Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jozef Škrab
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Cob/57/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112209371
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8112209371.1
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v obchodnej veci žalobcu: MSS PREŠOV, s.r.o. v likvidácii, so sídlom Prešov, Pod
Kalváriou 80, IČO: 36699276, zastúpeného JUDr. Martinom Kirňákom, advokátom so sídlom Hlavná 29,
Prešov, proti žalovanému: HC PREŠOV 07 s.r.o., so sídlom Prešov, Pod Kalváriou 50, IČO: 36509809,
zastúpenému spoločnosťou PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s.r.o. so sídlom
Prešov, Masarykova 13, IČO: 36492086, o zaplatenie 22.414,96 eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 7.4.2014 č.k. 7Cb/90/2012-205, jednohlasne
takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j euznesenie súdu prvého stupňa.
Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu trovy odvolacieho
konania vo výške 82,36 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 16.1.2014 č. k. 7Cb/90/2012-195 uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 3.454,44 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy odo
dňa 28.3.2012 do zaplatenia, do 3 dní od jeho právoplatnosti. Vo zvyšnej časti návrh žalobcu zamietol.
Zároveň vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 11.3.2014.
Následne uznesením zo dňa 7.4.2014 č.k.7Cb/90/2012-205 rozhodol o trovách konania tak, že žalobcu
zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 3.295,24 eur, ktoré pozostávajú z trov právneho
zastúpenia vo výške 2.320,14 eur a ostatných trov konania vo výške 975,10 eur, na účet jeho právneho
zástupcu, do 3 dní od jeho právoplatnosti.
Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p., keď uviedol, že žalobca mal vo veci
čiastočný úspech, a to vo výške 15 %. Keďže žalovaný mal v spore úspech v časti 85 %, po odpočítaní
15 % úspechu žalobcu má žalovaný nárok na pomerné trovy konania vo výške 70 %, a preto mu ich
v tejto výške priznal. Trovy právneho zastúpenia žalovaného predstavovali spolu sumu 3.314,49 eur.
Preto súd prvého stupňa zaviazal žalobcu na náhradu trov konania žalovaného vo výške 3.295,24 eur,
ktorá zodpovedá 70 % zo súdneho poplatku za odpor vo výške 1.393,00 eur, t.j. 975,10 eur, a 70 % z
trov právneho zastúpenia vo výške 3.314,49 eur, t.j. 2.320,14 eur.
Proti uzneseniu podal žalobca odvolanie a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania namietal nedostatočné odôvodnenie
súdneho rozhodnutia. Ďalej poukázal na to, že súd neprihliadol na sumy zaplatené žalovaným počas
súdneho konania, ktoré sa v takomto prípade v zmysle § 146 ods. 2 O.s.p. považujú za jeho úspech.Pri tomto zohľadnení by úspech žalovaného predstavoval nie 70 %, ale len 60 %. Pokiaľ prvostupňový
súd priznal žalovanému trovy aj za úkon právnej služby - rokovanie s protistranou dňa 5.11.2013 v
plnej výške, tvrdí, že predmetné rokovanie s určitosťou netrvalo viac ako jednu hodinu a teda v tomto
prípade prichádza do úvahy ustanovenie § 13a ods. 2 písm. f/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.. Je
toho názoru, že v tomto prípade vzhľadom na okolnosti súdneho konania, charakter účastníkov konania,
ich postavenie a prítomnosť prvku verejného záujmu, mal súd aplikovať časť právnej vety § 142 ods.
2 O.s.p. „ prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov konania nemá na náhradu trov právo“. Záverom
zdôraznil, že spoločnosť MSS PREŠOV, s.r.o. v likvidácii spravuje a nakladá s mestským majetkom, a to
v záujme všetkých obyvateľov mesta Prešov, na čom by malo záležať všetkým jeho občanom, ale určite
najviac jeho zástupcom, ktorým konateľ žalovaného bezpochyby je. Preto vzhľadom na vyššie uvedené
je toho názoru, že súd mohol aplikovať prípadne aj ustanovenie § 150 O.s.p.
Žalovaný na odvolanie žalobcu uviedol že súd prvého stupňa o náhrade trov správne a v súlade s
platnými právnymi predpismi rozhodol. Dostatočne a až vyčerpávajúco odôvodnil svoje rozhodnutie.
Žalobca zavinil vznik súdneho konania a teda i vznik trov konania. Zo súdneho spisu je jednoznačne
zrejmé, že žalovaný sa snažil dlhodobo vec mimosúdne vysporiadať, keďže žalobca uplatnil nedôvodný
nárok. Keďže k mimosúdnemu riešeniu nedošlo a žalobca produkoval prostredníctvom pôvodného
právneho zástupcu stále tie isté tvrdenia, nekorešpondujúce so skutkovým stavom a platným právnym
poriadkom, za účelom bránenia si svojich práv pred súdom si žalovaný až na pojednávania splnomocnil
právneho zástupcu z radov advokátov. Stalo sa tak až po nariadení pojednávania vo veci súdom.
Naopak, žalobca bol celé konanie zastúpený advokátom. Zodpovednosť za výsledok súdneho sporu
by aj práve preto mal znášať žalobca. Je nepochopiteľné, že žalobca namieta priznanú náhradu trov
konania za poskytnutú právnu pomoc pri rokovaní s protistranou, keďže o rokovaní si žalobca spísal
riadny záznam a teda má vedomosť o tom, že rokovanie sa konalo od 13.00 hod. do 14.30 hod. Ak
žalobca uvádza, že spravuje a nakladá s mestským majetkom, mal by tak aj reálne konať počas celej
doby so starostlivosťou riadneho hospodárstva a uplatňovať pred súdom len dôvodné nároky a nie
vymyslené nároky prezentované a motivované nedobromyseľne so strany bývalej konateľky, ktorú viedli
k takémuto konaniu skôr iné ako v návrhu na začatie konania deklarované dôvody. Nakoniec uviedol, že
finančná kondícia na strane žalobcu je nepochybne stále dostatočná, ak aj v tomto odvolacom konaní
poveril na právne zastúpenie advokáta.
Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
a dospel k záveru, že pokiaľ súd prvého stupňa zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania
vo výške 3.295,24 eur, správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne vyhodnotil. Preto v tejto
súvislosti odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie uznesenia okresným súdom (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Na zdôraznenie správnosti časti napadnutého uznesenia a k odvolacím dôvodom žalovaného odvolací
súd dopĺňa:
Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu
trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech
nemal.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú
náhradu trov konania, ak mal neúspech len v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške
plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba
tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sapriznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
V prvom rade odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v občianskom súdnom konaní v sporových
konaniach (žalobca versus žalovaný) sa ohľadne náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu,
a teda účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov buď
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov konania, a to podľa
ustanovenia § 150 O.s.p. Uvedené zákonné ustanovenie poskytuje súdu možnosť (nie povinnosť) trovy
konania znížiť alebo celkom nepriznať, prihliadajúc pritom na okolnosti konkrétneho prípadu, resp.
dôvody hodné osobitného zreteľa, pričom takýmto dôvodom môžu byť osobné, majetkové a sociálne
pomery účastníkov, a v zmysle odseku 2 i aspekt hospodárnosti konania, t.j. neprimeranosť výšky
priznaných trov voči pohľadávke v tzv. drobných sporoch. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do
úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd
dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo
sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí odôvodnený.
Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov
konania.
Po preskúmaní obsahu spisu a žalobcom uvedených odvolacích dôvodov odvolací súd nezistil
existenciu takých dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 150
O.s.p.. Skutočnosť, že žalobca nakladá s mestským majetkom, nie je dôvodom hodným osobitného
zreteľa, aký má na mysli vyššie citované ustanovenie.
Správne preto postupoval prvostupňový súd, keď sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania riadil
vyššie uvedenou zásadou pomeru úspechu podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. V
prejednávanej veci bol žalobca bol v podstate úspešný v rozsahu 3.454,44 eur, čo predstavuje 15 %;
žalovaný mal teda úspech v rozsahu 75 %. Odvolací súd preskúmal správnosť priznanej náhrady trov
konania a dospel k záveru, že súd prvého stupňa o náhrade trov konania rozhodol správne a jeho
rozhodnutiu nie je čo vytknúť.
Preto odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. V odvolacom
konaní žalobca nebol úspešný, preto právo na náhradu trov odvolacieho konania patrí žalovanému.
Tento si uplatnil trovy odvolacieho konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia. Predmetom
odvolacieho konania boli len trovy prvostupňového konania, priznané žalovanému súdom prvého stupňa
v sume 3.295,24 eur. Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhlášky“) je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden
úkon právnej služby 121,17 eur. Táto odmena sa v súlade s § 13a ods. 2 písm. b/ vyhlášky znižuje
na polovicu, t. j. na 60,59 eur. Odvolací súd priznal žalobcovi trovy právneho zastúpenia predstavujúce
odmenu advokáta za 1 úkon právnej služby - písomné vyjadrenie zo dňa 30.5.2014. K tomu patrí
náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (tzv. režijný paušál) vo
výške 8,04 eur a 20 % DPH zo sumy 68,63 eur, t.j. 13,73 eur. Trovy právneho zastúpenia žalovaného v
odvolacom konaní predstavujú tak spolu sumu 82,36 eur. Náhradu týchto trov odvolacieho konania je
žalovaný v súlade s § 149 ods. 1 O.s.p. povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.