Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. september 2012

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 24C/292/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411212057
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr.Ing. Mario Dubaň

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2012:1411212057.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred samosudcom JUDr. Ing. Mariom Dubaňom v právnej veci

navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803,
právne zastúpený: TOMÁŚ KUŚNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Údernícka 5, 851 01
Bratislava proti odporkyni: X. X., W. U. P. XXXX/XX, XXX XX U., Š. K. Y., M. K. Ľ. W., R. Okresného Y. U.
Z., za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080
05 Prešov, právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sovietskych hrdinov
163/66, 089 01 Svidník o zaplatenie 351,95 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 351,95 eur spolu s ročným úrokom z omeškania

vo výške 14,75% zo sumy 102,54 eur od 13.04.2007 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
II. O trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
III. Návrh na prerušenie konania do rozhodnutia Súdneho dvora Európskych spoločenstiev o predbežnej
otázke podľa medzinárodnej zmluvy z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom došlým tunajšiemu súdu dňa 14.09.2011 žiadal navrhovateľ zaviazať odporkyňu na zaplatenie
sumy 351,95 Eur s úrokom z omeškania vo výške 14,75 zo sumy 102,54 Eur za obdobie od 13.04.2007
do zaplatenia. Zároveň žiadal nahradiť trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že odporkyňa uzavrela

s právnym predchodcom navrhovateľa, Všeobecnou úverovou bankou, a.s. ako veriteľom (ďalej len
VÚB, a.s.), dňa XX.XX.XXXX Zmluvu k úverovému účtu alebo k číslu zákazníka XXXXXXXX (ďalej
len úverová zmluva), v znení jej dodatkov, ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky VÚB,
a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom v znení ich dodatkov (ďalej
len „VOP“) Na základe tejto úverovej zmluvy právny predchodca navrhovateľa poskytol a odporkyňa
čerpala bezúčelový spotrebiteľský úver s úverovým rámcom 40.000 Sk (1.327,75 Eur). Tento úver sa
odporkyňa zaviazala splácať v mesačných splátkach po 1.436,84 Sk (47,69 Eur). Nakoľko odporkyňa

napriek výzve svoju povinnosť riadne a včas neplnila, bola dňa 05.03.2007 pôvodným veriteľom -
VÚB, a.s. vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru v zmysle čl. VII. Bodu 1. písma a) VOP v celkovej
výške 489,02 Eur.. Pôvodný veriteľ, VÚB, a.s. zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 12.04.2007
postúpil predmetnú pohľadávku na navrhovateľa. Skutočnosť, že postúpenie predmetnej pohľadávky
bolo odporkyni oznámené svedčí fakt, že táto následne voči navrhovateľovi čiastočne splnila svoj dlh
v sume 137,07 Eur.
Vzhľadom na to, že pobyt odporkyne nie je známy a súdu sa ho nepodarilo zistiť, ustanovil jej podľa §

29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku /O.s.p./ opatrovníka, s ktorým ďalej vo veci konal. Opatrovník
sa k žalobe nevyjadril a na pojednávanie konané 07.09.2012 sa bez predchádzajúceho ospravedlnenia
nedostavil. Súd vec prejednal v jeho neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 O.s.pOznámením došlým súdu dňa 22.02.2012 vstúpil do konania vedľajší účastník (VÚ)- Združenie na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS, pričom tento vo svojom vyjadrení zo dňa 03.05.2012 namietol
premlčanie uplatnenej pohľadávky, nakoľko splatnosť úveru nastala 05.03.2007 a žaloba bola na

súd podaná až dňa 14.09.2011, pričom premlčanie je potrebné podľa jeho názoru v danom prípade
posudzovať podľa ustanovení § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka /OZ/ nakoľko sa jedná nepochybne
o spotrebiteľskú vec. Z tohto dôvodu navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať právnemu
zástupcovi VÚ náhradu trov konania.
Právny zástupca navrhovateľa v nadväznosti na podanie vedľajšieho účastníka namietol prípustnosť

