Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. január 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/181/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4310202285
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4310202285.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a sudkýň JUDr.

Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu: E. A., nar. XX.
XX. XXXX, bytom E., P. O. O. XXX/XX, proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu škody
698.749,61 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 19.
októbra 2012 č. k. 7C/21/2010-105, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu podanú žalobcom na súde prvého stupňa dňa 24.
02. 2010 zamietol. Súčasne rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalovanej náhradu trov konania
nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 6 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, § 15 ods.
1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, § 27 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a zistený skutkový stav. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého
stupňa vyplýva, že žalobca sa domáhal zaplatenia náhrady škody vo výške 698.749,61 eur spolu s
3% úrokom od 11. 02. 2009 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom náhrady škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom a nezákonnými rozhodnutiami v konaní vedenom na Okresnom súde
Levice pod sp. zn. 9C/263/2005. Podľa tvrdení žalobcu, súd i žalovaná sa dopustili porušenia viacerých
ustanovení Občianskeho zákonníka, Občianskeho súdneho poriadku, Ústavy Slovenskej republiky a
iných právnych predpisov. Týmto nesprávnym úradným postupom mala žalobcovi vzniknúť škoda, za
ktorú má v zmysle § 3 ods. 1 písm. d/ zák. č. 514/2003 Z. z., podľa názoru žalobcu, niesť zodpovednosť
Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR. V danej veci ide o žalobu, ktorá
smeruje proti štátu. V prípadoch, kedy ide o zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným

rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom (ako to tvrdí žalobca v danej veci) je vždy potrebné
takýto nárok najprv prerokovať v zmysle § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. s príslušným orgánom.
Zo strany žalobcu nebolo preukázané, že by riadne zaslal alebo nejakým iným spôsobom doručil
žalovanej „Návrh na prejednanie škody vo výške 698.749,61 eur“ zo dňa 16. 02. 2010. Keďže predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody je zákonom stanovená podmienka, musí byť splnená, aby tento
nárok mohol byť prejednaný v občianskom súdnom konaní. Z uvedeného dôvodu súd prvého stupňa
odstránil tento nedostatok podmienky tým, že žalovanej doručil spolu so žalobou „Návrh na prejednanie

škody vo výške 698.749,61 eur“ zo dňa 16. 02. 2010, ktorým sa domáhal prejednania náhrady škody
na Ministerstve spravodlivosti SR. Zo strany žalovanej k predbežnému prerokovaniu nároku žalobcu
nedošlo. Vykonanýmdokazovanímsúdprvéhostupňadospelkzáveru,žepodanážalobajenedôvodná,
a preto ju zamietol. Žalobca v žalobe nešpecifikuje, akého nesprávneho úradného postupu sa súd vkonaní vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 9C/263/2005 mal dopustiť. Žalobca neuvádza
žiadne konkrétne rozhodnutia súdu, ktoré by bolo možné považovať za nezákonné v zmysle § 6 ods.
1, 2 zák. č. 514/2003 Z. z., ani žiaden postup súdu v konaní, ktorý by napĺňal znaky nesprávneho

úradného postupu v zmysle § 9 ods. 1 citovaného zákona. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal,
že by mu vznikla škoda v podobe majetkovej alebo nemajetkovej ujmy. Taktiež nepreukázal a ani v
priebehu konania neodôvodnil výšku požadovanej náhrady tejto škody. Keďže v danom prípade súd
prvého stupňa nevzhliadol, že by došlo k nezákonnému rozhodnutiu, resp. nesprávnemu úradnému
postupuvovecivedenejnaOkresnomsúdeLevicepodsp.zn.9C/263/2005ažalobcanepreukázalvznik

