Rozhodnutie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/880/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812200378
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3812200378.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa W. D., bytom F., Na O. č. XXX/XX, zastúpeného
JUDr. P. P. PhD., advokátom v N., S. č. 5 proti odporcovi: O. poisťovňa, a.s. Q. G. L., so sídlom W., Q. č.
XX, IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie 284,40 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľ proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza zo dňa 16.júla 2013, č. k. 7C/110/2012-199 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa o zaplatenie 284,40 eur s
príslušenstvom. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi 35,10 eur trov konania, a to v
lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal zo zistenia, že v zázname o dopravnej nehode
je uvedené, že dňa 2.8.2011, o 12.35 hod. došlo ku škodovej udalosti, keď na ceste medzi obcou
Prievidza a obcou Nováky spod kolies motorového vozidla značky F., EVČ: PD XXX DZ jazdiaceho

pred motorovým vozidlom navrhovateľa mal odskočiť kameň, a poškodiť čelné sklo na jeho motorovom
vozidle značky A..l, EVČ: PD XXX DT. Dňa 12.8.2011 si navrhovateľ u odporcu uplatnil nárok na náhradu
škody spôsobenú prevádzkou motorového vozidla značky Peugeot, EVČ: PD XXX DZ. Podľa vyjadrenia
Okresného dopravného inšpektorátu Prievidza v evidencii vozidiel ako držiteľ uvedeného vozidla ku dňu
2.8.2011 bola zapísaná spoločnosť H., s.r.o., ul. D. č. XXX/XX, F., IČO: XX XXX XXX. Dňa XX.XX.XXXX
medzi H., s.r.o. G.: XX XXX XXX a odporcom bola uzavretá poistná zmluva o poistení zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (poistenie súboru motorových vozidiel), vrátane
značky F., B.: PD XXX DZ. Listom zo dňa 15.8.2011 odporca navrhovateľovi oznámil, že uplatnený nárok
považuje za nepreukázaný. Následne navrhovateľ v písomnom podaní zo dňa 24.8.2011 adresovanom
odporcovi uviedol, že škodca B. H. svoju zodpovednosť za spôsobenú škodu nepopiera. V liste zo dňa
16.9.2011 odporca zotrvával na svojom názore, že bez akýchkoľvek pochybností nebola preukázaná
zodpovednosť vodiča motorového vozidla značky F., B.: PD XXX DZ za vzniknutú škodu. Zo zápisu o

obhliadke poškodeného motorového vozidla zo dňa 3.8.2011 vyplýva, že na vozidle značky A. F., B.:
PD XXX DT je na viacerých miestach - 2x poškodené čelné sklo, a že navrhovateľovi bol odovzdaný
výpočet nákladov na jeho výmenu. V technickej správe o výpočte výšky poistného plnenia v prípade
preukázania oprávnenosti na náhradu škody, je uvedená celková suma 290,88 eur. Súčasťou spisu
odporcu o predmetnej poistnej udalosti je aj fotodokumentácia s miestami poškodenia čelného skla
vozidla navrhovateľa, faktúrou č. 22/2011. Hodnotením skutkového stavu veci dospel súd k právnemu

záveru, že návrh na začatie konania nie je podaný dôvodne, preto ho zamietol. Navrhovateľ predmetom
konania proti odporcovi ako poisťovateľovi urobil nárok o náhradu škody vo výške 284,40 eur. Zákon
č. 381/2001 Z. z. upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla. Ustanovenie § 4 ods. 2 určuje predovšetkým osobu, ktorá má právo na poistné
plnenie a určuje rozsah a podmienky, za ktorých toto právo vzniká. Poistné plnenie poskytuje poisťovateľ
za poisteného v prípade, ak je za vznik škody zodpovedný. Procesným dokazovaním súd zisťoval, či sú

splnené predpoklady zodpovednosti prevádzkovateľa motorového vozidla zn F., B.: PD XXX DZ, resp.
aký je rozsah účasti uvedeného prevádzkovateľa a navrhovateľa, ako prevádzkovateľa motorovéhovozidla značky A. F., B.: PD XXX DT na spôsobení škody. Občiansky zákonník nevymedzuje pojem
prevádzkovateľ motorového vozidla. Je to pojem širší ako vlastník. Podľa § 2 písm. j) zák. č. 381/2001
Z. z. prevádzkovateľom motorového vozidla je fyzická alebo právnická osoba, ktorá má právnu alebo