vznesenia námietky premlčania vedľajším účastníkom. Súčasne predložil súdu Dohodu o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktorú dňa 28.06.2010 uzavreli navrhovateľ s odporkyňou.
Vedľajší účastník ako reakciu na toto podanie navrhovateľa, pokiaľ ide o Dohodu o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku uviedol, že ide o formulár, ktorý veriteľ (navrhovateľ) vopred pripravil pre
dlžníka (odporcu), prípadne osobu pristupujúcu k záväzku a dlžník nemá žiadnym spôsobom možnosť
ovplyvniť jeho obsah. Takto predformulovaná dohoda predstavuje neprijateľné zmluvné podmienky a

to predĺženie premlčacej lehoty formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku. Ako neprijateľné sú obe
zmluvné podmienky obsiahnuté v tomto formulári. K neprijateľnosti zmluvnej podmienky predlžujúcej
premlčaciu lehotu v spotrebiteľských zmluvách na desať rokov poukázal na rozsudok Okresného súdu
Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. 10C 47/2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn.
17 Co 167/2011. Uzatvorenie takejto dohody je podľa jeho názoru v rozpore s dobrými mravmi v zmysle

§ 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov /ZOS/, pretože
pri uzatváraní dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a žalobcom boli využité omyl
a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľa. Podpisom formulárovej dohody si
spotrebiteľ zhoršil svoje zmluvné postavenie a uzatvorenie tejto dohody privodilo spotrebiteľovi značnú
ujmu, čo je v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 OZ. Iniciatíva k uzavretiu takejto dohody podľa

názoru vedľajšieho účastníka nikdy nevychádzala od spotrebiteľa (odporkyni). Navrhovateľ uzatvára so
spotrebiteľmi takéto formulárové dohody po vynútenej návšteve splnomocnenej osoby navrhovateľa s
vysvetlením, že ide iba o dohodu o splátkach dlhu, čo je podľa jeho názoru potrebné považovať za
nekalú obchodnú praktiku a posudzovať ju najmä podľa ust. § 8 ods. 4 ZOS.
Súd nariadil vo veci pojednávanie a vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, zmluvy o postúpení

pohľadávok, prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok, zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru medzi
právnym predchodcom navrhovateľa- VÚB, a.s. a odporkyňou zo dňa XX.XX.XXXX, VOP VÚB, a.s.,
výzvy navrhovateľa na zmier zo 06.07.2012 a Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku. Na základe vykonaného dokazovania zistil súd nasledovný skutkový stav:
Právny predchodca navrhovateľa je právnickou osobou - bankou, zriadenou v zmysle zákona č.

483/2001 Z.z. o bankách, zapísanou v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa,
vložkač.341/B,sdátumomvznikudňa01.04.1992aspredmetompodnikaniaokreminéhoposkytovanie
úverov.
Navrhovateľ je právnickou osobou - obchodnou spoločnosťou zapísanou v obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č. 15294/B, s dátumom vzniku dňa 13.08.1997 a s

predmetom podnikania okrem iného faktoring a forfaiting mimosúdneho vymáhania pohľadávok..
Odporkyňa je fyzickou osobou, nepodnikateľom.

Právny predchodca navrhovateľa uzatvoril s odporkyňou dňa XX.XX.XXXX Zmluvu k úverovému účtu
alebo k číslu zákazníka XXXXXXXX v znení jej dodatkov, ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné

podmienky VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom v znení ich
dodatkov, na základe ktorej bol odporkyni poskytnutý úverový rámec vo výške 40 000,- Sk (1.327,75
Eur), ktorý mala odporkyňa splácať v mesačných splátkach po 1.436,84 Sk (47,69 Eur).

Podľa čl. VII. Bodu 1. písm. a) VOP, Veriteľ môže požadovať, aby dlžník vrátil celú poskytnutú sumu

úveru spolu s príslušenstvom, ktorá sa na požiadanie veriteľa stane okamžite splatnou ak dlžník je v
omeškaní s úhradou viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšie ako 3 mesiace a bol k
ich zaplateniu písomne vyzvaný s upozornením na právo veriteľa odstúpiť od zmluvy o poskytnutí úveru.

Právny predchodca navrhovateľa dňa 05.03.2007 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle čl.

VII. Bodu 1. písma a) VOP, nakoľko odporkyňa neplatila splátky riadne a včas. Následne, Zmluvou o
postúpení pohľadávok zo dňa 12.04.2007, bola predmetná pohľadávka postúpená na navrhovateľa.
Výška pohľadávky ku dňu postúpenia predstavovala celkove sumu 489,02 Eur ( z toho istina 239,23
Eur, riadny úrok 11,20 Eur, úrok z omeškania 0,38 Eur a ostatné príslušenstvo a poplatky 238,21 Eur),tak ako to vyplýva z prílohy tejto zmluvy, v ktorej je pohľadávka navrhovateľa voči odporkyni podrobne
špecifikovaná..

Podľa čl. IV bodu 7. VOP, veriteľ je oprávnený akúkoľvek platbu dlžníka na plnenie peňažného záväzku
z úverovej zmluvy započítať najprv na dlžné príslušenstvo záväzku od najstaršej pohľadávky a až potom
na dlžnú splatnú istinu od najstaršej pohľadávky, a to aj vtedy, ak dlžník pri platení určí inak.

Po čiastočnom plnení záväzku odporkyňou v celkovej výške 137,07 eur ktoré navrhovateľ započítal na

úroky z omeškania a sčasti na istinu, činí jeho pohľadávka celkove sumu 351,95 Eur (z toho istina 102,54
Eur, riadny úrok 11,20 Eur, a ostatné príslušenstvo a poplatky 238,21 Eur).
Dňa 28.06.2010 uzavrel navrhovateľ s odporkyňou Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku, v zmysle ktorej odporkyňa uznala čo do právneho dôvodu a výšky svoju pohľadávku voči
navrhovateľovi, ktorá vznikla na základe predmetnej úverovej zmluvy.
Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, tento zákon upravuje niektoré
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie
opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona, v znení účinnom do 31.12.2007, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 písm. a) až i) cit. zákona, v znení účinnom do 31.12.2007, zmluva o spotrebiteľskom

úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
inýchpoplatkov;akjetomožné,trebauviesťajsúčettýchtoplatiebsupozornenímnamožnosťúčtovania
kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré
sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu
vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo

služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na
ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú
percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená
ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté

do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ
zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad

Podľa prílohy zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2007, ročná
percentuálna miera nákladov pri spotrebiteľských úveroch sa vypočíta podľa vzorca :

K=m AK K'=m' A'K'
suma ----------- = suma ------------
K=1 (1+i) na tK K'=1 (1+i) na tK'

K je poradové číslo spotrebiteľského úveru, {K = 1, 2, ..., m}
K' je číslo splátky alebo platby nákladov spotrebiteľského úveru,
{K' = 1, 2, ..., m'}
AK je výška K-teho spotrebiteľského úveru
A'K' je výška K'-tej splátky spotrebiteľského úveru

suma je suma
m je poradové číslo posledného spotrebiteľského úveru
m' je číslo poslednej splátky alebo platby nákladov spotrebiteľského úveru
tK je časové obdobie (vyjadrené v rokoch a/alebo častiach roka
medzi poskytnutím prvého spotrebiteľského úveru a K-teho spotrebiteľského

úveru
tK' je časové obdobie (vyjadrené v rokoch a/alebo častiach roka
medzi poskytnutím prvého spotrebiteľského úveru a K'-tou splátkou alebo
platbou nákladov spotrebiteľského úverui je ročná percentuálna miera nákladov, ktorú možno vypočítať (buď algebricky,
alebo numerickou aproximáciou), pretože ostatné prvky rovnice sú známe
zo zmluvy alebo iným spôsobom

Vzmyslepoznámok: a)Ročnápercentuálnamieranákladovsavypočítavčase,keďsauzatvárazmluva.
Výpočet sa vykoná za predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere bude platná na dohodnuté
obdobie a že veriteľ a spotrebiteľ splnia svoje povinnosti podľa podmienok tejto zmluvy a k dohodnutým
termínom. b) V prípade zmlúv o spotrebiteľskom úvere obsahujúcich klauzuly povoľujúce zmeny

úrokovej sadzby a poplatkov obsiahnutých v ročnej percentuálnej miere nákladov, ale nekvalifikovateľné
v čase, keď sa počítala, ročná percentuálna miera nákladov sa bude počítať na základe predpokladu, že
úrokovásadzbaainépoplatkyzostanústabilnéabudúplatiťdokoncaplatnostizmluvyospotrebiteľskom
úvere. c) Všeobecne platí rovnica medzi výškou spotrebiteľských úverov a výškou splátok a nákladov.
Výšky finančných prostriedkov poskytnutých alebo uhrádzaných ktoroukoľvek zo zmluvných strán v
rôznychlehotáchsanemusianevyhnutnerovnaťanemusiabyťnevyhnutnezaplatenékrovnakýmdňom

splatnosti. d) Dňom poskytnutia prvého spotrebiteľského úveru je deň, v ktorom sú pre spotrebiteľa
disponibilné úverové prostriedky prvého spotrebiteľského úveru alebo v ktorom mu bol dodaný tovar
alebo poskytnutá služba. e) Lehoty, ktoré sa používajú pri výpočte, sa vyjadrujú na päť desatinných
miest. Za rok sa považuje 365 dní alebo 365,25 dňa, alebo (pri priestupných rokoch) 366 dní, 52 týždňov
alebo 12 rovnakých mesiacov. Za rovnaký mesiac sa považuje 30,41666 dňa, t.j. 365/12. f) Výsledok

výpočtu sa zaokrúhli s presnosťou aspoň na jedno desatinné miesto. Pri zaokrúhľovaní na konkrétny
počet desatinných miest platí toto pravidlo: ak sa hodnota číslice na desatinnom mieste nasledujúcom
za desatinným miestom, na ktoré sa zaokrúhľuje, rovná päť alebo je väčšia, potom sa k číslici na tomto
desatinnom mieste pripočíta jednotka.

Podľa § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 558 OZ ,ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá

sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten,
kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa § 110 ods. 1 veta druhá OZ, ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa
za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo.

Súd pri rozhodovaní vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania. Po zhodnotení všetkých dôkazov
jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti mal preukázané, že návrh na zaplatenie žalovanej sumy spolu s
príslušenstvom zo spotrebiteľského úveru bol podaný dôvodne.

Z hľadiska uplatňovaného nároku navrhovateľa bolo pre rozhodnutie súdu kľúčovým posúdenie otázky,
či dohodu o uznaní dlhu uzavretú medzi navrhovateľom a odporkyňou možno považovať za zmenu
pôvodnej úverovej (spotrebiteľskej) zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa a
odporkyňou resp. za jej dodatok, a teda, či na túto dohodu možno vzťahovať ustanovenia OZ o
spotrebiteľských zmluvách, najmä tých, ktoré pojednávajú o neprijateľných zmluvných podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách. Súd je tohto názoru, že v prejednávanej veci sa nejedná o takú zmluvnú
podmienku zakomponovanú priamo v spotrebiteľskej zmluve, ktorá by sa dala označiť za neprijateľnú,
lebo v neprospech spotrebiteľa predlžuje premlčaciu lehotu, ale o dohodnutý zabezpečovací inštitút
zakladajúci právnu domnienku existencie dlhu v dobe uznania, ktorý nie je v spotrebiteľských vzťahoch
zo zákona vylúčený. Dohoda o uznaní záväzku teda nie je ani zmenou, ani dodatkom pôvodnej

spotrebiteľskej zmluvy. Dohoda obsahuje náležitosti vyžadované v § 558 OZ, je uskutočnená v písomnej
forme, je v nej uvedený právny dôvod záväzku odporkyne, taktiež obsahuje prísľub zaplatenia dlhu. Dlh
uznaný v dohode môže byť aj premlčaný. Takéto uznanie však zakladá právnu domnienku existencie
dlhu v čase jeho uznania len v prípade, ak dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o jeho premlčaní v čase jeho
uznania.Otom,žeodporkyňamalavčaseuzavretiadohodyvedomosťopremlčanídlhusvedčíposledná

veta bodu 3.1 dohody, podľa ktorého osoby uvedené v bode 1.2, alebo bode 1.3 tejto dohody vyhlasujú,
že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Skutočnosti preukazujúce opak neboli v konaní
dokázané. Z obsahu dohody vyplýva, že medzi dlžníkom a veriteľom panovala o obsahu dohody zhoda,
je teda vylúčená akákoľvek nekalosť, rozpor s dobrými mravmi. Ak by totiž odporkyňa nechcela, dohoduo uznaní záväzku nepodpíše, jej podpis vzhľadom na v konaní preukázané skutočnosti treba pokladať za
výraz individuálnej autonómie zmluvných strán v záväzkovoprávnych vzťahoch. Tvrdenia vedľajšieho
účastníka,žepriuzatváranídohodynebolidodržanéprincípydobromyseľnosti,čestnostiažalobcomboli

využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľa, ako aj to, že iniciatíva
k uzavretiu takejto dohody nikdy nevychádzala od spotrebiteľa (odporkyni) a že navrhovateľ uzatvára
so spotrebiteľmi takéto formulárové dohody po vynútenej návšteve splnomocnenej osoby navrhovateľa
s vysvetlením, že ide iba o dohodu o splátkach dlhu, nemohol súd nijakým spôsobom verifikovať a
keďže vedľajší účastník neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno, súd v zmysle prejednávacej zásady

ovládajúcej sporové konanie na tieto tvrdenia neprihliadal. Pokiaľ ide o rozsudky Okresného súdu
Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. 10C 47/2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp.
zn. 17 Co 167/2011, na ktoré vedľajší účastník poukazuje, súd konštatuje, že predmetné rozhodnutia
sa vzťahujú na skutkovo odlišné situácie. Oba konajúce súdy totiž vyslovili neprijateľnosť zmluvnej
podmienky ktorej obsahom je vyhlásenie spotrebiteľa, že predlžuje premlčaciu dobu všetkých práv,
ktoré vznikli dodávateľovi v súvislosti s poskytnutím peňažných prostriedkov spotrebiteľovi a to na

dobu 10-tich rokov odo dňa, kedy premlčacia lehota začala po prvý raz plynúť za takého skutkového
stavu, že táto zmluvná podmienka bola priamo súčasťou spotrebiteľskej zmluvy. Konajúci súd na
tomto mieste poukazuje na skutočnosť, že v inom skutkovo zhodnom prípade taktiež považoval takéto
dojednanie za neprijateľnú zmluvnú podmienku, v dôsledku čoho návrh navrhovateľa na zaplatenie
pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy zamietol (porovnaj rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k.

24C 219/2011-157). Ako však už bolo uvedené vyššie, dohoda o uznaní záväzku nie je podľa názoru
súdu ani zmenou, ani dodatkom pôvodnej spotrebiteľskej zmluvy, ale prejavom individuálnej autonómie
zmluvných strán v záväzkovoprávnych vzťahoch, čo túto neprijateľnosť apriori vylučuje.

