Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Oľga Lichnerová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/1067/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812220912
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3812220912.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice
Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa I. G. Z., s.r.o., N., A. 5, L. XX XXX XXX,
zastúpeného Advokátskou kanceláriou H. G., s.r.o., N., A. X proti odporcom 1) A. N., bytom A., A. N.
XXX/X, 2) W. S., bytom A., A. N. XXX/X, obaja zastúpení advokátom JUDr. V. Y., so sídlom U., J. G. X/
A, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov 1/, 2/ Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
C., A., D. legionárov 5, L. XX XXX XXX, zastúpeného advokátom JUDr. V. Y., so sídlom U., J. G. X/A,
o zaplatenie 2.902,60 eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo
dňa 10. septembra 2013, č.k. 11C/35/2013-69, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej p o t v r d z u j e .
Vo výroku o náhrade trov konania napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z m e ň u j e
tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcom 1), 2) a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania
- trov právneho zastúpenia vo výške 414,66 eur, k rukám JUDr. V. Y., advokáta, do troch dní.
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporkyni 2) a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho
konania - trov právneho zastúpenia vo výške 119,02 eur k rukám JUDr. V. Y., advokáta, do troch dní.
Odporcovi 1) náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal proti
odporcom 1), 2) zaplatenia sumy 2.902,60 eur s príslušenstvom. Navrhovateľovi uložil povinnosť
nahradiť odporcom 1), 2) a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov trovy konania v sume
525,69 eur, JUDr V. Y., advokátovi, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal zo
zistenia, že právny predchodca navrhovateľa spoločnosť GE O. a odporca 1) uzatvorili dňa 14.08.2008
Zmluvu o úvere a ďalších úverových produktoch, na základe ktorej právny predchodca navrhovateľa
poskytol odporcovi 1) peňažné prostriedky - pôžičku vo výške 60.000,- Sk, ktoré finančné prostriedky
prevzal fyzicky od právneho predchodcu navrhovateľa (osobne). Tento úver sa odporca zaviazal splácať
podľa úverovej zmluvy v mesačných splátkach po 1.466,- Sk, vždy do 13. dňa v mesiaci počas 72
mesiacov. Odporca 1) splátky uhrádzal, ale pre nedostatok finančných prostriedkov úver prestal splácať.
Vzmyslebodu7.3OP,pôvodnýveriteľ03.05.2009vyhlásilpredčasnúsplatnosťvšetkýchčiastokdlžných
odporcom 1) a zriekol sa budúceho poplatku za vedenie účtu vo výške 148,73 eur, a tak na poplatku
za správu účtu zostala neuhradená suma 9,27 eur. Z platobnej histórie vyplýva, že odporca 1) prestal
uhrádzať úver, preto právny predchodca navrhovateľa zosplatnil tento úver dňom 03.05.2009, čo vkonaní sporné nebolo a vyplýva to z platobnej histórie. Právny zástupca vedľajšieho účastníka vzniesol
námietku premlčania, nakoľko návrh na Okresný súd Prievidza bol podaný 26.10.2012 a pôvodný veriteľ
vyhlásil predčasnú splatnosť úveru v celom rozsahu dňa 03.05.2009, preto je nárok navrhovateľa
s poukazom na ustanovenie § 101 Občianskeho zákona premlčaný. Tento bol podaný po 3-ročnej
premlčacej dobe. Súd ďalej skúmal, či Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je
platnýmprávnymúkonom. Súdnazákladevykonanéhodokazovaniadospelkzáveru,žetátoDohodazo
dňa 14.09.2010 je absolútne neplatným úkonom pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho
zákona a tiež podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona. Z výsluchu odporcu 1) vyplynulo, že Dohodu o
uznaní záväzku a splátkovom kalendári neopatril svojím podpisom a tvrdil, že túto dohodu nepodpísala
ani odporkyňa 2), ktorá si nepamätala, či takúto dohodu podpísala, resp. tvrdila, že ju nepodpísala.
Tiež si nepamätala, či takúto dohodu podpísala, resp. tvrdila, že ju nepodpísala, hoci podpis na tejto
dohode je podobný s jej podpisom na súdnych doručenkách. Tiež sa nepamätala, či komunikovala so
zamestnancom navrhovateľa a inou osobou ohľadom tejto dohody. Z obsahu tejto dohody je zrejmé,
že nebola uzavretá z iniciatívy odporcu 1), resp. z iniciatívy odporkyne 2), ale inicioval ju navrhovateľ.
