Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. február 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/2/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612200600
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5612200600.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar

Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcu:
EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného
splnomocneným zástupcom TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36
613 843, proti žalovanej: L. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. B. XXX, okres C. L., zastúpenej
JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom v C., J. B. X/A, za účasti vedľajšieho účastníka na
strane žalovanej Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Námestie
legionárov 5, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom v C., J. B.

X/A, o zaplatenie 7.057,02 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu, žalovanej a vedľajšieho účastníka
na strane žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 10C/68/2012-137 zo dňa
28.04.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním, ktorým žalobu zamietol,
p o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním, ktorým žalovanej priznal náhradu

trov konania vo výške 493,55 eur, ktoré je žalobca povinný zaplatiť advokátovi žalovanej do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku, ktorým vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej náhradu trov konania
nepriznal, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd žalobu zamietol. Žalovanej priznal náhradu trov konania vo
výške 493,55 Eur, ktoré je žalobca povinný zaplatiť advokátovi žalovanej do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Súd prvého stupňa svoj rozsudok odôvodnil poukazom na vykonané dokazovanie, na základe ktorého

dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom:

Žalovaná a jej manžel F. Q. ako spoludlžníci a Všeobecná úverová banka, a. s. ako veriteľ uzatvorili
dňa 17. 7. 2006 zmluvu o poskytnutí flexipôžičky, na základe ktorej bol dlžníkom poskytnutý úver vo
výške 141.000 Sk, s lehotou splatnosti 60 mesiacov, výškou úrokovej sadzby 19,9 % ročne a výškou
mesačnej splátky 3649,86 Sk. Účastníci zmluvy si zároveň dojednali poplatok za poskytnutie úveru
750,- Sk, poplatok za prvú upomienku 200,- Sk, poplatok za vedenie úverového účtu 40,- Sk mesačne,

poplatok za poistenie úveru 99,- Sk mesačne, poplatok za ďalšiu upomienku 1.000,- Sk. Pôžička bola
poskytnutá dlžníkom na základe žiadosti o flexipôžičku zo dňa 17.07.2006. Dlžníkom bolo bankou
oznámené splnenie obchodných podmienok pre čerpanie flexipôžičky dňa 17.07.2006.Dňa 14.02.2011 uzatvorila Všeobecná úverová banka, a. s. ako postupca a žalobca ako postupník
zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetnom ktorej bolo aj postúpenie pohľadávky voči žalovanej a F.
Q. v celkovej výške 7.057,02 Eur, pozostávajúcej z istiny vo výške 3.927,17 Eur, úroku vo výške 2.464,82

Eur, úroku z omeškania vo výške 596,93 Eur a poplatkov vo výške 68,10 Eur. Podľa údaju v prílohe k
zmluve o postúpení pohľadávok, nastala splatnosť pohľadávky k 31.01.2008.
F. Q. zomrel dňa XX.XX.XXXX. Pohľadávka žalobcu v rámci dedičského konania nebola vyporiadavaná.
Dedičmi po nebohom boli L. Q., L. D. a F. Q., ktorí dedičstvo nadobudli každý v 1/3-ine a podľa pomeru
k hodnote nadobúdanému majetku nadobudli aj pasíva.

Dňa 23.10.2011 podpísala žalovaná so žalobcom dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku, v ktorej uznala čo do dôvodu a výšky záväzok voči žalobcovi, vzniknutý na základe zmluvy
uzatvorenej s pôvodným veriteľom VÚB, a. s. na základe zmluvy zo dňa 17.07.2006, kde dlžná suma
pozostáva z istiny vo výške 3.927,17 Eur a príslušenstva podľa zmluvy a nákladov na inkasné konanie vo
výške 150,- Eur. V článku 3) Dohody, označenom ako „Forma splatenia záväzku“, bod 3.1. je uvedené,
že osoby uvedené v zmluve vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy
vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.
januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na

povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere ( § 497).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 25 ods. l zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v ods. 2 neustanovuje inak.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31. 12.
2007 (ďalej len „zákon o SÚ“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej

platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b) zákona o SÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone

ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 558 Občianskeho
zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa,

že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten,
kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, nakoľko
žalovaná a vedľajší účastník na strane žalovanej vzniesli námietku premlčania, ktorú súd považoval za
dôvodnú. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že Všeobecná úverová banka, a. s. ako

veriteľ a žalovaná a F. Q. ako spoludlžníci uzatvorili dňa 17.07.2006 zmluvu o poskytnutí flexipôžičky,
na základe ktorej bol dlžníkom poskytnutý úver vo výške 141.000,- Sk, ktorý sa zaviazali splatiť 60-
timi mesačnými splátkami vo výške 3.649,86 Sk. Keďže zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom a
spotrebiteľmi, jednalo sa o zmluvu spotrebiteľskú. Vzhľadom na charakter a obsah zmluvy sa jednalo
o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní mal súd preukázanú zo

zmluvy o postúpení pohľadávok, uzatvorenej medzi Všeobecnou úverovou bankou, a. s. a žalobcom
dňa 14.02.2011, predmetom ktorej bol aj postúpenie žalovanej pohľadávky. Nakoľko žalovaná a vedľajší
účastník na jej strane vzniesli námietku premlčania, súd skúmal, kedy sa stala pohľadávka splatnou a
či žalovaný nárok bol uplatnený na súde v priebehu plynutia premlčacej doby. Keďže medzi právnympredchodcom žalobcu a žalovanou vznikol spotrebiteľský právny vzťah, v zmysle ustanovenia § 52
ods. 2 Občianskeho zákonníka sa dĺžka premlčacej doby spravuje občianskoprávnymi predpismi, teda
je trojročná. Medzi účastníkmi konania nebol sporný dátum splatnosti žalovanej pohľadávky, ktorý

vyplynul aj z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok. Podľa tvrdení žalobcu, ktoré žalovaná a vedľajší
účastník na strane žalovanej nespochybnili, pohľadávka žalobcu sa stala splatnou dňa 31.01.2008.
Sporný bol právny dôvod, na základe ktorého došlo k splatnosti pohľadávky. Žalobca v podanej žalobe
tvrdil, že jeho právny predchodca zmluvu vypovedal. Rovnako na súdnom pojednávaní právny zástupca
žalobcu uviedol, že k splatnosti úveru došlo na základe výpovede, k 31.01.2008. V doplnení žaloby však

žalobca tvrdil, že pôvodný veriteľ od zmluvy odstúpil podaním zo dňa 27.12.2007. Vzhľadom na dĺžku
premlčacej doby, dátum splatnosti dlhu, ktorý nebol medzi účastníkmi sporný a dátum uplatnenia nároku
na súde, súd nepovažoval za hospodárne vykonávať ďalšie dokazovanie na preukázanie právneho
dôvodu splatnosti dlhu keď, navyše, žalobca súdu oznámil, že výpoveďou zmluvy nedisponuje. Keďže
k premlčaniu dlhu došlo uplynutím trojročnej premlčacej doby, t. j. 31.01.2011 a žaloba bola na
súde podaná dňa 23.01.2012, je žalovaný nárok premlčaný. Žalovaná síce dňa 23.10.2011 podpísala

dohodu o splátkach a uznaní záväzku, avšak v tom čase už bol jej dlh premlčaný. Uznanie dlhu ako
jednostranný právny úkon zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že dlh v čase uznania trval. Na
nastúpenie právnych účinkov uznania dlhu je potrebné, aby dlžník písomne uznal, že zaplatí svoj dlh,
určený čo do dôvodu a výšky. Uznaný môže byť aj dlh premlčaný, takéto uznanie však zakladá právnu
domnienku existencie dlhu v čase uznania len vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uznal, o jeho premlčaní vedel.

Z vykonaného dokazovania súd nemal preukázané, že žalovaná v čase uznania dlhu o jeho premlčaní
vedela. Naopak, pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že jej nebolo jasné, o čo sa jedná, vedela len, o
aký dlh za jedná. Z uvedeného vyjadrenia žalovanej nie je možné vyvodiť jej vedomosť o premlčaní dlhu
v čase podpisu dohody. Navyše, súd považoval dojednanie, uvedené v článku 3.1 dohody za absolútne
neplatné, z dôvodu jeho rozpornosti s dobrými mravmi. Vyhlásenie o vedomosti dlžníka o premlčaní dlhu

je v dohode obsiahnuté v článku 3), označenom ako „Forma splatenia záväzku“. Vyhlásenie o vedomosti
o premlčaní dlhu je však jednoznačne úplne iný inštitút ako forma splatenia záväzku, nemá s formou
splatenia záväzku žiadnu súvislosť, zvlášť, keď uznanie záväzku bolo upravené v samostatnom článku
2. Navyše, vyhlásenie je zaradené na konci ustanovenia o výške splátok a dátume splácania dlhu (ktoré
dokonca nie sú ani vyplnené), kde pozornosti spotrebiteľa môže uniknúť. Takéto umiestnenie vyhlásenia

o vedomosti o premlčaní dlhu, ktoré má závažné právne následky v majetkovej sfére spotrebiteľa, je
rozporné s dobrými mravmi a následkom toho neplatné.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola
prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju
advokátovi.
V súlade so zákonným ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd v konaní v plnom
rozsahu úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia

podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov vo výške 493,55 eura, a to tarifnú odmenu za 2 úkony právnej
služby - prevzatie a príprava zastúpenia vo výške 237,34 eura a účasť na súdnom pojednávaní dňa 28.
4. 2014 vo výške 118,67 eura, keďže išlo o spoločný úkon pri zastúpení dvoch osôb, a to aj vedľajšieho
účastníka na strane žalovanej (§ 13a ods. 1 písm. a/, d/ citovanej vyhlášky v spojení s § 10 ods. 1 a §

13 ods. 2 citovanej vyhlášky), režijný paušál k 2 úkonom právnej služby vykonaným v roku 2014, a to k
prevzatiu a príprave zastúpenia vo výške 8,04 eura a k účasti na súdnom pojednávaní dňa 28.04.2014
vo výške 1-ice, t. j. 4,02 Eur, keďže išlo o spoločný úkon pri zastúpení dvoch osôb, (§ 16 ods. 3
citovanej vyhlášky), náhradu cestovných výdavkov za účasť na súdnom pojednávaní dňa 28.04.2014
vo výške 1-ice celkových výdavkov vo výške 86,43 Eur, t. j. 43,22 Eur (keďže išlo o spoločný úkon

pri zastúpení dvoch osôb) na trase C.- Liptovský Mikuláš a späť, spolu 320 km, pri použití osobného
motorového vozidla substitučného právneho zástupcu žalovanej značky Opel Vectra, evidenčné číslo
LC096BK (§ 15 písm. a), § 16 ods. 4 uvedenej vyhlášky v spojení s § 7 zákona číslo 283/2002 Z. z. o
cestovných náhradách v znení neskorších predpisov), a to základnú náhradu 0,183 eura x 320 km, t.
j. 58,56 Eur a náhradu za spotrebované pohonné látky 320 km x 6,5 l/100 km (spotreba) x 1,34 Eur/

l (cena paliva), t. j. 27,87 Eur a DPH 20 % z priznanej tarifnej odmeny, režijného paušálu a náhrady
cestovných výdavkov, t. j. zo sumy 411,29 Eur, čo činí 82,26 Eur. Nakoľko žalovaná bola zastúpená
advokátom, súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť náhradu trov konania advokátovi žalovanej. Súd
nepriznal žalovanej náhradu za stratu času, nakoľko cesta na súdne pojednávanie nebola vykonanáadvokátom, ale advokátskym koncipientom, ktorý je zamestnancom advokáta žalovaného. Advokátsky
koncipient teda pri ceste na súdne pojednávanie plní svoje pracovné povinnosti v rámci pracovnej cesty,
na ktorú bol ako zamestnanec vyslaný. Advokátovi prislúcha náhrada za stratu času v zmysle § 17 ods.

1 citovanej vyhlášky preto, že počas cesty nemôže vykonávať iné povinnosti. Počas cesty advokátskeho
koncipienta na súdne pojednávanie však advokátovi ako jeho zamestnávateľovi strata času nevzniká.
Súd vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Vedľajší účastník
na strane žalovanej je občianskym združením, predmetom činnosti ktorého, podľa predložených
stanov združenia, je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane

spotrebiteľa, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských
sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Vedľajší účastník preto, vzhľadom na základný cieľ činnosti, za
účelom ktorého bol zriadený, musí byť spôsobilý poskytnúť spotrebiteľovi relevantnú právnu pomoc v
súdnych konaniach. Skutočnosť, že vedľajší účastník bol zriadený s cieľom ochrany práv spotrebiteľa
predpokladá, že má zabezpečený dostatočný odborne spôsobilý personál na výkon činnosti, za účelom
ktorej vznikol, a preto sú trovy konania, ktoré mu vznikli tým, že sa v súdnom konaní dal zastupovať

advokátom,neúčelnevynaložené.Vobčianskomsúdnomkonanísúdmôžepriznaťúčastníkovilenprávo
na náhradu účelne vynaložených trov konania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd trovy konania,
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, uplatnené vedľajším účastníkom na strane žalovanej,
nepovažoval za vynaložené účelne.

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok v zmysle
ust. § 220 O.s.p. zmeniť tak, že vyhovie návrhu žalobcu, resp. v zmysle ust. § 221 ods. 1 a 3
O.s.p. zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil voči odporcovi a
vedľajšiemu účastníkovi trovy konania a právneho zastúpenia v prvostupňovom i odvolacom konaní,

ktoré špecifikoval v písomnom podaní odvolania. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že žalovaná
podpísala dohodu o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach, prostredníctvom ktorej uznala
svoj záväzok voči žalobcovi vzniknutej zo zmluvy o poskytnutí flexipôžičky. Predmetná dohoda spĺňa
všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, že žalovaná
podpísala dohodu prejavila svoju vôľu záväzok splniť, čo je zároveň v jej záujme. V tejto súvislosti

poukázal na rozhodnutia všeobecných súdov. Pokiaľ ide o trovy konania, ktoré boli žalovanej priznané k
tomu poukázal na to, že žalovaná si zvolila svojho právneho zástupcu až potom, ako do konania vstúpil
vedľajší účastník zastúpenej tým istým právnym zástupcom. Zastáva názor, že vyjadrenia, či už písomné
alebo ústne, podané v mene žalovanej alebo vedľajšieho účastníka sú obsahovo podobné, nie sú v
nich uvedené žiadne nové skutočnosti, a teda nespĺňajú požiadavku účelnosti. Teda nevidí účelnosť v

podobných v podstate opakujúcich sa úkonoch, ktoré boli vykonané tým istým právnym zástupcom, raz
ako zástupcom vedľajšieho účastníka, raz ako zástupcom žalovanej.

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti výroku o náhrade trov konania
podala odvolanie žalovaná a vedľajší účastník na strane žalovanej prostredníctvom právneho zástupcu.

Navrhovali, aby odvolací súd rozhodol tak, že napadnuté výroky rozsudku okresného súdu o trovách
žalovanej a vedľajšieho účastníka zmení tak, že žalobca je povinný zaplatiť trovy prvostupňového
konania žalovanej vo výške 573,95 Eur a vedľajšiemu účastníkovi vo výške 770,24 Eur. Vo svojom
odvolaní poukazovali na to, že súd žalovanej priznal náhradu trov právneho zastúpenia, ale iba v
nesprávne nižšej sume oproti tomu ako si žalovaná náhradu trov právneho zastúpenia uplatnila a

vyčíslila v písomnom podaní. Súd nepriznal právnemu zástupcovi žalovanej náhradu za stratu času v
súvislosti so zastupovaním žalovanej. Nestotožnili sa s názorom prvostupňového súdu, v zmysle ktorého
náhrada za stratu času prináleží len advokátovi, avšak nie advokátskemu koncipientovi. Majú za to, že
úspešnej žalovanej bolo na mieste priznať náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi v plnej
výške, a teda aj vrátane náhrady za stratu času, na ktorú právny zástupca mal nárok. Prvostupňový

súd nepriznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi. V tejto súvislosti poukázali na rozhodnutia
všeobecných súdov. Uviedol, že v predmetnom spore treba brať do úvahy, že spotrebiteľ bol v
predmetnej veci úspešný v dôsledku aktivity vedľajšiemu účastníka, a teda z hľadiska samotného cieľa a
poslania činnosti Združenia, ktorým je ochrana spotrebiteľa sú trovy konania, náhradu ktorých vyžadujú,
objektívne účelné. Súd pri nepriznaní trov vedľajšieho účastníka postupoval v rozpore s legislatívou

Európskej únie, judikatúrou Súdneho dvora EU v rozpore s vnútroštátnou právnou úpravou, ustálenou
súdnou praxou a slovenskou právnou teóriou.K odvolaniu žalobcu proti rozsudku súdu prvého stupňa podali písomné vyjadrenie žalovaná a vedľajší
účastník na strane žalovanej prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Uvádzali, že žalobca v konaní
žiadnym spôsobom nepreukázal, žeby podmienky v dohode obsiahnuté so žalovanou individuálne

vyjednal. Prvostupňový súd správne vyhodnotil predmetnú dohodu o uzavretí splátkového kalendára a
uznanízáväzkuakonekalúobchodnúpraktikuaabsolútneneplatnýprávnyúkon,ktorýnemôžespôsobiť
zamýšľané účinky zo strany žalobcu. Poukázali na rozhodnutia všeobecných súdov, Najvyššieho
súdu SR a Ústavného súdu SR. Uvádzali, že na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka sa majú použiť primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to v súlade

so Zákonom o ochrane spotrebiteľa v súlade s nálezom Ústavného SR. Považovali predmetnú zmluvu
jednoznačne za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle Smernice Rady 93/13/EHS. Zastávali názor, že
každá zmluva o spotrebiteľskom úvere bez ohľadu na formu a typ spotrebiteľského úveru sa vždy
spravuje špeciálnymi ustanoveniami o spotrebiteľských zmluvách a podporne Občianskym zákonníkom.
Navrhovali odvolaciemu súdu, aby rozsudok prvostupňového súdu vo výroku, ktorým bola žaloba
zamietnutá potvrdil ako dôvodný a správny a vo výrokoch o trovách konania rozhodol v zmysle ich

odvolania. Zároveň si uplatnili náhradu trov odvolacieho konania za vyjadrenie k odvolaniu vo výške po
147,23 Eur.

K odvolaniu žalovanej a vedľajšieho účastníka na strane žalovanej proti rozsudku súdu prvého stupňa
podal písomné vyjadrenie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval, aby odvolací

súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle ust. § 220 O.s.p. ho zmenil tak, že vyhovie
návrhu žalobcu, resp. v zmysle ust. § 221 ods. 1 a 3 O.s.p. zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. Vo svojom vyjadrení
uviedol, že zastáva názor, že vedľajší účastník musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný
poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Zastáva názor, že konanie

vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov
konaniaanehospodárnostikonania.Natútoskutočnosťsúdsprávneprihliadalavedľajšiemuúčastníkovi
náhradu trov konania nepriznal.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách uvedených v ust. § 212 ods.

1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods.
3 O.s.p. rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním, ktorým súd žalobu zamietol
potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. Rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého
odvolaním, ktorým žalovanej priznal náhradu trov konania vo výške 493,55 Eur, ktoré je žalobca povinný
zaplatiť advokátovi žalovanej do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, ktorým vedľajšiemu účastníkovi na

strane žalovanej náhradu trov konania nepriznal, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v súlade s ust.
§ 221 ods. 1 písm. h/, ods. 2 O.s.p.

V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

V zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

V zmysle ust. § 221 ods. 2 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu,

do právomoci ktorého vec patrí.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení
toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania účastníci konania ako aj vo svojich vyjadreniach k
odvolaniam konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre

posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p. a dospel
k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s
poukazom na citované ust. § 219 ods. 2 O.s.p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutieprvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia.
Okresnýsúdvodôvodnenísvojhorozhodnutiauviedolrozhodujúciskutkovýstav,primeranýmspôsobom
opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného

dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje
právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.

Pokiaľideorozhodnutievmeriteveciodvolacísúdsastotožnilsozáveromsúduprvéhostupňa,vzmysle
ktorého pohľadávka žalobcu je premlčaná.

S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácií odvolateľa
- žalobcu, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
v časti výroku, ktorým žalobu zamietol potvrdil ako vecne správny.

Pri rozhodovaní o odvolaní žalovanej a vedľajšieho účastníka na strane žalovanej proti rozsudku súdu

prvého stupňa v časti výroku o náhrade trov konania odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový súd
o náhrade trov konania rozhodol v rozpore so zisteným skutkovým stavom v predmetnej veci.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania v zásade platí
zásada úspechu vo veci, podľa ktorej žalovanej a vedľajšiemu účastníkov, ktorí boli v konaní úspešní,

vzniklo právo na náhradu trov konania. Odvolací súd argumentáciu žalobcu, že v danej veci nešlo
o účelne vynaložené trovy konania nepovažuje za dôvodnú, pretože v dôsledku vznesenia námietky
premlčania zo strany vedľajšieho účastníka došlo k zamietnutiu žaloby žalobcu. Aj keď účelnosť
vynaložených trov konania je treba posudzovať zvlášť v každom prípade, vedľajší účastník v danej
veci riadne hájil práva účastníka, na strane ktorého vystupuje a samotná okolnosť, či sa dá v konaní

zastúpiť právnym zástupcom je na voľbe vedľajšieho účastníka, pričom medzi trovy konania podľa §
137 O.s.p. patrí aj náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa
osobitného predpisu. Ani skutočnosť, že Združenia má v radoch členov, ktorí majú právnické vzdelanie
nie je dôvodom, pre ktorý by bolo vylúčené, aby Združenie bolo v konkrétnom konaní zastúpené
právnym zástupcom. K námietky žalobcu, že konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho

zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania odvolací
súd poznamenáva, že k neúčelnému vzniku trov konania dochádza podaním návrhu v prípade, ak bol
následne zamietnutý z dôvodu premlčania. Trovy konania vznikajú v spore bez toho, či účastníci chcú
alebo nie, výška trov záleží od zložitosti sporu, dĺžky konania, aktivity účastníkov. Ak sa účastník môže
dať v konaní zastupovať advokátom, potom je námietka žalobcu nedôvodná, týkajúca sa nadbytočného

navyšovania trov konania. Každý účastník konania má ústavné právo na zastupovanie zástupcom z
radov advokátov.

Spoukazomnavyššieuvedenézáveryodvolacísúdonáhradetrovkonaniarozhodoltak,akojeuvedené
vo výroku rozsudku.

Úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne rozhodnúť o náhrade trov konania, a to prvostupňového
ako aj odvolacieho žalovanej a vedľajšieho účastníka na strane žalovanej s tým, že zváži okolnosti
prípadu a účelnosť vynaložených trov konania na strane žalovanej ako aj vedľajšieho účastníka na
strane žalovanej.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.