Vzhľadom na zákonom precizované účinky písomného uznania dlhu na beh premlčacej lehoty podľa

§ 110 ods. 1 OZ, súd mal za preukázané, že uplatnený nárok v čase podania návrhu na začatie
konania premlčaný nebol. Kvalifikovaným uznaním dlhu zo strany dlžníka začína veriteľovi plynúť nová,
desaťročná premlčacia lehota dňom, kedy k takémuto uznaniu došlo. V prejednávanej veci odporkyňa
ako dlžníčka uznala svoj dlh 28.06.2010, posledný deň takto stanovenej premlčacej lehoty preto pripadá
na 28.06.2020. Žaloba bola na súd podaná dňa 14.09.2011, teda pred uplynutím zákonom stanovenej

premlčacej lehoty.

Tvrdenia navrhovateľa obsiahnuté v žalobe o skutkových okolnostiach týkajúcich sa sporu, považoval
súd za nesporné. Právny predchodca navrhovateľa uzatvoril dňa XX.XX.XXXX s odporkyňou Zmluvu k
úverovému účtu alebo k číslu zákazníka XXXXXXXX v znení jej dodatkov, ktorej súčasťou sú všeobecné

obchodné podmienky VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom
v znení ich dodatkov, na základe ktorej bol odporkyni poskytnutý úverový rámec vo výške 40 000,-
Sk (1.327,75 Eur). Účastníci sa v zmluve dohodli, že nesplatená časť úverového rámca sa bude
úročiť štandardnou úrokovou sadzbou vo výške 11,50 % p.a.. Odporkyňa sa zaviazala navrhovateľovi
poskytnutý úver vrátiť v 36 v mesačných splátkach po 1.436,84 Sk (47,69 Eur) pri ročnej percentuálnej

miere nákladov (RPMN) 11,47%. Odporkyňa si svoj záväzok splácať poskytnutý úver podľa cit. zmluvy
riadne neplnila a pretože sa dostala so zaplatením istiny 239,23 Eur do omeškania, spotrebiteľský úver
sa stal ku dňu 05.03.2007 predčasne splatným.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 14.01.2009, ak je dlžník v omeškaní s

plnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania
určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska
uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu

Neplnením sa odporkyňa dostala do omeškania a popri povinnosti zaplatiť navrhovateľovi nesplatenú

istinu vo výške 239,23, riadny úrok vo výške 11,20 Eur, a ostatné príslušenstvo a poplatky vo výške
238,21 Eur jej vznikla povinnosť zaplatiť aj úrok z omeškania v zmysle ustanovenia § 369 ods. 1
Obchodného zákonníka, vo výške 14,75 % p.a.
O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 151 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého v zložitých prípadoch,
najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v

konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že
lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.Vedľajší účastník vo svojom vyjadrení zo dňa 28.06.2012 žiadal, aby súd v prípade, že sa nestotožní s
jeho právnou argumentáciu ohľadom posudzovania Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku postupoval v zmysle § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p., konanie prerušil a požiadal Súdny dvor

Európskej Únie o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke: „či ustanovenia čl. 2 písm. a) v spojení s čl. 3 ods.
1,2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa
majúvykladaťtak,žesúdnakontrolanekalýchpodmienoknezanikápriuzatvoreníhlavnejspotrebiteľskej
zmluvy, ale dopadá aj na zmeny a doplnky pôvodnej spotrebiteľskej zmluvy, ak boli tieto zmeny a doplnky
vopred dodávateľom vyhotovené ako predbežne formulované štandardné listiny a spotrebiteľ nemôže

meniť obsah týchto doplnkov a zmien.“
Prejudiciálne konanie pred Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev vychádza z niekoľkých
zásadných premís, z ktorých vzhľadom na skutkové a právne okolnosti prejednávaného prípadu
konajúci súd vyzdvihne nasledujúce. Predovšetkým je potrebné poukázať na skutočnosť, že v
rámci tohto prejudiciálneho konania majú byť Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev stanovené
hranice aplikácie komunitárneho práva, pričom vyriešenie tejto otázky má byť spôsobilé podstatným,

