j. e-mailom. To, že dielo bolo žalovanému dodané, nepriamo vyplýva aj z tej
skutočnosti, že nikdy nereklamoval, resp. nepreukázal reklamáciu nedodania diela, prvýkrát takúto
námietku uviedol až vo svojom odpore proti platobnému rozkazu.

Pokiaľ ide o časť diela nazvanú accounting projektu súd má taktiež za preukázané, že dielo bolo aj v tejto

časti dodané riadne a včas, vyplýva to z vyjadrenia S. E., ktorá potvrdila, že z jej strany na accounting
projektu žiadne sťažnosti neboli a nemá vedomosť o tom, že by boli sťažnosti od niekoho iného zo strany
zadávateľa.

Pokiaľ ide o dizajn substránok, je nepochybné, že táto časť diela vykonaná nebola. Žalobca túto
skutočnosť nespochybnil, ale uviedol, že sám žalovaný netrval na vytvorení tejto časti diela, keďže si

chcel dizajn substránok vytvoriť svojpomocne a preto žalobca vystavil dobropis k uvedenej faktúre.

Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca dielo vykonal tak, ako bolo objednané
s výnimkou dizajnu substránok a žalovanému ho odovzdal, a to konkrétne dizajn hlavnej stránky
03.12.2010 a rozstrihané grafické elementy 09.12.2010. Nesplnil síce časové zadanie, keď termín
dodania podkladov bol do 03.12.2010, avšak stalo sa tak z dôvodu omeškania žalovaného, ktorý

neposkytol potrebnú súčinnosť na dodanie grafických elementov.

Pokiaľ žalovaný ako objednávateľ nemal záujem na plnení po termíne 03.12.2010, súd prvého stupňa
konštatoval, že mohol od zmluvy odstúpiť, čo však neurobil a preto bolo jeho povinnosťou dielo prevziať
aj po dohodnutom termíne plnenia. Ak mu vznikla v súvislosti s oneskoreným plnením nejaká škoda,
túto si mohol uplatniť voči žalobcovi ako zhotoviteľovi diela. V tejto súvislosti súd poukazuje na výpoveď

svedka X. T., ktorý jednoznačne uviedol, že investori neodstúpili od projektu kvôli žalobcovi, ale išlo o
vyvrcholenie určitého procesu, ktorý trval dlhšie.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie dospel súd k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na úhradu sumy
2.522,80 eur ako ceny za vykonané dielo, keďže bolo preukázané, že žalobca ako zhotoviteľ dielo
vykonal a toto najneskôr dňa 09.12.2010.Keďže žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho peňažného záväzku, uplatnil si žalobca
aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške 9% ročne s poukazom na ust. § 369 ods.
1 Obchodného zákonníka mu súd prvého stupňa uplatnené úroky priznal.

Žalobca si okrem ceny diela uplatnil návrhom zo dňa 24.08.2012 aj nárok na zaplatenie sumy 1.000,-
eur podľa § 442 a ods. 2 Občianskeho zákonníka a to s odôvodnením, že žalovaný bez akejkoľvek
odplaty neoprávnene využíval a publikoval na web stránke rôzne grafické prvky ako logo super.sk,
grafické elementy v okolí loga a slogan „anti-televízia“, ktoré boli vytvorené žalobcom. Uplatňovaná
čiastka predstavuje výšku odmeny, ktorá by za získanie licencie bola zvyčajná.

Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 442a ods. 2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že žalobca

neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepreukázal, že došlo k porušeniu, resp. o hrozeniu práva
duševného vlastníctva konaním žalovaného, nakoľko v konaní bolo preukázané, že testovacia web
stránka bola prístupná len osobe, ktorá poznala konkrétny názov súboru, v ktorom bola testovacia web
stránka uložená a takýmito osobami boli len členovia projektového tímu u žalobcu a žalovaného.

Vzhľadom na uvedené súd žalobu v časti nároku žalobcu podľa § 442a ods. 2 Občianskeho zákonníka

zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., avšak nepriznal žalobcovi DPH, keďže
nepredložil potvrdenie o tom, že je platcom DPH.

Proti tomuto rozsudku sa v časti v ktorej súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu spolu
s príslušenstvom odvolal žalovaný a v časti týkajúcich sa trov právneho zastúpenia sa odvolal

žalobca. V podanom odvolaní žalovaný poukázal na skutočnosť, že e-mailová komunikácia ako spôsob
komunikácie nesie so sebou zvýšené riziká spočívajúce v tom, že v určitých prípadoch sa jej adresát
nemusí nevyhnutne oboznámiť s jej obsahom. Uviedol tiež, že je všeobecne známe že, prostredníctvom
e-mailu sa šíri množstvo nevyžiadanej pošty pre adresátov komunikácie, takéto e-maily sú zvyčajne
označované aj ako „spam“. Nevyžiadaná pošta býva bez vedomia adresáta automaticky filtrovaná,

ukladaná do osobitného priečinku ako „kôš“ a vymazávaná a to všetko bez toho, aby sa jej príjemca
o jej obsahu dozvedel. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že správa odoslaná pánom D. 9.12.2010
v podobe ako sa nachádza v súdnom spise obsahovala minimum textu a priložený archívny súbor,
vykazovala teda podobné znaky ako väčšina nevyžiadanej pošty a pravdepodobne bola takto označená
a odporca sa o jej existencii nikdy nedozvedel. Má za to, že predloženie e-mailu, ktorý spĺňa znaky

nevyžiadanej pošty, nemôže byť kľúčovým dôkazom pre záver súdu o dodaní resp. nedodaní diela.
Uviedol, že navrhovateľ žiadnym iným spôsobom nepreukázal, že predmetný archívny súbor skutočne
obsahoval podklady pre redesign stránky a čo je najpodstatnejšie, že dielo bolo i odovzdané v súlade s §
554 ods. 1 Obchodného zákonníka. Poukázal na to, že v zmysle uvedeného ustanovenia zhotoviteľ splní
svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi

v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné
miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a ,
vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.

Uviedol tiež, že ak teda i došlo k vykonaniu diela a toto dielo bolo následne prenesené do prílohy

predmetného e-mailu, ktorý bol odoslaný na adresu odporcu, nemožno automaticky predpokladať, že
odoslanie e-mailu odôvodňuje dodanie diela, tak ako to predpokladá zákonná dikcia.

Zdôraznil, že nakoľko e-mail odoslaný pánom D. mohol byť s veľkou pravdepodobnosťou vyhodnotený
prevádzkovateľom e-mailovej služby ako nevyžiadaná pošta a teda nezaradený do priečinka prijatých
správ, k dodaniu diela vôbec nedošlo.Odporca ďalej zdôraznil, že dôležitosť accounting projektu ako služby poskytovanej klientovi tkvie
v aktívnom identifikovaní potrieb a požiadaviek klienta, v neustálej komunikácii accounta projektu s
klientomzaúčelomrealizáciedielapodľapredstávklienta,ktorénemusiabyťvždynazačiatkuvyslovene

uvedené.

Poukázal na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov, z ktorých vyplýva, že služba accounting
projektutrpelavážnymivadamiužodzačiatku.Zdôraznil,žeodporcaniejeten,ktorýmalbyťodborníkom
na oblasť reklamy a grafického dizajnu, a práve preto oslovil navrhovateľa ako odborníka na uvedenú
oblasť. Predpokladal a odôvodnene očakával, že pri zaplatení osobitnej služby accounting projektu,

budú jeho predstavy prestavené pomocou accounta projektu do realizovateľnej podoby. Pokiaľ ide o
základné parametre diela - formát výstupu, veľkosť podkladov a s tým súvisiaca rýchlosť načítania - tieto
parametre sú kľúčové, avšak vzhľadom na pasivitu accounta projektu neboli vôbec zisťované.

Poukázal na svedeckú výpoveď pána W. N. z ktorej vyplýva, že pri prevzatí zadania od klienta jedine
vypočul predstavy odporcu a spísal jeho explicitné požiadavky. Nevyžiadal si žiadne upresňujúce
informácie, napríklad o formáte v ktorých majú byť výsledné podklady odovzdané, ani neupozornil

na prípadné problematické body, ani sa nezaujímal, či klient má nejaké požiadavky ohľadne rýchlosti
načítania stránky alebo očakávania ohľadne prezerania stránok na mobilných zariadeniach. Zdôraznil
tiež, tento svedok nevie jednoznačne potvrdiť, že súbory, ktoré mali byť finálnym výstupom navrhovateľa,
kontroloval z hľadiska ich obsahu pred odoslaním, a nevedel potvrdiť ani to, že aspoň preveril priložený
archívny súbor .rar, či obsahuje kompletné podklady. Zdôraznil, že je namieste odvolávať sa na presnosť

