Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. apríl 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6C/159/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613212414
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5613212414.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľa EOS

KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ
KUŠNÍR, s. r .o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcom v 1. rade J. P., B..
XX. XX. XXXX, X. I. T., Y. XXX/XX, P. X. G. H. T., B.. XX. XX. XXXX, X. O., U. XXX, v konaní o zaplatenie
2 480,66 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporcovia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi 2 582,30 eur a úroky z omeškania
8,75 % ročne zo sumy 2 480,66 eur od 04. 11. 2012 do zaplatenia v mesačných splátkach po 100,-
eur, prvá splátka splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkom

straty výhody splátok s tým, že plnením jedného z odporcov zanikne v rozsahu tohto plnenia povinnosť
druhého odporcu.

Navrhovateľovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania z titulu súdneho poplatku 148,50 eur a trov
právneho zastúpenia 410,33 eur, spolu 558,83 eur, ktoré sú odporcovia v 1. a 2. rade povinní zaplatiť
spoločne a nerozdielne Advokátskej kancelárii TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o. Bratislava v lehote 3 mesiacov
od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Písomným návrhom, doručeným súdu dňa 25. 11. 2013, uplatnil navrhovateľ voči odporcom pohľadávku

2 480,66 eur. Návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej podľa §
524 a nasl. Občianskeho zákonníka dňa 27. 09. 2012 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a. s.
Bratislava a ním, ako postupníkom, mu bola postúpená pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania.
Postupca a odporca uzatvorili dňa 29. 10. 2004 zmluvu č. 332889803, na základe ktorej Slovenská
sporiteľňa, a. s. poskytla odporcovi peňažné prostriedky. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu jej postúpenia
predstavovala 5 092,79 eur, ktorá pozostávala z istiny 4 148,89 eur, riadneho úroku 504,62 eur, úroku
z omeškania 403,40 eur a ostatného príslušenstva 35,88 eur. Sumu 35,88 eur predstavujúcu ostatné

príslušenstvo a poplatky a sumu 403,40 eur predstavujúcu úrok z omeškania, si navrhovateľ v tomto
konaní neuplatnil. Podľa zmluvy postupca poskytol odporcovi úver vo výške 3 319,39 eur, ktorý mal byť
splácaný v mesačných splátkach vo výške 52,78 eur. Navrhovateľ si v tomto konaní uplatňuje splátky
úveru splatné od 20. 12. 2010 do 20. 10. 2014 v počte 47 a celkovej výške 2 480,66 eur s tým, že tieto
splátky sa stali splatnými dňa 03. 11. 2012, kedy navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.

Súd na základe tohto návrhu rozhodol pôvodne platobným rozkazom 8Ro/1635/2013-25 zo dňa 09. 12.

2013. V zákonnej lehote podala proti tomuto platobnému rozkazu odpor odporkyňa v 2. rade. Uviedla,
že nesúhlasí s tým, aby bola zaviazaná zaplatiť dlžnú sumu z dôvodu, že pred 9-timi rokmi odporcovi
v 1. rade v dobrej viere išla ručiť s tým, že úver si mal odporca v 1. rade čestne splácať. Poukázala na
svoju sociálnu situáciu a skutočnosť, že odporca v 1. rade pracuje, takže dlh by mal splatiť iba on.Nakoľko platobným rozkazom súd zaviazal obidvoch odporcov na plnenie spoločne a nerozdielne,
podaním odporu proti platobnému rozkazu odporkyňou v 2. rade došlo k zrušeniu platobného rozkazu

v plnom rozsahu (§ 174 ods. 2 O. s. p.) a vo veci bolo nariadené pojednávanie.

Na prvom pojednávaní dňa 25. 03. 2014 navrhovateľ doplnil návrh tak, že povinnosť zaplatiť čiastku 2
480,66 eur navrhol uložiť obidvom odporcom spoločne a nerozdielne, pričom súd túto zmenu návrhu
pripustil. Navrhovateľ na návrhu zotrval a jeho právny zástupca uviedol, že predčasnú splatnosť

celého úveru navrhovateľ vyhlásil výzvou k úhrade zo dňa 15. 10. 2012, pričom postupoval v zmysle
Všeobecných obchodných podmienok pôvodného veriteľa. O tom, že došlo k platnému zosplatneniu
pohľadávky však navrhovateľ nevedel dokladovať a z toho dôvodu bolo pojednávanie odročené na deň
29. 04. 2014.