faktickú možnosť disponovať s motorovým vozidlom. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu uverejneného
v zbierke súdnych rozhodnutí pod č. R 55/1971 prevádzkovateľom je fyzická alebo právnická osoba,
ktorá má právnu alebo faktickú možnosť disponovať s dopravným prostriedkom ako takým, t. j. kto
ho organizovane užíva. Procesným dokazovaním súd skúmal, či navrhovateľ v čase škodovej udalosti
bol prevádzkovateľom vozidla značky A. F., B.: PD XXX DT, či spĺňal právnu alebo faktickú možnosť

dispozície s vozidlom. V čase predmetnej škodovej udalosti navrhovateľ ako to mal súd za preukázané
z vyjadrenia Okresného dopravného inšpektorátu Prievidza, z účastníckej výpovede navrhovateľa, zo
svedeckej výpovede Silvie T., bol vlastníkom uvedeného motorového vozidla, fakticky však s ním
aj disponoval, podľa potreby na ňom jazdil. Ako vlastník bol zapísaný v technickom preukaze a v
evidencii na dopravnom inšpektoráte. S poukazom na uvedené skutočnosti spĺňal faktické, resp. i
právne možnosti dispozície s vozidlom, bol jeho prevádzkovateľom, teda osobou oprávnenou na trvalú

prevádzku motorového vozidla značky A. F., B.: PD XXX DT. V čase predmetnej škodovej udalosti
spoločnosťH.,s.r.o.,ul.D.č.XXX/XX,F.,G.:XXXXXXXXbolaakodržiteľmotorovéhovozidlaznačkyF.,
B.: PD XXX DZ zapísaná v technickom preukaze a v evidencii na dopravnom inšpektoráte. Dňa 2.8.2011
vozidlo riadil konateľ uvedenej spoločnosti, zo svedeckej výpovede ktorého vyplýva, že sa na ňom podľa
potreby prepravoval, organizovane ho užíval. Spoločnosť zaplatila odporcovi aj poistné z titulu uzavretej

poistnej zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V mene
spoločnosti H., s.r.o. koná štatutárny orgán - konateľ. Uvedená spoločnosť spĺňala faktické možnosti
dispozície s vozidlom, bola jeho prevádzkovateľom. Ako to už bolo uvedené v odôvodnení rozhodnutia
pod pojmom stretnutie prevádzok treba rozumieť aj nepriame stretnutie, t. j. ak nedôjde k zrážke,
čo je predmetný prípad. Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka v spore unesením

dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore,
a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a
preukazovania je ustanovenie § 120 ods. 1, veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci sú povinní označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Procesným dokazovaním súd zisťoval, či dňa 2.8.2011 sa stretli
prevádzky dvoch prevádzkovateľov a to navrhovateľa a spoločnosti H., s.r.o., ul. D. č. XXX/XX, F., a ak

áno, aký bol rozsah ich účasti na spôsobení škody, resp. či ide o účasť oboch alebo jedného z nich. Z
fotografií, ktoré sú súčasťou likvidačného spisu odporcu jednoznačne vyplýva, že čelné sklo motorového
vozidla navrhovateľa značky A. F., B.: PD XXX DT bolo poškodené. Z výsluchu svedka U. W., ktorý
vykonal jeho obhliadku, súd zistil, že poškodenie č. 1 a poškodenie č. 2 vzniklo v príčinnej súvislosti s
vymrštením viacerých kameňov. Vykonaním dôkazného prostriedku a to výsluchu svedkyne X. T. mal

súd za preukázané, že dňa 2.8.2011 navrhovateľ skutočne viedol motorové vozidlo značky Nissan F.
po ceste medzi obcou F. a obcou A.. Ide o cestu s dvomi jazdnými pruhmi, v každom smere jazdy.
Navrhovateľ viedol vozidlo v pravom jazdnom pruhu smerom na obec Nováky. Svedkyňa sa vo vozidle
v predmetný deň nachádzala na sedadle spolujazdca od začiatku jazdy navrhovateľa. S poukazom
na túto pozíciu, by si musela všimnúť, či na začiatku jazdy alebo v jej priebehu, pred predmetnou

