Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. marec 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/546/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612215860
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6612215860.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Amy Odalošovej v právnej veci
navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova ul. č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598
právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421
protiodporcoviSlovenskárepublika-MinisterstvospravodlivostiSR,Župnénám.13,Bratislava,vkonaní
o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Lučenec č. k. 8C/134/2012-88 zo dňa 30. 01. 2014 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal náhrady
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy zamietol. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa ust.
§ 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len OSP) tak, že odporcovi
náhradu trov konania nepriznáva.
V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že v záujme hospodárnosti konania spojil
postupom podľa § 112 ods. 1 OSP na spoločné konanie veci vedené na Okresnom súde Lučenec pod
sp. zn. 8C/134/2012, 13C/129/2012 a 13C/144/2012 s tým, že konanie o spojených veciach bude ďalej

vedené pod spisovou značkou 8C/134/2012.

Okresný súd vykonal dokazovanie písomnými podaniami účastníkov konania a jednotlivými exekučnými
spismi, pričom zistil, že predmetné konanie súvisí s exekučnými konaniami vedenými na Okresnom
súde Lučenec pod sp. zn. 8Er/811/2009 (8C/134/2012), 9Er/370/2009 (13C/129/2012) a 12Er/442/2010
(13C/144/2012).

Z pripojených exekučných spisov exekučného súdu okresný súd zistil, že: 1/ v exekučnom konaní
vedenom pod sp. zn. 8Er/811/2009 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v exekučnej veci oprávneného (navrhovateľa), doručená exekučnému súdu dňa 26. 08.
2009 bola vybavená tak, že dňa 09. 12. 2009 po predchádzajúcich výzvach adresovaných súdnemu
exekútorovi, exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. 2/ V exekučnom konaní
vedenom pod sp. zn. 9Er/370/2009 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v exekučnej veci oprávneného (navrhovateľa), doručená exekučnému súdu dňa 13. 05.

2009 bola vybavená tak, že po predchádzajúcich výzvach adresovaných súdnemu exekútorovi,
rozhodcovskému súdu a oprávnenému exekučný súd dňa 08. 07. 2011 poveril súdneho exekútora
vykonaním exekúcie. 3/ V exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 12Er/442/2010 žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnej veci oprávneného (navrhovateľa),doručená exekučnému súdu dňa 28. 04. 2010, bola vybavená tak, že exekučný súd po predchádzajúcich
výzvach adresovaných súdnemu exekútorovi a oprávnenému poveril dňa 10. 09. 2010 súdneho
exekútora vykonaním exekúcie.

Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že pokiaľ navrhovateľ
tvrdil, že porušením povinností odporcu bolo nerozhodnutie v zákonom stanovenej lehote o žiadosti
oprávneného o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
tak súd uvádza, že 15 dňová lehota na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie neplatí pokiaľ je

exekučným titulom rozhodnutie rozhodcovského súdu. Zdôraznil, že takáto právna úprava je účinná
od 01. 06. 2011, kedy bol Exekučný poriadok novelizovaný zák. č. 102/2011 Z. z., čo znamená, že
akýkoľvek nárok navrhovateľa vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia
v 15 dňovej lehote v namietaných exekučných konaniach začatých po 01. 06. 2011 nemá oporu v
zákone,pričomdĺžkaexekučnýchkonaníbolaprimeranánáročnostivecí.Vuvedenejsúvislostipoukázal
okresný súd na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 16/02, kde sa uvádza, že „ pri posúdení,

či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave alebo v zákone,
ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného ústavného práva, pretože aj v
týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Pojem „ zbytočné prieťahy“ obsiahnutý
v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na

lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž ani v týchto prípadoch
postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo
možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.“ Z uvedeného podľa okresného
súdu vyplýva, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty, automaticky neznamená prieťahy
v konaní. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o vydanie poverenia na

vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje
osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že sa tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich
režimu spotrebiteľských zmlúv.

