Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. apríl 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/33/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5811203833
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5811203833.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci žalobcu: LESY
Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351,
právne zastúpený JUDr. Eduardom Šoškom, advokátom, D. T. XX, N., proti žalovaným: 1/ P. Q., nar.
X.XX.XXXX, bytom T. XXX, W., 2/ P. Q., rod. I., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXX, W., v konaní zastúpení
F. F., W. XXXX/X, T. O., o zaplatenie 1.492,70 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných v 1/ a v
2/ rade proti medzitýmnemu rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 8C/116/2011-151 zo dňa 29.
októbra 2012, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd medzitýmny rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Námestovo medzitýmnym rozsudkom č.k. 8C/116/2011-151 zo dňa 29. októbra
2012 určil, že základ žalovaného nároku je dôvodný.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca po čiastočnom späťvzatí žaloby žiadal uložiť žalovaným
v 1/ a 2/ rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť mu čiastku 1.360,70 eur s úrokom z omeškania
9 % ročne od 6.6.2011 do zaplatenia ako bezdôvodné obohatenie za obdobie od 6.6.2009 do 6.6.2011,
pretožežalovaníbezprávnehodôvoduužívaliakopriľahlýpozemokaobslužnýpriestorsvojejrekreačnej
chaty pozemok vedený na LV č. XXX katastrálne územie R. nad F. ako KN-C parcela č. 199/139 ostatné
plochy o výmere 1273 m2, ktorého je správcom.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že vlastníkom pozemku KN-C parcela č. 199/139 ostatné
plochy o výmere 1273 m2 bol v období 6.6.2009 až 6.6.2011 (aj v súčasnosti) štát - Slovenská republika,
čo dokladuje nielen výpis z listu vlastníctva č. XXX katastrálne územie R. nad F., ale aj návrh nájomnej
zmluvy zo dňa 30.3.2011, ktorou žalobca ponúkol pozemok do prenájmu žalovaným. Z kópie katastrálnej
mapy vyplýva, že sporný pozemok KN-C parcela č. 199/139 obklopuje pozemok KN-C parcelu č. 199/78
ostatné plochy o výmere 84 m2, ktorý je podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX tiež vo vlastníctve
Slovenskej republiky. Pozemok parcelné č. 199/78 zasa obklopuje pozemok KN-C parcelu č. 199/56

zastavané plochy a nádvoria o výmere 46 m2, ktorého vlastníkmi sú vrátane na ňom sa nachádzajúcej
rekreačnej chaty súp. č. 218 žalovaní v 1/ a 2/ rade v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
o čom svedčí výpis z listu vlastníctva č. XXXX katastrálne územie R. nad F.. Chatu žalovaní nadobudli
kúpnopredajnou zmluvou v roku 2000 a pozemok pod chatou parcelné č. 199/56 odkúpili od štátu
(zastúpeného žalobcom) kúpnou zmluvou zo dňa 17.9.2002. Žalovaní v 1/ a v 2/ rade uviedli, že síce
mali záujem predmetný pozemok KN-C parcelu č. 199/139 odkúpiť už v roku 2007, no keď sa kúpa
neuskutočnila, začali pri chate užívať časť pozemku vo výmere maximálne 200 m2, ktorý im slúži akoprístupová cesta k chate. Pozemok na základe prísľubu žalobcu o jeho odpredaji nechali zamerať
geometrickým plánom a následne obvodný lesný úrad rozhodol o jeho vyňatí z plnenia funkcií lesov.
Nakoľko už nie je lesným pozemkom, podľa žalovaných žalobca nie je aktívne legitimovaný požadovať

akúkoľvek platbu za jeho užívanie.