škodovou udalosťou bolo čelné sklo vozidla značky A. F., poškodené. Zistenia t. j., že by už pred
škodovou udalosťou zo dňa 2.8.2011 bolo čelné sklo vozidla poškodené, však nie je možné vyvodiť z
jej výpovede, ale ani z iných vo veci vykonaných dôkazov. Svedkyňa tiež uviedla, že navrhovateľ sa
venoval vedeniu vozidla a sledoval situáciu v cestnej premávke. Počas jazdy nekomentoval situáciu z
hľadiska zhoršeného výhľadu cez čelné sklo, čo by mohlo nasvedčovať záveru, že už pred tvrdeným

vymrštením kameňa, resp. kameňov, bolo sklo poškodené. Navrhovateľ v tejto súvislosti poukazoval na
to, že ku dňu 2.8.2011 patril medzi vodičov, ktorí neboli účastníkmi dopravnej nehody. Vedel, že ak by
jazdil s vozidlom v technicky nespôsobilom stave, hrozilo by mu v prípade kontroly odobratie vodičského
preukazu. V konaní pri posudzovaní uplatneného nároku súd ďalej riešil otázku, či k poškodeniu č. 1
a poškodeniu č. 2 čelného skla motorového vozidla značky A. F., B.: PD XXX DT došlo (nedošlo) v

dôsledku vymrštených kameňov spod kolies motorového vozidla značky F., B.: PD XXX DZ. X. X. T.,
ako to už bolo uvedené v odôvodnení rozhodnutia, sedela na sedadle spolujazdca. Svojimi zmyslami
zaregistrovala pred vozidlom značky A. F. idúce vozidlo, ktorému navrhovateľ po poškodení čelného
skla svojho vozidla dával svetelné znamenie za účelom, aby zastavil. X. B. H. uviedol, že v predmetný
deň s vozidlom značky F., B.: PD XXX DZ jazdil po ceste medzi obcou Prievidza a obcou Nováky, pričom

predchádzal motorové vozidlo značky Nissan alebo Toyota (podobné typy SUV vozidiel), ktoré malo v
evidenčnom čísle vozidla číslo XXX. C. XXX má vo svojom evidenčnom čísle vozidlo navrhovateľa. Po
tomto úkone sa zaradil pred toto vozidlo, ktorého vodič ho potom svetelným znamením upozorňoval, aby
zastavil. Tiež z účastníckej výpovede navrhovateľa vyplýva, že pred ním idúcim vozidlom bolo vozidloznačky F., ktoré po škodovej udalosti začal predchádzať za účelom, aby jeho vodič zastavil. Podľa
názoru súdu, pokiaľ by sa pred ním pohybovalo aj ďalšie vozidlo v jazdnom pruhu smerom na Nováky,
zvažoval by, u vodiča ktorého z vozidiel má uvedeným spôsobom postupovať. Tieto zistenia, ako aj to,

že by tretia osoba do čelného skla vozidla hodila kameň z jeho účastníckej výpovede a tiež zo svedeckej
výpovede X. T., nie je možné vyvodiť. V tejto súvislosti bolo potrebné sa ďalej vysporiadať s tým, že B. H.
nezistil (necítil, nepočul), že by spod jeho kolies došlo k vymršteniu kameňa, resp. kameňov do čelného
skla vozidla navrhovateľa. Vychádzal z toho, čo mu tvrdil navrhovateľ. Vzhľadom na pomer hmotnosti
vozidla a hmotnosti vymrštených kameňov, ani nemohol svojimi zmyslami zaregistrovať ich vymrštenie.

Z poškodenia č. 1 a z poškodenia č. 2 je možné vyvodiť, že kamene neboli veľké. K ich vymršteniu,
keďže sa tam iné vozidlo nenachádzalo mohlo dôjsť, len keď vozidlo značky F., EVČ: PD XXX DZ
bolo v pozícii idúceho vozidla pred vozidlom navrhovateľa. Q. navrhovateľa, X. T., B. H. nie je možné
zistiť iné skutkové okolnosti vo vzťahu k priebehu predmetnej škodovej udalosti, vrátane toho, že by v
danom časovom úseku vozidlá uvedených dvoch prevádzkovateľov sa nachádzali každé z nich na inom
mieste. W. povšimnutia pri tomto posudzovaní súd nemohol ponechať ani to, že B. H. po zastavení s

vozidlomznačkyF.zaznamenal,ževovozidleznačkyNissanF.sedížena, ktorouspoukazomnazistený
skutkový dej mohla byť len X. T.. Pohyb motorových vozidiel po pozemných komunikáciách je upravený
podrobnými pravidlami cestnej premávky. Výsledky vykonaného dokazovania nie sú podkladom pre
záver, že by došlo k ich porušeniu. Obaja prevádzkovatelia sa venovali vedeniu vozidla a sledovali
situáciu v cestnej premávke. Je tiež vylúčené, aby došlo k vymršteniu kameňov (podľa výpovede svedka

