Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/234/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811201529
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3811201529.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľa W. M., bytom W., M. X.
XXX/X, zastúpeného Q.. Q. S., advokátom so sídlom v W., S. 3, proti odporcovi Slovenská republika
zastúpená Ministerstvom vnútra SR, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o náhradu škody, na odvolenie
odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 25. februára 2013, č.k. 16C/18/2011-77, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcich
v trovách právneho zastúpenia vo výške 245,15 eur k rukám Q.. Q. Hujíka, zástupcu navrhovateľa, do
troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd svojím rozsudkom odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 7595,09 eur s 9%
úrokom z omeškania ročne od 01.12.2010 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Súčasne
odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 1171,13 eur. Z vykonaného

dokazovania okresný súd zistil, že dňa 07.11.2008 v čase okolo 15:55 hod. v katastri obce N. - A., na
pozemku poľovného združenia V. Čauza s názvom A. okres W. došlo pri služobnom zákroku príslušníkov
odboru kriminálnej polície ÚJKP OR PZ Prievidza k náhodnému výstrelu zo služobnej zbrane - pištoľ
VZ82 č. zbrane 141955 patriacej príslušníkovi PZ Q. Dudovi, pri ktorom bol navrhovateľ zasiahnutý
a bola mu spôsobená ťažká ujma na zdraví, a to trieštivá zlomenina pravej stehennej kosti s dobou
liečenia XX mesiacov. Uznesením Ministerstva vnútra SR zo dňa 27.03.2009 bolo trestné stíhanie v
súvislosti s touto vecou , ktoré bolo začaté voči uvedenému príslušníkovi PZ vo veci prečinu ublíženia

na zdraví, zastavené z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.
Zranenie navrhovateľa, proti ktorému zákrok smeroval, bolo vyhodnotené ako nehoda nezavinená
postupom zakročujúcich policajtov. Ich zákrok proti podozrivým bol hodnotený ako správne vykonaný
a použitie donucovacích prostriedkov ako zákonné a oprávnené. Uvedené rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 14.05.2009. Z lekárskeho posudku o bolestnom zo dňa 26.11.2009,
vystavenom V.. M. X., primárom ortopedicko-traumatologického oddelenia NsP Prievidza a V.. C. A.,

lekárom traumatologického oddelenia NsP Prievidza, mal okresný súd preukázané, že hodnotenie
bolestného poškodenia zdravia navrhovateľa zo dňa 7.11.2008 predstavuje spolu 310 bodov, a to
podľa položky z prílohy č. 1 - 162 hlboká strelná rana, chirurgicky ošetrená v počte bodov 25, podľa
položky 188d subtrochantorická zlomenina liečená operačne v počte bodov 260 a podľa položky 232a
paréza n.fibularis v počte bodov 35, čo spolu predstavuje 310 bodov. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní
spísanej dňa 13.7.2010 posudkovým lekárom MUDr. F. A. Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza, mal
okresnýsúdpreukázané,ževýslednámierapoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosť u

navrhovateľa bola zhodnotená v rozsahu 30%, navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 Zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Zo žiadosti navrhovateľa zo dňa 12.11.2010 adresovanej odporcovi
mal okresný súd preukázané, že navrhovateľ voči odporcovi uplatnil nárok na náhradu škody na zdraví v
súvislostisjehopostrelenímdňa7.11.2008prislužobnomzákrokupríslušníkovpolícieORPZvPrievidzi,

v celkovej výške 7932,18 eur. Na uvedenú žiadosť MV SR odpovedalo listom zo dňa 15.12.2010,
v ktorom uviedlo, že uplatnený nárok na náhradu škody neuznáva, pretože použitie donucovacích
prostriedkovbolozhodnotenéakooprávnenéaopodstatnenéasamotnýzákrokpolicajtabolzhodnotený
ako správny a zákonný a zranenie osoby, proti ktorej sa zakročovalo, nebolo zavinené postupom
policajta. Po zhodnotení vyššie uvedeného zisteného skutkového stavu v zmysle citovaných zákonných