Súd v súvislosti s neplatnosťou tejto dohody poukazuje na neurčitosť obsahu tejto dohody v časti 2,
kde je odkaz na výšku dlhu a nie je vyčíslené príslušenstvo pohľadávky, teda nie je tu špecifikované,
pričom nie je tu zrozumiteľne uvedené, že príslušenstvo pohľadávky uznáva odporkyňa 2). Logicky
potom odporkyňa 2) tento dlh neuznala v tejto časti, hoci podpis na tejto dohode zostal sporný. Z
vizuálneho hľadiska podpis na tejto dohode a podpis na súdnej doručenke sa javí ako podpis rovnaký,
avšak súd túto skutočnosť netvrdí. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 52 ods. 1, 2, § 53 ods.
2, 3, 5, § 54 ods. 1, § 100 ods. 1, § 101, § 3 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. b), § 4 ods. 2 písm. i),
j), h) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy. O náhrade
trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. V konaní boli úspešní odporcovia a vedľajší účastník
na strane odporcov. Právnemu zástupcovi odporcov 1), 2) a vedľajšiemu účastníkovi vznikli spoločné
trovy, pretože boli zastupované tou istou osobou advokáta, preto súd priznal náhradu trov právnemu
zástupcovi JUDr. V. Y. ako celok. Vedľajšiemu účastníkovi vznikli trovy za právne zastupovanie
právnym zástupcom JUDr. V. Y., pričom ide o trovy právneho zastúpenia z hodnoty sporu 2.902,60
eur. Odmena za jeden úkon právnej služby podľa § 10 ods. 1, 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. predstavuje
111,21 eur. Vo veci boli vykonané 3 úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia 166,82 eur
(odmena za 1 úkon 111,21 eur x 3 osoby : 2 = 166,82 eur podľa § 13 ods. 2 citovanej vyhlášky,
pretože išlo o úkon pri zastupovaní troch osôb tým istým advokátom) + režijný paušál
7,81 eur, vyjadrenie zo dňa 11.02.2012 v sume 111,21 eur + režijný paušál 7,63 eur, zastupovanie na
meritórnom pojednávaní dňa 10.09.2013 v sume 166,82 eur, režijný paušál 7,81 eur (platný pre rok
2013). Ďalej vznikli právnemu zástupcovi trovy z titulu náhrady cestovného (cesta U. do A. a
späť motorovým vozidlom VW M., LC XXXAO, spotreba 7 litrov benzínu BA 95 na 100 km), za cestu
dňa 10.09.2013 za cestu U. - A. 240 km, základná náhrada za 1 km 0,183 eur, spotreba na 100 km
7 l, cena za liter paliva 1,470 eur, spolu cestovné 68,62 eur, pričom právny zástupca uplatňuje
len 1/3 cestovných výdavkov vzhľadom k tomu, že v predmetný deň sa zúčastnil troch pojednávaní na
Okresnom súde v Prievidzi aj v iných veciach a náhrady za stratu času za účasť na pojednávaní
dňa 10.09.2013 - 8 polhodín á 13,02 eur v sume 104,16 eur, ktorú náhradu uplatnil len v rozsahu 1/3-
iny, keďže sa zúčastnil aj na ďalších pojednávaniach na Okresnom súde Prievidza. Náhrada cestovného
1/3 z 68,62 eur je 22,87 eur a náhrada za stratu času 1/3 z 104,16 eur je 34,72 eur. Celkom náhrada
cestovného a náhrada za stratu času predstavuje sumu 57,60 eur. Spolu predstavujú trovy konania
JUDr. Y. sumu 525,88 eur (166,82 eur + 7,81 eur + 111,21 eur + 7,63 eur + 166,82 eur
+ 7,81 eur + 22,87 eur + 34,72 eur). Právnemu zástupcovi nebol priznaný režijný paušál v sume 7,81
eur za úkon právnej služby vyjadrenie zo dňa 11.02.2012, pretože uvedený úkon bol vykonaný v roku
2012, a preto mu prináleží režijný paušál v sume 7,63 eur. Trovy súd priznal na účet právnemu zástupcu
odporcov a vedľajšieho účastníka v sume 525,69 eur.