U. W. poškodenie č. 1 a poškodenie č. 2 nemohlo byť spôsobené jedným kameňom, potom logicky je
možné usúdiť, že to boli dva kamene) spod kolies vozidiel z jazdného pruhu v druhom smere jazdy,
pretože jazdné pruhy v jednom a druhom smere jazdy boli oddelené zvodidlami, pričom navrhovateľ
smerom na Nováky jazdil v pravom jazdnom pruhu. Ako to už bolo uvedené v odôvodnení rozhodnutia,
pri vyporiadaní medzi prevádzkovateľmi, títo zodpovedajú podľa účasti na spôsobení škody. Na tento

vzťah sa aplikuje § 431 Občianskeho zákonníka a nie ustanovenie § 427 Občianskeho zákonníka, lebo
toto ustanovenie je možné aplikovať len na nároky tretích osôb proti prevádzkovateľovi na náhradu
škody ním spôsobenej prevádzkou dopravného prostriedku, teda na nároky poškodených, ktorým bola
osobitnou povahou tejto prevádzky spôsobená škoda. Účasť navrhovateľa ako prevádzkovateľa na
spôsobení škody s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania, je nulová. Na jeho strane nie je

žiadna okolnosť, ktorá by sa podieľala na vzniku škody. Právna teória pri posúdení miery účasti na
spôsobení škody podľa § 431 Občianskeho zákonníka však vychádza z toho, že na možnosť zbaviť
sa prevádzkovateľom za určitých predpokladov zodpovednosti, pokiaľ okolnosti, ktoré škodu vyvolali,
nemajú pôvod v prevádzke, sa použije ustanovenie § 428 Občianskeho zákonníka (viď s. 1108 Veľký
komentárObčianskehozákonníkaI.Švestka,Spáčil,Škárová,Hulmákakol.,rokvydania2008).Jetreba

pritom dôsledne rozlišovať medzi pojmom škoda, ktorá bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky,
teda prejavom typických vlastností dopravy, a medzi pojmom škody spôsobenej takými okolnosťami,
ktoré majú svoj pôvod v prevádzke (§ 428). Udalosťou vyvolanou osobitnou povahou prevádzky, sa
rozumie každá okolnosť prevádzky dopravného prostriedku, ktorá je vzhľadom k svojmu zvýšenému
nebezpečenstvu pôsobenia objektívne spôsobilá vyvolať škodu (napr. rýchlosť dopravného prostriedku,

vykoľajenie). Motorové vozidlo je v prevádzke, keď sa pohybuje, stojí, ale v chode je motor, keď ho
vodič pripravuje k jazde, bezprostredné úkony po skončení jazdy. Už bolo uvedené, že ustanovenie
§ 427 Občianskeho zákonníka je možné aplikovať len na nároky tretích osôb proti prevádzkovateľovi
na náhradu škody ním spôsobenej prevádzkou dopravného prostriedku, teda na nároky poškodených,
ktorým bola osobitnou povahou tejto prevádzky spôsobená škoda. Pojem okolnosti, ktoré majú pôvod

v prevádzke (v texte § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka je slovné spojenie „ v prevádzke“),
je užší pojem než pojem škoda vyvolaná osobitnou povahou tejto prevádzky. Za okolnosť, ktorá má
pôvod v prevádzke je považované napr. zlyhanie bŕzd, vada materiálu, odpadnuté koleso, nedostatočná
údržba, ale i okolnosti na strane vodiča. Ide o okolnosti vo vnútri vlastnej prevádzky, ktoré súvisia s
organizáciou, riadením a realizáciou prevádzky. Ak bola príčinou škody, tzv. vnútorná škodová udalosť,

neprichádza do úvahy zbavenie sa zodpovednosti prevádzkovateľa bez ohľadu na to, či škode sa
mohlo, či nemohlo zabrániť. O okolnosť, ktorá nemá svoj pôvod v prevádzke dopravného prostriedku
ide vtedy, ak ide o vonkajšiu okolnosť (nemajúcu pôvod v prevádzke) a škode sa nemohlo zabrániť
ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno objektívne požadovať k odvráteniu tej okolnosti, ktorá
škodu vyvolala. Súd ďalej riešil otázku, či vymrštenie kameňa (kameňov) alebo aj iného predmetu

ležiaceho na vozovke (za predpokladu, že jeho umiestnenie na vozovke nebolo následkom činnosti
daného motorového vozidla) spod kolies idúceho vozidla je okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke.
V prejednávanej veci sa vozidlo značky Peugeot pohybovalo po vozovke, na ktorej sa nachádzali
kamene. Podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka význam slova okolnosť znamená, že ide o jav,ktorý sprevádza, podmieňuje, ovplyvňuje iný jav. Okolnosť, že na vozovke sa nachádzali kamene, a na
ktoré až pôsobila odovzdaná kinetická energia z rotujúcich kolies vozidla značky Peugeot, EVČ: PD XXX
DZ, pri súčasnom pôsobení trecej a odstredivej sily i tlaku (sprostredkovaný následok), v dôsledku čoho

došlo k ich vymršteniu do čelného skla vozidla navrhovateľa, nie je okolnosťou, ktorá by mala pôvod
(význam slova pôvod je: začiatok, vznik existencie niečoho) v prevádzke uvedeného vozidla, v zmysle
vnútornej okolnosti. Kameň (kamene) nesúvisí s vnútornou, vlastnou prevádzkou motorového vozidla,
nepatrí k nej. Kamene sa na vozovke nevyskytli ako dôsledok prevádzky vozidla. Na základe uvedeného
jepotommožnévyvodiť,žeideovonkajšiuokolnosťvzmysle,ženastala resp.prišlazvonka,ktoránemá

pôvod v prevádzke vozidla. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v ustanovení § 428 ods. 1 veta prvá
Občianskeho zákonníka je uvedené, že: „ .... pôvod v prevádzke....“, nie vyvolaný prevádzkou. Liberácia
prevádzkovateľa (spoločnosti H., s.r.o. na svoju činnosť použila konateľa B. H., ktorý v predmetný
deň absolvoval služobnú cestu), t. j. jeho oslobodenie spod objektívnej zodpovednosti je viazaná na
podmienku, že preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno
od neho požadovať. Vynaložením všetkého úsilia treba rozumieť všetku objektívnu starostlivosť, ktorá

sa mohla vynaložiť na zabránenie škody. Pri plnení si povinností účastníka cestnej premávky B. H., keď
vozidlobolpovinnýviesťtak,abynebránilostatnýmúčastníkomvpremávkenedôvodnepomaloujazdou,
keď bol povinný venovať sa situácii v premávke, vzhľadom na splynutie kameňa s vozovkou, faktickú
nemožnosť rozpoznať túto „prekážku“ na ceste, podľa názoru súdu prevádzkovateľ vozidla značky F.,
B.: PD XXX DZ sa zbavil zodpovednosti za škodu. Nie je možné objektívne požadovať, aby osoba, ktorú

spoločnosť H., s.r.o. ako prevádzkovateľ na svoju činnosť použila, sústredila svoju pozornosť na malé,
resp. menšie kamene na vozovke a snažila sa im vyhnúť. Znamenalo by to, že by B. H. musel
spomaľovať, prípadne aj zastaviť vozidlo, vystúpiť z vozidla, čím by mohol ohroziť svoju a ostatných
účastníkov bezpečnosť. Takéto „opatrenie“ by nebolo v rozumnom pomere so zamýšľaným výsledkom,
t. j. aby predišiel vymršteniu kameňov spod rotujúcich kolies vozidla, ktoré by mohli poškodiť iné vozidlo.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Odporca bol v konaní úspešný, preto mu súd
priznal náhradu trov konania vo výške zaplateného súdneho poplatku z odporu 17,- eur a cestovného
18,10 eur (za prepravu na pojednávanie dňa 26.4.2013 a 11.6.2013).

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Nesúhlasil s názorom súdu
prvého stupňa a odporcu, že škoda, ktorá vznikla navrhovateľovi vymrštením kameňa spod kolies

motorového vozidla, nesúvisí s prevádzkou a nebola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky. Mal za
to, že kameň ležiaci na vozovke je jednoznačne okolnosťou nemajúcou svoju pôvod v prevádzke
dopravného prostriedku, avšak škodu na čelnom skle navrhovateľa, nespôsobil kameň ležiaci na
vozovke, ale kameň, ktorého nulová kinetická energia bola v dôsledku krútiaceho momentu motora a
hnacej sily kolies vozidla škodcu zmenená, v dôsledku čoho bol vymrštený určitou rýchlosťou smerom

na vozidlo navrhovateľa, ktoré svojím zásahom poškodil ma čelnom skle. Tento kameň uvedený do
pohybu rotačným pohybom kolies možno bezpochyby považovať za okolnosť, ktorá spôsobila škodu a
mala svoj pôvod v prevádzke dopravného prostriedku. Jedná sa teda o škodu, ktorá bola spôsobená
okolnosťami majúci pôvod v prevádzke motorového vozidla, nakoľko samotné odskočenie skaliek spod
motorového vozidla bolo spôsobená rotáciou kolies motorového vozidla škodcu, pričom predmetná

rotácia je sprievodným javom pohybu motorového vozidla. Liberácia škodcu v prípade, keď škoda
bola spôsobená okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke, nie je možná, preto argumentáciu ohľadom
splnenia podmienky vynaloženia všetkého možného úsilia, ktoré možno požadovať, považoval za
bezpredmetnú. Poukázal na obdobné rozhodnutia v obdobných veciach iných súdov KS Žilina sp.
zn. 9Co/31/2012, sp. zn. 9Co/424/2012, sp. zn. 11Co/60/2013, ako i na Stanovisko Národnej banky

Slovenskavykonávajúcejdohľadnapovinnýmzmluvnýmpoistením.Navrhol,abyodvolacísúdrozsudok
súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil a návrhu navrhovateľa vyhovel v celom rozsahu,
eventuálne podľa § 219 ods. 1 písm. h/ O.s.p. rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že vzhľadom na vykonané

dokazovanie mal za to, že nie je preukázané, že príčinou škody ako následku je prevádzky poisteného
motorového vozidla, a preto nemôže byť dostatočne preukázaný ani kauzálny nexus. V dôsledku
neunesenia dôkazného bremena na strane navrhovateľa je potom potrebné tvrdený nárok zamietnuť
ako nepreukázaný. V prípade, že by konajúci súd napriek uvedeným skutočnostiam došiel k záveru, že
príčinnásúvislosťjepreukázaná,zastávaodporcanaďalejnázor,ženapriektejtoskutočnostijepotrebné

podaný žalobný návrh zamietnuť z dôvodu existencie liberačných dôvodov. Trval na tom, že vymršteniekameňa alebo iného predmetu ležiaceho na vozovke spod pneumatiky predchádzajúceho vozidla nie
je okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke. Prevádzkou je potrebné rozumieť priame pôsobenie
fyzikálnych, chemických, biologických veličín zdroja, ktorý je v prevádzke a ktorého pôsobením na

vonkajšie okolnosti vzniká prevádzka. Naopak vymrštenie kameňa spod pneumatiky predstavuje
odovzdanie kinetickej energie krútiaceho momentu kolesa automobilu pri súčasnom pôsobení trecej a
odstredivej sily. Preto vymrštenie kameňa predstavuje skutočnosť, ktorá je vyvolaná zvláštnou povahou
prevádzky, nie však priamo prevádzkou vozidla alebo okolnosťami, ktorí majú pôvod v prevádzke.
Pri plnení si povinnosti účastníka cestnej premávky ako vodiča motorového vozidla, ktoré je povinné

pohybovať sa tak, aby nebránilo ostatným účastníkom v premávke nedôvodne pomalou jazdou, venovať
sa vedeniu vozidla a situácii v premávke, nie je možné odmršteniu kameňa spod kolies vozidla predísť, a
preto je prevádzateľ zbavený zodpovednosti za škodu. Poukázal na právoplatné rozhodnutia viacerých
súdov. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil v celom rozsahu.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúma vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania /§ 212
ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p./ a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