prejudiciálnym spôsobom ovplyvniť rozhodnutie vnútroštátneho súdu vo veci samej, musí ho teda
determinovať po stránke právnej. Závery rozhodnutia Súdneho dvora Európskych spoločenstiev však
na konkrétny prípad aplikuje vnútroštátny súd konajúci vo veci. Konajúci súd je toho názoru, že
predmetné konanie takéto kritéria nespĺňa. Kľúčovým pre posúdenie uplatneného nároku tak, ako už
súd uviedol vyššie bolo posúdenie otázky, či dohodu o uznaní dlhu uzavretú medzi navrhovateľom a

odporkyňou možno považovať za zmenu pôvodnej úverovej (spotrebiteľskej) zmluvy uzavretej medzi
právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou resp. za jej dodatok. Nakoľko súd túto otázku
posúdil negatívne, takúto dohodu za zmenu, resp. dodatok pôvodnej spotrebiteľskej zmluvy nepovažuje,
nemá zodpovedanie predbežnej otázky, tak ako bola vedľajším účastníkom formulovaná spôsobilosť
po právnej stránke determinovať rozhodnutie konajúceho súdu vo veci samej. Ak by aj Súdny

dvor Európskych spoločenstiev judikoval názor, že „súdna kontrola nekalých podmienok nezaniká pri
uzatvorení hlavnej spotrebiteľskej zmluvy, ale dopadá aj na zmeny a doplnky pôvodnej spotrebiteľskej
zmluvy, ak boli tieto zmeny a doplnky vopred dodávateľom vyhotovené ako predbežne formulované
štandardné listiny a spotrebiteľ nemôže meniť obsah týchto doplnkov a zmien“, nemohol by určiť,
že dohodu o uznaní dlhu uzavretú medzi navrhovateľom a odporkyňou možno považovať za zmenu

pôvodnej úverovej (spotrebiteľskej) zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa a
odporkyňou resp. za jej dodatok, nakoľko v tomto prípade ide o aplikáciu a výklad vnútroštátneho
práva, na ktoré Súdny dvor Európskych spoločenstiev právomoc nemá. Inak povedané, zodpovedanie
predbežnej otázky Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev nemôže ovplyvniť právne posúdenie veci
konajúcimsúdom,nakoľkotaktoformulovanáotázkasavzťahujenaskutkovoodlišnésituácie.Zaďalšie,

súd je toho názoru, že prejudiciálna otázka formulovaná vedľajším účastníkom spĺňa náležitosti tzv.
doktríny „acte claire“ založenej na postuláte, že začatie konania o predbežnej otázke nie je potrebné v
prípadoch, keď sú výklad či aplikácia komunitárneho práva natoľko zrejmé a zjavné, že nie je potrebné
„obťažovať“ Súdny dvor Európskych spoločenstiev žiadosťami o výklad. Súd sa v plnom rozsahu
stotožňuje s konštatovaním vedľajšieho účastníka, že súdna kontrola nekalých podmienok nezaniká pri

uzatvorení hlavnej spotrebiteľskej zmluvy, ale dopadá aj na zmeny a doplnky pôvodnej spotrebiteľskej
zmluvy, ak boli tieto zmeny a doplnky vopred dodávateľom vyhotovené ako predbežne formulované
štandardné listiny a spotrebiteľ nemôže meniť obsah týchto doplnkov a zmien, pričom takto formulovanú
prejudiciálnu otázku nie je vzhľadom na podľa názoru súdu jednoznačný výklad komunitárneho práva
potrebné predkladať na rozhodnutie Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev.

Poučenie:

Proti výroku III. tohto rozsudku nie je podľa § 202 ods. 3 písm. o) O.s.p. odvolanie prípustné.
Proti výrokom I .a II. je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, písomne, v piatich vyhotoveniach.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a

musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.):

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, .b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, .
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, .
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. .
Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, je možné podať návrh na jeho

výkon podľa Exekučného poriadku.