Okresný súd z výpovede žalovaného v 1/ rade a z ohliadky miesta samého zistil, že žalovaní v 1/ a v
2/ rade počas obdobia 6.6.2009 až 6.6.2011 užívali časť sporného pozemku parcela č. 199/139 nielen
ako prístup ku chate, ale aj na rekreačné účely. Ohliadkou bolo zistené, že žalovaní v 1/ a v 2/ rade
tam vysadili dreviny a kríky za účelom zvýšenia estetickej hodnoty okolia rekreačnej chaty. No zároveň

nebolo žiadnym dôkazom preukázané, že by žalovaní v danom období užívali celý sporný pozemok.
Časť sporného pozemku užívali bez právneho dôvodu, čo znamená, že neoprávnene si prisvojovali jeho
úžitkovú hodnotu. O bezdôvodné obohatenie ide preto aj v prípade užívania pozemkov bez právneho
titulu. V súdenej veci majetkový prospech žalovaných spočíval v neoprávnenom si prisvojovaní úžitkovej
hodnoty pozemku, no žalovaní vzhľadom na povahu prijatého plnenia ho nemôžu vrátiť „in natura“, preto
sú preto podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinní vydať bezdôvodné obohatenie formou

peňažnej náhrady.

Žalovaní v konaní namietali aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, ktorej nedostatok videli v tom, že žalobca
ako správca lesného majetku štátu nie je oprávnený požadovať bezdôvodné obohatenie za užívanie
sporného pozemku KN-C parcely č. 199/139 druhu ostatné plochy v situácii, kedy predmetný pozemok
už nie je lesným pozemkom, nakoľko bol právoplatne trvale vyňatý z plnenia funkcií lesov rozhodnutím

Obvodného lesného úradu v Dolnom Kubíne č. OLÚ-2007/00581-ULJ zo dňa 8.8.2007. V konaní bolo
nesporným, že žalobca je štátnym podnikom, ktorého predmetom činnosti je okrem iného aj správa
lesného majetku vo vlastníctve štátu - Slovenskej republiky. Správu lesného majetku vo vlastníctve
štátu upravuje ust. § 50 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch v platnom znení, ktorý v odseku 3 určuje,
že správu lesného majetku vo vlastníctve štátu môže vykonávať právnická osoba, ktorej zakladateľom

alebo zriaďovateľom je ministerstvo alebo právnická osoba, ktorá má také postavenie podľa osobitných
predpisov. Zakladateľom žalobcu je Ministerstvo pôdohospodárstva SR. To, že pozemok KN-C parcela
č. 199/139 o výmere 1273 m2 nie je lesným pozemkom, vyplýva v konečnom dôsledku aj z výpisu listu
vlastníctva č. XXX katastrálne územie R. nad F., podľa ktorého ide o pozemok druhu ostatné plochy.
Podľa ust. § 50a ods. 1 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch upravujúce správu ostatného „nelesného“

majetku štátu súvisiaceho s lesným majetkom štátu, podľa ktorého ustanovenia platí, že obytné budovy,
hospodárske budovy a iné stavby slúžiace lesnej výrobe a ktoré s ňou súvisia a zastavané pozemky,
ostatné plochy a vodné plochy vo vlastníctve štátu, zverené alebo nadobudnuté v priebehu podnikania,
spravuje právnická osoba uvedená v § 50 ods. 3 a 4. Preto ak aj došlo k vyňatiu sporného pozemku z
plnenia funkcie lesov, nijako tým nedošlo k zmene subjektu správcu tohto pozemku štátu, ktorým zostal

aj po jeho trvalom vyňatí naďalej žalobca v zmysle ust. § 50a ods. 1 v spojení s § 50 ods. 3 Zákona
o lesoch. Žalobca ako správca pozemku vo vlastníctve štátu je podľa § 50 ods. 6 zákona č. 326/2005
Z.z. o lesoch v platnom znení a podľa § 456 prvej vety Občianskeho zákonníka oprávnený požadovať
vydanie bezdôvodného obohatenia za neoprávnené užívanie pozemku žalovanými. Ust. § 50 ods. 6
citovaného zákona pri demonštratívnom výpočte oprávnení správcu majetku vo vlastníctve štátu síce

používa termín „zastupovanie“ vlastníka v konaní pred súdom, no tento pojem treba vykladať v kontexte
so znením, podľa ktorého správca vykonáva práva vlastníka k majetku vo vlastníctve štátu. Použitý
pojem zastupovanie na tomto mieste nesmeruje k jeho tradičnému chápaniu ako oprávneniu konať za
iného v jeho mene, ale skôr k oprávneniu správcu chrániť majetok štátu rovnako ako vlastník napríklad
aj súdnou cestou, čo v prípade žalobcu ako štátneho podniku v nadväznosti na znenie ust. § 5 ods. 1

zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v platnom znení znamená možnosť chrániť zverený majetok
štátu aj vo vlastnom mene, preto žalobca má aktívnu vecnú legitimáciu domáhať sa v tomto konaní
vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaných v 1/ a v 2/ rade.

Keďže ustálenie žalovanými užívanej výmery sporného pozemku sa nezaobíde bez znaleckého
dokazovania znalcom z odvetvia geodézie a kartografie, ako aj ustálenia výšky bezdôvodného

obohatenia zistením trhového nájomného, prvostupňový súd považoval za účelné skôr rozhodnúť
o základe žalovaného nároku postupom podľa ust. § 152 ods. 2 druhá veta O.s.p. vyhlásením
medzitýmneho rozsudku vo veci.Proti tomuto medzitýmnemu rozsudku podali žalovaní v 1/ a v 2/ rade prostredníctvom splnomocneného
zástupcu odvolanie. Vytýkali súdu prvého stupňa neúplné zistenie skutkového stavu veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, a to Metodický pokyn č. 803/2009-700 Ministerstva pôdohospodárstva

Slovenskej republiky, ktorý upravuje postup správcu lesného majetku vo vlastníctve štátu pri jeho
nájme. Slovenská republika ako právnická osoba vlastní majetok, správca koná v mene štátu pred
súdmi s poukazom na zákon č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník), podľa § 123 vlastník je v medziach
zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s
ním a zároveň podľa § 126 vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva

neoprávnene zasahuje. Tento dôkaz súd nevykonal. Ďalej žalovaní v odvolaní uviedli, že nesúhlasia
s názorom súdu, nakoľko nikto neberie „právo“ správcovi majetku - tvrdiac však, že v prvom rade
správca nie je oprávnený, pretože nejde o lesný majetok. V druhom rade, nikto „neberie“ právo správcu,
aby nemohol a nekonal, avšak poukazujú na to, že správca môže konať iba v mene štátu a nie
vo svojom mene, teda za predpokladu, že žalobu podal oprávnený vlastník ako navrhovateľ a nie
správca ako navrhovateľ. Základným predpokladom úspechu každej žaloby pred súdom je preukázanie

vlastníckeho práva k veci. Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, Banská Bystrica je štátnym
podnikom, ktorého hlavného úlohou je spravovanie lesného a iného majetku vo vlastníctve Slovenskej
republiky. Vlastníkom je v tomto prípade Slovenská republika. Štátny podnik Lesy Slovenskej republiky
Banská Bystrica je štátnym podnikom, ktorého hlavného úlohou je spravovanie lesného a iného majetku
vo vlastníctve Slovenskej republiky, ako vyplýva z oprávnenia založenej formy „podniku“ ako správcu

majetku Slovenskej republiky s poukazom na vlastníka a práva vlastníka založené a určené v § 123
OZ. Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho
plody a úžitky a nakladať s ním. Z uvedeného dôvodu podľa odvolateľov je námietka nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu oprávnená a žalobca ako správca nie je vecne legitimovaný a oprávnený
požadovať bezdôvodné obohatenie za užívanie sporného pozemku KN-C parcely č. 199/139 jednak

z dôvodu, že predmetný pozemok už nie je lesným pozemkom a jednak z dôvodu, že žalobca nie je
vlastníkom uvedeného pozemku.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca. Uviedol, že predmetné pozemky sú vo vlastníctve
štátu Slovenskej republiky. Žalobca je zapísaný v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXX pre
katastrálne územie R. nad F. ako správca predmetného majetku. Podľa ust. § 50 ods. 6 a § 50a ods. 1

zákona č. 326/2005 Z.z. správca vykonáva práva vlastníka. Je logické, že štát vykonáva svoje vlastnícke
práva prostredníctvom štátnych orgánov alebo organizácii. V danom prípade je aktívna legitimácia
žalobcu daná.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkmi
konania v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu ustanovenom v §