Odporca v 1. rade uznal nárok navrhovateľa čo do dôvodu aj čo do výšky. Potvrdil, že mu bol poskytnutý

úver, ktorý nesplatil z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Vzhľadom na skutočnosť, že má iba
minimálnu mzdu (mesačne zarobí 330 - 340,-eur), pričom s priateľkou bývajú v prenajatom byte za ktorý
mesačne platí 145,-eur a elektrinu 34,-eur, nemôže dlh zaplatiť naraz. Okrem toho má nedoplatky na
telefón, ktorý dlh spláca mesačne po 85,-eur. Z toho dôvodu navrhol mesačné splátky po 100,-eur, ale
až odvtedy, ako splatí dlh za telefón (kedy však splatí tento dlh, uviesť nevedel).

Odporkyňav2.radenespochybnilavýškuuplatnenéhonároku,lennesúhlasilastým,abybolazaviazaná
ona na uhradenie dlžnej sumy. Poukázala na to, že úver použil odporca s jej matkou, s ktorou
žil v spoločnej domácnosti ako druh a družka, na zariadenie bytu. Nakoľko matka odporkyne bola
nezamestnaná, nemohla ísť za ručiteľku a preto odporkyňa súhlasila s tým, že pôjde ručiť za tento úver.

Vtedy bola slobodná, bezdetná, bola zamestnaná a nakoľko odporca v 1. rade pracoval, predpokladala,
že so splátkami úveru nebudú žiadne problémy. V súčasnom období nie je schopná splácať dlh, ktorý
je predmetom tohto konania, nakoľko je nemajetná, jej jediným zdrojom príjmu je rodičovský príspevok,
ktorý spolu s rodinnými prídavkami na dve deti poberá mesačne vo výške 203,20 eur. Má dlhy, ktoré si
narobila ešte v Liptovskom Mikuláši, keď podporovala finančne odporcu v 1. rade a svoju matku. Vtedy

si zobrala pôžičku z VÚB, Slovenskej sporiteľni a v Providente, ktoré pôžičky spláca spolu mesačne asi
po 50,-eur. Ďalší úver, ktorý si zobrala v Slovenskej sporiteľni, spláca jej druh asi po 80,-eur mesačne,
nakoľko on bol pri tomto úvere ručiteľom a finančné prostriedky z tohto úveru použili spoločne. Druh,
ktorý podniká na základe živnostenského oprávnenia, spláca ešte hypotekárny úver na rodinný dom v
ktorom spolu žijú. Odporkyňa uviedla, že žije s druhom N.. Š. Č., s ktorým majú dve deti - Š. Č.Ž., ktorý

má 6 rokov a K. Č., ktorý má 7 mesiacov.

Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že odporca v 1. rade uzavrel so Slovenskou sporiteľňou, a.
s. zmluvu o splátkovom úvere č. 0332899803 (ďalej len „zmluva“) dňa 29. 10. 2004 ako dlžník s
tým, že predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru 100 000,-Sk pri úrokovej sadzbe 12,3 % v deň

podpisu zmluvy s tým, že boli dojednané splátky mesačne 1 590,-Sk (52,78 eur), dátum prvej splátky
bol určený na deň 20. 03. 2005 a konečná splatná úveru dňom 20. 10. 2014. Súčasne dňa 29. 10.
2004 Slovenská sporiteľňa, a. s. Bratislava uzavrela s odporkyňou v 2. rade dohodu o ručení, v ktorej
sa zaviazala, že podľa ustanovenia § 303 a nasl. Obchodného zákonníka uspokojí túto pohľadávku
veriteľa zo zmluvy. Slovenská sporiteľňa, a. s. oznámila obidvom odporcom listom zo dňa 15. 10. 2012,

že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 27. 09. 2012, postúpila pohľadávku
zo zmluvy navrhovateľovi. Navrhovateľ výzvou zo dňa 15. 10. 2012 vyzval obidvoch odporcom k
úhrade sumy 5 260,69 eur najneskôr do 30. 10. 2012 a súčasne oznámil odporcom, že vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 15. 10. 2012. Skutočnosť, že navrhovateľ pristupuje k vymáhaniu
dlžnej pohľadávky, oznámil aj odporkyni v 2. rade listom zo dňa 15. 10. 2012. Pri vyhlásení mimoriadnej

splatnosti dlhu navrhovateľ postupoval v zmysle bodu 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok
Slovenskej sporiteľne, a. s., kde pod písmenom a) bolo stanovené, že ak dôjde k porušeniu akejkoľvek
zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta, alebo ak klient je v omeškané so
splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktorá trvá ako viac, ako 10 dní, banka je oprávnená vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť úveru.

Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľov (právny predpis platný ku
dňu uzavretia zmluvy) spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka,Obchodného zákonníka ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú
vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“) spotrebiteľskou zmluvou je zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchod. zák.“) touto časťou sa spravujú
bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere.

Podľa § 497 Obchod. zák. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

V konaní bolo preukázané, že odporca v 1. rade uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa zmluvu

o splátkovom úvere s tým, že Slovenská sporiteľňa, a. s. plnila odporcovi v 1. rade na základe tejto
zmluvy čiastku 100 000,-Sk. Z histórie úveru súd zistil, že odporca v 1. rade poukázal poslednú splátku
úveru dňa 30. 01. 2009 a odvtedy úver nesplácal.

Podľa § 53 ods. 9 Obč. zák. ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,

môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

Podľa § 565 Obč. zák. ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky

pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však
môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.

Podľa § 303 Obchod. zák. kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil
určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

Podľa § 306 ods. 1 prvá veta Obchod. zák. veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa
len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne
vyzval.

Podľa § 308 Obchod. zák. ručiteľ, ktorý splní záväzok, za ktorý ručí, nadobúda voči dlžníkovi práva
veriteľa a je oprávnený požadovať všetky doklady a pomôcky, ktoré má veriteľ a ktoré sú potrebné na
uplatnenie nároku voči dlžníkovi.

Vzhľadom na túto právnu úpravu navrhovateľ mohol žiadať o zaplatenie celej splátky najskôr po uplynutí

troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Vopred však musel upozorniť spotrebiteľa v lehote
nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 15-dňová lehota môže pritom začať plynúť po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením jednej so splátok, teda nasledujúci deň po dni, ktorý bol
v splátkovom plnení dohodnutý ako deň splatnosti splátky. Aj keď odporca v 1. rade od 30. 01. 2009
úver nesplácal, navrhovateľ až listom zo dňa 15. 10. 2012 pristúpil k jeho zosplatneniu. Za predpokladu,

že tento list odoslal nasledujúci deň, t. j. 16. 10. 2012, mohol byť doručený odporcom v 1. a 2. rade
nasledujúcimdňom,t.j.18.10.2012,takželehotanazosplatneniemohlauplynúťaž15dníoddoručenia,
teda 02. 11. 2012 a nie 30. 10. 2012.

Predmetom tohto konania nebol celý dlh z titulu úveru, ale len 47 splátok, ktoré mali byť splatné v

období od 20. 12. 2010 do 20. 10. 2014 v celkovej výške 2 480,66 eur. Odporcovia takto vyčíslený nárok
navrhovateľa nespochybnili, keď nesporne z týchto splátok nebola uhradená žiadna čiastka. Potom
aj s poukazom na ustanovenie § 120 ods. 3 O. s. p. si súd osvojil skutkové zistenia založené na
zhodnom tvrdení účastníkov. Nakoľko došlo k zosplatneniu dlhu v dôsledku nesplácania úveru, pričom z
uplatnených splátok splatných od 20. 12. 2010 do 20. 10. 2014 nebolo nič uhradené, pričom výška dlžnej

sumy 2 480,66 eur bola medzi účastníkmi nesporná, súd priznal navrhovateľovi ním uplatnený nárok.

