Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. január 2015

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 7C/172/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814200962
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8814200962.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu:

PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, právne
zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinová 28, 810 11 Bratislava,
P.O.BOX 41, proti žalovanej: H. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XX, B. G., za účasti vedľajšieho
účastníka na strane žalovanej OZ - Právna pomoc spotrebiteľom, Sofijská 13, 040 01 Košice, zast.
advokátom JUDr. Ladislavom Miklušom, Stará Baštová 2, 040 01 Košice o zaplatenie 573,53 Eur s
príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej trovy konania vo výške

92,44 eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným žalobným návrhom, ktorý bol súdu doručený dňa 10.02.2014 domáhal vydania
rozsudku, ktorým by bola žalovaná zaviazaná zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 573,53 Eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 04.11.2012 do zaplatenia, ako aj trovy konania. Svoj
žalobnýnávrhodôvodiltým,žeúčastnícikonaniauzavrelizmluvuorevolvingovomúvereč.8300018829,
na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 863,04 Eur. Poskytnutý úver sa žalovaná

zaviazala splácať s úrokom v 30 mesačných splátkach vo výške 52,75 Eur v termínoch splatnosti podľa
splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý v zmluve. Na základe žiadosti žalovanej sa dohodli na
odklade splátok č. 4,5,6 a 33 a tieto sa žalovaná zaviazala splatiť ako splátky č. 31,32,33 a 52. V súlade
s ustanovením zmluvy poskytol žalobca žalovanej revolving dňa 30.12.2010 vo výške 949,50 eur, ktorý
sa žalovaná zaviazala splatiť v 18 mesačných splátkach vo výške 52,75 eur v termínoch splatnosti
podľa nového splátkového kalendára. Žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou splátok úveru už
pri splátke č. 1 a do uplatnenia práva žalobcu podľa § 565 Občianskeho zákonníka t.j. do okamžitej

splatnosti úveru napokon zaplatila len sumu 1.938,47 Eur. Vzhľadom k tomu, že bola žalovaná vo veci
v omeškaní s úhradou splátky č. 4 o viac ako 3 mesiace, žalobca si uplatnil okamžitú splatnosť úveru.
Žalovaná mala uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške 593,53 Eur dňa 04.11.2012. Túto sumu
neuhradila ani čiastočne. Z dôvodu omeškania s uhradením dlžnej sumy si uplatnil aj úrok z omeškania
vo výške ustanovenej v súlade s § 517, ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády
č. 87/1995 Z.z..Žalovaná namietala výšku dlžnej sumy.

Podaním zo dňa 05.05.2014 oznámil vedľajší účastník OZ - Právna pomoc spotrebiteľom (ďalej len
vedľajší účastník), že vstupuje do konania na strane žalovanej. Žalobu žiadal zamietnuť.

Právny zástupca vedľajšieho účastníka vo vyjadrení k žalobe uviedol, že podľa vyjadrenia žalobcu mala
byťžalovanejvyplatenásuma777,60eur,ktorúsažalovanázaviazalasplácaťv30mesačnýchsplátkach
po 52,75 eur, čo činí úroky s ročnou úrokovou sadzbou 73,34 %, pričom podľa štatistiky národnej banky v
období 2/09 priemerná výška úrokov spotrebiteľských úverov poskytnutých bankami pre daný typ úveru
bol len 14,57 % ročne. Preto dojednané úroky považuje v rozpore s dobrými mravmi. Zároveň citoval
rozhodnutia najvyššieho súdu, ako aj Krajského súdu Prešov a judikatúru súdneho dvora. Zároveň

uviedol, že RPMN v úverovej zmluve je vypočítaná v nižšej výške, pretože skutočná RPMN je vo výške
87,37 %. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto považoval úver za bezúročný a bez poplatkov.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, zmluvou
o revolvingovom úvere č. 8300018829, zmluvnými dojednaniami zmluvy o revolvingovom úvere
spoločnosti PROFICREDIT SLOVAKIA, spol. s.r.o., oznámením veriteľa o schválení úveru, kartou

klienta, oznámením o zosplatnení, vyjadrením právneho zástupcu žalobcu, vyjadrením právneho
zástupcu vedľajšieho účastníka a na základe takto vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav
veci:

Žalobca,akoajprávnyzástupcažalobcusanapojednávanienedostavili.Súduoznámili,žesúhlasia,aby
súd vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti. V písomných vyjadreniach uviedol, že so žalovanou

uzatvoril dňa 19.02.2009 zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanej úver
vo výške 863,04 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť s úrokom v 30-ich mesačných splátkach po
52,75 eur. Na základe dohody o poskytnutí služby sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej odklad
splatnosti troch splátok úveru a žalovaná sa zaviazala uhradiť odplatu vo výške 85,44 eur. Pohľadávka
na vyplatenie úveru bola započítaná oproti pohľadávke žalobcu na zaplatenie odplaty podľa dohody o

poskytnutí služby a výsledný rozdiel vo výške 777,60 eur bol vyplatený na účet žalovanej. V súlade s
ustanovením zmluvy poskytol žalobca žalovanej revolving dňa 30.12.2010 vo výške 949,50 eur, ktorý sa
žalovanázaviazalasplatiťv18mesačnýchsplátkachvovýške52,75eur.Celkovomalažalobcoviuhradiť
48 splátok po 52,75 eur t.j. 2.532 eur, pričom ku dňu podania žaloby uhradila len 1.958,47 eur. Z dôvodu
omeškania splátok o viac ako 3 mesiace žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť úveru. Žalovaná mala

uhradiť sumu neuhradených splátok dňa 04.11.2012 vo výške 593,53 eur, z čoho uhradila len 20 eur.
K vyjadreniu žalovanej a vedľajšieho účastníka uviedol, že žalovaná nespochybňuje žalobcov nárok a
uviedol, že podanie vedľajšieho účastníka je v rozpore s právnou úpravou. Poukázal na nárok na odplatu
v zmysle zákonných ustanovení, pričom v období uzavretia zmluvného vzťahu medzi účastníkmi bola
odplata pre úvery do výške 1.659,69 eur so splatnosťou od 1 do 5 rokov najviac v sadzbe 68,98 eur. Ďalej

citoval ustanovenia najvyššieho súdu a uviedol skutočnosť, že žalobca uviedol v zmluve správny údaj
RPMN. Ďalej namietal, že by trovy právneho zástupcu vedľajšieho účastníka boli účelne vynaložené.

Taktiež žalovaná sa na pojednávanie nedostavila a žiadala, aby súd konal v jej neprítomnosti z dôvodu
jej zdravotného stavu. Zároveň uviedla, že revolvingom jej bola poskytnutá suma 300 eur, ktorú splatila.
Všetky dôkazy o platení revolvingu však súdu nevie predložiť.

Zožiadostioposkytnutierevolvingovéhoúveruazmluvyorevolvingovomúvereč.8300018829(súspolu
na jednom tlačive) zo dňa 19.02.2009 vyplýva, že žalobca na žiadosť žalovanej poskytol úver vo výške
863,07 eur so splatnosťou 30 mesiacov pri mesačnej splátke 52,75 eur a pri RPMN za úver vo výške
67,60 % a ročnej úrokovej sadzbe úveru vo výške 68,86 % a pri priemernej RPMN za úver vo výške
37,79 %r. Ďalej v tejto zmluve je uvedené, že poskytuje žalovanej revolvingový úver v čiastke 427,27 eur

za zmluvnú odmenu za poskytnutie revolvingu vo výške 572,17 eur a pri predpokladanej RPMN úveru
po poskytnutí revolvingu vo výške 55,40 % a ročnej úrokovej sadzbe revolvingu vo výške 67,56 %. Podľa
bodu 8.1 predmetom tejto dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho
žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok služby spočívajúcu v možnosti odkladu maximálnetroch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe žiadosti a záväzok dlžníka
zaplatiť veriteľovi odplatu aj za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok
úveru vo výške 108,44 eur a za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok

revolvingu vo výške 59,15 eur v prípade ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý.

Z oznámenia veriteľa o schválení úveru - zmluva o revolvingovom úvere č. 8300018829 vyplýva, že
žalobca zaslal žalovanej oznámenie o schválení úveru - zmluva o revolvingovom úvere, kde je uvedená
schválená výška úveru 863,04 eur so splatnosťou 30 mesiacov po 52,75 eur, pri výške RPMN 67,60 %
a že bol schválený revolving vo výške 473,85 eur pri mesačnej splátke revolvingu vo výške 52,75 eur a

pri výške RPMN 55,40 %. Úverový limit bol stanovený na 863,04 eur. Zmluvná odmena za poskytnutie
revolvingu bola určená na 804,76 eur.

Z karty klienta k zmluve č. 8300018829 vyplýva, že žalovanej bola stanovená nominálna výška úveru
1.582,36 eur pri súčte nominálov revolvingov vo výške 996,02 eur, žalovanej bola vyplatená čiastka
777,60 eur, vyplatené vrátane revolvingov 1.158,25 eur a žalovanou splatené 1.958,47 eur. Zároveň z
tejto karty vyplýva prehľad splátok zo strany žalovanej.

V zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r.
o. podľa článku 3.1. celková výška úveru bude dlžníkovi oznámená v oznámení podľa čl. 2, ods. 2.2
tejto Zmluvu o RÚ. Celková výška úveru je spolu s úrokmi splatná v pravidelných splátkach, vo výške
a časovom rozvrhnutí podľa platného splátkového kalendára. Ročnou percentuálnou mierou nákladov
je sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii
v znení neskorších predpisov, z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským
úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru. RPMN bude dlžníkovi oznámená v oznámení
podľa čl. 2, ods. 2.2 tejto zmluvy o RÚ.

Podľa článku 4.1 týchto zmluvných dojednaní revolving je automatické navýšenie schváleného úveru

o sumu schválenej výšky revolvingu uvedenú v bode 6 žiadosti o poskytnutie revolvignového úveru a
oznámenú dlžníkovi v oznámení veriteľa podľa článku 2 ods. 2.2 zmluvy.

V zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o.
podľa článku 5.1. za poskytnutie úveru sa dlžník zaväzuje zaplatiť veriteľovi zmluvnú odmenu. Zmluvná
odmena bude dlžníkovi oznámená v oznámení podľa čl. 2, ods. 2.2 tejto zmluvy o RÚ a je splatná v

mesačných splátkach spolu s istinou úveru podľa splátkového kalendára uvedeného v bode 6 žiadosti o
poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere a oznámeného dlžníkovi v oznámení
podľa č. 2, ods. 2.2 tejto Zmluvy o RÚ.

Podľa článku 5.2 za poskytnutie každého revolvingu sa dlžník zaväzuje zaplatiť veriteľovi zmluvnú
odmenu. Zmluvná odmena bude dlžníkovi oznámená v oznámení podľa čl. 2, ods. 2.2 tejto Zmluvy o RÚ

ajesplatnávmesačnýchsplátkachspolusistinouúverupodľasplátkovéhokalendárauvedenéhovbode
6 Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere oznámeného dlžníkovi
podľa ods. 4.6 tejto Zmluvy o RÚ.

Podľa článku 5.3 zmluvná odmena za poskytnutie úveru (revolvingu) predstavuje úročenie úveru
(revolving),pričomročnýúrokschválenéhoúveru(revolvingu)vpercentuálnomvyjadrení(ročnáúroková

sadzba) je uvedený v bode 6 Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom
úvere. Ročná úroková sadzby bude dlžníkovi oznámená v oznámení podľa čl. 2, 2.2 tejto Zmluvy o RÚ.

V zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o.
podľa článku13.1 v prípade omeškania dlžníka (spoludlžníka 1, spoludlžníka 2) s úhradou splátky úveru
podľa tejto Zmluvy o RÚ o viac ako tri mesiace po termíne splatnosti alebo v prípade omeškania dlžníka(spoludlžníka 1, spoludlžníka 2) s úhradou iného peňažného záväzku, podľa tejto Zmluvy o RÚ, ktoré
dlžník neplní v splátkach o 35 a viac dní po termíne splatnosti:

a) Je veriteľ oprávnený odstúpiť od tejto Zmluvy o RÚ, a/alebo

b) Je veriteľ oprávnený okamžite vypovedať túto Zmluvu o RÚ pričom zmluvný vzťah končí dňom
doručenia výpovede dlžníkovi.

V zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r.
o. podľa článku 15.1 akékoľvek oznámenie, pokyn, poznámku, sťažnosť, reklamáciu alebo dokument
ohľadne tejto Zmluvy o RÚ musí dlžník (spoludlžník 1, spoludlžník 2) doručiť osobne, faxom alebo
zaslať doporučenou poštou na adresu veriteľa/mailovú adresu veriteľa. V prípade, že dokument bude

doručovaný na inú adresu než je adresa sídla spoločnosti, nebude sa považovať za doručený, s čím
dlžník (spoludlžníka 1, spoludlžníka 2) výslovne súhlasí.

V prípade doručovanie oznamu veriteľa dlžníkovi sa považuje za doručený

- dňom odopretia prevzatia, pokiaľ adresát odmietne oznam resp. doporučenú zásielku prevziať,

- dňom uloženia zásielky na pošte, pokiaľ adresát neprevezme uloženú zásielku, a to aj keď sa adresát

o doručovanej zásielke nedozvedel

- dňom, v ktorom pošta vykonala posledný pokus o doručenie zásielky , pokiaľ došlo k zmene bydliska/
sídla adresáta a pokiaľ adresát o tejto zmene neupovedomil druhú zmluvnú stranu, na základe čoho
sa stal adresát neznámy alebo nezastihnuteľný.

V zmysle 19.9 zmluvných dojednaní zmluva o revolvingovom úvere sa uzatvára podľa § 497 a

nasl. Obchodného zákonníka. Právne vzťahy touto zmluvou neupravené sa riadia ustanoveniami
Obchodného zákonníka a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov SR.

Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase
uzavretia zmluvy a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11.
júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak

tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18
sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po
nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v

čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci

svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj
predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako
na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má

právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsahzmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka platného a účinného v rozhodnom

období ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že
určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná (§ 153 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku).

Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v

rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)

a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadovanézaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby

dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka, akdlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa ust. § 132 Občianskeho súdneho poriadku, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Súd zistil, že podľa Úverových podmienok sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými
ustanoveniami Obchodného zákonníka, ide však o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom

obsah zmluvy, ako aj Úverových podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovanej privodiť
akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa.

Podľa § 4 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi.
Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v

rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel
morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri
nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú
nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o

ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľskýchzmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,

že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie

zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania

neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie

je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,

ďalej len „smernica“).

Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci N. H. F. T. D. I. R. W.
(C240/98) a medzi T. F. T. a J. R.. T. D. Y. a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého
je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od
členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa

nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V
sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená
čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských
štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že
spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že

účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť
podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca a žalovaná uzavreli dňa 19.02.2009
zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300018829 predmetom, ktorej bolo podľa bodu 6 tejto zmluvy
poskytnutie úveru vo výške 863,04 eur s mesačnou splátkou 52,75 eur v počte 30 splátok k 26-tému

dňu v mesiaci pri zmluvnej odmene 719,31 eur, RPMN 67,60 % a ročnej úrokovej sadzbe úveru 68,86
% a priemernej RPMN vo výške 37,79 %. Zároveň je uvedené, že je žalovanej poskytnutá čiastka
revolvingu 427,27 eur, zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu 572,17 eur, predpokladaná RPMN
úveru po poskytnutí revolvingu 55,40 % a ročná úroková sadzba revolvingu 67,56 %. Avšak v žalobe a v
písomnom vyjadrení k žalobe žalobca uviedol, že žalobca so žalovanou uzavrel dňa 19.02.2009 zmluvu

o revolvingovom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 863,04 eur, ktorý sa žalovaná
zaviazala splatiť s úrokom v 30-ich mesačných splátkach po 52,75 eur. Na základe dohody o poskytnutí
služby sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej odklad splatnosti troch splátok úveru a žalovaná sa
zaviazala uhradiť odplatu vo výške 85,44 eur. Pohľadávka na vyplatenie úveru bola započítaná oproti
pohľadávke žalobcu na zaplatenie odplaty podľa dohody o poskytnutí služby a výsledný rozdiel vo výške

777,60 eur bol vyplatený na účet žalovanej a zároveň mal byť žalovanej poskytnutý dňa 30.12.2010revolving vo výške 949,50 Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala uhradiť v 18 mesačných splátkach po 52,75
Eur.

Súd sa preto zaoberal jednak poskytnutým úverom a taktiež poskytnutým revolvingom.

Pokiaľ ide o poskytnutý úver, tak žalobca v skutočnosti žalovanej neposkytol úver, ako je uvedený v
zmluve vo výške 863,07 eur, ale iba 777,60 eur. Bez toho, aby žalovaná požiadala o odklad splátok
resp., aby o tom žalobca súdu predložil dôkaz, z poskytnutej sumy si odpočítal sumu 85,44 eur, ako
odplatu za odklad splátok. Pričom súd dopĺňa, že v zmluve v bode 8.1 boli dohodnuté iné sumy. Súd
dohodu o poskytnutí služby a to odklad splátok považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože
žalovaná sa touto podmienkou mala zaviazať na plnenie, za ktoré nedostala od žalobcu žiadnu službu a

neprijateľnú podmienku súd považoval za neplatnú. Žalovanej bol teda poskytnutý úver vo výške 777,60
eur.

Ako vyplýva z § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu 19.02.2009 zmluva o

spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) musí obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,

b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v

okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa

zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,

l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,

q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu 19.02.2009, pri nesplnení
podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 3 ods. 10, 11 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu 19.02.2009, odplata
za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť výšku ustanovenú nariadením vlády. Ak je

zmluva o spotrebiteľskom úvere v rozpore s ustanovením odseku 10 v tom, že odplata za poskytnutie
spotrebiteľského úveru prevyšuje výšku ustanovenú nariadením vlády vydaným podľa odseku 10, je
neplatná v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto ustanoveniu, ak sa ten, kto je takouto zmluvou dotknutý,
neplatnosti dovolá.

Na uvedený právny vzťah je totiž potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa

účinný v čase uzavretia zmluvy ( ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“ ) a vychádzať pritom z
ustanovenia § 3 ods. 3, podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách 9).

Z obsahu zmluvy o úvere, jej údajov o schválení úveru o súd zistil, že v nej uvedený údaj o RPMN za úver
vo výške 67,60 % nekorešponduje s údajmi v zmluve o úvere (výškou splátky, počtom splátok, zmluvnou

odmenou za poskytnutie úveru, úrokovou sadzbou úveru), resp. zákonným výpočtom (výške úveru,
celkovej výške nákladov na poskytnutý úver, výška mesačnej splátky, počet pravidelných mesačných
splátok) (viď rovnice na výpočet RPMN - prílohy k zákonu č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a
o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii
v znení neskorších predpisov)

Ročná percentuálna miera nákladov predstavuje celkové náklady spotrebiteľa vrátane úrokov a
iných poplatkov priamo spojených s úverom. Inak povedané, ročná percentuálna miera nákladov
predstavuje celkové náklady úveru pre klienta, ktoré obsahujú prvok úrokovej sadzby a prvok ostatných
súvisiacich nákladov. Pod ostatnými súvisiacimi nákladmi sa rozumejú náklady na zisťovanie informácií,
administratívu, prípravu dokumentov, záruky, poistenie úverov a pod.. Ročná percentuálna miera

nákladov je dôležitým kritériom pre spotrebiteľa pri porovnaní úverov z hľadiska ich výhodnosti. Zákon
o spotrebiteľských kritériom pre spotrebiteľa pri porovnaní úverov z hľadiska ich výhodnosti. Zákon ospotrebiteľských úveroch vyžaduje ako povinnú osobitnú náležitosť písomnej zmluvy o spotrebiteľskom
úvere ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Zmyslom uvedenej zákonnej úpravy je jednoznačne ochrana záujmov

spotrebiteľa, ktorý na základe uvedeného údaja vie zistiť cenu úveru a porovnávať medzi viacerými
úvermi. Nie je naplnený zmysle uvedeného zákon, ak je výška RPMN v zmluve síce uvedená, ale
v nesprávnej výške v neprospech spotrebiteľa. Uvedenie nesprávneho údaju RPMN má za následok
postup podľa ustanovenia § 4 ods.3 in fine zákona o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v
čase uzavretia predmetnej zmluvy.

Prepočtom podľa internetovej stránky súd zistil, že pri údajoch, ako sú uvedené v zmluve a pri
zohľadnení, ako aj pri nezohľadnení poplatku za odklad splátky / výška podľa zmluvy /, by RPMN mala
byť 68,86 %, 93,26 %.

V danom prípade zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi účastníkmi obsahuje
nezodpovedajúce údaje o výške RPMN.

Dôsledkom nesprávneho uvedenia RPMN, je nutné v zmysle ustanovenia § 4 zákona o spotrebiteľských

úveroch v čase uzavretia zmluvy považovať predmetný spotrebiteľský úver za bezúročný a bez
poplatkov.

Žalobca uviedol žalovaného do omylu tým, že údaj o úvere RPMN vyjadril označením 67,60 %, čo
nekorešponduje so zákonným výpočtom a s údajmi uvedenými v zmluve (údajmi v zmluve o výške úveru,
celkovej výške nákladov na poskytnutý úver, výškou mesačnej splátky, počte pravidelným mesačných

splátok. Judikatúra takéto praktiky spája s omylom v podstatnej veci (porov. rozsudok NS SR 1Sžo
106/2007) ,,Uvedením nepravdivého údaju o výške ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), došlo
k uvedeniu nepravdivého údaju o úrovni nákupných podmienok týkajúcich sa leasingových zmlúv a tým
aj ku klamaniu spotrebiteľa“.

Používanie tejto praktiky je nekalou obchodnou praktikou (porov. rozsudok súdneho dvora C_453/10

Pereničová/S.O.S. Financ) ,,Obchodnú praktiku, o akú ide vo veci samej, ktorá spočíva v uvedení nižšej
než skutočnej ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve o úvere, treba kvalifikovať ako „klamlivú“ v
zmyslečlánku6ods.1smerniceEurópskehoparlamentuaRady2005/29/ESz11.mája2005onekalých
obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa
smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/

ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných
praktikách“), pokiaľ zapríčiňuje alebo je spôsobilá zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie
o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil. Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby overil, či to tak je
vo veci samej. Konštatovanie nekalosti takej obchodnej praktiky predstavuje jeden z prvkov, na ktorých
príslušný súd môže podľa článku 4 ods. 1 smernice 93/13 založiť svoje posúdenie nekalosti zmluvných

podmienok týkajúcich sa nákladov na úver poskytnutý spotrebiteľovi. Také konštatovanie však nemá
priamy vplyv na posúdenie platnosti uzavretej zmluvy o úvere podľa článku 6 ods. 1 smernice 93/13.

Uvedenie nesprávneho údaju RPMN je klamaním spotrebiteľa a niet dôvodu priznávať takejto praktike
miernejšie dôsledky ako tie ktoré predpokladá zákon pri neuvedení RPMN v ustanovení § 4 ods.3 in
fine zákona o spotrebiteľskom úvere. Súd v zmysle uvedeného má za to, že žalobcovi patrila len istina

úveru bez úrokov a poplatkov.

Taktiež pokiaľ ide o druhý poskytnutý úver, resp. revolving, z vykonaného dokazovania súd nevedel
jednoznačne ustáliť aký a kedy bol revolving poskytnutý, pretože podľa zmluvy o poskytnutí
revolvingového úveru mal byť poskytnutý vo výške 427,27 eur dňa 19.02.2009, v oznámení o schválení
revolvingu vo výške 473,85 Eur a v písomnom vyjadrení právny zástupca žalobcu uviedol, že bol

poskytnutý revolving vo výške 949,50 eur dňa 30.12.2010 a podľa zmluvy splatnosť nebola upravená a
v písomnom vyjadrení právny zástupca žalobcu uviedol, že mal byť splatený 18-imi splátkami. Súd pretovychádzal z karty klienta, kde žalovanej mala byť vyplatená čiastka 777,60 eur a vrátane revolvingov
suma 1.158,25 eur, teda na revolvingu malo byť žalovanej vyplatené 380,65 eur.

Súd bral za pravdivé tvrdenie žalobcu v žalobe a v písomnom vyjadrení, že išlo o revolving zo dňa

30.12.2010, no súd nemal zo strany žalobcu preukázané, že skutočne v tento deň bola podpísaná
zmluva o revolvingu, alebo že by v tento deň bol poskytnutý revolving v takej sume. To má za následok,
že takáto zmluva neexistuje, keďže nebola predložená jej písomná forma a žalobca ma nárok iba na
vrátenie sumy, ktorá bola poskytnutá ako revolving mínus vykonané úhrady zo strany žalovanej. Túto
skutočnosť potvrdzujú aj údaje ako sú uvedené v zmluve zo dňa 19.02.2009 ako aj v oznámení o

schválení revolvingu. (iná suma revolvingu - 427,27 Eur, resp. 473,85 Eur, počet splátok ).

Ak by súd vzal aj do úvahy skutočnosť, že malo ísť o revolving zo dňa 19.02.2006, súd dopĺňa, že
zmluva neobsahovala všetky náležitosti ako vyžaduje ust. § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch
( predovšetkým ročná percentuálna miera nákladov, výšku, počet a termíny splátok), a preto súd
považoval tento revolving za bezúročný a bez poplatkov ako to vyššie odôvodnil.

Žalobcovi preto vzniklo iba právo na zaplatenie nevrátených finančných prostriedkov poskytnutých

žalovanej.

Z týchto dôvodov žalovaná na vyčerpaný úver a revolving spolu vo výške 1.158,25 Eur splatila 1.958,47
Eur, a teda žalobcovi nedlhuje žiadnu sumu. Súd preto žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie

alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovaná náhradu trov konania si
nežiadala priznať, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Pokiaľideonáhradutrovvedľajšiehoúčastníka,jehonárokjeodvodenýodúspechužalovanej.Žalovaná
bola v plnom rozsahu úspešná a preto patrí vedľajšiemu účastníkovi náhrada trov konania.

Preto súd priznal právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka trovy právneho zastúpenia podľa vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb (ďalej len „vyhlášky“), ktoré sú vyčíslené takto:

- odmena za 2 úkony právnej služby podľa § 10 ods.1, § 13a ods. 1 písm. a), c) vyhlášky. Paušálna
náhrada bola v roku 2014 vo výške 8,04 eur.

-príprava a prevzatie zastúpenia...................................... 38,18 eur + RP 8,04 eur

-vyjadrenie k žalobnému návrhu....................................... 38,18 eur + RP 8,04 eur

Spolu .................................................................................................... 92,44 eur

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.