Proti tomuto rozsudku, a to jeho výroku, ktorým súd prvého stupňa návrh navrhovateľa voči odporkyni
2) zamietol a vo výroku o náhrade trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu. V odvolaní uviedol,
že dňa 14.09.2010 odporkyňa 2) podpísala dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku,
prostredníctvom ktorej odporkyňa 2) pristúpila k záväzku a uznala záväzok, vzniknutý zo zmluvy o
úvere č. 1003727250 s pôvodným veriteľom GE Money, a.s. vo výške 1.790,36 Eur a príslušenstva
čo do dôvodu a výšky. Predmetná dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť
pristúpenia a uznania dlhu, teda má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výškapohľadávky a prístup dlžníka tento dlh zaplatiť. Z obsahu predloženej dohody a uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku jednoznačne vyplýva vôľa odporkyne 2) pristúpiť k záväzku, ktorý je v bode
2.1dohodydostatočneidentifikovaný,pričomodporkyňa2)zároveňtentozáväzokuznala.Zvykonaného
dokazovania nie je vôbec zrejmé, ako súd dospel k záveru, že dohoda o splátkach medzi veriteľom a
dlžníkomvčase,keďpohľadávkaveriteľanebolapremlčaná,jevrozporesdobrýmimravmi.Navrhovateľ
mal možnosť sa v tom čase domáhať zaplatenia pohľadávky na súde, čím by sa pohľadávka odporcu
značne navýšila o trovy konania a pohľadávku by odporca musel pravdepodobne uhradiť naraz. Spôsob
vyhodnotenia predložených dôkazov súdom prvého stupňa navrhovateľ považoval za zarážajúci, kedy
súd neprihliadol na jednoznačný dôkaz, že odporca sa dohodol s veriteľom na splátkach, zároveň
uznal svoj záväzok voči navrhovateľovi. Navrhovateľ považoval takéto vyhodnotenie listinných dôkazov
za bezbrehú a ničím neodôvodnenú ochranu odporcu ako spotrebiteľa a porušenie zásady rovnosti
účastníkov konania, ktoré vedie k tomu, že osoby, ktorým bol poskytnutý úver, tento nakoniec nebudú
musieť vrátiť. Navrhovateľ ďalej nesúhlasil s priznaním trov právneho zastúpenia odporcom 1), 2)
a vedľajšiemu účastníkovi, nakoľko obaja mali rovnakého právneho zástupcu a vyjadrenia, či už
písomné alebo ústne podané v mene odporcov alebo vedľajšieho účastníka sú obsahovo v zásade
podobné, nie sú v nich uvedené žiadne nové skutočnosti, a teda nespĺňajú požiadavku účelnosti.
Namietal, že nevidí dôvod na priznanie trov právneho zastúpenia odporcu za účasť na pojednávaní,
keď mal za to, že predmetného pojednávania sa zúčastnil aj vedľajší účastník v zastúpení tým istým
právnym zástupcom, ide o neúčelne vykonaný úkon právnej služby, za ktorý by nemala byť odporcovi
priznaná odmena v podobe trov právneho zastúpenia. Rovnako, pokiaľ ide o úkon právnej služby
- prevzatie a príprava zastúpenia, nesúhlasil s priznaním trov právneho zastúpenia za predmetný
úkon, nakoľko právny zástupca bol už oboznámený s daným prípadom, s jeho skutkovým a právnym
základom, a to z pozície právneho zástupcu vedľajšieho účastníka. Ďalej uviedol, že považuje úkony
vykonané právnym zástupcom odporcu len za účelové a neúčelné navyšovanie trov konania, ktoré
absolútne popierajú zásadu hospodárnosti konania. Pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia vedľajšieho
účastníka, zastával názor, že vedľajší účastník - Združenie na ochranu spotrebiteľa - musí byť sám
z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v
spotrebiteľských veciach. Poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 384/2008 Z. z., keďže cieľom
novelizácie Občianskeho súdneho poriadku bolo posilniť ochranu spotrebiteľa v sporoch vyplývajúcich
zo spotrebiteľských zmlúv a umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne
právnické osoby, najmä združenia na ochranu spotrebiteľov. Mal za to, že úmyslom zákonodarcu
bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktoré budú
spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc, a ktoré budú v danej oblasti aj materiálne, aj
personálne vybavené a odborne kompetentné. Trovy vedľajšieho účastníka preto nie sú trovami účelne
vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva. Priznaním trov právneho zastúpenia vedľajšiemu
účastníkovi by došlo len k podpore nekorektného postupu zo strany združení ako vedľajších účastníkov,
ktorých prvotný cieľ, spočívajúci v ochrane spotrebiteľa, ustúpil snahe o profitovanie z trov právneho
zastúpenia. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej zmenil
tak, že zaviaže odporkyňu 2) na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom a prizná mu náhradu trov
konania. Uplatnil si aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške 142,82 Eur s DPH.