Na základe vykonaného dokazovania okresný súd konštatoval, že žalobca nepreukázal v súdnom

konaní existenciu splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady
škody a nemajetkovej ujmy zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., a to: nesprávny úradný postup, vznik ani
výšku skutočnej škody a nemajetkovej ujmy, príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
exekučnéhosúduauplatnenoumajetkovouškodouanemajetkovouujmou,pretožalobuakonedôvodnú
zamietol. Na rozhodnutie o trovách konania okresný súd aplikoval ustanovenie § 142 ods. 1, § 151 ods.

1, 2 OSP.

Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa navrhovateľ v podaní zo dňa 13. 03. 201 odvolal a v
odvolaní uviedol, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP: a/účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, b/rozhodoval vylúčený sudca, c/súd prvého stupňa

vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, d/súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/doteraz zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, f/rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Uvedené odvolacie námietky potom navrhovateľ v odvolaní konkretizoval, pričom okresnému súdu
vytkol, že prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu postupujúc podľa §
101 ods. 2 OSP s odôvodnením, že navrhovateľ sa bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil.
Uviedol, že riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil

súdu listiny spájané s označenými dôvodmi, preto súd nemohol postupovať podľa ust. § 101 ods. 2
OSP a vec prejednať v neprítomnosti navrhovateľa. Ak tak spravil, odňal tým navrhovateľovi právo
konať pred súdom. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku navrhovateľa, že v konaní rozhodoval vylúčený
sudca, navrhovateľ v odvolaní uviedol, že uskutočnil podanie obsiahnuté v texte žaloby, v ktorom
upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom

súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že
krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu podľa navrhovateľa
nič nemení na tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu
považovať za nestranného. Navrhovateľ v odvolaní ďalej uviedol, že okresný súd sa dopustil viacerýchomylov, keď konštatoval, že navrhovateľom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané,
avšak v odôvodnení prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú. Na splnenie zákonnej lehoty,
resp. na konanie bez zbytočných prieťahov a na konanie bez neodôvodnenej nečinnosti exekučného

súdu je podľa názoru navrhovateľa potrebné skúmať nielen samotný moment, kedy exekučný súd
rozhodol o poverení, ale aj moment, kedy poverenie doručil príslušnému súdnemu exekútorovi. Aby
prvostupňový súd mohol konštatovať, že v príslušnom exekučnom konaní sa nevyskytol nesprávny
úradný postup, je potrebné zisťovať aj moment skutočného doručenia riadneho poverenia (rozhodnutia
o žiadosti na vydanie poverenia). K samotnej majetkovej škode navrhovateľ v odvolaní uviedol, že

okresný súd sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberal len škodou, ktorá mala súvisieť so správou
pohľadávky počas nečinnosti súdu, pričom ju opísal ako škodu, ktorá mu vznikla v príčinnej
súvislosti s konaním dlžníka (povinného), odignoroval však všetky tvrdenia navrhovateľa o majetkovej
škode, ktorá mu vnikla v súvislosti s udržaním a správou informačného systému, v súvislosti s
výdavkami na administratívne spracovanie textov, v súvislosti s vyhotovovaním urgencií, s poštovným
a telekomunikačnými výdavkami (urgovanie a kontrola stavu konania na exekučnom súde), preto je

v tejto časti podľa názoru navrhovateľa rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov
a je ho potrebné ako arbitrárne zrušiť. V uvedenej súvislosti navrhovateľ v odvolaní okresnému súdu
vytkol nedostatočné odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku, pričom zdôraznil, že odôvodnenie
rozhodnutia je korelátom práva strany prednášať návrhy a argumenty, aby na ne dostala odpoveď. Je
zároveň zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbritrárny a predpokladom toho, aby s nami mohli

účinne uplatňovať právo na opravné prostriedky.