Každý z odporcov zodpovedá za vzniknutý dlh na základe inej právnej úpravy - odporca v 1. rade
ako dlžník a odporkyňa v 2. rade ako ručiteľka. Povinnosť odporkyne plniť nastúpila ako dôsledoktoho, že odporca v 1. rade nedodržal dojednané podmienky a úver nesplácal. Potom sú síce obidvaja
odporcovia povinní zaplatiť dlh navrhovateľovi s tým, že pokiaľ jeden z odporcov zaplatí nejakú čiastku,
v rozsahu tohto plnenia zanikne povinnosť druhého odporcu. Navyše, pokiaľ by dlh alebo jeho časť

splatila navrhovateľovi odporkyňa v 2. rade ako ručiteľka, v rozsahu tohto plnenia by voči odporcovi v
1. rade nadobudla postavenie veriteľa a mohla by sa voči nemu domáhať zaplatenia tej sumy, ktorú by
za neho uhradila navrhovateľovi.

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení platnom ku dňu vzniku omeškania,

výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Zvyššieuvedenýchdôvodovvyplýva,žesplatnosťsumy2480,66eurnastala03.11.2012.Ktomutodňu
bola Európskou centrálnou bankou určená základná úroková sadzba 1,25 %, takže úroky z omeškania

predstavujú túto sadzbu zvýšenú o 8 percentuálnych bodov, t. j. 9,25 % ročne. Navrhovateľ uplatnil v
konaní úroky z omeškania až od 04. 11. 2012 vo výške 8,75 % ročne. Za obdobie od 21. 12. 2010 do
zosplatnenia, t. j. do 04. 11. 2012 uplatnil navrhovateľ úroky z omeškania z každej jednotlivej splátky
52,78 eur, spolu čiastkou 101,64 eur, čo je suma, ktorá nie je v rozpore s právnymi predpismi. Súd
preto navrhovateľovi priznal uplatnenú istinu 2 480,66 eur a aj tzv. kapitalizované úroky z omeškania

z jednotlivých splátok za obdobie od 21. 12. 2010 do 03. 11. 2012 vo výške 101,64 eur, teda priznal
spolu čiastku 2 582,30 eur. Od 04. 11. 2012 bola splatná celá suma 2 480,66 eur, a preto súd priznal
navrhovateľovi z tejto čiastky uplatnené úroky z omeškania 8,75 % ročne od 04. 11. 2012 do zaplatenia

Podľa § 160 ods. 1 O. s. p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od

právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Odporcovia v 1. a 2. rade poukázali na svoju zlú sociálnu situáciu, ktorá im bráni splniť dlh v zákonnej

3-dňovej lehote. Odporca v 1. rade navrhol mesačné splátky po 100,-eur s tým, že jeho vypočutím
bolo preukázané, že je v jeho možnostiach tieto splátky dodržať. Odporca v 1. rade síce žiadal odložiť
počiatok splátok, ale neuviedol lehotu, takže súd rozhodol, že povinnosť odporcov v 1. a 2. rade začať
splácať dlh po 100,-eur mesačne vznikne v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku. Pre
prípad, že nebude zaplatená čo aj len jedna splátka, stane sa splatným celý dlh naraz.

Náhradu trov konania si uplatnil iba navrhovateľ, ktorý bol v konaní úspešný. Podľa
§ 142 ods. 1 O. s. p. mu preto súd priznal náhradu trov, ktoré boli účelne vynaložené v súvislosti s
uplatnením nároku na súde.

Navrhovateľovi vznikli trovy zaplatením súdneho poplatku za návrh vo výške 148,50 eur s tým, že súd
náhradu týchto trov priznal navrhovateľovi v plnej výške.

V konaní bol navrhovateľ zastúpený advokátskou kanceláriou, ktorá si uplatnila náhradu trov právneho
zastúpenia sumou 1 023,79 eur. Vzhľadom na vykonané úkony, súd v zmysle § 655/2004 Z. z. o

odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) priznal
advokátskej kancelárii odmenu po 101,25 eur za 3 úkony právnej služby a to vypracovanie návrhu
na začatie konania zo dňa 05. 11. 2013, písomné vyjadrenie k odporu proti platobnému rozkazu
zo dňa 12. 03. 2014 a účasť na pojednávaní dňa 25. 03. 2014, čo je spolu 303,75 eur. Súd z
uplatnených úkonov právnej pomoci nepriznal odmenu za prevzatie a prípravu zastúpenia. Navrhovateľ

