Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. marec 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/87/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812204893
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7812204893.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr.

Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v právnej veci žalobcu: Y.. W. A., S. A. C. O., U. Č.. XXX,
zastúpeného JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom, so sídlom v Rožňave, Cyrila a Metoda č. 4, proti
žalovaným: 1/ O. S., S. A. C. O., U.Á. Č..XXX, 2/ X. S., S. A. C. O., C. S. Č.. XX, zastúpených W.. Y. U.,
advokátkou so sídlom v I., Š. Č.. XX, o ochranu osobnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Rožňava zo dňa 21.11.2013 č.k. 5C/41/2012-528 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca je povinný nahradiť žalovaným trovy odvolacieho konania v sume 93,- eur platbou JUDr. Ivete
Rajtákovej, advokátke do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd uložil
žalovanej povinnosť ospravedlniť sa mu na zasadnutí Obecného zastupiteľstva Obce C. O. a svoje
tvrdenia uvedené v liste pod názvom "Doplnenie programu rokovania Obecného zastupiteľstva zo dňa
13. 12. 2012 - poslanecký návrh, "Zrušenie uznesenia" odvolať a zároveň zaviazal žalobcu nahradiť
žalovaným trovy konania v sume 1.484,16 Eura, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Pri rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa zo zistenia, že žalobca ako starosta L. C. O. pozvánkou
na deň 7.12.2011 zvolal na deň 13. 12. 2011 zasadnutie obecného zastupiteľstva. Žalovaní počas
rokovania obecného zastupiteľstva navrhli doplniť program rokovania Obecného zastupiteľstva, pričom

v doplnení okrem iného uviedli, že žalobcom ako starostom obce boli nepravdivo informovaní o liste
Ministerstva životného prostredia k realizácii iného zámeru "Zariadenia na zhodnocovanie odpadov v
úpravárenskom komplexe C. O.". Podľa tvrdenia starosta obce mal zatajiť poslanom, že k zámeru malo
byť pripomienkové konanie stanovenej dobe neboli k nemu vznesené pripomienky. Ďalej v uvedenom
doplnení tvrdili, že uvedené uznesenie bolo starostom obce zmenené podľa potreby investora a v
takomto znení nebolo schválené.

Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd prvého stupňa k záveru,
že nárok žalobcu nie je dôvodný. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaní

ako poslanci obecného zastupiteľstva kritizovali žalobcu ako starostu obce za nesprávny postup pri
posudzovaní a schválení zámeru, keď starosta obce informoval, že išlo len o správu o posúdení zámeru
na životné prostredie. Táto skutočnosť však nevyplýva z uznesenia obecného zastupiteľstva, keď bol
schválený zámer. Žalovaní len využili svoje práva ako poslanci a žiadali rozšírenie programu obecnéhozastupiteľstva a zrušenie uznesenia z predchádzajúceho zasadnutia obecného zastupiteľstva. Robili to
aj pod nátlakom občanov obce C. O. , ako aj dotknutých obcí, o čom svedčí petícia podpísaná vyššie
5000 občanmi. Žalobca ako starosta a predstaviteľ štátnej správy je povinný znášať kritiku vo väčšej

miere a postupom žalovaných nedošlo k zásahu do jeho osobnostných práv. Nemohlo k tomu dôjsť už
ani vzhľadom na vyjadrenie občanov, ktorí súhlasili s názorom žalovaných. Na ich podporu sa vytvorilo
aj združenie, ktoré organizovalo petičnú akciu. Nie je podstatné ani to, že ďalšie tvrdenie žalovaných, čo
sa týka nesprávneho, resp. neinformovania občanov, pretože v dôsledku tohto nemohlo dôjsť k zásahu
do osobnostných práv žalobcu.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešným žalovaným
priznal náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovel. V odvolaní uviedol, že nesúhlasí so záverom súdu prvého
stupňa, pretože je v rozpore s objektívnymi dôkazmi. Odôvodnenie rozsudku v tejto rozhodujúcej časti je
nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné. Podľa jeho názoru poukázať len vo všeobecnosti na to,

