Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. apríl 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/1020/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612215658
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6612215658.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a Mgr. Dušana Ďuriana v právnej veci žalobcu
POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného
Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, za
ktorú koná Doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., advokát a konateľ, IČO: 36 864 421, proti žalovanej
Slovenskej republike, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom
Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 14C/105/2012-117 z 12. 03. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa voči žalovanej domáhal
vyčíslenej náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej okresným súdom v exekučnom
konanítvrdenýmnesprávnymúradnýmpostupom,t.j.zamietnutímžiadostisúdnehoexekútoraovydanie
poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonnej lehoty; náhradu trov konania žalovanej nepriznal.
Okresný súd v priebehu konania spojil desať vecí rovnakých účastníkov na spoločné konanie, ktoré
ďalej viedol pod sp. zn. 14C/105/2012. Okresný súd vykonal dokazovanie pripojenými exekučnými

spismi týkajúcimi sa jednotlivých spojených konaní a zistil, že (1) konanie pred spojením vedené pod sp.
zn. 14C/105/2012 sa týka exekučného konania sp. zn. 6Er/568/2011, kde žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 21.07.2011 a
exekučný súd ju zamietol uznesením z 09.09.2011; (2) konanie pred spojením vedené pod sp. zn.
14C/107/2012 sa týka exekučného konania sp. zn. 5Er/568/2011, kde žiadosť súdneho exekútora o
udeleniepoverenianavykonanieexekúciebolaexekučnémusúdudoručenádňa21.07.2011aexekučný
súd ju zamietol uznesením zo 14.11.2011; (3) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 14C/110/2012

sa týka exekučného konania sp. zn. 3Er/424/2011, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola Okresnému súdu Lučenec doručená 08.02.2011, dňa 24.02.2011 bol spis
postúpený na Okresný súd Rimavská Sobota z dôvodu miestnej príslušnosti, Okresný súd Rimavská
Sobota uznesením sp. zn. 3Er/424/2011 z 31.03.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia, jeho rozhodnutie bolo Krajským súdom v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 1CoE/528/2012
dňa 26.03.2013 zrušené a Okresný súd Rimavská Sobota vydal poverenie na vykonanie exekúcie
10.04.2014; (4) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 14C/115/2012 sa týka exekučného konania

sp. zn. 6Er/605/2011, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
exekučnému súdu doručená dňa 03.08.2011 a exekučný súd ju zamietol uznesením zo dňa 09.09.2011;
(5) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 14C/117/2012 sa týka exekučného konania vedeného pod
sp. zn. 21Er/604/2011, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolaexekučnému súdu doručená dňa 03.08.2011 a exekučný súd ju zamietol uznesením zo dňa 17.08.2011,
toto uznesenie zrušil Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní sp. zn. 2CoE/139/2012 z 30.04.2012; (6)
konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 14C/118/2012 sa týka exekučného konania vedeného pod

sp. zn. 8Er/604/2011, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
exekučnému súdu doručená dňa 03.08.2011 a exekučný súd ju zamietol uznesením zo dňa 27.09.2011;
(7) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 6C/127/2012 sa týka exekučného konania vedeného pod
sp. zn. 6Er/998/2010, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
exekučnému súdu doručená dňa 14.10.2010 a exekučný súd ju zamietol uznesením zo dňa 09.11.2010;

(8) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 14C/131/2012 sa týka exekučného konania vedeného
pod sp. zn. 6Er/1106/2010, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola exekučnému súdu doručená dňa 25.11.2010 a exekučný súd ju zamietol uznesením zo dňa
21.01.2011; (9) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 14C/137/2012 sa týka exekučného konania
vedeného pod sp. zn. 9Er/603/2011, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 03.08.2011 a exekučný súd ju zamietol uznesením zo

dňa 09.08.2011; (10) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 12C/141/2012 sa týka exekučného
konania vedeného pod sp. zn. 12Er/1148/2010, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 18.10.2010 a exekučný súd ju zamietol
uznesením zo dňa 17.01.2011. Obdobie od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie do rozhodnutia súdu o tejto žiadosti bolo potrebné na preskúmanie formálnej

a materiálnej vykonateľnosti navrhovateľom predloženého exekučného titulu z hľadiska ustanovení na
ochranu spotrebiteľa; na základe vykonaného dokazovania exekučnými spismi dospel k záveru, že v
rámci uvedeného postupu exekučného súdu nedošlo k prieťahom v konaní. Okresný súd uzavrel, že
nemal preukázaný tvrdený nesprávny úradný postup exekučného súdu ako jeden z predpokladov pre
vznik zodpovednosti žalovanej za škodu a svoje rozhodnutie oprel o ustanovenia § 3 ods. 1 písm. d),

§ 4 ods. 1 písm. a), § 9 ods. 1 a ods. 2, § 16 ods. 1 a § 17 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov; o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O.s.p.“).

Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca včas odvolanie. Domáhal sa zrušenia napadnutého
rozsudku a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Vyjadril názor, že vo veci rozhodoval
vylúčený sudca. Okresný súd rozhodol v jeho neprítomnosti, hoci na tento postup neboli splnené
zákonnépodmienky.Trvalnaosobnejúčastijehoprávnehozástupcunapojednávaní,ktorébudevedené
nestranným sudcom na nestrannom súde. Okresný súd mu odňal možnosť konať pred súdom, pretože

sa nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam žalovanej ani k vykonaným dôkazom, na ktorých okresný súd
založil svoje rozhodnutie, čím došlo aj k porušeniu jeho práva na kontradiktórne konanie. Tvrdenia
okresného súdu o dodržaní zákonných lehôt v exekučnom konaní nekorešpondujú s časovými úsekmi
uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku. Neboli splnené zákonné podmienky na rozhodnutie
v jeho neprítomnosti a okresný súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia

dôvodu určil sám. Zdôraznil presvedčenie o porušení jeho práva v exekučnom konaní na rozhodnutie v
zákonnej lehote a vyjadril nepochopenie nad postupom okresného súdu, ktorý nekonštatoval porušenie
jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, hoci zistil nedodržanie príslušnej zákonnej
lehoty zo strany exekučného súdu. Napadnutý rozsudok označil za nepreskúmateľný, pretože sa vôbec
nezaoberá uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a
2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak

sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Zo spisu okresného súdu vyplýva, že žalobca sa žalobou voči žalovanej domáhal vyčíslenej náhrady
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej okresným súdom ako exekučným súdom v

exekučnom konaní tvrdeným nesprávnym úradným postupom, t.j. zamietnutím žiadosti o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonnej lehoty; žalobca navrhol vykonať dokazovanie len
konkrétnymi exekučnými spismi okresného súdu. Priamo v žalobe vzniesol žalobca námietku zaujatosti
všetkých sudcov okresného súdu, o ktorej riadne rozhodol nadriadený súd tak, že zákonného sudcuz prejednávania a rozhodovania prejednávanej veci nevylúčil. Okresný súd doručil žalobu žalobcu
žalovanej na vyjadrenie. Obidvom účastníkom konania doručil písomné poučenie účastníka konania
okrem iného aj podľa § 120 ods. 4 O.s.p., pričom žalobcovi spolu s ním riadne doručil aj vyjadrenie

žalovanej k návrhu. Na prejednanie veci samej nariadil okresný súd pojednávanie, na ktoré riadne
a včas predvolal právneho zástupcu žalobcu a zástupcu žalovanej. Pred pojednávaním nariadeným
na deň 12.08.2013 doručil žalobca okresnému súdu žiadosť o zrušenie nariadeného pojednávania
s návrhom na prerušenie konania do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o jeho
sťažnosti proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 17.10.2012 sp. zn. 15NcC/509/2012.

Návrh na prerušenie konania zamietol Okresný súd Lučenec uznesením č. k. 14C/105/2012-58 z
12.08.2013. Jeho rozhodnutie bolo potvrdené Krajským súdom v Banskej Bystrici uznesením sp. zn.
17Co/805/2013 z 16.12.2013. Napriek tomu žalobca opätovne pred novým termínom pojednávania
doručil ďalšiu žiadosť o zrušenie nariadeného pojednávania z tých istých dôvodov, že podal sťažnosť
Ústavnému súdu Slovenskej republiky proti rozhodnutiu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
15NcC/509/2012 zo 17.10.2012. V spisoch okresného súdu sú pripojené exekučné spisy alebo spísané

úradné záznamyoobsahuexekučnýchspisovohľadneexekučnýchkonaní,vktorommalabyťžalobcovi
podľa žaloby nesprávnym úradným postupom exekučného súdu spôsobená tvrdená škoda. Účastníci,
ani ich zástupcovia sa pojednávania dňa 12.03.2014 nezúčastnili. Okresný súd vykonal dokazovanie
iba obsahom spisov, vyhlásil dokazovanie za skončené a verejne vyhlásil napadnutý rozsudok.
Odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu ako aj predchádzajúce konanie
spolu s napadnutým rozsudkom okresného súdu a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so
skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku okresného
súdu a v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. na ne v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody žalobcu odvolací súd udáva, že okresný súd

na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne
ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Záver okresného súdu o
nenaplnení predpokladov zodpovednosti žalovanej za škodu považuje aj odvolací súd v celom rozsahu
za správny, pretože žalobca nepreukázal tvrdený nesprávny úradný postup exekučného súdu v spornom
exekučnom konaní. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu viazaný (§

212 ods. 1 O.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a
procesným postupom okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či
došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.).
Odvolacia námietka žalobcu, že v prejednávanej veci rozhodoval vylúčený sudca nie je dôvodná.
Tvrdenie o vylúčení zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci založil žalobca na

argumente, že tento je sudcom rovnakého súdu, ktorý mu ako exekučný súd svojim nesprávnym
úradným postupom mal spôsobiť uplatnenú škodu. Súdna prax dospela k ustálenému záveru, že dôvod
na vylúčenie sudcu nezakladá sama skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej
odporcom je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (pozri napríklad uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Nc/14/2010 zo dňa 31.05.2010); dôvodom na vylúčenie sudcu nie

je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne podľa tvrdenia žalobcu svojím
nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci založil zodpovednosť žalovanej za majetkovú
škodu a nemajetkovú ujmu (pozri napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 6Cdo/201/2013 zo dňa 19.06.2013, sp. zn. 3Cdo/102/2013 zo dňa 11.03.2013 alebo sp. zn.
3Cdo/202/2013 zo dňa 12.09.2013, rovnako aj uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.

30Cdo/727/2011 zo dňa 27.04.2012). O žalobcom vznesenej námietke zaujatosti zákonného sudcu
riadne rozhodol nadriadený súd s tým, že zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci
nevylúčil; zo spisu okresného súdu súčasne vyplýva, že uznesenie nadriadeného súdu bolo účastníkom
riadne doručené. Iné (nové) dôvody zaujatosti zákonného sudcu žalobca v odvolaní neuviedol.
Odvolacia námietka žalobcu, že mu okresný súd uskutočnením pojednávania v jeho neprítomnosti a

vykonaním dokazovania exekučným spisom v jeho neprítomnosti, odňal možnosť konať pred súdom
a porušil jeho právo na kontradiktórne konanie, tiež nie je dôvodná. Zo spisu vyplýva, že predvolanie
na pojednávanie doručil okresný súd právnemu zástupcovi žalobcu riadne prostredníctvom pošty a
včas s poskytnutím 5-dňovej zákonnej lehoty na prípravu na pojednávanie. Na vykonanie pojednávania
v neprítomnosti riadne a včas predvolaného žalobcu boli podľa odvolacieho súdu splnené zákonné