ustanovení dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa je v prevažnej časti opodstatnený. Podľa názoru
okresného súdu zodpovednosť štátu, t.j. Slovenskej republiky v zastúpení Ministerstvom vnútra SR
vyplýva v danom prípade z ustanovenia § 78 ods. 5,6 Zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore
v znení platnom do 31.7.2011, v zmysle ktorého štát zodpovedá aj za škody spôsobené policajným
zborom alebo policajtmi, v súvislosti s plnením ich úloh ustanovených týmto zákonom. V danom prípade
sa jedná o objektívnu zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú príslušníkmi PZ, pričom ako liberačné

dôvody sú uvedené, že uvedená zodpovednosť neplatí, ak k spôsobeniu škody došlo v
dôsledku protiprávneho konania osoby alebo oprávneného zákroku policajta. Podľa názoru okresného
súdu z výsledkov vykonaného vyšetrovania v rámci začatého trestného stíhania voči príslušníkovi polície
Jánovi F. v rámci konania vedeného na MV SR ČVS:SKIS 291 IS-2-V-2008 vyplynulo, že k spôsobeniu
škody poškodenému navrhovateľovi Q. F. nedošlo v dôsledku protiprávneho konania tejto osoby, t.j.

navrhovateľa, ale v dôsledku nehody nezavinenej postupom zakročujúcich policajtov a
takisto nezavinenej zo strany poškodeného navrhovateľa . Uvedené je zrejmé zo svedeckej výpovede
príslušníkovpolícieJánaF.aJ.W.,akoizvýpovedesamotnéhonavrhovateľaasvedka R.H.,ktorí
vo svojej výpovedi uviedli, že v čase, keď došlo k výstrelu zo zbrane príslušníka polície Q. F., navrhovateľ
na základe pokynov príslušníkov polície ležal bezbranne na zemi, čiže plnil pokyny príslušníkov polície,

preto nemohlo dôjsť k spôsobeniu uvedenej škody v dôsledku protiprávneho konania navrhovateľa.
Z výsledkov vyšetrovania taktiež nesporne vyplýva, že k spôsobeniu škody na zdraví navrhovateľa
výstrelom zo služobnej zbrane príslušníka polície Q. F. nedošlo ani v dôsledku oprávneného zákroku
policajta, pretože použitie uvedenej zbrane nebolo zo strany príslušníka polície cielené, v úmysle
zakročiť voči poškodenému navrhovateľovi v súvislosti s jeho prípadnou protiprávnou činnosťou, ale

použitie tejto služobnej zbrane bolo náhodné, nezavinené zo strany príslušníka polície a nezavinené
i zo strany poškodeného navrhovateľa, a preto v žiadnom prípade zo strany príslušníka
polície použitím tejto zbrane vo vzťahu k navrhovateľovi ako poškodenému nešlo o
oprávnený zákrok policajta. Preto v danom prípade Slovenská republika, t.j. štát, zodpovedá za škodu
spôsobenú príslušníkom PZ vo vzťahu k navrhovateľovi v zmysle § 78 ods. 5 zákona č. 171/1993 Z.z.

o Policajnom zbore a nejde o zodpovednosť štátu vo vzťahu k navrhovateľovi v zmysle ustanovení
Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania ďalej nesporne vyplýva, že v súvislosti s uvedenou
škodovou udalosťou došlo u navrhovateľa k poškodeniu zdravia vo vyššie uvedenom rozsahu. Keďže
zákon č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore nestanovuje jednotlivé druhy nárokov na náhradu škody
poškodených v prípade, ak ku škode došlo v súvislosti s plnením úloh príslušníkov polície, podľa názoru

súdu sa na druhy týchto nárokov vzťahujú všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to § 442
a nasl. Občianskeho zákonníka. V danom prípade si navrhovateľ uplatnil nárok na bolestné, ktorý nárok
bol podľa názoru súdu uplatnený v súlade s § 444 Občianskeho zákonníka. Z lekárskeho posudku o
bolestnom z 26.11.2009 nesporne vyplýva, že v súvislosti s poškodením zdravia navrhovateľa
z 7.11.2008 mu bolo priznané z titulu bolestného 310 bodov, pričom v zmysle § 5 ods. 2 zákona č.

437/2004 Z.z. výška náhrady za bolesť sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca
v hospodárstve za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku
1. Vdanomprípadenároknanáhradubolestnéhovznikolpovystavenílekárskehoposudkuobolestnom,
t.j. v roku 2009, pričom výška náhrady za bolesť sa potom určuje za kalendárny rok predchádzajúci
tomuto roku, t.j. za rok 2008, ktorá výška náhrady za bolesť v zmysle opatrenia MZ SR vydaného

v oznámení 186/2008 Z.z. predstavovala 402,92 Sk, čo pri počte 310 bodov predstavuje 124.905,20
Sk a v prepočte na euro 4146,09 eur. Navrhovateľ si nesprávne z titulu bolestného potom uplatnil
nárok na zaplatenie 4483,- eur, preto okresný súd jeho návrh v prevyšujúcej časti v súvislosti s týmto
nárokom ako neopodstatnený zamietol. Navrhovateľ si ďalej v konaní uplatnil nárok na náhradu za
stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti, na ktorý nárok má nárok v zmysle § 446

Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého náhrada za stratu na zárobku počas PN poškodeného sa
posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných predpisov o
sociálnom poistení. Občiansky zákonník v danom ustanovení teda odkazuje na ustanovenia Zákona
o sociálnom poistení, ktorý upravuje nárok na úrazový príplatok v § 85 až 87 citovaného zákona. Vzmysle § 87 cit. zákona suma úrazového príplatku je 55% denného vymeriavacieho základu (určeného
podľa § 84 cit. zákona) od 1.dňa dočasnej PN do 3. dňa tejto dočasnej pracovnej neschopnosti, a vo
výške 25% denného vymeriavacieho základu (určeného podľa § 84 cit. zákona), od 4. dňa dočasnej PN

vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Z potvrdenia lekárky MUDr. Z. D.
zo dňa 19.2.2013 mal súd preukázané, že navrhovateľ bol PN v súvislosti s nepracovným
úrazom z 7.11.2008 prvýkrát v období od 7.11.2008 do 2.11.2009 a následne v období od 10.1.2011 do
24.3.2011. V danom prípade si navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu za stratu na zárobku počas PN
celkovo za 349 dní, pričom za prvé tri dni uvedenej PN mu potom prislúcha nárok na náhradu za stratu

na zárobku počas PN /úrazový príplatok/ vo výške 55% denného vymeriavacieho základu, ktorý podľa
potvrdenia od vtedajšieho zamestnávateľa navrhovateľa HBP, a.s. z 7.9.2009 predstavoval 525,7377
Sk /v prepočte 17,451 eur/, t.j. 9,597 x 3 dni, čo predstavuje 28,79 eur, za ďalších 346 dní pracovnej
neschopnosti 25% denného vymeriavacieho základu 17,451, t.j. 4,362 x 346 dní, čo predstavuje 1509,43
eur a spolu náhrada za stratu na zárobku počas PN potom predstavuje 1538,22 eur, v ktorej časti
súd považoval návrh navrhovateľa v celom rozsahu za opodstatnený. Navrhovateľ si ďalej uplatnil v

konaní uplatnil v súlade s § 447b Občianskeho zákonníka nárok na jednorazové vyrovnanie, ktorého
suma sa v zmysle citovaného ustanovenia určí podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.
Jednorazové vyrovnanie je upravené v § 90 a 91 Zákona č. 461/2003 Z.z., pričom v zmysle § 91 sa
suma jednorazového vyrovnania určí ako súčin 365-násobku denného vymeriavacieho základu a
koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti

a čísla 100. V danom prípade daný koeficient predstavuje 0,30 (podiel 30%-ného poklesu pracovnej
činnosti a čísla 100) krát 17,45, t.j. denný vymeriavací základ, čo predstavuje 5,235 eur x 365, čo
predstavuje 1910,775, t.j. po zaokrúhlení 1910,78 eur. Keďže z titulu tohto nároku navrhovateľ žiadal
priznať 1910,88 eur, súd v prevyšujúcej časti jeho návrh v tejto časti zamietol. Súdom priznaná náhrada
škody navrhovateľovi potom predstavuje spolu 7595,09 eur (4146,09 eur z titulu bolestného, 1538,22 eur

ztitulunáhradyzastratunazárobkupočasPN/úrazovéhopríplatku/a1910,78eurztitulujednorazového
vyrovnania), v ktorej časti okresný súd návrh navrhovateľa považoval za opodstatnený a v
prevyšujúcej časti ho ako neopodstatnený zamietol. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ vyzval odporcu
na náhradu škody prvýkrát v liste zo dňa 12.11.2010, v súlade s § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka
priznal navrhovateľovi i nárok na úroky z omeškania, výška ktorých bola uplatnená v súlade s § 3

Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov, a to počnúc 1.12.2010 do zaplatenia,
zo súdom priznanej istiny a v prevyšujúcej časti návrh zamietol. V súvislosti so vznesenou námietkou
premlčania zo strany odporcu uviedol, že navrhovateľom uplatnené nároky na náhradu škody v danom
prípade nepovažoval za premlčané. V danom prípade platí dvojročná premlčacia doba podľa § 106 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka, ktorá plynie odo dňa, kedy sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu

zodpovedá. V súvislosti s uplatneným nárokom na bolestné sa navrhovateľ mohol dozvedieť o škode, t.j.
o výške bolestného, keď u neho došlo k ukončeniu liečebného procesu a po ustálení zdravotného stavu
navrhovateľa, k čomu došlo po ukončení prvej PN v novembri 2009, a keďže predmetná žaloba
bola podaná na súd vo februári 2011, okresný súd konštatoval, že nárok navrhovateľa nie je premlčaný.
Čo sa týka premlčacej doby v súvislosti s uplatneným nárokom na jednorazové vyrovnanie, keďže

výška tohto nároku závisí od miery poklesu pracovnej činnosti poškodeného, potom premlčacia doba
na uplatnenie uvedeného nároku na jednorazové vyrovnanie plynie od posúdenia miery schopnosti
vykonávať túto pracovnú činnosť, čo bolo v danom prípade posúdené vystavením odborného posudku
o invalidite Sociálnou poisťovňou dňa 13.7.2010, a keďže návrh na súd bol podaný dňa 4.2.2011, ani
tento nárok nie je premlčaný. Čo sa týka nároku na náhradu za stratu na zárobku počas PN (úrazový

príplatok), keďže jeho výška závisí od celkovej dĺžky doby PN a od výšky vymeriavacieho základu, v
danom prípade premlčacia doba začala plynúť navrhovateľovi až po ukončení prvej PN v súvislosti s
poškodením zdravia, t.j. 3.11.2009, a keďže návrh na súd bol podaný dňa 4.2.2011, ani tento nárok nie
jepremlčaný.Pretookresnýsúdnavznesenúnámietkupremlčaniazostranyodporcuakonanedôvodnú
neprihliadal.Právnesvojerozhodnutieodôvodnilust.§78zákonač.171/1993Z.z.. §444, §446,§447,

§ 447b, § 100 ods. 1, § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 90, § 91, § 85, § 87 zákona č. 461/2003
Z.z., § 5 zákona č. 437/2004, . O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a
navrhovateľovi priznal náhradu trov konania v rozsahu čistého úspechu v konaní. Navrhovateľ sa
domáhal proti odporcovi celkovej náhrady škody vo výške 7932,18 eur, okresný súd mu priznal nárok
na zaplatenie spolu 7595,09 eur, z čoho vyplýva, že navrhovateľ mal v konaní 95,75% úspech a 4,25 %

neúspech, v dôsledku čoho čistý úspech navrhovateľa predstavuje 91,50 %. Opodstatnene uplatnené
trovy konania navrhovateľom okresný súd považoval trovy konania z titulu náhrady ušlej mzdy za účasť
na pojednávaní v dňoch 6.7.2012 vo výške 24,98 eur a 18.2.2013 vo výške 25,20 eur a z titulu hotového
výdavku za vystavenie lekárskeho potvrdenia vo výške 5, -eur, čo predstavuje spolu 55,36 eur, a keďžečistý úspech navrhovateľa predstavoval 91,50 %, priznal mu z titulu uvedených nákladov sumu
50,65 eur. Za opodstatnené okresný súd ďalej považoval trovy právneho zastúpenia za 5 úkonov právnej
pomoci á 237,34 eur (prevzatie veci, návrh, 3x účasť na pojednávaní v dňoch 7.6.2012, 18.2.2013 a

25.2.2013) plus 1x režijný paušál á 7,21 eur za úkon z roku 2010 - prevzatie veci, 1x režijný paušálá
7,41 eur za žalobu v roku 2011, 1x režijný paušál á 7,63 eur za účasť na pojednávaní v roku 2012,
plus 2 x režijný paušál po 7,81 eur za účasť na pojednávaniach v roku 2013, t.j. spolu trovy právneho
zastúpenia vo výške 1224,57 eur, čo pri rozsahu čistého úspechu 91,50 % potom predstavuje 1120,48
eur. Celkové trovy navrhovateľa potom predstavujú 1171,13 eur, ktoré mu je povinný nahradiť odporca,

keďže bol v konaní v prevažnej časti neúspešný. Za neopodstatnene uplatnené trovy konania považoval
trovy právneho zastúpenia za písomné podanie protistrane, t.j. žiadosť o náhradu škody z 12.11.2010,
ktorá odmena za takýto úkon v zmysle § 14 ods. 1 písm. c/ Zák. č. 655/2004 Z.z. v znení platnom do
31.5.2009 bola s účinnosťou od 1.6.2009 zrušená.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca a domáhal sa, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrh v celom rozsahu zamietol. Uplatnil odvolací

dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. a dôvodil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zdôraznil nedostatok jeho pasívnej legitimácie. Tvrdil, že
náhrada škody, ktorej sa navrhovateľ domáha je v zmysle právnej teórie a súdnej praxe nemajetkovou
ujmou, ktorú možno uplatniť buď v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. alebo v zmysle Občianskeho
zákonníka. Zákon č. 171/1993 Z.z. nie je možné v tomto prípade aplikovať, nakoľko výslovne hovorí o

náhrade škody, teda vecnej škody a nemajetkovú ujmu, ktorú navrhovateľ uplatňuje mal uplatňovať v
zmysle všeobecných ustanovení o náhrade škody podľa Občianskeho zákonníka od Ministerstva vnútra
SR. Namietal nedostatok právomoci civilného súdu preskúmavať postup orgánu činnom v trestnom
konaní a mal za to, že súd je povinný vychádzať zo záverov Sekcie kontroly a inšpekčnej služby
Ministerstva vnútra SR a z ich vyšetrovacieho spisu v ktorom sa uvádza, že v postupe policajtov nebolo

zistené žiadne pochybenie, ich zákrok bol zákonne oprávnený a bol hodnotený ako správne vykonaný
a použitie donucovacích prostriedkov bolo vyhodnotené ako zákonné a oprávnené. K zraneniu osoby
došlo v dôsledku nehody nezavinenej postupom zakročujúcich policajtov. Poukázal na skutočnosť, že
navrhovateľ bol v súvislosti s predmetným zákrokom Okresným súdom Prievidza uznaný vinným zo
spáchania trestného činu uvedeného v rozsudku, sp. zn. 3T/71/2009 z 22.04.2009 za čo mu bol uložený

trest.Kzraneniunavrhovateľatedadošlopočasoprávnenéhozákrokupolicajtavdôsledkuprotiprávneho
konanianavrhovateľa,čímsapodľajehonázoruvylučujeopodstatnenosťnavrhovateľompožadovaného
nároku. Uviedol, že súd prvého stupňa vyložil závery kompetentných orgánov účelovo v prospech
navrhovateľa. Považoval za dôvodnú i námietku premlčania, ktorú vzniesol, keď mal za to, že premlčacia
doba uplynula dňom 08.11.2010 s poukazom na § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď k ujme na

zdravínavrhovateľadošlodňa07.11.2008čížeužvtentodeňvedelnavrhovateľktozaškoduzodpovedá
atiežvedel,žemubolaspôsobenáujmakeďžebolpostrelený,apretonesúhlasísvýkladomsúduprvého
stupňa ohľadom plynutia premlčacej doby a trvá na tom, že návrh bol podaný po uplynutí premlčacej
doby, oneskorene. Namietal i navrhovateľom uplatnené úroky z omeškania, keď v zmysle ustálenej
judikatúry v obdobných prípadoch sa úroky z omeškania v prípade nemajetkovej ujmy priznávajú až na

základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba splnenia až uplynutím tejto doby dochádza k
omeškaniu. Priznané úroky z omeškania, ako aj začiatok lehoty od kedy sa údajne odporca mal dostať
do omeškania je v rozpore s objektívnym právom. Podotkol, že navrhovateľ skončil pracovný pomer dňa
31.09.2009 nakoľko bol uzavretý na dobu určitú a pokiaľ súd priznal navrhovateľovi náhradu straty na
zárobku za obdobie 346 dní, teda i v čase, keď nebol zamestnancom, považuje to za neopodstatnené a