požiadaviek klienta v prípade, ak by nebola dohodnutá osobitná služba „accounting projekt“. Definícia
accounting projektu je však pomerne jasná a je zrejmé, že i pán N. si bol vedomý, čo v sebe zahŕňa
táto služba. Zdôraznil, že ide o platenú službu, ktorej ocenenie tvorí významnú časť sumy, ktorá bola
súdom prvého stupňa priznaná navrhovateľovi. Súd prvého stupňa postavil svoje odôvodnenie v časti
accounting projektu predovšetkým na výpovedi svedka S. E., ktorá potvrdila, že z jej strany neboli na

accounting projekt žiadne sťažnosti a že, ani nemá vedomosť, že by sa niekto iný zo strany zadávateľa
sťažoval. Uviedol, že ide o svedka, ktorého vzťah k navrhovateľovi, vyvoláva dôvodné pochybnosti o
pravdivosti výpovede. Zdôraznil, že je nesporným faktom, že práve p. S. E., ktorá pracovala pre odporcu,
vybrala navrhovateľa ako realizátora diela, ktoré potreboval odporca zaobstarať. Na pojednávaniach bol
preukázaný i jej osobný vzťah k navrhovateľovi a preto výpoveď takéhoto svedka nemôže byť podľa

názoru odporcu kľúčová.

Mal za to, že v rozpore s vykonaným dokazovaní súd konštatoval, že pokiaľ odporca nemal záujem na
plnení po termíne 3.12.2010, mohol od zmluvy odstúpiť, čo však neurobil. Z predloženej komunikácie
medzi sporovými stranami, je zrejmé, že odporca oznámil navrhovateľovi v marci 2011, že predložené
dielo, je po lehote 3.12.2010 pre neho bezvýznamné.

Poukázal na ust. § 35 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého ustanovenia prejav vôle sa
môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim
pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen
podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie
je v rozpore s jazykovým prejavom.

Mal za to, že v tejto súvislosti, je zrejmé, že vôľa odporcu bola prejavená určite a zrozumiteľne, a jej
výkladom bola pre navrhovateľa objektívne pochopiteľná. Smerovala teda k zániku zmluvného vzťahu,
keďže plnenie zmluvy pre odporcu po dohodnutom termíne bolo ekonomicky irelevantné.

Odporca preto žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil, návrh
navrhovateľa na zaplatenie 2.522,80 eur spolu s 9% úrokom ročne zamietol a priznal odporcovi náhradu

trov konania a právneho zastúpenia.Zdôraznil, že pokiaľ odvolací súd nepovažuje predložené argumenty za dostatočné pre zamietnutie
návrhu navrhovateľa na zaplatenie 2.522,80 eur spolu s 9% úrokom ročne od 30.12.2010 a náhradu
trov konania a trov právneho zastúpenia, aby rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a

vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ. Poukázal na skutočnosť, že pokiaľ odporca v odvolaní
konštatuje, že e-mail odoslaný pánom Z. D. dňa 9.12.2010, ktorý obsahoval prílohu s podkladmi -
grafickými elementmi redizajnovej webstránky odporcu bol pravdepodobne označený ako nevyžiadaná
pošta a odporca sa o jeho existencii nikdy nedozvedel. V tejto súvislosti zdôraznil, že odporca

jedna takéto označenie (vyhodnotenie) predmetného e-mailu nijako nepreukázal a jeho nedoručenie
u navrhovateľa až do momentu súdneho sporu nikdy nereklamoval, pričom sám odporca potvrdil, že
zaslanie uvedených podkladov od navrhovateľa očakával.

Navrhovateľ zdôraznil, že odporca konštatuje, že tento dôkaz (t.j. e-mail Z. D.) bol kľúčovým dôkazom
pre záver súdu o dodaní resp. nedodaní diela. Navrhovateľ zdôraznil, že podklady - grafické elementy
boli len jednou z častí diela, pričom riadne splnenie povinností navrhovateľa pri dodaní zvyšných troch

častí diela buď nebolo medzi stranami sporné (dodanie samotného grafického vyhotovenia redizajnu
webstránky), nebolo predmetom dokazovania (strany sa zhodli, že od vytvorenia redizajnu podstránok
navrhovateľomupustilieštevčasevytvoreniadiela)alebobolopreukazovanéinýmidôkazmi(accounting
projektu).

Čo sa týka skutkových zistení ohľadom dodania časti diela podklady - grafické elementy, má za to,

že v rámci vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že tieto boli odporcovi dodané
prostredníctvom e-mailu (ktorý bol pre účely dodania výstupov v elektronickej forme v danej branži, ako
aj medzi stranami bežný a najvhodnejší) a to zaslaním na adresu, z ktorej odporca pred aj po dátume
9.12.2010 pravidelne s tímom navrhovateľa komunikoval.

Čo sa týka skutkových zistení ohľadom dodania časti diela accounting projektu má za to, že v rámci

vykonaného dokazovania bolo predovšetkým prostredníctvom výpovedí S. E. G. X. T., ktorý bol v
čase predmetného projektu jedným z jeho hlavných riaditeľov a autorom veľkej časti multimediálneho
obsahu projektu jednoznačne preukázané, že navrhovateľ zabezpečil a poskytol accounting projektu v
potrebnej kvalite a rozsahu potrebnom pre účely riadnej realizácie diela podľa zadania odporcu, a to bez
akýchkoľvek výhrad zo strany tímu odporcu.

Zdôraznil, že tvrdenia odporcu o nedodaní častí diela podklady - grafické elementy a accounting projektu
sa prvýkrát objavili až v priebehu súdneho konania v tejto veci a u navrhovateľa ich odporca nikdy
predtým žiadnym spôsobom nereklamoval. Z týchto dôvodov ich považuje za výlučne špekulatívne
a stotožňuje sa so závermi prvostupňového súdu ohľadom skutkových zistení a ich vyhodnotenia o
otázkach dodania príslušných častí diela. Pokiaľ odporca namietal osobný vzťah S. E. k navrhovateľovi

zdôraznil, že tieto tvrdenia odporcu sú nesprávne a zavádzajúce a nemajú oporu v žiadnom zo zistení
vykonaného dokazovania. Zdôraznil, že odporcovi bolo od začiatku projektu známe, že S. E. so
spoločnosťou navrhovateľa pred predmetným projektom spolupracovala na iných zadaniach a v čase
predmetného projektu, ako aj v súčasnosti má s navrhovateľom štandardný pracovný vzťah.

Zdôraznil, že odporca nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci, že spomínané právo odstúpiť od zmluvy

z dôvodu nezáujmu o omeškané plnenie si riadne uplatnil. Z vykonaného dokazovania naopak riadne
vyplýva, že odporca ešte 20.12.2010 intenzívne komunikoval s členmi tímu navrhovateľa ohľadom
ďalších úprav časti diela pokiaľ ide o jeho pozadie. Navrhovateľ mu nad rámec pôvodného zadania
zabezpečil vykonanie diela tak, ako to odporca špecifikoval. Čo sa týka výsledného zlyhania realizácie
projektu odporcu, pre ktorý navrhovateľ dielo vytvoril, svedok X. T. vo svojej výpovedi potvrdil, že

dôvodom tohto zlyhania nebolo údajné omeškanie navrhovateľa ale dôvody na strane financovania
projektu a straty záujmu investorov o jeho realizáciu.Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal
navrhovateľovi trovy odvolacieho konania.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa trov právneho zastúpenia sa v zákonnej lehote

odvolalnavrhovateľažiadalabymusúdpriznalaj20%DPHkvyúčtovanýmtrovámprávnehozastúpenia
z dôvodu, že je platcom DPH, čo preukazuje Osvedčením o registrácii pre daň z pridanej hodnoty. V tej
to súvislosti poukázal na uznesenie NSSR 6 Sžf 6/2009 zo dňa 26.1.2010, ktorým bol potvrdený názor
odvolacieho súdu konajúceho v predmetnej veci sa okrem iného uvádza, že advokát si uplatnil DPH pri
vyčíslení trov konania v žalobe zo dňa 6.11.2006, avšak nepredložil doklad o osvedčení o registrácii pre

daň z pridanej hodnoty (urobil tak až v odvolacom konaní), k čomu ho prvostupňový súd mohol vyzvať,
ale nevyzval. Odvolací súd mu preto priznal uplatnenú DPH.

Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd v napadnutej časti zmenil rozhodnutie súdu prvého
stupňa a priznal mu trovy právneho zastúpenia vo výške 625,50 eur spolu s príslušenstvom 20% DPH.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie navrhovateľa aj odvolanie odporcu
podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je nedôvodné, avšak odvolanie

navrhovateľa v časti týkajúcej sa trov právneho zastúpenia je dôvodné.

Odvolací súd rozhodol s poukazom na ust. § 156 ods. 3 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania s
tým, že bolo oznámené miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli.

Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie výsluchom svedkov
uvedenýchvodôvodnenínapadnutéhorozsudkuakoajpredloženýmilistinnýmidôkazmiasvykonaného
dokazovania vyvodil správny právny záver. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvého

stupňa, že bolo nepochybne medzi sporovými stranami preukázané, že odporca si objednávkou zo
dňa 28.11.2010 objednal prostredníctvom S. E. zástupkyne žalovaného u žalobcu na základe cenovej
ponuky zo dňa 24.11.2011 re-design web stránky www.super.sk v rozsahu:

- positioning, targeting, brand vision, claim

- dizajn homepage - 2 návrhy

- accounting projektu

- dizajn substránok

s termínom dodania podkladov do 03.12.2010. Cena bola dohodnutá sumou 2.420,- eur + DPH.

Vzhľadom k tomu, že 4. časť projektu nebola realizovaná navrhovateľ vystavil odporcovi dobropis č.
0012012 a dobropisoval žalovanému sumu 357,- eur z faktúry č. 2010066, ktorú fakturoval žalovanému

cenu v súlade s cenovou ponukou sumou 2.879,80 eur. Faktúra bola splatná dňa 29.10.2010.

Odvolací súd má za to, že z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa hlavne výsluchom svedkov
a predloženou e-mailovou komunikáciou medzi žalobcom a žalovaným bolo jednoznačne preukázané,
že zmluva o dielo bola uzatvorená konkludentne na základe objednávky žalovaného a že žalobca dielo
vykonal. Dielo bolo rozčlenené na viacero častí. Bolo nesporne preukázané, že pokiaľ ide o časť diela

spočívajúcuv:positioning,targeting,brandvisionaclaimtútočasťžalovanývôbecnenamietalvžiadnomzo svojich ústnych či písomných podaniach. Pokiaľ ide o vytvorenie dizajnu homepage z výpovedí
svedkov bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný až po dodaní vyslovil požiadavku na zmenšenie
veľkosti pozadia, čomu žalobca vyhovel. Je nesporné, že dňa 03.12.2010 bola žalovanému doručená

finálna verzia „dizajnu homepage“ t.j. v termíne aký bol dohodnutý medzi žalobcom a žalovaným.

Z výpovedí svedkov bolo jednoznačne preukázané, že veľkosť pozadia stránky a rýchlosti jej načítania
vyslovená nebola a dodatočná úprava veľkosti pozadia bola teda robená nad rámec pôvodnej
objednávky žalovaného, nemožno preto považovať nespokojnosť žalovaného za reklamáciu, pretože
konkrétne parametre pri zadaní objednávky neuviedol. Pokiaľ ide o dodanie grafických elementov

dizajnu, žalobca požiadal žalovaného o súčinnosť a o poskytnutie pokynov nevyhnutných na ich
dokončenie, tak ako to vyplýva z e-mailu W. N. z 03.12.2010 adresovaný S. E. „sme pripravení robiť
podklady, nech si Paľo povie čo presne potrebuje“. Z predložených listinných dôkazov je zrejmé,
že žalovaný nereagoval, resp. v reakcii na e-mail dňa 06.12.2010 uviedol: „môžu mi to preposlat
rozstrihané“. Ako prílohu e-mailu zo dňa 09.12.2010 Z. D. zaslal konateľovi žalovaného ako aj W. N.J.
podkladystextom„kebyniečochýbalodajvedieť“.Neobstojítedanámietkažalovaného,žedielododané

nebolo, keďže Z. D. je osoba, ktorá nemá žiaden pracovný a ani iný zmluvný vzťah so žalobcom a nebol
splnomocnený za žalobcu konať.

Z výpovede S. E. jednoznačne vyplynulo, že technické záležitosti projektu riešil pán H. Y. Z. D.. R. H.
potvrdil,ž[email protected],naktorúmubolijednotlivégrafickéelementy
dodané je adresou, z ktorej komunikoval. Pokiaľ ide o časť diela nazvanú accounting projektu bolo

preukázané, na základe svedeckých výpovedí, že dielo bolo aj v tejto časti dodané riadne a včas, čo
vyplynulo aj z vyjadrenia S. E., ktorá koordinovala práce pokiaľ ide o vykonanie diela a zastupovala
konateľa žalovaného a ktorá jednoznačne potvrdila, že z jej strany na accounting projektu žiadne
sťažnostinebolianemávedomosťotom,žebybolisťažnostiodniekohoinéhozostranyzadávateľa.Súd
prvého stupňa správne vyhodnotil, že nemožno pričítať na ťarchu žalobcu ako zhotoviteľa, že nezisťoval

špecifické požiadavky žalovaného týkajúce sa rýchlosti načítania stránky alebo veľkosti pozadia, keďže
bolo naopak úlohou žalovaného, aby presne zadefinoval svoje požiadavky. V tejto súvislosti je potrebné
poukázať aj na výpoveď pána X. T., ktorý bol v čase predmetného projektu jedným z hlavných riaditeľov
a autorom veľkej časti multimediálneho obsahu projektu, ktorý zdôraznil, že je jednoznačne preukázané,
že navrhovateľ zabezpečil a poskytol accounting projektu v potrebnej kvalite a rozsahu potrebnom

pre účely riadnej realizácie diela podľa zadania odporcu, a to bez akýchkoľvek výhrad zo strany tímu
odporcu. Je nesporné, že tvrdenia odporcu o nedodaní častí diela podklady - grafické elementy a
accounting projektu sa prvýkrát objavili až v priebehu súdneho konania v tejto veci a u navrhovateľa ich
odporca nikdy predtým žiadnym spôsobom nereklamoval. Je nesporné, že navrhovateľ riadne vykonal
objednanú časť diela s výnimkou dizajnu substránok, ktorých dodanie bolo dobropisované a žalovanému

odovzdal, a to konkrétne dizajn hlavnej stránky 03.12.2010 a rozstrihané grafické elementy 09.12.2010.
Je nesporné, že pokiaľ ide o túto časť diela, tak táto bola odovzdaná s časovým posunutím, avšak stalo
sa tak z dôvodu omeškania žalovaného, ktorý neposkytol súčinnosť potrebnú na dodanie grafických
elementov. Odvolací súd súhlasne ako súd prvého stupňa poukazuje na ust. § 554 ods. 1 Obchodného
zákonníka podľa ktorého zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením

a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom čase, inak v mieste ustanovenom
týmto zákonom.

Je nesporné, že medzi účastníkmi konania nebola žiadna dohoda o odovzdaní diela určitým formálnym
spôsobom odlišným od postupov bežných v danom odvetví, keďže aj dizajn homepage bol dodaný
žalovanému rovnakým spôsobom, t.j. e-mailom. To, že dielo bolo žalovanému dodané, nepriamo vyplýva

aj z tej skutočnosti, že nikdy nedodanie diela nereklamoval.

Podľa ust. § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu
dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve, ak nie je cena takto dohodnutá alebo
určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3) , je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za

porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok. Navrhovateľovi tak
vzniklo právo na zaplatenie diela za dodané časti diela tak, ako to konštatoval súd prvého stupňa.Je nesporné, že zo strany odporcu nedošlo k odstúpeniu od zmluvy a, že odporca ešte dňa 20.12.2010
aj napriek tomu, že tvrdí, že dielo po lehote 3.12.2010 nemalo preňho, žiaden význam intenzívne
komunikoval s členmi tímu navrhovateľa ohľadom ďalších úprav časti diela pokiaľ ide o jeho pozadie.

Navyše odporca si neuplatnil nároky z vád diela, tak ako to vyplýva z ust. § 436 ods. 1 Obchodného
zákonníka.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
časti týkajúcej sa istiny a úroku z omeškania s poukazom na ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny
potvrdil.

Odvolací súd vyhovel odvolaniu žalobcu v časti týkajúcej sa trov právneho zastúpenia a zmenil

rozhodnutie súdu prvého stupňa a poukazom na ust. § 220 O.s.p., keďže v rámci odvolacieho konania
žalobca preukázal, že právny zástupca žalobcu je držiteľom osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej
hodnoty, teda je platcom DPH a tak mu vznikol k priznaným trovám právneho zastúpenia aj nárok na
zaplatenie DPH z priznaných trov právneho zastúpenia, keďže si DPH v rámci prvostupňového konania
uplatnil, avšak súd mu ich nepriznal z dôvodu, že nepreukázal osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej

hodnoty.

Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa trov
právneho zastúpenia a priznal žalobcovi trovy právneho zastúpenia v sume 750,60 eur tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods.

1 O.s.p. a § 151 ods. 1 a 2 O.s.p. a ich náhradu by bol priznal žalobcovi ak by si bol trovy odvolacieho
konania vyčíslil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.