totiž udelil plnomocenstvo Advokátskej kancelárii TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o. Bratislava dňa 23. 09. 2009
(plnomocenstvo založené na tunajšom súde pod Spr 1267/09) teda v čase, keď ešte nedisponoval
pohľadávkou, ktorá je predmetom tohto konania - táto mu bola postúpená až dohodou so Slovenskou
sporiteľňou, a. s., uzavretou dňa 27. 09. 2012. Takisto súd nepriznal odmenu advokátskej kanceláriiza účasť advokátskeho koncipienta na pojednávaní dňa 29. 04. 2014, nakoľko skutočnosť, že muselo
byť pojednávanie zo dňa 25. 03. 2014 odročené, zavinil navrhovateľ (napriek výzve súdu zaslanej
spolu s predvolaním na pojednávanie na deň 25. 03. 2014, nebol na tomto pojednávaní predložený

dôkaz preukazujúci zosplatnenie úveru k 15. 10. 2012 a z toho dôvodu na návrh zástupcu navrhovateľa
bolo pojednávanie odročené). Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky za úkony, za ktoré bola priznaná odmena
advokátskej kancelárii, patrí aj náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne
prepravné a to za jeden úkon vykonaný v roku 2013 vo výške 7,81 eur a za dva úkony vykonané v roku
2014 po 8,04 eur, spolu paušálne náhrady 23,89 eur. Advokátska kancelária je platiteľkou DPH, a potom

podľa § 18 ods. 3 vyhlášky sa priznaná odmena a náhrady spolu vo výške 327,64 eur zvyšuje o DPH
20 %, t. j. o 65,53 eur, na sumu 392,17 eur.

Podľa§15advokátmápoprinárokunaodmenuajnároknanáhraduhotovýchvýdavkovananáhraduza
stratučasupodľa§17.Pojednávaniadňa25.03.2014sazúčastniladvokátskykoncipient,ktorýcestoval
hromadným dopravným prostriedkom, pričom bolo preukázané vynaloženie cestovných nákladov 2 x po

8,58 eur, čo je spolu 17,16 eur, pričom súd priznal takto uplatnenú náhradu cestovného.

Súd však nepriznal advokátskej kancelárii náhradu za stratu času uplatnenú podľa § 17 vyhlášky. Podľa
tohto ustanovenia náhrada za stratu času patrí advokátovi za predpokladu, že vykonáva úkony právnej
služby v mieste, ktoré nie je jeho sídlom. V predmetnej veci sa však na pojednávaní dňa 25. 03. 2014

zúčastnil advokátsky koncipient Mgr. Marián Oros, pričom zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva
právo na náhradu za stratu času advokátskeho koncipienta. Právo na náhradu za stratu času advokátovi
je upravené aj v ustanovení § 24 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení
zákona č. 455/91 Zb. o živnostenskom podnikaní (Živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
Toto ustanovenie však neplatí primerane pre advokátskeho koncipienta (§ 63 ods. 2 zákona 586/2003 Z.

z.).Advokátskykoncipientjevzmysle§64citovanéhozákonavpracovnompomereajehoodmeňovanie
sa spravuje pracovnoprávnymi predpismi. Náhradu za stratu času možno preto priznať iba v takom
prípade,akúkonprávnejslužbyvykonáadvokátvmieste,ktoréniejejehosídlom.Nakoľkopojednávania
na tunajšom súde dňa 25. 03. 2014 sa zúčastnil advokátsky koncipient, ktorý je v pracovnoprávnom
vzťahu s advokátskou kanceláriou, nepriznal súd uplatnenú náhradu za stratu času.

Podľa § 149 ods. 1 O. s. p. sú odporcovia v 1. a 2. rade povinní zaplatiť priznanú náhradu trov
konania a trov právneho zastúpenia spolu vo výške 558,83 eur na účet advokátskej kancelárie (v návrhu
uvedené číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, P. P. U. U., H.. U.., P. XXXXXXXXX). B. C.aja odporcovia boli
zaviazaní zaplatiť navrhovateľovi priznanú čiastku, sú povinní zaplatiť obidvaja aj náhradu trov konania

a to spoločne a nerozdielne. Vzhľadom na sociálnu situáciu odporcov súd týmto poskytol dlhšiu lehotu
splatnosti a to 3 mesiace od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.