Súd prvého stupňa založil svoje zamietajúce rozhodnutie na tom právnom názore, že okolnosť, že
na vozovke sa nachádzali kamene, na ktoré pôsobila odovzdaná kinetická energia z rotujúcich kolies
vozidla značky Peugeot, EVČ: PD XXX DZ, pri súčasnom pôsobení trecej a odstredivej sily i tlaku, v
dôsledku čoho došlo k ich vymršteniu do čelného skla vozidla navrhovateľa, nie je okolnosťou, ktorá
by mala pôvod v prevádzke motorového vozidla. Kameň nesúvisí s vnútornou, vlastnou prevádzkou

motorového vozidla, nepatrí k nej, kamene sa na vozovke nevyskytli ako dôsledok prevádzky vozidla.
Na základe uvedeného vyvodiť, že ide o vonkajšiu okolnosť v zmysle, že nastala resp. prišla zvonka,
ktorá nemá pôvod v prevádzke vozidla a v tejto súvislosti poukázal na ustanovení § 428 ods. 1 veta
prvá Občianskeho zákonníka, kde je uvedené, že ide „ o pôvod v prevádzke“, nie vyvolaný prevádzkou.

Odvolací súd sa s týmto právnym názorom súdu prvého stupňa nestotožňuje.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v platnom znení náhradu škody uhrádza
poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti
poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

Podľa § 427 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu

zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ
motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda
spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže,
že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Objektívna zodpovednosť za škody spôsobené prevádzkou dopravného prostriedku je pomerne prísna,
pretože takmer vylučuje možnosti liberácie prevádzkovateľa. Vyplýva to z prvej vety ustanovenia §
428 Občianskeho zákonníka , podľa ktorej sa prevádzkovateľ svojej zodpovednosti nemôže zbaviť, ak
bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Pojem "prevádzka" dopravného
prostriedku nie je v Občianskom zákonníku bližšie upravený. Súdna prax vypracovala niekoľko

stanovísk na vysvetlenie tohto pojmu. Napríklad v súdnej praxi je už ustálený názor, podľa ktorého
pod pojmom stret prevádzok treba rozumieť nielen tzv. priamy stret prevádzok dvoch alebo viacerých
prevádzkovateľov dopravných prostriedkov, ale tiež aj vzájomné škodné pôsobenie dvoch prevádzok
na seba (tzv. nepriamy stret), pri ktorom síce nedochádza k zrážke dvoch alebo viacerých dopravných
prostriedkov, ale prevádzkou jedného dopravného prostriedku sa nepriamo ovplyvní prevádzka druhého

dopravného prostriedku, v dôsledku čoho dôjde k jeho poškodeniu. V zmysle uvedeného je už ustálený
aj právny názor, že vymrštenie kameňa ležiaceho na ceste spod kolies dopravného prostriedku jeokolnosťou, ktorá má pôvod v jeho prevádzke. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti aj
Stanovisko Útvaru dohľadu nad finančným trhom Národnej banky Slovenska k likvidácii škodových
udalostí v povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla v prípadoch škôd na čelnom skle spôsobených kameňom vymršteným spod kolies iného
motorového vozidla zo dňa 16.07.2013, na ktoré poukazoval a priložil k odvolaniu aj právny zástupca
navrhovateľa. Národná banka Slovenska v ňom zaujíma stanovisko: „Vymrštenie kameňa spod kolies
iného motorového vozidla je okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke. Prejavom prevádzky motorového
vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového

vozidla,bezpôsobeniaotáčavéhopohybukoliesidúcehomotorovéhovozidlabykameňzostalnasvojom
mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda
príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla spôsobí škodu. Ak teda udalosť - škoda
na čelnom skle - bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke, škoda vznikla a existuje
príčinná súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody, prevádzkovateľ zodpovedá za škodu na členom
skle,apokiaľmáuzatvorenépovinnézmluvnépoisteniezodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkou

motorového vozidla, je poisťovateľ povinný takúto škodu zaňho nahradiť“.

S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd nevidel dôvod sa ani v preskúmavanej veci od
nich odchýliť.

Súd prvého stupňa i keď dostatočne zistil skutkový stav, vec nesprávne právne posúdil. Z vykonaného
dokazovania vyplýva, že ku škode došlo tak, ako tvrdil navrhovateľ, nakoľko však návrh navrhovateľa

zamietol, nezaoberal sa výškou uplatnenej náhrady škody.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm.
h/, ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa vo veci rozhodne v zmysle vysloveného právneho názoru
odvolacieho súdu, ktorý je podľa § 226 O.s.p. viazaný.

V novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov konania podľa § 224 ods. 1 a 3 O.s.p..

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.