Odporkyňa 2) a vedľajší účastník vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedli, že
považujú rozhodnutie súdu prvého stupňa za správne po stránke právnej i skutkovej. Uviedli, že dohoda
o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 14.09.2010 je formulár, ktorý vopred
pripravil navrhovateľ ako veriteľ pre odporcu spotrebiteľa ako dlžníka, prípadne osobu pristupujúcu
k záväzku a dlžník nemá žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jeho obsah. Právny predchodca
navrhovateľa GE O., a.s. v právnom postavení dodávateľa uzavrel s odporcom ako spotrebiteľom
zmluvu o úvere a ďalších úverových produktoch zo dňa 14.08.2008. Dohoda o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku je vo vzťahu k hlavnej spotrebiteľskej zmluve akcesorickým právnym
úkonom, ktorý bezpochyby v rámci predmetu svojho podnikania uzatvára navrhovateľ v právnom
postavení dodávateľa s dlžníkom v postavení spotrebiteľa. Navrhovateľ je pri uzavretí dohody bez
akýchkoľvek pochybností v postavení dodávateľa, a preto zastávali názor, že súd musí podrobiť každú
spotrebiteľskú zmluvu, ktorú navrhovateľ uzatvára, kontrole v zmysle § 153 ods. 3 O.s.p. pri náležitej
aplikácii spotrebiteľských predpisov. Stotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa, že dohoda je absolútne
neplatný právny úkon, a teda nemožno z nej vyvodzovať právne následky, ktoré uzatvorením tejto
dohody navrhovateľ zamýšľal. Navrhovateľom predložená dohoda o uzavretí splátkového kalendára a
uznanízáväzkujeformulár,ktorývopredpripravildodávateľprespotrebiteľaaspotrebiteľnemalžiadnymspôsobom možnosť ovplyvniť jej obsah. Uzatvorenie dohody je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle
§ 4 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní dohody neboli dodržané princípy
dobromyseľnosti, čestnosti a navrhovateľom boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť predĺženie
premlčacej doby. Ďalej uviedli, že navrhovateľ chce uzatvorením dohody pre potreby súdneho konania
navodiť dojem perfektnosti pôvodných zmlúv a získať titul aj na vymáhanie súm, na ktoré nemá
právny nárok, a ktorých zaplatenie právnemu predchodcovi navrhovateľa, resp. navrhovateľovi zakladá
spotrebiteľovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Je známou skutočnosťou, že priemerný
spotrebiteľ je nielen právne neznalý a neinformovaný, ale je súčasne mimoriadne manipulovateľný v
situácii, pokiaľ sa dostane pod psychický tlak a sú u neho vyvolané emócie strachu a obáv, čo školená
osoba, pracujúca pre inkasnú spoločnosť, dokáže v rámci štandardizovanej procedúry bez ťažkostí
dosiahnuť vhodným vystupovaním pri použití správnych slovných formulácií v určitom poradí. Dohodu
o uzatvorení splátkového kalendára a uznaní záväzku je potrebné považovať za nekalú obchodnú
praktiku. Uzatvorenie takejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi, preto nemožno poskytnúť ochranu
právu, ktoré je uplatňované po použití nekalej praktiky a je v rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ ide o
rozhodnutie súdu vo výroku o náhrade trov konania, mal za to, že súd prvého stupňa postupoval v súlade
s legislatívou Európskej únie, judikatúrou Súdneho dvora EÚ, v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou,
ustálenou súdnou praxou a slovenskou právnou teóriou. O dôvodnosti priznania trov vedľajšieho
účastníka svedčí aj novelizované znenie § 137 O.s.p. s účinnosťou od 01.01.2012, doplnené zákonom
č. 332/2011 Z. z., keď medzi trovy konania bola doplnená aj náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu. Ak by nemajetnému združeniu
bolo odmietnuté právo na plnú náhradu trov konania, de facto by to znamenalo nemožnosť reálnej
ochrany spotrebiteľov ich združení na súdoch. Odporkyňa 2) a vedľajší účastník si uplatnili náhradu trov
odvolacieho konania spolu vo výške 119,02 Eur.
Odporca 1) sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
212 ods. 2 písm. c) vo vzťahu k obom odporcom 1/, 2/, nakoľko ide o nerozlučné spoločenstvo, § 214
ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa vo veci samej nie
je dôvodné.
Súd prvého stupňa vo veci samej dostatočne zistil skutkový stav, správne vec posúdil po právnej stránke
a náležite svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 157 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku podľa § 219 ods. 2 O.s.p. a na zdôraznenie správnosti
týchto dôvodov a k odvolacím námietkam navrhovateľa uvádza nasledovné:
Dohoda o splátkach je typickým formulárovým ošetrením vzniknutého stavu, kedy sa na podpis
spotrebiteľovi predkladá zdanlivo výhodný formulár o splátkach s tým, že pri vyhodnocovaní
praktiky veriteľa súd prihliada na úroveň priemerného spotrebiteľa, kedy hrozí nebezpečenstvo, že
takýto spotrebiteľ podpíše dokument, sledujúc dosiahnutie splátok. V skutočnosti ide o nekalú obchodnú
praktiku a nie o odbornú starostlivosť dodávateľa. Aj v tomto prípade dohodu o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku treba považovať za formulárový dokument, ktorý má zdanlivo
pôsobiť ako ústupok navrhovateľa vo forme povolenia splátok dlhu, avšak jeho cieľom je dosiahnutie
uznania záväzku, a tým predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie nároku. Uznanie záväzku je cieľ
sledovaný veriteľom a nie dlžníkom, keďže ide o predformulované tlačivo, ktoré dlžník pri uzatváraní
dohody nemôže ovplyvniť.
Odporkyňa 2) v danej veci mala podpísať dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku
ako pristupujúca osoba podľa § 533 Občianskeho zákonníka. Odporkyňa 2) na pojednávaní pred súdom
prvého stupňa popierala uzavretie dohody s navrhovateľom, tvrdila, že túto dohodu nepodpísala, resp.
že si nepamätá, či takúto dohodu podpísala. Vzhľadom na tieto rozporné tvrdenia medzi účastníkmi
sa aj odvolaciemu súdu javilo nehospodárne nariadiť vo veci znalecké dokazovanie grafológom za
účelom overenia pravosti podpisu odporkyne 2) na dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku. Aj za predpokladu, že by odporkyňa 2) podpísala dohodu o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku, zdieľa aj odvolací súd právny názor súdu prvého stupňa, že odporkyňa 2)platne k záväzku odporcu 1) nepristúpila a nestala sa tak dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi odporcovi
1). Dohoda neobsahuje žiadne vyhlásenie odporkyne 2) o tom, že pristupuje k záväzku odporcu 1)
a samotný záväzok ani nie je riadne špecifikovaný. V dohode sa uvádza len toľko, že dlžná suma
pozostáva z istiny vo výške 1.790,36 Eur, príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy a nákladov na inkasné
konanie vo výške 150 Eur. Zmluva je identifikovaná číslom a pôvodným veriteľom. Keďže účastníkom
tejto zmluvy nebola odporkyňa 2), nemožno potom vychádzať z toho, že odporkyňa 2) má vedomosť o
zmluvných dojednaniach medzi pôvodným veriteľom a odporcom 1) ako dlžníkom. Správne preto súd
prvého stupňa dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 14.09.2010 považoval
za neplatnú podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako neurčitý právny úkon. Z tohto dôvodu boli
preto odvolacie námietky navrhovateľa o platnosti uzavretej dohody o uzavretí splátkového kalendára
a o uznaní záväzku nedôvodné. Za daného stavu potom súd prvého stupňa správne postupoval, keď
návrh navrhovateľa zamietol.
Odvolací súd však vyhodnotil odvolanie navrhovateľa ako čiastočne dôvodné v časti, v ktorej napadol
výrok rozsudku súdu prvého stupňa o náhrade trov konania. Je nesporné, že v konaní mali odporcovia
1), 2), ako aj vedľajší účastník, ktorý vystupoval na ich strane, úspech, a preto im v zmysle ust. §
142 ods. 1 O.s.p. patrí aj náhrada trov konania. Odporcovia 1), 2) i vedľajší účastník boli v konaní
zastúpení advokátom JUDr. V. Y., ktorému patrí odmena za právne zastupovanie v súlade s vyhláškou
č. 655/2004 Z. z. Pokiaľ navrhovateľ v podanom odvolaní namietal právne zastúpenie vedľajšieho
účastníka advokátom, odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky, podľa ktorého každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi za podmienok
ustanovených zákonom. V ust. § 93 ods. 2 O.s.p. zákonodarca zvýšil ochranu spotrebiteľov, keď im
umožnilnastranespotrebiteľaakovedľajšiemuúčastníkovi,zúčastniťsakonaniatakejprávnickejosobe,
ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, pričom takýmto predpisom je aj
zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. V zmysle ust. § 24 O.s.p. účastník sa môže dať v konaní
zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Z citovaných ustanovení teda vyplýva rovnaké právo účastníka,
teda aj vedľajšieho účastníka, nechať sa v konaní zastupovať, a to aj advokátom, pretože zo žiadneho
ustanovenia nevyplýva, že by takéto právo vedľajší účastník nemal. Napokon súdna prax už v otázke
priznania trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi zaujala kladné stanovisko. Právny zástupca
odporcov 1), 2) a vedľajšieho účastníka si vyčíslil trovy právneho zastúpenia za zastupovanie troch osôb
podľa § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v platnom znení, pričom súd prvého stupňa mu náhradu
trov právneho zastúpenia v tomto rozsahu aj priznal. Odvolací súd sa však s týmto právnym názorom
súdu prvého stupňa nestotožňuje, nakoľko odporcov 1), 2) v konaní zastupoval ten istý advokát - právny
zástupca ako vedľajšieho účastníka, ktorý zastúpenie odporcov 1), 2) prevzal dňa 10.09.2013, t. j. pred
nariadením pojednávania vo veci samej. Z obsahu spisu je zrejmé, že právny zástupca vedľajšieho
účastníka JUDr. V. Y. prevzal zastupovanie vo veci za vedľajšieho účastníka dňa 27.08.2012, pričom
vo veci podal písomné vyjadrenie dňa 11.02.2013. Ako už bolo vyššie konštatované, zastupovanie
odporcov 1), 2) prevzal advokát JUDr. V. Y. pred pojednávaním dňa 10.09.2013, takže
už bol oboznámený s daným prípadom, s jeho skutkovým a právnym základom, a to z pozície právneho
zástupcu vedľajšieho účastníka. Preto uplatnený úkon právneho zástupcu odporcov 1), 2) - prevzatie
veci a príprava zastúpenia za odporcov 1), 2) nemožno považovať za úkon účelne vynaložený, ale len
opakujúci sa úkon o tej istej veci. To isté sa týka aj úkonu zastupovanie na meritórnom pojednávaní dňa
10.09.2013, na ktorom právny zástupca odporcov 1), 2) a vedľajšieho účastníka sa ústne vyjadril v mene
odporcov 1), 2) a vedľajšieho účastníka, pričom jeho vyjadrenie bolo obsahovo v zásade podobné. Z
týchto dôvodov odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa mal za to, že advokátovi JUDr. V.
Y. nepatrí odmena v zmysle § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., t. j. spoločné úkony pri zastupovaní
dvoch alebo viacerých osôb. Trovy právneho zastúpenia odporcov 1), 2) a vedľajšieho účastníka pred
súdom prvého stupňa potom vychádzajúc z hodnoty predmetu konania 2.902,60 eur predstavujú podľa §
10 ods. 1, § 13a ods. 1, § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v platnom znení odmenu za prevzatie veci
aprípravuzastúpenia,písomnévyjadreniezodňa11.02.2012,zastupovanienameritórnompojednávaní
dňa 10.09.2013, t. j. za 3 úkony právnej služby á 111,21 eur + 3 x 7,81 eur režijný paušál, t. j.
spolu 357,06 eur, náhrada cestovného - cesta osobným motorovým vozidlom VW Golf z U. do A. a späť
240 km, spotreba 7 l na 100 km za cestu na pojednávanie dňa 10.09.2013, náhrada cestovného
68,62 eur, náhrada straty času za cestu z U. do A. a späť za 8 polhodín x 13,02 eur 172,78
eur, z toho uplatnená náhrada za stratu času a cestovného advokátom JUDr. V. Y. v 1/3-ine 57,60 eur.
Odmena a náhrada spolu 414,66 eur.O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle horeuvedeného, podľa zásady
úspechu v konaní podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 O.s.p. tak, že úspešnej odporkyni 2) a
vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia podľa
§ 10 ods. 1, § 13 ods. 2, § 13a ods. 1 písm. c) a § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v platnom
znení. Predmetom odvolacieho konania bola suma 2.902,60 eur a odmena za 1 úkon právnej pomoci
- vyjadrenie k odvolaniu predstavuje á 111,21 eur, režijný paušál 7,81 eur, spolu trovy
právneho zastúpenia 119,02 eur.
Úspešnému odporcovi 1) odvolací súd nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko
odporca 1) takýto návrh podľa § 151 ods. 1 O.s.p. nepodal.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.