v rozpore s objektívnym právom. Dožadoval sa zohľadniť spoluzavinenie navrhovateľa na jeho zranení s
ktorou námietkou sa súd prvého stupňa nezaoberal pričom je evidentné, že k zraneniu vo výraznej miere
prispel navrhovateľ, keďže výzvy polície neuposlúchol. Poukazoval na článok 46 Ústavy SR , článok 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a uviedol, že odôvodnenie rozsudku
súdu prvého stupňa, ktorým bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy spolu s úrokom z omeškania

považuje za formalistické, svojvoľné, arbitrárne a priznaná náhrada voči nemu je neopodstatnená,
nedostatočne odôvodnená a v rozpore s vykonaným dokazovaním.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je zákonné, riadne
odôvodnené, nevyznačuje sa žiadnymi rozpormi medzi právnymi závermi súdu a skutkovými tvrdeniami,

dostatočne uvádza dôvody na ktorých je založené, obsahuje jasné a zrozumiteľné odôvodnenie spoukazom na príslušné ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov, je presvedčivé a teda
je preskúmateľné odvolacím súdom a nemôže zakladať porušenie práva na súdnu ochranu. V žiadnom
prípade sa nejedná o rozhodnutie arbitrárne, formalistické a svojvoľné. K námietke odporcu o absencií

právomoci súdu na prejednanie jeho návrhu uviedol, že pokiaľ by súd takto postupoval došlo by k
odopretiu spravodlivosti, pretože na ochranu svojich práv a právom chránených záujmov nemá iný
prostriedokakojeobčianskesúdnekonanie.PoukázalnajudikatúruEurópskehosúdupreľudsképráva,
z ktorej vyplýva, že je povinnosťou štátnych orgánov chrániť život a zdravie osôb, ktoré sú zadržané
vo väzbe či vo výkone trestu odňatia slobody. Zodpovednosť štátu za poškodenie života a zdravia je

pritom prísne objektívne. Objektívnej zodpovednosti by sa odporca mohol zbaviť iba v prípade, že by
boli naplnené niektoré z liberačných dôvodov, čo nebol prípad jeho veci. Za významné v danej veci
považoval predovšetkým tú skutočnosť, že bol zranený výstrelom zo zbrane príslušníka policajného
zboru v čase, keď už bol „v moci štátnych orgánov“, ležal na mieste, ktoré mu príslušník určil tak, ako
mu prikázal nekládol žiaden odpor, nehýbal sa, nerozprával a de facto i de jure bol už zatknutý. Výstrel
zo zbrane príslušníka policajného zboru ho nezasiahol, keď utekal alebo sa bránil zatknutiu či kládol

odpor ale potom ako uposlúchol príkazy príslušníka policajného zboru a bez pohybu ležal na mieste,
ktoré mu určil. Preto je správny záver súdu prvého stupňa, že náhodný výstrel zo zbrane príslušníka
policajného zboru v čase, keď zadržaná osoba bez pohybu leží na mieste, ktoré jej tento príslušník
určil, nemôže byť oprávneným zákrokom v zmysle liberačného dôvodu podľa zákona o policajnom
zbore, nakoľko nešlo o žiaden zákrok voči jeho osobe. Naplnený nebol ani druhý liberačný dôvod,

pretože si zranenie nespôsobil úmyselne, ležal nehybne na zemi a nemohol k svojmu zraneniu vôbec
prispieť, pričom z obsahu vyšetrovacieho spisu ani v tomto súdnom konaní nevyplýva, že by k jeho
zraneniu došlo inak. Preto nemôže byť ani za zranenie spoluzodpovedný, a nie je daný zákonný dôvod
prihliadať na mieru jeho zavinenia pri určovaní výšky škody. Zdôraznil, že súd prvého stupňa rešpektoval
výsledky inšpekcie Ministerstva vnútra SR, ktorej cieľom a motívom bolo posúdenie zákroku policajta

a vyvodenie jeho zodpovednosti za jeho zranenie. To že bol jeho postup posúdený ako zákonný má
svoj odraz v tom, že nebol za jeho zranenie tento príslušník nijako postihnutý. Štát to však neliberuje,
pretože zo spisu samotnej inšpekcie vyplýva, že táto nešťastná udalosť bola vyhodnotená ako nehoda,
čo nemôže zbaviť odporcu objektívnej zodpovednosti. Zdôraznil, že súd v občianskoprávnom konaní
je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, či bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný

správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal nie je však viazaný dôvodmi
takéhoto rozhodnutia (R22/1979). Civilný súd však nie je viazaný oslobodzujúcim rozsudkom vydanom
v trestnom konaní, viazaný je len rozsudkom odcudzujúcim a mal by zohľadňovať aj iné rozhodnutia
predchádzajúce jeho vydaniu (R58/1966). Preto nemožno hovoriť o povinnosti civilného súdu riadiť sa
výsledkami kontroly sekcie niektorého z ministerstiev. Argumenty odporcu spochybňujúce výšku jeho

nárokov úrokov z omeškania považuje za nesprávne a v celom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením
súdu prvého stupňa. Uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 245,15 eur.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania jeho dôvodov , bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je
potrebné v napadnutej časti vo výroku, ktorým bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi

7595,09 eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 01.12.2010 do zaplatenia potvrdiť podľa § 219 ods.
1 O.s.p. ako vecne správny.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní odporcom
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa.
Odvolacie námietky odporcu boli totožné s námietkami, ktoré uplatnil odporca pred súdom prvého

stupňa. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vyhodnotil dôkazy v konaní
vykonané každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil z akých dôvodov a ktoré tvrdenia
účastníkovmalzapreukázané,aktorénie,uviedolsvojeskutkovézistenia,ktorézdokazovaniavyplynuli
a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Rozhodnutie súdu prvého stupňa
zodpovedá požiadavkám ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Námietky odporcu uvedené v podanom odvolaní

preto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní totiž neboli preukázané
také skutočnosti ani tvrdené také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo
veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa a v
podrobnostiach nájde v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje.Na doplnenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací dodáva nasledovné:

V danej veci sa navrhovateľ proti odporcovi domáhal náhrady škody spočívajúcej v bolestnom, náhrade
za stratu na zárobku počas trvania práceneschopnosti, nároku na jednorazové vyrovnanie s poukazom

na § 78 zákona č. 171/1993 Z.z.. Mylne potom odporca opakovane a z viacerých pohľadov argumentoval
judikatúrou a právnom teóriou týkajúcou sa náhrady nemajetkovej ujmy, ktorý nárok nebol predmetom
tohto súdneho konania.

Pokiaľ odporca spochybňoval svoju pasívnu legitimáciu v tomto súdnom konaní, odvolací súd môže len
poukázať na znenie ust. § 78 ods.5, ods. 7 veta prvá zákona č. 171/1993, z ktorého vyplýva, že
štát zodpovedá aj za škody spôsobené Policajným zborom alebo policajtmi v súvislosti splnením ich úloh

ustanovenýchtýmtozákonom;toneplatíakkspôsobeniuškodydošlovdôsledku protiprávnehokonania
osoby alebo oprávneného zákroku policajta. Náhradu škody poskytuje v zastúpení štátu ministerstvo.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva , že pasívna legitimácia odporcu - Slovenskej republiky
je nespochybniteľná. Posúdenie, ktorý orgán je príslušný konať v danej veci mene štátu má procesný
význam z hľadiska predmetu sporu. Otázka, ktorý orgán štátu vzhľadom na obsah a povahu daného

sporu má v mene odporcu konať nie je otázkou pasívnej legitimácie, ale má povahu procesnej
podmienky konania, ktorú je povinný vyriešiť súd.

Podľa§79ods.1veta5O.s.p.akjeúčastníkomštát,návrhmusíobsahovaťoznačenieštátuaoznačenie
príslušného orgánu, ktorý bude za štát konať. Ani v prípade, že by navrhovateľ neoznačil správne štátny
orgán, ktorý koná v mene štátu je súd povinný v záujme rýchleho vedenia konania konať s orgánom,

ktorý je oprávnený v týchto vzťahoch menom štátu vystupovať.

Podľa § 21 ods. 4 veta 1 O.s.p. za štát pred súdom koná štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej
osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného predpisu.

Z ust. § 11 zákona č. 575/2001 Z.z. vyplýva, že Ministerstvo vnútra SR je ústredným orgánom štátnej
správy pre policajný zbor a hasičský zbor.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd námietku odporcu ohľadne nedostatku jeho pasívnej legitimácie
nepovažoval za dôvodná.