škody, nemôže byť medzi týmito daná ani príčinná súvislosť. Keďže podmienky vzniku zodpovednosti
za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom sú stanovené
kumulatívne a v prípade nesplnenia, čo i len jednej z nich, nie je daná táto zodpovednosť, tak ako je
to v tomto prípade, súd prvého stupňa dospel k záveru, že podaná žaloba je nedôvodná. O náhrade
trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a žalovanej, ktorá bola úspešnou
účastníčkou konania, trovy konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania neuplatňovala.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie, v spojení s jeho doplnením, žalobca, domáhajúc sa
zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V podanom
odvolaní vytýkal súdu prvého stupňa, že rozhodol o veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu, ako i to,
že súd bránil žalovanú, odmietal zákonné práva žalobcu. Súd použil zneužitie právnej neistoty cez

porušenie zák. č. 428/2002 Z. z o ochrane osobných údajov, na čo nemá právomoc. Ďalej uviedol, že
v tej istej veci súd nemôže konať znovu, čo je pre neho záväzné aj pri rozhodovaní o škode pod sp.
zn. 9C/263/2005, aj pod sp. zn. 7C/21/2010, čo je nezákonné konanie nesprávnym úradným postupom
súdu, keď súd pozmeňuje skôr vydané rozhodnutia v jednej a tej istej veci, aby zmaril skôr vydané
právoplatné rozhodnutia. Súd prvého stupňa nesprávne vec posúdil, nevykonal dokazovanie a vydal

rozsudok, ktorý je zmätočný. Súd ignoruje zákony, spôsobilosť, ktorá môže vzniknúť iba narodením,
ignoruje mená, ktoré vznikajú pri narodení a používa osoby, ktoré sa nenarodili a tieto používa na
spôsobilosť mať práva a povinnosti, čo je nesprávny úradný postup sudcu. Ďalej vytýkal súdu prvého
stupňa, že neaplikoval náhradu škody, ktorá vznikla podľa § 420 a § 442 Občianskeho zákonníka
uplatnená podľa § 17 zák. č. 514/2003 Z. z. ako skutočná škoda vo výške 698.749,61 eur a ktorá

znamená zníženie, stratu, zmenšenie existujúceho majetkového stavu poškodenia oproti stavu pred
škodovou udalosťou.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), prejednal odvolanie žalobcu
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP s verejným vyhlásením rozhodnutia
za splnenia podmienok § 156 ods. 3 OSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a
o odvolaní žalobcu rozhodol tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP
ako vecne správny potvrdil.

Predmetom konania je návrh žalobcu na náhradu škody vo výške 698.749,61 eur spolu s 3% úrokom od
11.02.2009dozaplatenia,akoitrovamikonania,ktorejzaplateniasažalobcadomáhalpodanoužalobou
zo dňa 18. 02. 2010, doručenú súdu prvého stupňa dňa 24. 02. 2010, v spojení s jej doplnením zo
dňa 14. 04. 2010. Žalobcovi uplatnená škoda mala vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu

a nezákonných rozhodnutí súdu v konaní vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 9C/263/2005.
Z odôvodnenia žaloby vyplýva, že žalovaná porušuje žalobcove práva tým, že porušuje ustanovenie §
6 ods. 1 a 2 zákona č. 300/1993 Z. z. a uvedeným konaním porušuje najmä čl. 46 Ústavy SR. Žalovaná
nekoná v medziach zákona, nezachováva základné práva a slobody, čím vzniká jej nesprávny úradný
postup, nesprávne posúdenie veci, nakoľko nesprávne aplikovala príslušnú právnu normu a nesprávne

interpretovala jej obsah, pozmeňovala zistený skutkový stav, vydala nezákonné rozhodnutie. V doplnení
žaloby žalobca uviedol, že proti neexistujúcej osobe bolo vedené trestné stíhanie, bol v súdnom konaní
označený nesprávne a podľa jeho názoru sa všetky konania, v ktorých je označený nesprávne, vedú
proti neexistujúcej osobe, ktorá nie je evidovaná v registri obyvateľov. Žalobca považuje verejné listiny
- odpis z registra trestov na meno K. A., nar. XX. XX. XXXX, občiansky preukaz na meno K. A., nar. XX.

XX. XXXX, zbrojný preukaz na meno K. A., nar. XX. XX. XXXX, preukaz odbornej spôsobilosti SBS na
meno K. A., nar. XX. XX. XXXX, potvrdenie o práceneschopnosti na meno K. A., nar. XX. XX. XXXX,
za falšované, pretože boli vystavené na neexistujúcu osobu. K podanej žalobe žalobca pripojil návrh naprejednanie škody vo výške 698.749,61 eur zo dňa 16. 02. 2010, adresovaný Ministerstvu spravodlivosti
Slovenskej republiky, ktorým žalobca žiadal zaplatiť sumu 698.749,61 eur v lehote 6 mesiacov.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje
o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len žiadosť) s príslušným orgánom podľa § 4 a
§ 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia

nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. V prípade,
ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením, vzhľadom na
ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj

nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 27 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje
na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a
na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Zodpovednosťzaškoduspôsobenúrozhodnutiami,ktorébolivydanéprednadobudnutímúčinnostitohto
zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.

Na to, aby štát zodpovedal za škodu spôsobenú orgánom vykonávajúcim verejnú moc, musia byť

splnené podmienky zodpovednosti za škodu v zmysle vyššie citovaného zákona č. 514/2003 Z. z.
Podmienkami vzniku tejto zodpovednosti sú: a/ výkon verejnej moci príslušným orgánom verejnej moci,
b/ vznik škody alebo nemajetkovej ujmy poškodenému, c/ príčinná súvislosť medzi výkonom verejnej
moci a vznikom škody alebo nemajetkovej ujmy.

Základnou podmienkou zodpovednosti štátu je, aby škoda bola spôsobená pri výkone verejnej moci
orgánom, ktorý vykonáva verejnú moc. Štát v tomto prípade nezodpovedá len za konanie vlastných
štátnych orgánov, ale aj za konanie subjektov, na ktoré bol prenesený výkon verejnej moci. Druhým
predpokladom zodpovednosti štátu za škodu je vznik škody alebo nemajetkovej ujmy uvedenej vustanovení § 17, ktorej vznik musí preukázať poškodený. Medzi konaním, ktoré viedlo k vzniku škody
a samotnou škodou musí byť daná priama príčinná súvislosť. Zákon upravuje z hľadiska spôsobu,
akým bola škoda spôsobená, dva odlišné okruhy zodpovednosti za škodu. Prvý okruh predstavuje

zodpovednosť za škodu protiprávnym (nezákonným) rozhodnutím (§ 5 a § 6 zákona). Druhý okruh
predstavuje zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom (§ 9 zákona). Zároveň
je v rámci zákona samostatne upravená zodpovednosť štátu za rozhodnutie o zatknutí, zadržaní (§ 7
zákona),väzbe,trestealeboochrannomopatrení(§8zákona).Zodpovednosťštátuzaškoduspôsobenú
orgánmi verejnej moci má charakter objektívnej zodpovednosti (bez ohľadu na zavinenie). Štát teda

zodpovedázaškoduspôsobenú privýkoneverejnejmocitými,ktorívjehomenevykonávaliverejnúmoc
bez ohľadu na to, či tieto osoby spôsobili škodu svojim zavinením alebo bez tohto zavinenia. Naplnenie
vyššie uvedených podmienok zodpovednosti štátu musí preukázať poškodený, ktorý v prípadnom
súdnom konaní o náhradu škody znáša dôkazné bremeno o skutočnostiach, ktoré zakladajú objektívnu
zodpovednosť štátu.

Protiprávnosť rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, nie je možné zisťovať v rámci konania o
náhrade škody. Protiprávnosť rozhodnutia musí byť v čase prejednávania nároku o náhrade škody už
konštatovaná príslušným orgánom, ktorý je podľa procesných predpisov oprávnený zrušiť protiprávne
rozhodnutie. Otázku protiprávnosti rozhodnutia nie je možné riešiť v konaní o náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím ani ako predbežnú otázku. Podmienkou priznania nároku je teda to, že

nezákonné rozhodnutie príslušný orgán zmenil alebo zrušil. Zodpovednosť štátu je daná iba v prípade,
ak poškodený využil všetky riadne opravné prostriedky na dosiahnutie nápravy. To znamená, že
poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor, sťažnosť alebo
opravný prostriedok podľa osobitného predpisu.

Nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä
jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným
postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote . Aj
nevydanierozhodnutiajenesprávnymúradnýmpostupom,pričomzanesprávnyúradnýpostupjemožné
považovať i iné nekonanie príslušného orgánu, teda nevykonávanie úradného postupu.

