Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. november 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 5P/25/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614205754

Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Monika Dubjel

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7614205754.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Mgr. Monika DUBJEL v právnej veci mal. E. E., O..
XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Poprad, pracovisko Levoča, dieťa rodičov: matky G. E., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. F. P., Š. XX/X, Z..Č.. F. L.

XX, F. P. a otca U. E., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. F. P., Š.E. XX/X, na návrh otca o úpravu práv a povinností
rodičov k mal. dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Schvaľuje sa dohoda rodičov o úprave práv a povinností k mal. E. E., O.. XX.XX.XXXX v tomto znení:

Z v e r u j e sa mal. E. E., O..XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca a matka sa zaväzuje prispievať
na jeho výživu výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima pre neplnoleté, nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona, počnúc od 01.04.2014, ktoré výživné sa zaväzuje platiť do rúk otca, vždy do
15-tého dňa v mesiaci vopred.

Dlžnévýživnézaobdobieod01.04.2014do31.10.2014vovýške189,91EURsamatkazaväzujesplácať
spolu s bežným výživným po 30,- EUR mesačne až do úplného splatenia.

Styk matky s maloletým sa n e u p r a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

Slovenská republika n e m á právo na náhradu trov konania voči rodičom maloletého.

o d ô v o d n e n i e :

Otec mal. E. E., O.. XX.XX.XXXX podal na tunajší súd návrh, v ktorom žiadal, aby súd zveril maloletého
do jeho osobnej starostlivosti a matku zaviazal výživným vo výške 50,- € mesačne, počnúc od
01.04.2013.

V priebehu konania, po vykonaní znaleckého dokazovania uzavreli rodičia dohodu týkajúcu sa zverenia

maloletého do osobnej starostlivosti otca, výšky výživného, pričom úpravu styku nežiadali, keďže sa
bude realizovať po dohode rodičov.

Kolízny opatrovník doporučil schváliť rodičmi navrhovanú rodičovskú dohodu.Podľa § 36 ods. l Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. l Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní

schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvoduvýhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;

to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a účastníkom ich náhradu nepriznal,
nakoľko v danom prípade išlo o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,
náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

U oboch rodičov maloletého sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov. Matka
maloletého je vedená v evidencii nezamestnaných a nemá žiaden príjem a očakáva narodenie

druhého dieťaťa. Otec maloletého je tiež vedený v evidencii nezamestnaných ÚPSVaR P., P. G.Č. a
je poberateľom dávky v nezamestnanosti vo výške 166,- € a prídavku na dieťa vo výške 23,52 €.
Obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť k mal. E.. Z uvedených dôvodov súd náhradu trov štátu, ktoré
pozostávajú z vyplateného znalečného súdom ustanovenému znalcovi, nepriznal.

Po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a poučení účastníci konania prehlásili, že sa práva na podanie

odvolania vzdávajú, preto súd v zmysle § 157 ods. 3 O.s.p. vyhotovil rozsudok, v odôvodnení ktorého
sa uvádza iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Štát môže podať odvolanie proti výroku, ktorým sa rozhodlo o trovách štátu.

Odvolanie možno podať cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do

15 dní od jeho doručenia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa

toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona č. 233/95 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútorocha exekučnom poriadku.