podmienky (§ 101 ods. 2 O. s. p.). Postupom okresného súdu v súlade so zákonom nemôže dôjsť k
odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom. Navyše zo spisu okresného súdu vyplýva, že žalobcovi
bolo riadne doručené aj vyjadrenie žalovanej k návrhu. K odňatiu možnosti žalobcu konať pred
súdom nedošlo ani v rámci dokazovania. Okresný súd síce vykonal dokazovanie na pojednávaní vneprítomnostiúčastníkov,totovšakpozostávalolensoboznámenímsaspísomnosťamizospisuvrátane
exekučných spisov a úradného záznamu o obsahu exekučných spisov, ktoré ako dôkaz navrhol vykonať
samotný žalobca priamo v žalobe s tým, že žalobca bol účastníkom uvedeného exekučného konania a

teda obsah exekučných spisov z hľadiska tvrdených skutočností o dobe od podania žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie do rozhodnutia exekučného súdu o ich zamietnutí mu bol nepochybne
známy. Iné dokazovanie okresný súd nevykonal. K odňatiu možnosti navrhovateľa konať pred súdom
nedošlo ani postupom okresného súdu, ktorý osobitne nerozhodoval o opätovne podanom návrhu na
prerušenie konania, pretože o obsahovo úplne totožnom návrhu na prerušenie konania okresný súd

právoplatne rozhodol jeho zamietnutím; preto i keď tu bol dôvod na zastavenie konania o opätovne
podanom návrhu na prerušenie konania pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci, táto skutočnosť
nemá za následok nesprávne rozhodnutie okresného súdu vo veci samej (§ 212 ods. 3 O. s. p.) a preto
na ňu odvolací súd neprihliadal.

Žalobca v odvolaní spochybnil záver okresného súdu o nepreukázaní nesprávneho úradného postupu

exekučného súdu, keď trval na porušení svojho práva na rozhodnutie v zákonnej lehote. Odvolací súd v
plnom rozsahu súhlasí aj so záverom okresného súdu o nepreukázaní nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie ako jedného z predpokladov zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci. Ťažisko argumentácie žalobcu o nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu spočívalo v

tvrdení, že k zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu došlo po
uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty.
Žalobca v žalobe uvádza, že v exekučnom konaní vedenom podľa procesných pravidiel platných v dobe
od 01. 02. 2002 do 31. 05. 2010 Exekučný poriadok nerobil rozdiel medzi exekučnými titulmi, preto
exekučný súd mal zákonnú povinnosť rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti bez ohľadu na to, či exekučným
titulom, pre ktorý sa exekúcia navrhovala vykonať, bolo rozhodnutie všeobecného súdu, rozhodnutie
rozhodcovského súdu alebo exekučným titulom bola napr. notárska zápisnica. V exekučných konaniach
vedených podľa procesných pravidiel účinných od 01. 06. 2010 do 31. 05. 2011 sa robil rozdiel medzi
exekučnými titulmi. Povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti nebola založená iba vo
vzťahu k notárskym zápisniciam a vykonateľným rozhodnutiam rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených, avšak žalobca disponuje exekučnými titulmi vo forme rozhodcovských rozsudkov, na ktoré
sa výnimka podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o lehote na rozhodnutie nevzťahovala. Len v období
od 01. 06. 2011 už 15 dňová lehota na rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie neplatila v prípade, ak bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok.
Tento názor žalobcu nie je celkom správny. Zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej
„Zákon o rozhodcovskom konaní“) nadobudol účinnosť 01. 07. 2002. V § 35 Zákon o rozhodcovskom
konaní ustanovuje, že doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má
pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

Exekučný poriadok v znení účinnom od 01. 02. 2002 do 31. 08. 2005 za exekučné tituly v § 41
ods. 1, 2 označoval: vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo
postihuje majetok, ale aj iné vykonateľné rozhodnutia, schválené zmiery, platobné výmery, výkazy
nedoplatkov a dohody, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Exekúciu bolo možné vykonať už aj
na základe notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok, a v ktorých je vyznačená oprávnená

osoba, povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila. Aj keď rozhodcovský rozsudok ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku v znení
účinnom od 01. 02. 2002 výslovne za exekučný titul neoznačoval, od 01. 07. 2002 bolo možné viesť
exekúciu aj na základe rozhodcovského rozsudku ako „na podklade iného vykonateľného rozhodnutia“,
keďžezák.č.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonanípriznávalrozhodcovskémurozsudkusúčinnosťou

od 01. 07. 2002 rovnaké účinky ako právoplatnému rozsudku súdu. V období od 01. 07. 2002 do 31. 05.
2010 bolo povinnosťou exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, ak titulom bol rozhodcovský rozsudok v lehote 15 dní od doručenia tejto žiadosti,
pretože až s účinnosťou od 01. 06. 2010 bola v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zakotvená výnimka,
že lehota 15 dní na poverenie exekútora na vykonanie exekúcie neplatí, ak ide o exekučný titul podľa

§ 41 ods. 2 písm. c) a d).
Exekučný poriadok s účinnosťou od 01. 09. 2005 v § 41 ods. 2 písm. c) za exekučné tituly
označuje notárske zápisnice a v písm. d) vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií a
zmierov nimi schválených. Pod pojmom „vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií a zmierovnimi schválených“ je potrebné rozumieť aj rozhodcovský rozsudok. Novela Exekučného poriadku
uskutočnená zák. č. 102/2011 Z. z. účinná od 01. 06. 2011 podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu
vložením slov „rozhodcovských súdov a“ do § 41 ods. 2 písm. d) iba odstraňuje rozporný výklad § 41

ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, či pod vykonateľnými rozhodnutiami rozhodcovských komisií sa
rozumejú aj rozhodcovské rozsudky. Z toho vyplýva záver, že rozhodcovský rozsudok je exekučným
titulom od 01. 07. 2002; v období od 01. 07. 2002 do 31. 05. 2010 mal exekučný súd o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a mienil
vydať poverenie, rozhodnúť do 15 dní od doručenia žiadosti, ale v období od 01. 06. 2010 naďalej,

pokiaľ chcel žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovieť, už nebol
viazaný lehotou 15 dní podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Súdna prax sa ustálila na závere, že
lehota 15 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
neplatí, ak exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
(pozri napr. uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 605/2012 zo dňa 14. 12. 2012, sp. zn. II. ÚS

520/2012 zo dňa 10. 07. 2013, sp. zn. II. ÚS 248/2013 zo dňa 25. 04. 2013 alebo sp. zn. II. ÚS 112/2013
zo dňa 13. 02. 2013).
Názor okresného súdu, že napriek tomu, že Exekučný poriadok lehotu v prípade zamietnutia žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie neustanovoval, je potrebné skúmať, či súd nerozhodol o
žiadosti súdneho exekútora so zbytočnými prieťahmi, je správny a dospel aj k správnemu záveru, že nie

je možné konanie exekučného súdu hodnotiť ako konanie so zbytočnými prieťahmi a nesprávny úradný
postup exekučného súdu preukázaný nebol. Zistenia okresného súdu, že (1) konanie pred spojením
vedené pod sp. zn. 14C/105/2012 sa týka exekučného konania sp. zn. 6Er/568/2011, kde žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená
dňa 21.07.2011 a exekučný súd ju zamietol uznesením z 09.09.2011; (2) konanie pred spojením

vedené pod sp. zn. 14C/107/2012 sa týka exekučného konania sp. zn. 5Er/568/2011, kde žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa
21.07.2011aexekučnýsúdjuzamietoluznesenímzo14.11.2011;(3)konaniepredspojenímvedenépod
sp. zn. 14C/110/2012 sa týka exekučného konania sp. zn. 3Er/424/2011, kde žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola Okresnému súdu Lučenec doručená 08.02.2011,

dňa 24.02.2011 bol spis postúpený na Okresný súd Rimavská Sobota z dôvodu miestnej príslušnosti,
Okresný súd Rimavská Sobota uznesením sp. zn. 3Er/424/2011 z 31.03.2011 zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia, jeho rozhodnutie bolo Krajským súdom v Banskej Bystrici uznesením
sp. zn. 1CoE/528/2012 dňa 26.03.2013 zrušené a Okresný súd Rimavská Sobota vydal poverenie
na vykonanie exekúcie 10.04.2014; (4) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 14C/115/2012 sa

týka exekučného konania sp. zn. 6Er/605/2011, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 03.08.2011 a exekučný súd ju zamietol
uznesením zo dňa 09.09.2011; (5) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 14C/117/2012 sa týka
exekučného konania vedeného pod sp. zn. 21Er/604/2011, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 03.08.2011 a exekučný súd ju

zamietol uznesením zo dňa 17.08.2011, toto uznesenie zrušil Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní sp.
zn. 2CoE/139/2012 z 30.04.2012; (6) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 14C/118/2012 sa týka
exekučného konania vedeného pod sp. zn. 8Er/604/2011, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 03.08.2011 a exekučný súd ju
zamietol uznesením zo dňa 27.09.2011; (7) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 6C/127/2012

sa týka exekučného konania vedeného pod sp. zn. 6Er/998/2010, kde žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 14.10.2010 a
exekučný súd ju zamietol uznesením zo dňa 09.11.2010; (8) konanie pred spojením vedené pod sp.
zn. 14C/131/2012 sa týka exekučného konania vedeného pod sp. zn. 6Er/1106/2010, kde žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená

dňa 25.11.2010 a exekučný súd ju zamietol uznesením zo dňa 21.01.2011; (9) konanie pred spojením
vedené pod sp. zn. 14C/137/2012 sa týka exekučného konania vedeného pod sp. zn. 9Er/603/2011,
kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu
doručená dňa 03.08.2011 a exekučný súd ju zamietol uznesením zo dňa 09.08.2011; (10) konanie
pred spojením vedené pod sp. zn. 12C/141/2012 sa týka exekučného konania vedeného pod sp.

zn. 12Er/1148/2010, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola exekučnému súdu doručená dňa 18.10.2010 a exekučný súd ju zamietol uznesením zo dňa
17.01.2011, sú správne. Okresný súd dospel aj k správnemu záveru, že ak nebol preukázaný prvý
základný predpoklad vzniku škody a to žalobcom tvrdený nesprávny úradný postup, nebolo potrebnéskúmaťexistenciuďalšíchpredpokladovprevznikzodpovednostištátuzaškoduanáhradynemajetkovej
ujmy v zmysle žaloby žalobcu. Žalobca v konaní nepreukázal jeden z kumulatívnych obligatórnych
predpokladov zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (t.j. nesprávny

úradný postup exekučného súdu), preto v súlade so zásadou hospodárnosti konania nebolo potrebné
sa v odôvodnení rozsudku osobitne zaoberať nepriznaním uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy. Táto
skutočnosť preto v žiadnom prípade nespôsobuje žalobcom tvrdenú nepreskúmateľnosť napadnutého
rozsudku.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. v celom

rozsahu ako vecne správny potvrdil a to vrátane závislého výroku o trovách konania, ktorý bol tiež vecne
správny a odôvodnený plným úspechom žalovanej v konaní, ktorá však žiadne trovy konania nežiadala
nahradiť.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovaná

bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná a vzniklo jej voči plne neúspešnému žalobcovi
právo na náhradu trov konania. Keďže však žalovaná neurobila žiadny návrh na rozhodnutie o trovách
odvolacieho konania a ani jej žiadne nevyplývajú zo spisu, odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho
konania proti žalobcovi nepriznal.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.