K tvrdeniu odporcu ohľadne nedostatku právomoci súdu v občianskom súdnom konaní preskúmavať
závery Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR v konaní ČVS:SKIS-291/IS-2-V-2008
z 27.03.2009, odvolací súd udáva, že predmetom tohto konania nebola prieskumná činnosť záverov

Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR súdom . Vyšetrovací spis uvedenej sekcie
súd v tomto občianskoprávnom konaní použil len ako jeden z listinných dôkazov, z ktorého vychádzal pri
zisťovaní skutkového stavu danej veci. Zdôrazňuje, že Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva
vnútra SR v konaní ČVS:SKIS-291/IS-2-V-2008 sa zaoberala výlučne zodpovednosťou príslušníka
policajného zboru vo veci prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) trestného zákona,

ku ktorému došlo pri služobnom zákroku náhodným výstrelom z jeho služobnej zbrane, pri ktorom bol
zasiahnutý navrhovateľ a bola mu spôsobená ťažká ujma na zdraví z dobou liečenia 12 mesiacov.
Súd prvého stupňa ani odvolací súd sa tohto záveru nedotýkal, naopak z uvedeného záveru a zo
skutkových zistení Sekciou kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR v tomto súdnom
konaní vychádzal pri posudzovaní zodpovednosti odporcu za škodu spôsobenú navrhovateľovi. Pokiaľ

potom odporca tvrdil, že súd prvého stupňa preskúmaval postup orgánov činného v trestnom konaní,
toto tvrdenie pravdivé nebolo.

Je však potrebné k tvrdeniu odporcu, že súd je v občianskoprávnom konaní viazaný závermi Sekcie
kontrolnejinšpekčnejslužbyMinisterstvavnútraSRuvedenýmivodôvodneníjehorozhodnutia,uviesťže
súd je v občianskom súdnom konaní viazaný iba výrokom o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupokalebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov a tým, kto ho spáchal , nie je viazaný
dôvodmi takéhoto rozhodnutia ani rozsahom škody. Súd v občianskoprávnom konaní nie je viazaný ani
oslobodzujúcim rozsudkom vydaným v trestnom konaní je viazaný len rozsudkom odsudzujúcim. Nie

je potom správny záver odporcu, že by súd v občianskoprávnom konaní bol viazaný dôvodmi prijatými
Sekciou kontroly a inšpekcie služby Ministerstva vnútra SR, toto jeho tvrdenie nemá oporu v zákone.

Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú odporcom, námietku týkajúcu sa úrokov z omeškania a
námietku ohľadne výpočtu náhrady škody priznanej navrhovateľovi spočívajúcej v strate na zárobku
počas pracovnej neschopnosti navrhovateľa , odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu

prvého stupňa v daných otázkach, ktoré odporca uplatňoval už v priebehu konania na súde prvého
stupňa, ktorý sa s týmito námietkami správne vysporiadal. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje
so správnymi závermi súdu prvého stupňa ohľadne týchto námietok.

K tej časti odvolania, v ktorej odporca poukazuje na spoluzavinenie navrhovateľa pri vzniku škody
odvolací súd poznamenáva, že priamou príčinou zranenia navrhovateľa bola nehoda - náhodný výstrel
zo služobnej zbrane príslušníka PZ a to za situácie, keď navrhovateľ ležal nehybne na zemi po

uposlúchnutí príkazu príslušníka PZ nekládol žiaden odpor, nehýbal sa, nerozprával. Vzhľadom na takto
zistený nesporný dejový priebeh vzniku škody na zdraví navrhovateľa , nie je možné ustáliť , že škoda
na zdraví navrhovateľa v danej veci vznikla spoluzavinením navrhovateľa .

Ztýchtodôvodovkrajskýsúdrozsudokokresnéhosúduvnapadnutejčastivrátanerozhodnutiaotrovách
prvostupňového konania , ktorých výška nebola odvolateľom spochybnená , ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 a úspešnému
navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania. Trovy odvolacieho konania spočívajú
v trovách právneho zastúpenia navrhovateľa a predstavujú odmenu za jeden úkon právnej pomoci -
písomné vyjadrenie k odvolaniu vo výške 237,34 eur a jedenkrát režijný paušál 7,81 eur, spolu 245,15
eur podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b), § 16 ods. 3 zákona č. 655/2004 Z.z.

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .