Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. november 2014

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 11P/28/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914211580
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Antal

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2014:6914211580.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Rimavskej Sobote sudcom Mgr. Ivanom Antalom v právnej veci maloletého dieťaťa: mal.

Z. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny v Rimavskej Sobote, dieťa rodičov: matky - O.. B. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., I. XXX
a otca - Z. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. A., M. XX/XX o návrhu matky na obmedzenie styku otca s
dieťaťom a o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh matky na obmedzenie styku otca Z. I., nar. XX.XX.XXXX so synom mal. Z. I., nar.
XX.XX.XXXX, z a m i e t a .

Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota, č.konania 1P/198/2013-25 zo dňa
23.09.2013, právoplatný dňa 03.10.2013 v časti o výživnom tak, že otec dieťaťa Z. I., nar. XX.XX.XXXX

j e p o v i n n ý platiť na výživu mal. Z. I., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 125 eur mesačne, vždy
do 15.-eho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

V podanom návrhu žiadala matka, aby súd na čas obmedzil styk otca s maloletým dieťaťom, ktorý
odôvodnila v podstate tým, že po rozvode manželstva rodičov sa maloletý dozvedel o nevere svojho
otca, tohto neskôr vídaval v spoločnosti cudzej ženy a preto na základe vlastného rozhodnutia odmieta
akýkoľvek kontakt so svojím otcom. V návrhu tiež tvrdila, že dieťa pociťuje veľkú hanbu za konanie
a správanie sa otca, ktorý dlhú dobu popieral vzťah s inou ženou, z tohto dôvodu je silne sklamané z

takéhoto správania sa otca a to považovala za hlavný dôvod, pre ktorý sa dieťa odmieta stýkať s otcom.

V ďalšom navrhla, aby súd zvýšil povinnosť otca platiť výživné na sumu 180 eur, čo odôvodnila tým,
že maloletý syn ukončil základnú školu v obci I. a od nového školského roka študuje na Obchodnej
akadémii v P. A., čím sa podstatným spôsobom zvýšili výdavky spojené so zabezpečením základných
potrieb dieťaťa.

V písomnom vyjadrení k návrhu otec okrem iného poprel určité skutkové tvrdenia uvedené matkou
v návrhu a poukázal najmä na to, že matka sa vulgárne a oplzlo vyjadruje na jeho osobu, a to aj v
prítomnosti ich syna, poprel, že by niekedy obťažoval nejakým nevhodným spôsobom tak syna, ako
aj matku, tvrdil, že sa len normálnym spôsobom snažil dohodnúť ohľadom stretávania sa so synom,

pretože mu to nebolo umožnené. Z dôvodu neúspešnosti takýchto pokusov preto podal návrh na výkon
rozhodnutia o úprave styku s maloletým dieťaťom, ktoré sa na Okresnom súde Rimavská Sobotavedie pod spisovou značkou 1Em/4/2014. Mal za to, že syn je dlhodobo ovplyvňovaný v správaní sa
k nemu matkou, čo vyvodzoval z toho, že pokiaľ sa so synom stretol bez prítomnosti matky, tak spolu
komunikovali bez problémov, pôsobil pokojne a neprejavil sa negatívne voči jeho osobe. Zmena v

správaní sa syna nastala však v momente, ako náhle pri ich stretnutí bola osobne prítomná matka. Vo
vyjadrení tiež zdôraznil, že má syna rád, záleží mu na ňom, má záujem o informácie týkajúce sa jeho
zdravotného stavu, ako aj školských výsledkov, jeho záľub, problémov a pod.. Vo vzťahu k zvýšeniu
výživného vo vyjadrení uviedol, že je ochotný platiť zvýšené výživné v sume 125 eur mesačne a sumu
požadovanú matkou považoval za neprimeranú vzhľadom k výške jeho finančných pomerov.

Na pojednávaní matka zotrvala na oboch svojich návrhoch a opäť poukázala na to, že samotný syn sa
odmieta stretávať s otcom. Vo vzťahu k zvýšeniu výživného uviedla, že syn je študentom prvého ročníka
Obchodnej akadémie v P. A., každý deň dochádza z miesta bydliska do školy, t.j. z I. do P. A. a späť,
naviac začal v P. A. navštevovať džudo.

Otec na pojednávaní uviedol, že sa dostatočným spôsobom vyjadril k návrhom v písomnej forme, preto
nič nové a podstatné na pojednávaní neuviedol.

Na pojednávaní bol v neprítomnosti rodičov, avšak za účasti kolízneho opatrovníka vypočutý aj samotný
mal. Z. I.. Tento pri výsluchu uviedol, že má vedomosť o tom, čo je predmetom konania a vyjadril sa
tak, že pokiaľ dôjde k úprave jeho styku s otcom, tak by chcel, aby nemusel byť s otcom nepretržite
napríklad celý víkend, čo odôvodnil tým, že nechce spávať u otca v novom byte a tiež by sa nerád stretol
s otcovou priateľkou. Uviedol však, že sa neodmieta stretávať s otcom, viac by mu však vyhotovovalo,

aby sa ohľadom stretnutia dohodli vzájomne. Potvrdil, že študuje na obchodnej akadémii, do školy ráno
cestuje s mamou autom a späť chodí autobusom.

Na otázku sudcu, či mu matka bráni v styku s otcom, uviedol, že nie a že ho ani nenúti, aby sa s otcom
nestretával. Pokiaľ sa s otcom nestretol, tak zdôraznil, že stále išlo len o jeho osobné rozhodnutie.

Vzhľadom k zisteným skutočnostiam na pojednávaní mal súd za to, že je možná dohoda medzi rodičmi,

preto z tohto dôvodu pojednávanie dvakrát odročil.

Na pojednávaní dňa 24.11.2014 však bolo zistené, že k dohode medzi rodičmi nedošlo a obaja zotrvali
na svojich návrhoch a vyjadreniach.

Kolízny opatrovník mal za to, že počas konania neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
vyhovieť návrhu matky na obmedzenie styku otca s dieťaťom a vo vzťahu k zvýšeniu výživného uviedol,

že toto navrhuje upraviť primerane k zárobkovým pomerom otca.

Okrem výsluchu účastníkov konania súd na pojednávaní vykonal aj ďalšie dokazovanie, a to
prečítaním potvrdení o príjmoch rodičov, z pripojeného spisu Okresného súdu Rimavská Sobota, sp.zn.
1P/198/2013 bol prečítaný rozsudok zo dňa 28.09.2013 a po takto vykonanom dokazovaní bol zistený
tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, č.k. 1P/198/2013-25 zo dňa 23.09.2013, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 03.10.2013 bolo rozvedené manželstvo rodičov maloletého dieťaťa a
zároveň bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bol ich syn mal. Z. I. zverený na čas po
rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho zastupuje a spravuje jeho majetok. Otec sa zaviazal
platiť výživné na toto dieťa v sume 110 eur vždy do 15.-eho dňa v mesiaci k rukám matky. Styk otca s

dieťaťom bol týmto rozsudkom upravený tak, že otec je oprávnený stýkať sa s dieťaťom každý párny
týždeň od piatku od 18.00 h do nedele do 15.00 h v počas letných prázdnin prvý celý kalendárny týždeň
v mesiaci júl od pondelka od 08.00 h do nedele do 18.00 h a v mesiaci august prvý celý kalendárny
týždeň uvedeného mesiaca od pondelka od 08.00 h do nedele do 18.00 h.Ďalej bolo z písomného vyjadrenia otca zistené, že tento z dôvodu nemožnosti stretávania sa vo
viacerých prípadoch so synom, podal na súd návrh na výkon rozhodnutia o úprave styku s maloletým
dieťaťom. V tejto súvislosti súd nahliadnutím do registra Em zistil, že návrh otca bol podaný dňa

25.07.2014 a konanie sa vedie na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp.zn. 1Em/4/2014. Ďalej
bolo zistené, že dňa 27.10.2014 bolo súdu doručené späťvzatie návrhu otca v tejto právnej veci, pričom
súd zatiaľ o tomto späťvzatí nerozhodol a tak exekučné konanie ešte nie je právoplatne skončené.

V prvej časti návrhu žiadala matka, aby súd obmedzil styk otca s maloletým dieťaťom, ktorý odôvodnila
v podstate len tým, že o stretávanie sa s otcom dieťa nemá záujem.

Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk

maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd obmedzí alebo zakáže styk rodiča s maloletým dieťaťom
vtedy, ak zistí, že takéto opatrenie je v záujme dieťaťa nevyhnutné. Obmedzením styku rodiča s
maloletým dieťaťom sa zužuje styk rodiča s dieťaťom, ktorý bol súdom už skôr určený, alebo rodičmi
dohodnutý, prípadne na aký by rodič mal zásadne právo, nebyť okolností, ktoré to neumožňujú, resp. to

vylučujú. Toto obmedzenie môže spočívať v zúžení časového rozpätia styku alebo v skrátení časových
intervalov styku, prípadne v tom, že styk sa uskutoční v prítomnosti druhého rodiča alebo inej osoby a
pod.. Je možné ho vysloviť na neurčitú dobu, t.j. bez časového obmedzenia, alebo na dobu určitú, ak ju
bude možné bezpečne ustáliť. Obmedzenie je špecifickým druhom obmedzenia rodičovských práv na
rozdiel od obmedzenia podľa § 38 ods. 2 Zákona o rodine, ktoré súd použije vtedy, keď si rodičia svoje

rodičovské práva a povinnosti riadne neplnia.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že návrhu matky na obmedzenie styku otca s maloletým dieťaťom by bolo
možné vyhovieť len za predpokladu, že sa preukáže, že je to potrebné v záujme dieťaťa, pričom termín
„záujem dieťaťa“ je potrebné skúmať nie len z hľadiska ohrozenia jeho fyzického či psychického zdravia,
ale aj z hľadiska ohrozenia jeho mravného vývoja, alebo z hľadiska nevhodnosti životného príkladu

rodiča pre maloleté dieťa so zreteľom na spôsob života, ktorý rodič vedie, prípadne aj z hľadiska iného
zásadne negatívneho vplyvu nepriaznivo pôsobiaceho na vývoj maloletého dieťaťa.

Po zhodnotení vykonaného dokazovania k tejto časti návrhu matky súd zistil, že na strane otca
nebola zistená a preukázaná žiadna z vyššie uvedených závažných okolností, ktoré by odôvodňovali
obmedzenie jeho styku s maloletým dieťaťom, v krajnom prípade aj zákaz takéhoto styku. Nebola

preukázaná žiadna taká závažná okolnosť, z ktorej by vyplynul záver, že styk otca s dieťaťom by mal
negatívny vplyv a nepriaznivo by pôsobil na jeho ďalší duševný a fyzický vývoj. Tiež nebola preukázaná
žiadna skutočnosť, ktorá by svedčila o nevhodnosti životného príkladu otca pre svoje maloleté dieťa. Aj
z výpovede samotného dieťaťa na pojednávaní vyplýva, že dieťa neodmieta s otcom sa stretávať, viac
by mu však vyhovovalo, aby konkrétne stretnutie bolo realizované po ich vzájomnej dohode.

Na uvedenom základe preto súd návrh matky na obmedzenie styku otca s maloletým dieťaťom ako
nedôvodný zamietol.

Vo vzťahu k ďalšej časti návrhu matky týkajúceho sa zvýšenia výživného bolo zistené, že naposledy bolo
výživné k maloletému dieťaťu upravované pred rokom, a to vyššie uvedeným rozvodovým rozsudkom
Okresného súdu Rimavská Sobota, sp.zn. 1P/198/2013, kde sa otec zaviazal na platenie výživného v

sume 110 eur mesačne. V čase rozvodového konania mal. Z. končil základnú školu v obci I., kde aj
býval a býva aj v súčasnosti. Príjem otca, ktorý v tom čase pracoval v spoločnosti E., Q..A.. P. A. činil
priemerne 528,81 eur mesačne. Matka v uvedenom období pracovala ako administratívna pracovníčka
na M. Ú. Z. P. A. a jej čistý príjem činil 512,36 eur mesačne.Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinnosti. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinnosti, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 Zákona o rodine sa použijú primerane.

Podľa § 62 Zákona o rodine

ods. 1/ plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné sa samé živiť;

ods. 2 / obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov;

ods. 3/ každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona;

ods. 4/ pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť;

ods. 5/ výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možnosti a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť;

ods. 6/ ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného
prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,

že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 65 Zákona o rodine

ods. 1/ ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo
schváli ich dohodu o výške výživného;

ods. 2/ súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu

povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní;

ods. 3/ výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 Zákona o rodine

ods. 1/ pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného

prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie.;

ods. 2/ výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné
pre maloleté dieťa.

Podľa § 77 Zákona o rodine

ods. 1/ právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania,
ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa;

ods. 2/ práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia

vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel bez
akýchkoľvek pochybností k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný aj keď od
poslednej úpravy uplynul len jeden rok, pretože mal. Z. začal študovať prvý ročník Obchodnej akadémie

v P. A. a táto stredná škola sa nenachádza v mieste jeho trvalého bydliska v obci I., ale musí každodenne
dochádzať do P. A.. Z tohto dôvodu sa bezpochyby zvýšili výdavky, ktoré je potrebné hradiť za dieťa a
ktoré spočívajú najmä v cestovnom, ako aj vo vyšších nákladoch na zabezpečenie učebných pomôcok.
V súvislosti s tým, že mal. Z. začal navštevovať aj tréningy džuda, zvýšili sa tiež výdavky slúžiace k
hradeniu jeho športových záujmov.

Schopnosti a možnosti rodičov v súvislosti s ich vyživovacou povinnosťou má súd zhodnotiť zo všetkých
relevantných hľadísk, najmä z hľadiska ich veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti
ichuplatneniavdanomregióneapodobne,pričomtýmitoschopnosťamiamožnosťamisúbezprostredne
ovplyvňované aj odôvodnené potreby dieťaťa. Ak sú reálne možnosti a schopnosti a majetkové pomery
rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú
mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú však reálne možnosti a

schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa. Je potrebné tiež uviesť, že
majetkové pomery rodičov treba zohľadňovať a posudzovať nie len podľa vykazovaného príjmu, ktorý
býva niekedy neúplný alebo skreslený, ale aj podľa celkovej hodnoty nadobudnutého majetku, ktorého
prejavom môže byť napríklad aj nákladným spôsobom života, ktorý môže upozorňovať na ďalšie
nedoložené príjmy.

Pri skúmaní majetkových pomerov otca, t.j. povinného súd zistil, že jeho príjem sa od poslednej úpravy
výšky výživného nezmenil, otec je aj v súčasnosti zamestnaný v spoločnosti E., Q..A.. P. A. a aj jeho
príjem z tejto pracovnej činnosti je v podstate rovnaký a za obdobie mesiacov január až august 2014
predstavoval v čistom mesačne 527,70 eur. Okrem mal. Z. nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť
k maloletému dieťaťu.

Ani príjem matky sa od posledného rozhodovania o výživnom v podstate nezmenil, táto je naďalej
zamestnaná na M. Ú. Z. P. A. a podľa predloženého potvrdenia jej príjem za obdobie mesiacov marec
až august 2014 činil v priemere 526,70 eur

Na uvedenom základe súd konštatoval, že mesačné príjmy oboch rodičov sú totožné a totožné sú
približne aj ich mesačné výdavky na bývanie a krytie vlastných potrieb.

Z vyššie uvedených dôvodov súd po zhodnotení oprávnených potrieb maloletého dieťaťa, ako aj
schopnosti a možnosti povinného otca, zmenil posledné rozhodnutie o určení výživného tak, že otca
zaviazal platiť na výživu mal. Z. sumou po 125 eur mesačne, pretože mal za to, že výživné v takejto
výške zodpovedá odôvodneným potrebám dieťaťa a zároveň aj schopnostiam a možnostiam otca.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého

žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo
začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Rimavská Sobota na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované,
je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akomrozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa
postupomsúduodňalamožnosťkonaťpredsúdom,rozhodovalvylúčenýsudcaalebobolsúdnesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil

vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.