Navrhovateľ ďalej v odvolaní uviedol, že nesúhlasí ani s tým záverom okresného súdu, že náklady na
správu pohľadávky počas nečinnosti súdu zapríčinil dlžník (povinný), pretože ak by došlo k rozhodnutiu
súdu o návrhu v zákonnej lehote náklady na správu pohľadávky by prešli na súdneho exekútora

a boli by časom pretransformované do podoby trov exekúcie. Dlžník však nemôže byť zaťažený
plnením náhrady nákladov tam, kde tieto vznikli z iného právneho titulu, než je výkon exekúcie
pre nezaplatenie pohľadávky veriteľov. Pravým právnym titulom je v danej veci nesprávny úradný
postup exekučného súdu a za ten dlžník nemôže niesť zodpovednosť. V závere odvolania navrhovateľ
uviedol, že súd vo svojom rozhodnutí nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva

navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR,
ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na rozhodnutie v zákonom stanovenom čase,
keď sám zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenej lehote a pre túto nečinnosť ani
správny úradný postup nenašiel žiadne objektívne udržateľné ospravedlňujúce dôvody. Podľa názoru

navrhovateľa rozhodnutie okresného súdu je vnútorne rozporné, pretože napriek tomu, že súd zistil
porušenie práva, nekonštatoval ho a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie. Práva navrhovateľa boli
porušené prekročením zákonom stanovenej lehoty. Tento fakt podľa navrhovateľa vyplýva z vykonaného
dokazovania,pretosúirelevantnéúvahysúduotom,akéspôsobyjudikovaniapohľadávkysinavrhovateľ
zvolil, navyše rozhodnutia všeobecných súdov sú rovnocenné s rozhodnutiami rozhodcovských súdov.

Na základe uvedených skutočností navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý
rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na opätovné prejednanie.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom odvolaním navrhovateľa
podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a odvolaním napadnutý

rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.

Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že odvolacie dôvody uvedené navrhovateľom v odvolaní
nekorešpondujú s odôvodnením odvolaním napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ navrhovateľ okresnému
súdu vytýka, že jedným rozhodnutím rozhodol o prerušení konania a aj o samotnom predmete konania,

v dôsledku čoho podľa navrhovateľa nastal stav, že v čase podania odvolania proti rozhodnutiu
okresného súdu o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté o prerušení konania, odvolací
súd uvádza, že z odvolaním napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že okresný súd týmto
rozsudkom nerozhodol zároveň aj o návrhu navrhovateľa na prerušenie konania a teda táto
odvolacia námietka navrhovateľa je neopodstatnená. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku navrhovateľa,

že okresný súd mu svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom, keď prejednal vec v jeho
neprítomnosti a v neprítomnosti jeho právneho zástupcu, napriek tomu, že navrhovateľ riadne a včas
požiadal o odročenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil listiny spojené s označenými
dôvodmi, odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu vyplýva, že v návrhu na zrušenie nariadenéhopojednávania navrhovateľ ako dôvod na zrušenie nariadeného pojednávania uviedol, že podal sťažnosť
na Ústavný súd SR týkajúcu sa porušenia jeho práva na zákonného sudcu a nestranný súd, keďže
nesúhlasí s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým Krajský súd v Banskej Bystrici

nevylúčil všetkých sudcov Okresného súdu Lučenec z prejednania a rozhodovania vecí spojených
uznesením sp. zn. 8C/134/2012 na spoločné konanie; žiadne iné dôvody na zrušenie nariadeného
pojednávania navrhovateľ v návrhu na zrušenie nariadeného pojednávania neuviedol, preto okresný súd
správne - z tých istých dôvodov z akých v podstate zamietol návrh na prerušenie konania (samostatným
uznesením), nepristúpil ani k zrušeniu nariadeného pojednávania. Navrhovateľ v odvolaní ďalej tvrdil,

že vo veci konal a rozhodol vylúčený sudca, napriek tomu, že uskutočnil podania obsiahnuté v texte
žalôb, ktorými upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec
pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť.
K uvedenej argumentácii navrhovateľa odvolací súd uvádza, že uznesením č. k. 41NcC/278/2012 zo
dňa 11. 10. 2012 Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol tak, že z prejednania a rozhodovania vecí
spojených uznesením sp. zn. 8C/134/2012 na spoločné konanie nevylúčil JUDr. Jána Šulaja, ale

vylúčil JUDr. Magdalénu Balážovú. Okresný súd Lučenec uvedenú skutočnosť rešpektoval, keď boli
veci sp. zn. 8C/134/2012, 13C/129/2012 a 13C/144/2012 pridelené náhodným výberom spomedzi
ostatných nevylúčených sudcov JUDr. Jánovi Šulajovi, ktorý ich, tak ako bolo vyššie konštatované, spojil
uznesením sp. zn. 8C/134/2012 zo dňa 21. 05. 2013 na spoločné konanie ďalej vedené pod sp. zn.
8C/134/2012. Z uvedeného vyplýva, že odvolacia námietka navrhovateľa, obsahom ktorej je tvrdenie

navrhovateľa, že mu okresný súd odňal možnosť konať pred súdom, je rovnako ako odvolacia námietka
navrhovateľa, že vo veci konal a rozhodoval nezákonný sudca, neopodstatnená.

Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že navrhovateľ v dôvodoch odvolania neuviedol žiadne
odvolacie námietky súvisiace s konkrétnymi dôvodmi odvolaním napadnutého rozhodnutia okresného

súdu, ktorými by vyvrátil správnosť záverov okresného súdu. Podľa ust. § 212 ods. 1 OSP odvolací
súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Nemôže nad rámec odvolacích dôvodov preskúmavať
rozhodnutie okresného súdu. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku vysvetlil,
prečo dospel k záveru, že navrhovateľom uplatnený nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy nie
je preukázaný. Napriek tomu navrhovateľ v rozpore s obsahom odôvodnenia odvolaním napadnutého

rozsudku okresného súdu v odvolaní uvádza, že okresný súd sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberá
len škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas nečinnosti súdu a opisuje ju ako
škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s konaním dlžníka (povinného), pričom súd úplne podľa
navrhovateľa odignoroval všetky tvrdenia navrhovateľa o majetkovej škode, ktorá mu vznikla v súvislosti
so správou informačného systému, v súvislosti s administratívnym spracovaním textov urgencií, v

súvislosti s vyhotovením urgencií, poštovným a telekomunikačnými výdavkami, preto je podľa názoru
navrhovateľa v tejto časti rozhodnutie okresného súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. S
uvedeným tvrdením navrhovateľa nie je možné sa stotožniť, pretože z obsahu odôvodnenia odvolaním
napadnutého rozsudku jasne vyplýva, prečo okresný súd žalobu zamietol. Konštatoval, že nemal
preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu, na základe čoho dospel k záveru, že nebol

preukázaný už prvý predpoklad vzniku škody - navrhovateľom tvrdený nesprávny úradný postup, preto
existenciu ďalších predpokladov vzniku škody ani výšku škody neskúmal berúc do úvahy fakt, že zákon
vyžaduje kumulatívne splnenie všetkých predpokladov vzniku škody. Navrhovateľ v odvolaní vo vzťahu k
uvedeným záverom okresného súdu neuviedol žiadne relevantné odvolacie námietky, z ktorých by bolo
zrejmé v čom je podľa jeho názoru rozhodnutie okresného súdu nesprávne. Naopak v rozpore s dôvodmi

okresného súdu okresnému súdu vytkol, že skúmal škodu len čiastočne a nezaoberal sa výškou škody
v celom uplatnenom rozsahu. Takéto odvolacie námietky navrhovateľa nekorešpondujú s obsahom
odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že
rozhodnutie okresného súdu je vecne správne. Navrhovateľ právne relevantným spôsobom nepreukázal
vznik škody a nemajetkovej ujmy ani to na základe čoho si uplatňuje škodu a nemajetkovú ujmu práve vo

výške uvedenej v petite žaloby. Okresný súd vychádzajúc z tvrdení navrhovateľa obsiahnutých v žalobe
zistilskutkovýstavveci,pričompriposúdenínárokuvychádzalajzpríslušnéhoexekučnéhospisu,ktorýs
danou vecou súvisí. Na základe vykonaných dôkazov dospel okresný súd k záverom, ktorých správnosť
navrhovateľ v odvolaní žiadnym spôsobom nespochybnil. Jeho odvolanie je paušálne, má všeobecný
charakter a z jeho obsahu nevyplýva žiadna právne podkutá argumentácia viažúca sa ku konkrétnej

veci, zodpovedajúca konkrétnemu obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je
vecne správne, preto ho ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na
ust. § 142 ods. 1 OSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, pretože v odvolacom konaní

úspešný odporca si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 OSP).

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné