Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. marec 2015

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 12C/35/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813210238
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Kušnírová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2015:7813210238.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Rožňave, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu mBank SPÓLKA

AKCYJNA, so sídlom Poľská republika, Warszawa, Senatorska 18, IČO: 001254524, podnikajúca na
území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky mBank S.A., pobočka zahraničnej
banky, so sídlom Bratislava, Pribinova 10, IČO: 36 819 638, práv. zast. Bartošík Šváby s. r. o., so sídlom
Bratislava, Plynárenská 7/A, IČO: 35 929 049, proti žalovanej Q. P., J. G. V., Č. XXXX/XX, v konaní
zastúpená ustanovenou opatrovníčkou, Z.. A. X., L. Q. N. H. - Q., o zaplatenie čiastky 1.610,98 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Náhradu trov konania súd účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 1.610,98 Eur, spolu so zákonným
úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 01. 01. 2012 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že uzatvoril so žalovanou Zmluvu o poskytnutí hotovostného úveru „mPôžička“,
na základe ktorej bol poskytnutý žalovanej hotovostný úver. Žalovaná poskytnuté finančné prostriedky
vyčerpala, avšak sa dostala do omeškania so splácaním úveru podľa zmluvy. Žalovaná bola viackrát
vyzvaná na zaplatenie dlžnej sumy, avšak žalovanú sumu neuhradila. Podľa výpisu z účtu, žalovaná je
v omeškaní k 05. 01. 2009 so zaplatením istiny vo výške 1.688,11 Eur. Táto čiastka zahŕňa aj poplatky za
výbery z bankomatu, poplatky za upomienky a výzvy na úhradu dlhu v zmysle Všeobecných obchodných

podmienokžalobcu.Napriekintenzívnejsnahežalobcu, dopodaniažalobysamunepodarilozhromaždiť
kompletnú dokumentáciu,, tzn. zmluvu o poskytnutí hotovostnej pôžičky mPôžička. Žalobca si je
vedomý , že dôkazné bremeno spočíva na ňom, na druhej strane je zrejmé, že žalobca a žalovaný
boli v právnom vzťahu podliehajúcom bankovej činnosti, žalobca viedol pre žalovanú účet č. XXXXXX-
XXXXXXXXXX/XXXX. V období od 03. 09. 2008 čerpala žalovaná peňažné prostriedky, spolu vo výške
1.659,70 Eur. Existencia právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanou je podporená aj skutočnosťou,
že žalovaná vykonala splátku 48,72 Eur. Žalobca nemal možnosť predložiť súdu samotnú zmluvu o

úvere, kde by boli obsiahnuté samotné podmienky poskytnutia úveru a jeho splácania, z toho dôvodu
ponúka súdu argumentáciu, ktorá je skôr konzervatívna a vychádza z tých skutočností, ktoré vie
žalobca súdu preukázať. Žalobca s poukazom na to, že žalovaná čerpala prostriedky na účte vedenom
žalobcom, žiadal o vrátenie čiastky 1.610,98 Eur /rozdiel medzi sumou čerpaných prostriedkov a sumou
vrátených splátok/ z titulu vydania bezdôvodného obohatenia spolu s príslušným zákonným úrokom z
omeškania. Žalobca od zmluvy odstúpil dňa 04. 10. 2011, uvedené odstúpenie si žalovaná prevzala v
odbernej lehote. Žalobca si uplatňuje zaplatenie úroku z omeškania od 01. 01. 2012 s poukazom nato, že pokiaľ žalobca odstúpil od zmluvy v roku 2011, je nepochybné že doručenie nastalo s istotou 31.
12. 2011.

Vo veci bol vydaný tunajším súdom platobným rozkaz č. k. 14Ro/240/2013 - 42 zo dňa 11. 12.2013,

proti ktorému v zákonnej lehote podala odpor žalovaná, ktorá poukázala v odpore na svoje nepriaznivé
sociálne a finančné pomery, keďže je starobnou dôchodkyňou. Prejavila záujem o dohodu na splácaní
úveru, avšak nedalo sa dohodnúť so žalobcom, ktorý neakceptoval jej nepriaznivú situáciu.

Po podaní odporu, komunikácia so žalovanou nebola možná, pretože miesto pobytu žalovanej ostalo
neznáme, súd po vykonaní príslušných postupov v zmysle ust. § 29 ods. 2,6 O. s. p., ustanovil žalovanej
opatrovníčku v osobe zamestnankyne Okresného súdu Košice - okolie.

Súd vo veci vykonal dokazovanie písomným vyjadrením žalobcu, oboznámením sa s pripojenými
listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav.

Žalobca trval na podanej žalobe. Keďže nemal možnosť zabezpečenia kompletnej dokumentácie,
najmä nemal k dispozícii zmluvu o poskytnutí hotovostnej pôžičky, poukázal na jedinú platbu vykonanú
žalovanou vo výške 48,72 Eur z účtu vedeného vo I., M.. N.. Okrem uvedenej platby žalovaná

nepoukázala žiadnu inú platbu od 06. 11. 2008 do 05. 01. 2009, a to napriek upomienkach zo strany
žalobcu. Žalobca navrhol doplniť dokazovanie o vyjadrenie banky, kto v danom období podal žiadosť
o vykonanie úhrady čiastky vo výške 48,72 Eur. Poukázal aj na to, že žalobca získal údaje o žalovanej,
práve v súvislosti s uzavretím zmluvy o úvere a tieto sú uvedené aj na výpise úverového účtu aj
na oznámení o odstúpení od zmluvy. Špecifikoval položky tvoriace žalovanú sumu 1.610,98 Eur, ako

rozdiel medzi sumou čerpaných prostriedkov a vrátených splátok. Z výpisu z úverového účtu žalovanej
vyplýva, že dňa 03. 09. 2008 boli poskytnuté prostriedky z úverového rámca vo výške celkom 1.659,70
Eur. S poukazom na nemožnosť predložiť zmluvu o úvere, naďalej trval iba na vydaní bezdôvodného
obohatenia.

Ustanovená opatrovníčka žalovanej sa k žalobe, ani k doručeného výpisu z účtu nevyjadrila.

Z pripojeného výpisu z účtu mPôžička, vystaveného na meno žalovanej a z prehľadu obratov na účte
vyplynulo, že dňa 03. 09. 2008 bol vykonaný medzibankový prevod v prospech účtu číslo XXXXXX-
XXXXXXXXXX/XXXX, VS 0003092008, v sume 1.659,70 Eur. Vykonaná bola úhrada splátky vo výške
48,72 Eur dňa 29. 09. 2008. Od uvedeného obdobia v zmysle výpisu, nebola zrealizovaná žiadna úhrada
splátky úveru. Účtovný zostatok po transakcie bol mínus 1.688,11 Eur.

Listom zo dňa 04. 10. 2011 oznámil žalobca žalovanej odstúpenie od zmluvy o poskytnutí hotovostného
úveru mPôžička, registračné číslo XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX. Z textu odstúpenia je zrejmé, že
žalobca označený názvom mBank ako veriteľ odstúpil od zmluvy v zmysle ust. § 506, ako aj v súlade s
bodmi 2,3,5 Obchodných podmienok ktoré sú súčasťou zmluvy.

Z pripojeného Návrhu úhrady dlhu vzniknutého v súvislosti s odstúpením od zmluvy o poskytnutí

hotovostného úveru mPôžička zo dňa 04. 10. 2011 vyplynulo, že veriteľ poskytol možnosť úhrady dlhu v
súvislostisodstúpenímodzmluvyoposkytnutíhotovostnéhoúveru,ktorývcelkovejvýškepredstavovala
sumu 3.230,83 Eur, splácanie formou mesačných splátok v max. počte 20 splátok, s tým, že minimálna
výška každej mesačnej splátky bude 165,- Eur. Prvá splátka mala byť uhradená najneskôr do 15. 11.
2011. Za predpokladu, že prvá splátka uhradená nebude, dostane sa žalovaná do omeškania s každou

nasledujúcou splátkou a žalobca pristúpi k súdnemu vymáhaniu pohľadávok.

Z pripojenej doručenky je zrejmé, že žalovaná preberala nejakú zásielku od žalobcu dňa 10. 10. 2011,
označenie o akú zásielku sa jednalo, nevyplynulo z doručenky.Vzhľadom k tomu, že počas konania nebola predložená zmluva o poskytnutí úveru a teda nie je možné
jednoznačne zistiť, o akú zmluvu sa jednalo, súd vychádza zo stavu, že úver bol poskytnutý žalovanej
ako fyzickej osobe - nepodnikateľke, keďže v priebehu konania opak nebol preukázaný. Pokiaľ bol úver

poskytnutý týmto spôsobom, podľa názoru súdu sa jedná o úver spotrebiteľský, na ktorý je potrebné
aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktorý takúto úpravu obsahuje, na rozdiel od
Obchodného zákonníka. ( ust. §261 ods. 6 Obchodného zákonníka ). Za daných okolností je teda
nesporné, že v tomto prípade, pokiaľ sa jedná o spotrebiteľský - záväzkový vzťah, súd bude aplikovať
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „ OZ „), účinného v období kedy bolo
preukázané poskytnutie finančných prostriedkov (03. 09. 2008), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľaodseku3uvedenéhoustanovenia,dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa odseku 4 uvedeného ustanovenia, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

Pokiaľ by bola k dispozícii úverová zmluva, bolo by možno preskúmať jej obsah a podmienky v
zmysle platného zákona o spotrebiteľskom úvere a príslušných ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Zmluva o úvere nebola predložená pre účely konania. Jediným dôkazom o tom, že žalovaná
prevzala sumu 1.659,70 Eur, je výpis z účtu vyhotovený dňa 03. 07. 2012 a nepriamo záväzkový vzťah

vyplývajúci z textu odstúpenia od zmluvy, kde bola identifikovaná zmluva o poskytnutí hotovostného
úveru mPôžička, pod registračným číslom XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX. Žalovaná vyčerpala podľa
výpisu sumu 1.659,70 Eur, dňa 29. 09. 2008 zaplatila jednu splátku vo výške 48,72 Eur. Od uvedeného
obdobia nevyplývalo, že by bola zaplatená nejaká ďalšia suma.

Žalovaná prostriedky čerpala, čo napokon vyplynulo aj z podaného odporu, je potrebné uvedený vzťah

posúdiť ako vzťah z titulu bezdôvodného obohatenia, pretože pokiaľ žalovanej boli vyplatené uvedené
finančné prostriedky, bolo potrebné tieto prostriedky vrátiť, v opačnom prípade by sa bola žalovaná
bezdôvodne obohatila na úkor žalobcu, v zmysle ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Podľa ust. § 451 ods. 1 OZ, účinného ku dňu kedy sa dostala žalovaná do omeškania so splátkou
úhrady úveru, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

V uvedenom ust. § 451 ods. 1 OZ je vyjadrená zásada, v zmysle ktorej ten kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto

sa bezdôvodne obohatil a kto je povinný obohatenie vydať. Bezdôvodné obohatenie v danom prípade
ide o bezdôvodné obohatenie plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol.

Vzhľadom k tomu, že v danom prípade sa jedná nepochybne o spotrebiteľský vzťah, súd použijúc
pravidlo nepravej retroaktivity v hmotnoprávnom zmysle, teda ust. § 854 OZ, v súčinnosti s ust.
§ 5b Zákona č. 102/2014 Z. z., v zmysle ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej

zmluvy, prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúcehovoči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku, alebo zákonný dôvod,
ktoré bránia uplatneniu alebo priznaniu plnenia predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo
potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. V súvislosti s uvedeným zákonom o ochrane

spotrebiteľa, ide o vyjadrenie princípu ochrany slabšej strany, konkrétne spotrebiteľa právnych vzťahov.
V tej súvislosti zákon nestanovil žiadne intertemporálne pravidlá, tzn. že okrem údaja o účinnosti novej
právnej úpravy, nie sú pravidlá koexistencie novej a starej právnej úpravy, tzn. či má súd z úradnej
povinnosti prihliadať na premlčanie práv vyplývajúcich zo spotrebiteľských právnych vzťahov, v konaní
začatých pred 01. 05. 2014. Zámerom návrhu zákona bolo zabezpečenie vysokej úrovne ochrany

spotrebiteľov pri predaji tovarov a poskytovaní služieb v súlade so súčasnými právnymi predpismi
Európskej únie. V aplikačnej praxi sa vyžaduje povinnosť ex offo skúmať a vyhodnocovať prekážky
uplatneného práva predávajúceho voči spotrebiteľovi. Keďže každá právna norma sa má vykladať
na prospech toho na ochranu koho je určená, podľa názoru súdu je potrebné dať prednosť výkladu
právno-ochrannému. Z toho vyplýva, že prostredníctvom tohto výkladu by mala byť ochrana slabšej
strany okamžitá, pretože v opačnom prípade by takýto výklad znamenal poskytnutie ochrany menšiemu

počtu adresátov. Orgánom poskytujúcim v tomto smere ochranu je najmä súd, ktorý má prihliadať na
skutočnosti, ktoré nastali v konaní a to aj bez návrhu účastníka konania. Je nesporné, že v úprave
do účinnosti uvedeného zákona súd prihliadol na premlčanie len na námietku dlžníka v zmysle ust. §
100 ods. 1 OZ. Ustanovenie § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa je však k uvedenému ustanoveniu
v postavení lex specialis. V prípade ostatných nárokov (nie zo spotrebiteľských zmlúv), naďalej platí

povinnosť dlžníka namietať premlčanie. Keďže súd má prihliadnuť i bez návrhu v spotrebiteľských
zmluvách na premlčanie v zmysle ust. § 5b vyššie uvedeného zákona, súd sa domnieva, že aj z hľadiska
časovej pôsobnosti uvedeného ustanovenia, by síce malo platiť pravidlo, že právna norma reguluje
vzťahy dopredu nie spätne. V súvislosti so záujmom na stabilite právnych vzťahov a právnej istote, ako
aj ochrane nadobudnutých práv, by sa malo jednať o okamžitú aplikáciu noriem. V zmysle uvedeného

ustanovenie § 5b pôsobí na všetky „živé spory“ prebiehajúce na súdoch. Na základe tohto názoru súd
prihliadol na premlčanie práva ex offo aj v danej veci, napriek tomu, že sa jednalo o konanie začaté
pred účinnosťou zákona č. 102/2014 Z. z. V opačnom prípade by táto ochrana spotrebiteľa nepriaznivo
postihovala veľkú skupinu spotrebiteľov, ktorí by boli postihnutí tým, že nevzniesli námietku premlčania
uplatneného nároku, napríklad z dôvodu, že nemajú v tomto smere žiadne odborné znalosti a nedokázali

vyhodnotiť takúto možnosť vo svoj prospech. Napokon súd poukazuje aj na to, že predovšetkým veriteľ,
v tomto prípade žalobca, si mal ustrážiť plynutie premlčacej lehoty, pretože platí zásada vigilantibus iura
scripta sunt.

Podľa ust. § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110 ).Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,

nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ust. § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa

premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčuje podľa ust. § 100 ods. 1 OZ, a to v
subjektívnej dvojročnej lehote podľa ust. § 107 ods. 1 OZ odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo
k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Objektívna premlčacia lehota je vyjadrená

v odseku 2 uvedeného ustanovenia, z ktorého vyplýva, že právo na vydanie plnenie z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí najneskôr za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov
odo dňa keď k tomu došlo. Podstatným je pri vydaní bezdôvodného obohatenia, že začiatok plynutia
premlčacích dôb, ktorý je určený okamihom, keď došlo k zisteniu bezdôvodného obohatenia. O tom, že
došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa nemôže oprávnený dozvedieť skôr ako

bezdôvodné obohatenie vzniklo, tzn. že oprávnený sa dozvie o tom, že došlo k získaniu bezdôvodného
obohatenia, keď pozná skutkové okolností, z ktorých je možné usudzovať získanie bezdôvodného
obohatenia na jeho úkor.V zmysle vyššie uvedeného názoru súdu ako aj z citovaných ustanovení, súd konštatuje, že počiatok
plynutia premlčacej lehoty je potrebné datovať do okamihu, kedy žalovaná jednak čerpala úver a
najneskôr do okamihu, kedy žalovaná nezaplatila ďalšiu nasledujúcu splátku úveru, tzn. najneskôr do

konca mesiaca október 2008, keďže nie je zrejmá ani lehota splatnosti jednotlivých splátok, nie je ju
možné vyvodiť riadne ani z predloženého výpisu, pretože obdobie čerpania je 03. 09. 2008, obdobie
úhrady je 29. 09. 2008. Ďalšia splátka podľa názoru súdu mala byť zaplatená najneskôr do 31. 10. 2008.
Keďže sa tak nestalo, najneskôr týmto dňom sa žalobca dozvedel o vzniku bezdôvodného obohatenia
a kto sa na jeho úkor obohatil. Od uvedeného obdobia do času podania žaloby, 04. 10. 2013, uplynula

subjektívna aj objektívna lehota na uplatnenie nároku.

Súd na základe vyššie uvedených dôvodov, žalobu zamietol z dôvodu premlčania nároku žalobcu.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V konaní mala úspech žalovaná, ktorá si neuplatnila náhradu trov, z toho dôvodu súd nepriznal náhradu

trov konania žiadnemu z účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský
súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.