Po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania odvolací súd dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne. Súd prvého stupňa správne a dostatočným
spôsobom zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil, preto odvolací súd napadnutý rozsudok
podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil, a keďže sa s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia stotožňuje, na tieto dôvody podľa § 219 ods. 2 OSP odkazuje. Súd prvého stupňa sa
v dôvodoch napadnutého rozhodnutia vysporiadal so všetkými právne relevantnými
skutočnosťami majúcimi vplyv na posúdenie uplatneného nároku žalobcu.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd zvýrazňuje, že žalobca nepreukázal

základné predpoklady zodpovednosti za škodu, a to protiprávny úkon, resp. škodovú udalosť, rovnako
tak nepreukázal vznik škody, ktorú si uplatnil vo výške 698.749,61 eur a ani príčinnú súvislosť medzi
protiprávnym úkonom, teda škodovou udalosťou a vznikom škody. Z obsahu spisu, zo žaloby, ako
aj značne neprehľadných a nejednoznačných podaní žalobcu, nie je možné zistiť, v čom Okresný
súd Levice v konaní pod sp. zn. 9C/263/2005 nesprávne úradne postupoval alebo, aké nezákonné

rozhodnutie vydal. Na tieto okolnosti žalobca neprodukoval žiadne dôkaz, a jeho tvrdenia o porušovaní
chránených práv a slobôd, ublížení na zdraví, morálnej škode, používaním mena K. A., nar. XX. XX.
XXXX, ktorá sa vôbec nenarodila, sú len v rovine hypotetickej. Ak účastník nesplní svoju povinnosť
tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť
dôkaznú povinnosť. Námietky žalobcu v jeho odvolaní preto odvolací súd považoval za nedôvodné. Súd

prvého stupňa na danú právnu vec aplikoval správny právny predpis, a to zákon č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
účinný od 01. 07. 2004, keď k vzniku škody žalobcu spôsobenej mu pri výkone verejnej moci malo
dôjsťvkonanívedenomnaOkresnomsúdeLevicepodsp.zn.9C/263/2005,ktorékonaniebolovedenév
čase účinnosti zákona č. 514/2003 Z. z. Rovnako sa súd prvého stupňa správne vysporiadal so splnením

podmienky na uplatnenie nároku na náhradu škody vo forme predbežného prerokovania nároku na
náhradu škody v zmysle ustanovenia § 15 zákona č. 514/2003 Z. z. Predbežné prerokovanie nároku je
zákonom stanovená podmienka, ktorá musí byť splnená, aby nárok mohol byť uplatnený v občianskom
súdnomkonaní.Akpoškodenýnárokuplatnínasúdebezpredchádzajúcehopredbežnéhoprerokovania,konajúci súd vyzve poškodeného na odstránenie nedostatku tejto podmienky so stanovením primeranej
lehoty. V prejednávanej veci žalobca predložil súdu spolu so žalobou „Návrh na prejednanie škody vo
výške 698.749,61 eur“ zo dňa 16. 02. 2010, adresovaný Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky,

pričomsúdunepreukázal,žebytentonávrhžalovanejdoručil.Pokiaľsúdprvéhostupňaspolusožalobou
doručil žalovanej dňa 07. 02. 2011 podanie žalobcu zo dňa 16. 02. 2010, ktoré z hľadiska jeho obsahu je
žiadosťou žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, v čase prejednania uplatneného
nároku žalobcu súdom prvého stupňa už bolo konajúcemu súdu zrejmé, že žalovaná nárok žalobcu
neuspokojila, pričom do rozhodnutia súdu o nároku žalobcu uplynula šesťmesačná lehota plynúca od

doručenia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku žalovanej. Pokiaľ súd prvého stupňa napadnutým
rozhodnutím žalobu zamietol, keďže v prejednávanej veci neboli splnené podmienky zodpovednosti za
škoduspôsobenúnesprávnymúradnýmpostupom,resp.nezákonnýmrozhodnutím,vecsprávneprávne
posúdil a jeho rozhodnutie je vecne správne.

S ohľadom na dôvody uvedené vyššie odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1

OSP ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142
ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešnej žalovanej náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, nakoľko žalovaná si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.