212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p., keď
podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p. vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý medzitýmny rozsudok súdu prvého
stupňa podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil ako vecne správny.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V preskúmavanej veci žalovaní v 1/ a v 2/ rade namietali aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, ktorej
nedostatok videli v tom, že žalobca ako správca lesného majetku štátu, nie je oprávnený požadovať

bezdôvodné obohatenie za užívanie pozemku KN-C parcely č. 199/139 druhu „ostatné plochy“, pretože
tento pozemok už nie je lesným pozemkom, nakoľko bol právoplatne vyňatý z plnenia funkcií lesov
rozhodnutím Obvodného lesného úradu v Dolnom Kubíne dňa 8.8.2007.Žalobca je štátnym podnikom, ktorého predmetom činnosti je okrem iného aj správa lesného majetku
vo vlastníctve štátu - Slovenskej republiky.

Podľa ust. § 5 ods. 1 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v platnom znení, podnik je právnickou

osobou; vystupuje v právnych vzťahoch vo svojom mene a nesie zodpovednosť vyplývajúcu z týchto
vzťahov.

Od štátu ako vlastníka je potrebné odlíšiť subjekt, ktorý vykonáva správu majetku štátu na základe
osobitného zákona. Správu lesného majetku vo vlastníctve štátu upravuje ust. § 50 zákona č. 326/2005
Z.z. o lesoch v platnom znení, ktorý v odseku 3 zakotvuje, že správu lesného majetku vo vlastníctve
štátu môže vykonávať právnická osoba, ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom je ministerstvo alebo

právnická osoba, ktorá má také postavenie podľa osobitných predpisov. Zakladateľom žalobcu je
Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky.

Právo hospodárenia s majetkom štátu spočíva v práve subjektu, ktorému prislúcha právo hospodárenia
vykonávať za štát, ako priameho vlastníka majetku, jeho vlastnícke práva, za určitých štátom
(vlastníkom) vopred určených podmienok. Uvedené právo v sebe zahŕňa uplatňovanie a hájenie toho

práva v konaní pred súdmi. Štátny podnik je teda samostatnou právnickou osobou oddelenou od
štátu. Z vyššie uvedeného vyplýva, že štátny podnik má k veciam, ktoré sú vo vlastníctve štátu a
s ktorými hospodári, všetky dispozičné oprávnenia, ktoré korešpondujú s tým, ktoré v ust. § 123
Občianskeho zákonníka obsahovo vymedzujú samotné vlastnícke právo. Pri nakladaní s uvedeným
majetkom vystupuje štátny podnik v právnych vzťahoch vo svojom mene a znáša zodpovednosť, ktorá

vyplýva z týchto vzťahov.

Skutočnosť, že pozemok KN-C parcela č. 199/139 o výmere 1273 m2 nie je lesným pozemkom,
vyplynulo aj z listu vlastníctva č. XXX katastrálne územie R. nad F., podľa ktorého ide o pozemok druhu
„ostatné plochy“. Správne prvostupňový súd poukázal na ust. § 50a ods. 1 zákona č. 326/2005 Z.z. o
lesoch upravujúce správu ostatného majetku štátu súvisiace s lesným majetkom štátu, podľa ktorého

ustanovenia platí, že obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby slúžiace lesnej výrobe a ktoré
s ňou súvisia a zastavané plochy, ostatné plochy a vodné plochy vo vlastníctve štátu zverené alebo
nadobudnuté v priebehu podnikania, spravuje právnická osoba uvedená v § 50 ods. 3 a 4 zákona č.
326/2005 Z.z. o lesoch v platnom znení. Preto aj podľa odvolacieho súdu, hoci došlo k vyňatiu sporného
pozemku z plnenia funkcií lesov, nedošlo k zmene subjektu správcu tohto pozemku štátu, ktorým zostal

aj po jeho trvalom vyňatí naďalej žalobca. Žalobca potom nepochybne má aktívnu vecnú legitimáciu
domáhať sa v tomto konaní vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaných v 1/ a v 2/ rade. S
poukazom na uvedené odvolací súd medzitýmny rozsudok okresného súdu, ktorý najskôr rozhodol o
základe žalovaného nároku postupom podľa ust. § 152 ods. 2 druhej vety O.s.p., potvrdil ako
vecne správny.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.