Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 1. marec 2013

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 19C/26/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111203956
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Stolárová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2013:7111203956.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Stolárovou v právnej veci žalobcu: Z. N., nar.

XX.XX.XXXX, bytom: Č., W.. XX. M. XXX/XX, zastúpený F. K., bytom: Č., ul. H.. J. X, proti žalovanému
v 1. rade: Slovenská hospodárska komora s.r.o., so sídlom v Košiciach, Mlynská 2, IČO: 36 577
928 a žalovanému v 2. rade: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO:
35 724 803, zastúpený advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Údernícka 5, IČO: 36 613 843, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalobcu: Združenie na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Námestie legionárov 5, IČO: 42 176 778,
zastúpeného advokátom JUDr. Ambrózom Motykom, so sídlom v Stropkove, Námestie SNP 7, o

zrušenie rozhodcovského rozsudku a náhradu trov konania, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobca n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

Vedľajší účastník n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

Žalovanému v 1. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

O trovách konania žalovaného v 2. rade bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 11.02.2011 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn.
EP 60226/09 vydaného Rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o.
dňa 30.12.2010 a to z dôvodov uvedených v § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní písm. c), g), j).

Žalovaní žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Súd vykonal vo veci dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav veci.

Z pripojeného listinného dokladu - rozsudok Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej
hospodárskej komore s.r.o. zo dňa 30.12.2010 sp. zn. EP 60226/09 vyplýva, že rozhodcovský súd

v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Bratislava, proti žalovanému Z. N., nar.
XX.XX.XXXX o zaplatenie 422,14 eur s príslušenstvom rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiťžalobcovi sumu 422,14 eur, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne od 27.06.2009 do zaplatenia a trovy
konania vo výške 175,13 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Predmetný rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 31.01.2011 a stal sa dňa 04.02.2011 vykonateľný, tak ako vyplýva z vyznačenej

pečiatky právoplatnosti a vykonateľnosti na predmetnom listinnom doklade.

Zo žalobného návrhu podaného žalobcom zo 04.02.2011, došlého súdu dňa 11.02.2011 vyplýva, že
žalobca sa predmetným návrhom domáha zrušenia predmetného rozsudku podľa dôvodov uvedených
v § 40 ods. 1 písm. c), g), j) Zákona o rozhodcovskom konaní.

Žalobca podaním došlým súdu dňa 15.08.2011 rozšíril žalobu voči EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom
Bratislava, IČO: 35 724 803, na základe čoho súd uznesením tunajšieho súdu zo dňa 03.10.2011,

č. k. 19C/26/2011-53 pripustil, aby do konania na strane žalovaného vstúpil EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 35 724 803. Súčasne súd konanie proti žalovanému
(Rozhodcovský súd zriadený pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., Mlynská 2, Košice) zastavil
s tým, že predmetné uznesenie vo výroku o pripustení ďalšieho subjektu do konania (druhý výrok)
nadobudlo právoplatnosť dňa 07.09.2012 a v časti, v ktorej súd konanie voči žalovanému zastavil,

bolo predmetné znesenie zrušené a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konania na základe
rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28.06.2012, č. k. 1Co/341/2011-78, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 07.09.2012. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu pritom vyplýva záver, že
žalobca označil ako subjekt žalovaného jeho obchodným menom Slovenská hospodárska komora s.r.o.,
takže nebol dôvod na to, aby súd konanie proti žalovanému zastavil.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvého stupňa ustálil okruh účastníkov konania na subjekty: 1)
Slovenskú hospodársku komoru s.r.o. so sídlom v Košiciach, IČO: 36 577 928 a 2) EOS KSI Slovensko,
s.r.o., IČO: 35 724 803.

V priebehu konania oznámením o vstupe do konania došlým dňa 23.11.2011 Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS oznámilo prostredníctvom svojho zástupcu, že vstupuje do konania ako

vedľajší účastník na podporu žalobcu (podanie z 12.02.2013, ktorým vedľajší účastník upresnil, že
pôvodné oznámenie o vstupe bolo nesprávne formulované textom, že vedľajší účastník vstupuje na
podporu odporcu).

Z písomného vyjadrenia vedľajšieho účastníka vo veci vyplýva, že vedľajší účastník sa v celom rozsahu
pridržiava a stotožňuje so skutkovými okolnosťami prípadu, pre ktoré musí byť rozhodcovský rozsudok

zrušený.

Z prednesu žalovaného v 1. rade na pojednávaní konanom dňa 01.03.2013 vyplýva, že tento namietal
jednak uplynutie prekluzívnej lehoty stanovenej zákonom na podanie predmetného návrhu a namietal
tiež, že dôvody uvedené v návrhu na začatie konania, pre ktoré by súd mal zrušiť predmetný
rozhodcovský rozsudok, nie sú dostatočným spôsobom uvedené, resp. nie sú uvedené vôbec. V ďalšom

namietal, že by žalovaný v 1. rade mal byť účastníkom predmetného konania, keďže podľa jeho názoru
účastníkmi konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku majú byť pôvodní účastníci konania.

Právny zástupca žalovaného v 2. rade na pojednávaní konanom dňa 01.03.2013 vo svojom prednese
poukázal na to, že žalobca nedodržal 30- dňovú lehotu na uplatnenie predmetného nároku voči
žalovanému v 2. rade, keďže dispozitívny návrh, ktorým rozšíril návrh aj voči tomuto subjektu bol súdu

doručený dňa 15.08.2011 a rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený ešte dňa 30.01.2011. Okrem
toho vyslovil názor, že v návrhu na začatie konania dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku nie sú
dostatočne vyšpecifikované a vo svojej podstate ani nie sú dané. Súčasne v prípade úspechu si uplatnil
náhradu trov konania.Na pojednávaní konanom dňa 01.03.2013 bol zo strany žalovaného v 1. rade predložený na
oboznámenie listinný doklad - doručenka preukazujúca doručenie predmetného rozhodcovského
rozsudku žalobcovi (t.j. žalovanému v rozhodcovskom konaní), a to dňom 11.01.2011.

Podľa ust. § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších zmien a
predpisov, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať
zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),

b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o

nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,

c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,

e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto

zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,

f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,

g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),

h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo

i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,

j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. 13a)

Podľa ust. § 41 ods. 1 cit. zákona, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v
lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý
podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o
opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.

Podľa ust. § 41 ods. 2 cit. zákona, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu podľa § 40
písm. h) možno podať v lehote 30 dní odo dňa, keď sa účastník rozhodcovského konania ktorý podáva
žalobu, dozvedel o dôvode obnovy konania, alebo odo dňa, keď ho mohol po prvýkrát uplatniť, najneskôr
však do troch rokov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku.

Podľa ust. § 43 ods. 1 cit. zákona, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a

c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej
žalobe.

Podľa ust. § 43 ods. 2 cit. zákona, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je
uvedený v odseku 1, rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti. Rozhodcovia zúčastnení na zrušenom
rozhodcovskomrozsudkusúznovéhoprerokovaniaarozhodnutiavecivylúčení.Aksaúčastnícikonania

nedohodnú inak, budú noví rozhodcovia ustanovení podľa § 8.Podľa ust. § 16 ods. 2 cit. zákona, zmluvné strany sa začatím rozhodcovského konania stávajú
účastníkmi rozhodcovského konania. Žalobcom je zmluvná strana, ktorá podáva návrh na začatie
rozhodcovského konania (ďalej len "žaloba"). Žalovaný je zmluvná strana, proti ktorej žaloba smeruje.

Podľa ust. § 79 ods. 1 O.s.p., konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí
(§ 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko
účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich
skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa
navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné

meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom zahraničná osoba, k návrhu musí
byť pripojený výpis z registra alebo z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná. Ak je
účastníkom fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, návrh musí obsahovať obchodné meno, sídlo a
identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a
označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať. Ak sa návrh týka dvojstranných
právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným (§ 90), nazýva sa žalobou.

Podľa ust. § 82 ods. 1 O.s.p., konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď
bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu.

Podľa ust. § 90 O.s.p., účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí,
ktorých zákon za účastníkov označuje.

Podľa ust. § 92 ods.1 O.s.p., na návrh účastníka môže súd pripustiť, aby do konania vstúpil ďalší

účastník. Súhlas toho, kto má takto do konania vstúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane
navrhovateľa.

Z prevedeného dokazovania má súd preukázané, že predmetný návrh na zrušenie rozhodcovského
rozsudku nie je dôvodný, a to jednak z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie pokiaľ ide o žalovaného
v 1. rade a jednak z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty na podanie takéhoto návrhu, a to vo vzťahu

k žalovanému v 2. rade.

Nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného v 1. rade súd zdôvodňuje nasledovne:

Konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku je špecifickým druhom konania, ktoré napriek svojej
špecifickosti neobsahuje žiadnu osobitnú úpravu v občianskom súdnom poriadku, ktorý je plne
aplikovateľný aj pre tento typ konania. Je však nepochybné, že konanie o zrušenie rozhodcovského

rozsudkubezprostrednesúvisískonanímtzv.rozhodcovskýmpodľaosobitnéhozákonač.242/2002Z.z.
v znení neskorších zmien a predpisov, ktorý upravuje okrem iného otázku účastníkov rozhodcovského
konania. Pokiaľ účastníkmi rozhodcovského konania sú v zásade zmluvné strany (resp. ich
právni nástupcovia), tým istým spôsobom je stanovený aj okruh účastníkov konania začatého
na návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku, keďže podstatou a účelom celého konania o

zrušenie rozhodcovského rozsudku je zjednodušene povedané preskúmavacia činnosť vo vzťahu k
rozhodcovskému rozsudku ako prípadného exekučného titulu pre oprávnený subjekt voči povinnému
subjektu výsledkom ktorého v prípade, že súd sa stotožní s tvrdením o existencii dôvodov, pre ktoré
by mal byť rozhodcovský rozsudok zrušený, v ďalšom bude pôvodne uplatňovaný nárok, vyplývajúci z
konkrétneho zmluvného vzťahu, predmetom ďalšieho konania či už priamo pred rozhodcovským súdom

(t.j. v prípadoch, kedy súčasne o pôvodnej žalobe nerozhoduje všeobecný súd, ale rozhodcovský súd)
alebo pred všeobecným súdom (t.j. v prípade, že o pôvodnej žalobe bude ďalej rozhodovať všeobecný
súd podľa § 43 ods. 1 zák. o rozhodcovskom konaní). Samotný rozhodcovský súd, ktorý napadnutý
rozhodcovský rozsudok vydal, teda nie je v spore pasívne legitimovaný, pretože nie je nositeľom
žiadnych hmotno-právnych práv a povinností, ktoré by mu mali vyplývať z daného zmluvného vzťahu, z

ktorého rozhodcovský rozsudok vzišiel. Pokiaľ teda žalobca označil ako jedného z účastníkov konaniasubjekt odlišný od účastníka rozhodcovského konania, ktorým žalovaný v 1. rade nepochybne je, vo
vzťahu k tomuto žalovanému bolo potrebné žalobu zamietnuť pre nedostatok pasívnej legitimácie.

Pokiaľ ide o zamietnutie návrhu vo vzťahu k žalovanému v 2. rade, k tomu súd uvádza, že v konaní

je nepochybné, že žalobca prevzal predmetný rozhodcovský rozsudok dňom 11.01.2011, od ktorého
sa posudzuje uplynutie 30 dňovej zákonnej lehoty stanovenej na podanie návrhu na jeho zrušenie
prostredníctvom súdu. Je tiež nepochybné, že tento žalovaný nebol označený od začiatku konania, t.j.
v pôvodnom návrhu na začatie konania, ale že tento subjekt vstúpil do konania až v jeho priebehu,
a to na základe dispozitívneho úkonu žalobcu, ktorý došiel súdu dňa 15.08.2011, t.j. až po uplynutí

tejto 30 dňovej zákonnej lehoty. Hmotnoprávne účinky začatia konania voči ďalšiemu účastníkovi, t.j.
v tomto prípade voči žalovanému v 2. rade nastávajú preto až dňom, kedy súdu došiel návrh na
pristúpenie účastníka do konania a v tomto zmysle treba posúdiť aj včasnosť podania návrhu za
zrušenie rozhodcovského rozsudku voči tomuto ďalšiemu žalovanému v prekluzívnej lehote 30 dní od
doručenia rozhodcovského rozsudku. Keďže vo vzťahu k žalovanému v 2. rade bola podaná žaloba
(návrh na pristúpenie tohto subjektu do konania) po uplynutí prekluzívnej lehoty 30 dní od doručenia

rozhodcovskéhorozsudkužalobcom,ztohtodôvodubolopotrebnézamietnuťžalobuajvočižalovanému
v 2. rade.

Oba dôvody, pre ktoré súd zamietol žalobu, sú takej povahy, že súd žalobu zamietol bez toho, aby sa
zaoberal dôvodmi na zrušenie rozhodcovského rozsudku vyšpecifikovanými v žalobe.

Vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní v plnom rozsahu neúspešný, výrok o trovách konania sa opiera

o ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. v tom zmysle, že žalobca ako neúspešný účastník nemá právo na
náhradu trov konania a na náhradu trov konania z tohto istého dôvodu nemá právo ani vedľajší účastník.
Z dôvodu absencie návrhu na náhradu trov konania, pokiaľ ide o žalovaného v 1. rade, súd mu náhradu
trov konania nepriznal. Súčasne súd samostatným výrokom rozhodol o tom, že o trovách konania
žalovaného v 2. rade bude rozhodnuté samostatným uznesením z dôvodu, že do spisu nebola zatiaľ

doložená plná moc na zastupovanie žalovaného v 2. rade advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR
s.r.o., pričom v spise sa nachádzala iba substitučná plná moc (pre upresnenie súd poznamenáva, že
predmetná písomne udelená plná moc bola neskôr doplnená do tohto konania).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do

15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonalnavrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci. (205 ods. 2 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona

(§ 251 O.s.p.).