že žalovaní len využili svoje práva ako poslanci a žiadali rozšírenie programu obecného zastupiteľstva
a zrušenia uznesenia z predchádzajúceho zasadnutia obecného zastupiteľstva tak, ako to urobil súd
prvéhostupňaniejemožné.Súdprvéhostupňazámernenezdôvodňujenímtvrdenéskutočnosti,ktorými
žalovaní zasiahli do jeho osobnostných práv. Neobstojí ani všeobecné konštatovanie súdu, že žalobca
ako starosta je povinný znášať kritiku vo väčšej miere a postupom žalovaných nedošlo k zásahu do

jeho osobnostných práv. Považuje odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa za nepreskúmateľné a
nesprávne, a tak mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. V tejto súvislosti poukazuje na ust. §
157 ods. 2 O.s.p.. Má za to, že postupom súdu prvého stupňa došlo k porušeniu jeho základného
práva na sporový proces a tým aj naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/
O.s.p.. Rozsudok súdu prvého stupňa považuje za jednostranný a v jeho neprospech a súd sa náležitým

spôsobom nevysporiadal s objektívnymi dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v spise. Pokiaľ súd konštatuje,
že starosta obce je povinný znášať kritiku vo väčšej miere a postupom žalovaných nedošlo k zásahu do
jeho osobnostných práv, uviedol, že všeobecná formulácia súdu bez prihliadnutia na konkrétne dôkazy
nachádzajúce sa v súdnom spise neobstojí. V tejto súvislosti poukazuje na zákonné ustanovenia §§ 11
a 13 Občianskeho zákonníka, ako aj na rozhodnutia súdov v obdobných veciach. Výroky žalovaných,

že „...vyrobeným plagátom o tom, že „zámer...“ je k nahliadnutiu na obecnom úrade, uviedol úmyselne
do omylu poslancov a občanov, pretože to bol ten istý zámer, ktorý bol v roku 2010 zamietnutý.
Starosta obce zatajil poslancom, že k zámeru malo byť pripomienkové konanie a v stanovenej dobe
neboli k nemu vznesené pripomienky. Starosta obce bol upozornený, že predbežný súhlas, nie je
záväzný na hlasovanie o uznesení. Uvedené uznesenie bolo starostom obce zmenené, podľa potreby

investora a v takomto znení nebolo schválené...“, podľa názoru žalobcu je spôsobilý vyvolať zásah
do jeho osobnostných práv, pretože sa nezakladá na pravde, ako starosta obce vždy postupoval v
súlade so zákonom, pričom vyššie uvedený výrok má difamujúcu povahu, pôsobí difomačne v očiach
ostatnýchfyzickýchosôbavyvolávadojem,žekonávrozporesozákonom.Súdprvéhostupňanáležitým
spôsobom pri hodnotení dokazovania sa nevysporiadal s týmito podstatnými skutočnosťami a vo

svojom rozhodnutí sa s týmito tvrdeniami ani pravdivosťou vôbec nezaoberá. Okrem toho z dokazovania
nevyplynula žiadna skutočnosť, resp. dôkaz, ktorý nasvedčoval tomu, že ako starosta obce by bol
akýmkoľvek spôsobom úmyselne uviedol do omylu poslancov a občanov a taktiež, že by akékoľvek
uznesenie zmenil pre potreby investora. V danom prípade nie je možné hovoriť o hodnotiacom úsudku
(kritike), tak ako to ustálil okresný súd, pretože vyššie spomenuté výroky žalovaných sa nezakladajú na

pravdivých informáciách, ich cieľom je podľa názoru žalobcu hanobenie a zneuctenie jeho osoby. Ide
o tvrdenia, ktoré sú objektívne spôsobilé privodiť ujmu na cti, pretože sa neopierajú o fakty, objektívne
existujúcu realitu a ich pravdivosť nie je overiteľná. Týmto konaním žalovaných bola do značnej miery
znížená jeho dôstojnosť, ako aj vážnosť jeho osoby v spoločnosti, tak občianska, ako aj profesionálna,
ako starostu obce Nižná Slaná, pretože vo verejnosti vytvárajú dojem, ako keby nekonal zákonne,

úmyselne zavádzal občana a konal v prospech tretej osoby - investora.

Žalovaní vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhli rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny potvrdiť a priznať im náhradu trov odvolacieho konania. Podľa ich názoruodvolateľove tvrdenie o tom, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný pre
nedostatok odôvodnenia neobstojí.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu

predchádzajúce podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa
§ 156 ods. 3 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav
veci ak dospel k záveru, že postupom žalovaných nedošlo k zásahu do osobnostných práv žalobcu,
ktorý následne aj správne právne posúdil, ak žalobu zamietol. Ani počas odvolacieho konania nedošlo
k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a právne normy, ktoré

použil súd prvého stupňa poukazuje a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje ( § 219 ods. 2 O.s.p.).

K odvolaniu žalobcu je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z
názoru, že výroky žalovaných uvedené v doplnení programu rokovania obecného zastupiteľstva zo dňa
13.12.2011 sú spôsobilé vyvolať zásah do jeho osobnostných práv.

Súd prvého stupňa podanú žalobu posudzoval podľa § 11 Obč.zákonníka, podľa ktorého fyzická osoba

má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako
aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Právny poriadok Slovenskej republiky zaručuje článkom 17 Listiny základných práv a slobôd v rámci
slobody prejavu a vyjadrovania názorov akýmkoľvek spôsobom (slovom, písmom, tiskom, obrazom,
karikatúrou, či inak) každému tiež právo na kritiku. Kritika je teda vnímaná ako súčasť slobody prejavu

a tvorí významný nástroj miery a kvality demokracie v spoločnosti. Umožňuje potrebnú konfrontáciu
názorov, rovnako tak, ako súťaživosť spoločnosti a informovanosť a jej cieľom je tiež mimo iného
odhaľovať negatívne spoločenské javy, nedostatky, nešváry a pod..

Súčasne však platí, že sloboda vyjadrovať kritiku ako súčasť slobody prejavu, musí mať a skutočne
tiež má v demokratickej spoločnosti svoje medze. Nemôže preto byť napr. nevyvážene neobmedzená.

Kritika tak nemôže byť v rozpore s oprávnenými záujmami iných fyzických osôb, t.j. konkrétne s právom
na ochranu osobnosti, včítane dôstojnosti človeka, ktoré má so slobodou prejavu, resp. v tomto prípade
s právom na kritiku rovné postavenie. Za neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby chránené
všeobecným právom fyzickej osoby preto nemožno považovať iba taký zásah, ku ktorému došlo pri
výkone práva kritiky za predpokladu, že tento zásah predstavuje kritiku právom prípustnú, t.j. že ide

o kritiku oprávnenú.

Oprávnená kritika predpokladá, že pri nej nie sú prekročené medze vecnej a konkrétnej kritiky a že
je primeraná, resp. zodpovedá, čo do obsahu, formy i miesta. Ide teda o predpoklad, že taká kritika
nevybočujezmedzínutnýchkdosiahnutiusledovanéhoazároveňspoločenskyuznávanéholegitímneho
účelu, resp. cieľa.

Pokiaľ sa týka vecnosti kritiky je ňou kritika, ktorá vychádza z pravdivých vychádzajúcich predpokladov
a ktorá z nich zároveň logicky vyvodzuje zodpovedajúce hodnotiace úsudky (závery). Konkrétnosť
kritiky potom znamená, že pre ňu potrebné východzie podklady tvorí konkrétne uvedené skutočnosti.
Primeranosťkritikyvyžaduje,abynevybočovalazmedzínutnýchpredosiahnutiesledovanéhoazároveň
spoločensky uznávaného účelu.

V súvislosti s posudzovaným prípadom je súčasne nutné pripomenúť, že i keď určitá fyzická osoba
dobrovoľne vstupom do politiky sa stáva objektom širšieho a starostlivejšieho sledovania a verejnej
kontroly i prísnejšieho posudzovania, nemôže sama táto skutočnosť znamenať, že sa tým táto osoba
vôbec vzdala možnosti ochrany osobnosti, aká je jej v rovine ústavného, ale aj medzinárodného právaposkytovaná. Preto ani v prípade politickej súťaže nie je možné akceptovať kritiku, ktorá hoci v dobrej
viere alebo príp. úmyselne nie je v súlade s požiadavkami prípustnosti, resp. oprávnenosti kritiky.

Ak vybočí kritika z uvedených medzí prípustnosti, resp. oprávnenosti, jedná sa o exces, ktorý

je potom hodnotený ako zásah do osobnosti fyzickej osoby spojený s príslušnými nepriaznivými
občianskoprávnymi sankciami. Je na pôvodcovi takého zásahu, aby preukázal, že k zásahu došlo podľa
práva, t.j. že tu existovala konkrétna okolnosť, ktorá podľa právneho poriadku neoprávnenosť zásahu
vylučuje. V tomto zmysle preto dôkazné bremeno spočíva na pôvodcovi zásahu.

Odvolací súd zdieľa záver súdu prvého stupňa, že v konaní nebol preukázaný neoprávnený zásah do
osobnostných práv žalobcu chránených ust. § 11 a násl. Občianskeho zákonníka.

Súd prvého stupňa v prejednávanej veci pri aplikácii práv na zistený skutkový stav vychádzal zo
zistenia, že žalovaní počas rokovania obecného zastupiteľstva obce Nižná Slaná dňa 13.12.2011 navrhli
doplniť program rokovania v písomnej forme. V uvedenom návrhu na doplnenie programu rokovania
obecného zastupiteľstva žalovaní ako poslanci obecného zastupiteľstva kritizovali žalobcu ako starostu
obce a uviedli, že „starostom obce sme neboli pravdivo informovaní ..., vyrobeným plagátom o tom, že

zámer je k nahliadnutiu na obecnom úrade uviedol úmyselne do omylu poslancov, občanov... starosta
zatajil poslancom, že k zámeru malo byť pripomienkové konanie... uvedené uznesenie bolo starostom
obce zmenené podľa potreby investora a v takom znení nebolo schválené ...“. Uvedeného obecného
zastupiteľstva sa okrem žalobcu ako starostu obce zúčastnili 9 poslanci obecného zastupiteľstva,
včítane žalovaných a ďalej 47 občanov obce Nižná Slaná vzhľadom na dôležitosť prejednávanej

problematiky ohľadom vybudovania zariadenia na zhodnocovanie odpadov v ich katastrálnom území.
Uvedená verejná schôdza zastupiteľstva prebiehala ako vyplynulo z výpovede účastníkov v búrlivej
atmosfére. O závažnosti jednania obecného zastupiteľstva svedčí aj petícia občanov proti prevádzke
zariadenia na zhodnocovanie odpadov v úpravárenskom komplexe Nižná Slaná. Súd prvého stupňa v
tejtosúvislostisprávnepoukázalpredovšetkýmnaskutočnosť,žeakvuvedenejdobežalobcavykonával

funkciu starostu, musel byť uzrozumený s vyššou mierou kritizovateľnosti svojej osoby a musel počítať i
s negatívnymi reakciami na svoju osobu, prípadne na výkon ním zastavanej funkcie. K tomu je potrebné
uviesť, že dôvodom vylúčujúcim neoprávnenosť zásahu do osobnostných práv je mimo iného okolnosť,
že k zásahu došlo pri výkone zákonom stanoveného práva alebo pri plnení zákonom uloženej právnej
povinnosti. Pokiaľ žalovaní ako poslanci obecného zastupiteľstva navrhli doplniť rokovanie obecného

zastupiteľstva, vykonávali im uloženú zákonnú povinnosť vyplývajúcu z ust. § 25a ods. 4 písm. a/ a
b/ zákona o obecnom zriadení, podľa ktorého žalovaní ako poslanci sú oprávnení najmä obecnému
zastupiteľstvu a ostatným orgánom návrhy a interpelovať starostu a členov obecnej rady vo veciach
týkajúcich sa výkonu ich práce. Pokiaľ teda žalovaní ako poslanci navrhli doplniť program obecného
zastupiteľstva, jednalo sa o výkon ich práva upraveného v zákone o obecnom zastupiteľstve. Návrhom

na doplnenie programu obecného zastupiteľstva vyjadrili svoje názory na veci verejné a táto okolnosť
vylučuje neoprávnenosť zásahu do osobnostných práv žalobcu. Pokiaľ žalovaní v doplnení programu
rokovania obecného zastupiteľstva ohľadom výčitiek postupu žalobcu ako starostu použili pojmy vyššie
uvedené, tieto expresívne vyjadrenia a názory na jeho postup nemožno chápať ako vybočenie z medzí
prípustnej kritiky. Súčasne je nutné pripomenúť, že dotknuté výrazy je potrebné vnímať v kontexte s

obsahom jednania na uvedenej schôdzi i v kontexte s predchádzajúcou kritikou postupu žalobcu ako
starostu. V danom prípade z uvedeného možno vyvodiť, že zo strany žalovaných písomným doplnením
návrhu rokovania obecného zastupiteľstva neboli prekročené medze vecnej kritiky.

Možno preto konštatovať, že nie sú dané žalobcom uvádzané odvolacie dôvody, lebo záver súdu prvého
stupňa, že konaním žalovaných nedošlo k zásahu do osobnostných práv žalobcu treba považovať za

správny. Z tohto dôvodu za nedôvodnú považuje odvolací súd aj námietku žalobcu spočívajúcu v tvrdení
ohľadom nepreskúmateľností rozhodnutia súdu prvého stupňa. Z uvedených dôvodov preto odvolací
súd napadnutý rozsudok podľa § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., podľa
ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania mal úspešný účastník v danom prípade žalovaní,

pretoodvolacísúduložilžalobcovipovinnosťnahradiťžalovanýmtrovyodvolaciehokonaniaspočívajúcev trovách právneho zastúpenia a to za 1 úkon právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu podľa § 10 vyhl.č.
655/2004 Z.z. vychádzajúc z tarifnej hodnoty 1.000 €, pričom základná sadzba tarifnej hodnoty je vo
výške 61,41 € za 1 úkon právnej služby. Základná sadzba tarifnej odmeny je znížená o 50 % na sumu

30,71 €, podľa § 13 ods. 2 citovanej vyhlášky, a teda trovy odvolacieho konania pozostávajú z jedného
úkonu právnej služby v sume 30,71 € za vyjadrenie k odvolaniu, 8,04 € režijný paušál + 20 % DPH vo
výške 7,75 €, teda spolu 46,50 € a pri zastúpení dvoch klientiek je to suma 93 €.

Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.