Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. február 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/69/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8103899445
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8103899445.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: B. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XXX, proti žalovaným :
1/ G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., Z. X a 2/ O. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., N. XX, o zaplatenie
12 945,63 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 20.03.2012,
č. k. 15C 28/2003-188 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku o zamietnutí žaloby voči žalovanej v

2. rade a súvisiacom výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 2. rade a v
rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému v 1. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi
12 945,63 Eur s 13% ročným úrokom z omeškania od 17.07.2003 do zaplatenia a nahradiť mu trovy
konania vo výške 647,28 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu voči žalovanej v 2.

rade zamietol. Vyslovil, že náhradu trov konania žalovanej v 2. rade nepriznáva. V prevyšujúcej časti
žalobu zamietol.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa
ktorého žalobca uzavrel so žalovanou v 2. rade kúpno-predajnú zmluvu na kúpu osobného motorového
vozidla Audi A6, ktorého majiteľkou bola žalovaná v 2. rade za dohodnutú kúpnu cenu pôvodne 390 000

Sk, ktorú dohodol výlučne žalovaný v 1. rade ústne. Súd ďalej zistil, že žalobca komunikoval vo veci kúpy
auta len so žalovaným v 1. rade nie so žalovanou v 2. rade ako vlastníčkou motorového vozidla. Žalobca
sa spoľahol na skutočnosti tvrdené žalovaným v 1. rade, a to až do takej miery, že odovzdal peňažné
prostriedky vo výške dohodnutej kúpnej ceny 390 000 Sk osobám splnomocneným žalovanej v 1. rade
bez toho, aby došlo k odovzdaniu predmetu kúpy žalobcovi. Následne vyšli najavo skutočnosti, že v
čase uzatvárania kúpnej zmluvy medzi žalovanou v 2. rade a žalobcom dňa 13.11.2002 už žalovaná v 2.

rade nebola vlastníčkou predmetného motorového vozidla, pretože toto bolo odpredané dňa 29.10.2002
autobazáru Auto Alles, Trusalova, W. W.. Z uvedeného mal súd prvého stupňa za preukázané, že
kúpna zmluva uzavretá dňa 13.11.2002 medzi predávajúcim O. H. a kupujúcim B. V. je absolútne
neplatný právny úkon, pretože plnenie z tohto právneho úkonu je nemožné, nakoľko žalovaná v 2. rade
nemohla predať niečo, čo nebolo jej vlastníctvo. Podľa názoru súdu prvého stupňa je však nesporné,
že žalobca za predmet kúpy - osobného motorového vozidla Audi A6 zaplatil kúpnu cenu 390 000

Sk, čo by z hľadiska právneho posúdenia mohlo spĺňať skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia
za predpokladu, že žalovaná v 2. rade by sa obohatila. Bezdôvodným obohatením okrem iného je
majetkový prospech získaný plnením z neplatného právneho úkonu. Aby si žalobca mohol zo strany
žalovanej v 2. rade uplatniť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia bolo by potrebné preukázať,
že žalovaná v 2. rade sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila plnením z neplatného právneho úkonu,
čo podľa názoru súdu v tomto konaní preukázané nebolo vzhľadom na špecifikum tohto prípadu. V

konaní, ale bolo dostatočne preukázané, že predaj motorového vozidla organizoval žalovaný v 1. rade
a on nepochybne vedel o predaji motorového vozidla autobazáru Auto Alles W. W. dňa 29.10.2002.Na predaj motorového vozidla bol žalovanou v 2. rade písomne splnomocnený. Následne už zmluvu s
autobazárom uzatváral žalovaný v 1. rade, aj keď ako predávajúci figurujú obaja žalovaní v tom čase
ešte manželia. Súd ďalej poukázal na to, že v spise sa nachádza splnomocnenie vystavené žalovanou

v 2. rade v prospech žalobcu na rovnakej predtlači a rovnakého znenia ako sa nachádza v spise 5T
75/07, kde sa nachádza splnomocnenie žalovanej v 2. rade v prospech Auto Alles (č. l. 34), a to isté
splnomocnenie, avšak bez vyplnenia splnomocnenej osoby sa nachádza na č. l. 93 trestného spisu. Aj
rozdielnosť písma svedčí o tom, že splnomocnenia neboli vyplnené úplne, ale boli vyplňované priebežne
podľa okolnosti a potrieb. Žalovaná v 2. rade konala do istej miery ľahkovážne, keď si neoverila čo

podpisuje a k akým úkonom sa zaväzuje. Voči žalovanej v 2. rade však podľa názoru súdu prvého stupňa
nie je možné vyvodiť zodpovednosť za ujmu vzniknutú žalobcovi, pretože ako manželka žalovaného v
1. rade tomuto dôverovala a tak z jej výpovede, ako aj z výpovede žalovaného v 1. rade vyplýva, že o
duplicitnompredajimotorovéhovozidlavedomosťnemala.Jemožnéuveriťjejtvrdeniuotom,žeúkonom
súvisiacim s odpredajom a následným prepisom motorového vozidla nerozumela. Veď aj žalobca vo
výpovedi dňa 01.10.2003 uviedol, že keď žalovanú v 2. rade vyhľadal potom, ako zistil, že kúpil motorové

vozidlo od nevlastníka, že žalovaná v 2. rade sa rozplakala a asi hovorila pravdu, keď o okolnostiach
prípadu nevedela a k podpisu zmluvy bola donútená. Klásť žalovanej za vinu, že bývalému manželovi
až príliš dôverovala by podľa názoru súdu nebolo spravodlivé a s ohľadom na to, v akom vzťahu boli,
ale tiež preto, že aj sám žalobca žalovanému v 1. rade dôveroval a komunikoval s ním napriek tomu,
že žalovaný v 1. rade žalobcovi povedal, že vlastníkom motorového vozidla je jeho manželka. Súd ďalej

zistil, že finančné prostriedky odovzdané žalobcom L. Z., ako osobe poverenej žalovaným v 1. rade boli z
motorového vozidla odcudzené. Navyše kúpna zmluva z 13.11.2002 okrem špecifikácie predávajúceho,
kupujúceho a predmetu kúpy neobsahuje dojednanie o kúpnej cene a ani spôsob úhrady. Finančné
prostriedky odovzdal žalobca dňa 13.11.2002 na základe poverenia žalovaného v 1. rade tretím osobám
L. Z. a W. W. za prítomnosti svedkov, avšak absentuje právny úkon, ktorým by žalovaná v 2. rade

splnomocnila žalovaného v 1. rade, resp. iné osoby na prevzatie týchto finančných prostriedkov a vôbec
nedohodla výšku kúpnej ceny. Z uvedeného podľa názoru súdu prvého stupňa je zrejmé, že správanie
žalovanej v 2. rade nezakladá zodpovednosť ani za bezdôvodné obohatenie získané na úkor žalobcu
a nezodpovedá tomu ani za spôsobenú škodu.

Súd vec právne posúdil podľa ustanovenia § 420 ods.1 a ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 442 ods. 1
Občianskeho zákonníka, § 438 Občianskeho zákonníka, § 451 ods.1 a ods.2 Občianskeho zákonníka,
§ 37 ods.1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 135 ods. 1 O.s.p. a § 120 ods.1 O.s.p. a dospel k
nasledovným záverom.

Ak by súd zvažoval vyvodenie zodpovednosti za škodu vzniknutú žalobcovi zo strany žalovanej v 2.
rade, tak existencia vzniknutej škody je zrejmá a uzavretie kúpnej zmluvy na predmet kúpy, ktorého
žalovaná v 2. rade už nebola vlastníčkou je možné posúdiť ako porušenie právnej povinnosti a prípadné
zavinenie zo strany žalovanej v 2. rade je možné hodnotiť ako nevedomú nedbanlivosť. Avšak ako
to súd konštatoval, okolnosti prípadu a miera zavinenia zo strany žalovanej v 2. rade je veľmi nízka

a ospravedlňuje ju to, že dôverovala bývalému manželovi. Nebola to však žalovaná v 2. rade, ktorá
požadovala od žalobcu plnenie a aj žalobca mohol konať obozretnejšie a poskytnúť plnenie súčasne s
odovzdaním motorového vozidla, čím by zrejme k vzniku škody ani nedošlo.

Za dôvodnú považoval súd žalobu voči žalovanému v 1. rade, pretože tento svojím konaním

spočívajúcim v porušení právnej povinnosti v rozpore so zákonom spôsobil žalobcovi škodu. Žalovaný
v 1. rade bol za spáchanie skutku voči žalobcovi uznaný vinným a právoplatne odsúdený, pričom súd
jeho konanie kvalifikoval ako trestný čin podvodu.

Žalobca v podanom odvolaní navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť sudu prvého stupňa

na ďalšie konanie z dôvodu, že prvostupňový súd nesprávne vec právne posúdil a nedostatočne zistil
skutkový stav, resp. zmeniť napadnuté rozhodnutie okresného súdu tak, že zaviaže žalovaných v 1. rade
a v 2. rade spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi sumu 12 945,63 Eur s 13% úrokom s omeškania
ročne z dlžnej sumy od 17.07.2003 až do zaplatenia.

Poukazuje aj na trestný rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn 5T/07-270, z ktorého vyplýva, že za
vznik škody spôsobenej žalobcovi vo výške 12 945,63 Eur je zodpovedná aj žalovaná aj v 2. rade, ktorá
v čase spáchania skutku bola vlastníčkou predmetného motorového vozidla a táto sama uviedla, že
podpisovala dve splnomocnenia na predaj motorového vozidla značky Audi A6, a to pre žalovaného v1. rade a pre Auto Alles Turany. Žalovaná v 2. rade si mala riadne overiť čo podpisuje a k akým úkonom
sa zaväzuje.

Odvolací súd preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v
zmysle zásad uvedených v ustanovení §212 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Nedotknutou zostala časť rozsudku, ktorá sa týka vyhovenia žalobe (§ 206 ods.2 O.s.p.).

Odvolací súd poukazuje na to, že odôvodnenie rozsudku musí mať náležitosti uvedené v § 157
ods.2 O.s.p. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s
poukazomnavýsledkyvykonanéhodokazovaniaazistenérozhodujúceskutočnosti,aletiežspoukazom
na ním prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez
rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a

z akých dôvodov aplikoval, a ako ju interpretoval. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené
v §157 ods.2 O.s.p. je nepreskúmateľné.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vo vzťahu k výroku, ktorým žalobu voči žalovanej v
2. rade zamietol je zrejmé, že čo sa týka vyvodenia zodpovednosti za škodu vzniknutú žalobcovi zo

strany žalovanej v 2. rade ako zrejme ustálil existenciu vzniknutej škody, konštatoval porušenie právnej
povinnosti spočívajúcej v uzatvorení kúpnej zmluvy na predmet kúpy, ktorého už nebola vlastníčkou
a napokon uzavrel, že prípadné zavinenie žalovanej v 2. rade je možné hodnotiť ako nevedomú
nedbanlivosť.

Napriek takto ustáleným záverom zodpovednosti za škodu súd prvého stupňa žalobu voči žalovanej v
2. rade zamietol z dvoch dôvodov.

Ako prvý dôvod uviedol, že okolnosti prípadu a miera zavinenia zo strany žalovanej v 2. rade je veľmi
nízka a druhým dôvodom je, že ju ospravedlňuje to, že dôverovala bývalému manželovi.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa sa však nedá zistiť, ktorú právnu normu z uvedených
dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval do vyslovenia záveru o zamietnutí žaloby voči žalovanej v 2.
rade.

Povinnosť súdu riadne odôvodňovať rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami
účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane
sa účastníkovi konania okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným
spôsobom odníma možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci

využitia riadnych opravných prostriedkov.

Odvolací súd vychádzajúc z uvedeného zrušil rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku
o zamietnutí žaloby voči žalovanej v 2. rade a súvisiacom výroku o trovách konania vo vzťahu medzi
žalobcom a žalovanou v 2. rade a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

( § 221 ods. 1) písm. f) a ods.3 O.s.p.

Vnovomrozhodnutísúdprvéhostupňarozhodneajotrováchodvolaciehokonania(§224ods.3)O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.