Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. jún 2014

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 24Cpr/4/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413203720
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr.Ing. Mario Dubaň
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2014:1413203720.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred samosudcom JUDr. Ing. Mariom Dubaňom, v právnej veci
navrhovateľa: A.. U. I., I. K. Y., K.F. X, štátny občan SR, právne zastúpený JUDr. Róbertom Madejom,
advokátom so sídlom v Bratislave, Mýtna 42, IČO: 421 292 31 proti odporcovi: Rozhlas a televízia
Slovenska so sídlom v Bratislave, Mlynská dolina 845 45, IČO: 47 232 480 o zaplatenie dodatkovej
zložky mzdy vo výške 8.175,46 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný navrhovateľovi zaplatiť 8.175,46 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9%
ročne zo sumy 37,87 Eur od 13.02.2011 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne
zo sumy 199,17 Eur od 13.03.2011 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne
zo sumy 258,55 Eur od 13.04.2011 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne
zo sumy 245,91 Eur od 13.05.2011 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne
zo sumy 198,20 Eur od 13.06.2011 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne
zo sumy 258,55 Eur od 13.07.2011 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne

zo sumy 233,26 Eur od 13.08.2011 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne
zo sumy 154,64 Eur od 13.09.2011 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne
zo sumy 246,48 Eur od 13.10.2011 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne
zo sumy 258,55 Eur od 13.11.2011 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne
zo sumy 258,55 Eur od 13.12.2011 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo
sumy 210,27 Eur od 13.01.2012 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy

210,27 Eur od 13.02.2012 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy
245,90 Eur od 13.03.2012 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy
258,55 Eur od 13.04.2012 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy
258,55 Eur od 13.05.2012 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy
258,55 Eur od 16.06.2012 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy
258,55 Eur od 16.07.2012 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy
77,49 Eur od 16.08.2012 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy

258,55 Eur od 16.09.2012 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy
258,55 Eur od 16.10.2012 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy
258,55 Eur od 16.11.2012 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy
258,55 Eur od 16.12.2012 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy
220,61 Eur od 16.01.2013 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75% ročne zo sumy
223,91 Eur od 16.02.2013 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75% ročne zo sumy

258,55 Eur od 16.03.2013 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75% ročne zo sumy
246,48 Eur od 16.04.2013 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50% ročne zo sumy
247,- Eur od 16.05.2013 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50% ročne zo sumy
237,31 Eur od 16.06.2013 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50% ročne zo sumy
258,55 Eur od 16.07.2013 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50% ročne zo sumy
136,84 Eur od 16.08.2013 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50% ročne zo sumy
247,- Eur od 16.09.2013 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50% ročne zo sumy

258,55 Eur od 16.10.2013 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy258,55 Eur od 16.11.2013 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50% ročne zo sumy
246,48 Eur od 16.12.2013 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy
173,57 Eur od 16.01.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 06.03.2013 proti odporcovi domáhal zaplatenia sumy 6.373,20
Eur s príslušným úrokom z omeškania titulom nevyplatenia dodatkovej zložky mzdy za obdobie od
januára 2011 do januára 2013. Svoj návrh po skutkovej a právnej stránke odôvodnil tým, že dňa

XX.XX.XXXX podpísal s právnym predchodcom odporcu - Slovenskou televíziou pracovnú zmluvu. Na
základe uvedenej pracovnej zmluvy je od 01.04.2007 interným zamestnancom odporcu v pracovnej
pozícii redaktor v relácii „Reportéri“. Pracovný pomer medzi navrhovateľom ako zamestnancom a
odporcom ako zamestnávateľom je na základe tejto pracovnej zmluvy v znení vzájomne podpísaných
dodatkov pracovným pomerom na dobu neurčitú. V priebehu doby zamestnania navrhovateľa boli medzi

účastníkmi vzájomne podpísané dodatky a zmeny v pracovnej zmluve, ktoré riešili okrem iného aj zmenu
v odmeňovaní zamestnanca. Dňa XX.XX.XXXX bola medzi navrhovateľom a právnym predchodcom
navrhovateľa - Slovenskou televíziou podpísaná Dohoda o zmene pracovnej zmluvy, ktorá stanovila
mzdu navrhovateľa nasledovne: základná zložka mzdy - 40.000,- Sk, dodatková zložka mzdy - 8.000,-
Sk. Neskôr došlo k ďalším zmenám, avšak nárok navrhovateľa na vyplatenie mzdy v prípade jej

nekrátenia činil 48.000,-Sk.

Odfebruára2011,kedydošlokzlúčeniuSlovenskejtelevízieaSlovenskéhorozhlasu,aždodňapodania
žalobného návrhu odporca navrhovateľovi kráti mzdu bez zdôvodnenia. To je v rozpore s kolektívnou
zmluvou platnou v čase podpísania dodatku z 30.04.2008, podľa ktorej môže dôjsť ku kráteniu mzdy v

konkrétnej miere len na návrh nadriadeného z presne vymedzených dôvodov. V januári 2011 poukázal
odporca navrhovateľovi dodatkovú zložku mzdy vo výške 164,45 Eur (odrátaná adekvátna časť za PN)
a odvtedy dodatkovú zložku mzdy napriek platnému dodatku k pracovnej zmluve nedostáva vôbec. Od
podpísania pracovnej zmluvy pritom až do dňa podania žalobného návrhu nedošlo k takým zmenám
v pracovnej zmluve navrhovateľa, ani v interných predpisoch či kolektívnej zmluve, ktoré by odporcovi

umožňovali nevyplácať navrhovateľovi dodatkovú zložku mzdy.

Navrhovateľ ako zamestnanec sa navyše s odporcom ako zamestnávateľom nedohodol ani na „Dohode
o zmene pracovných podmienok v pracovnej zmluve“, ktorú ako jednostranný návrh ponúkal odporca
svojim zamestnancom v septembri 2011 prostredníctvom personálneho oddelenia. Uvedený návrh

odporca predložil navrhovateľovi dňa 07.09.2011, ale tento napokon nebol zo strany navrhovateľa
podpísaný. Cieľom návrhu bolo výhradne zníženie miezd zamestnancov odporcu o pohyblivú zložku.
Navrhovateľ mal za to, že uvedený návrh dohody, ktorý znamenal pre zamestnancov odporcu
jednostranne nevýhodnú úpravu mzdy zamestnanca smerom dole, mal právne kryť odporcu, ktorý si
bol vedomý, že bez podpísania dodatku je nevyplácanie dodatkovej zložky mzdy dohodnutej v platnej

zmluve v rozpore so zákonom. Podľa navrhovateľa ide o relevantný dôkaz, pretože v prípade právnej
istoty na strane odporcu by tento takéto dodatky zamestnancom nevnucoval. Pod tlakom odporcu
podpísala uvedené dodatky väčšina zamestnancov, navrhovateľ však tento dodatok nepodpísal.

Nevyplatenie dodatkovej zložky mzdy navrhovateľovi sa prvýkrát udialo za mesiac február 2011, pričom

výplatný termín bol v tom čase podľa dohodnutých podmienok dňa 15.03.2011. Vzhľadom na dlhodobé
a opakované nevyplácanie oprávneného nároku (odvtedy až do súčasnosti), navrhovateľ doručil dňa
15.02.2013 odporcovi „Predžalobnú výzvu na zaplatenia nevyplatenej časti mzdy“, v ktorej odporcu
žiadal o zjednanie nápravy. Na túto výzvu však odporca nereagoval.

Odporca v písomnom vyjadrení z 19.11.2013 s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť. Navrhovateľ
uzatvoril dňa XX.XX.XXXX s právnym predchodcom odporcu (Slovenskou televíziou) pracovnú zmluvu
s účinnosťou od 01.04.2007 na dobu neurčitú a zároveň v ten istý deň navrhovateľ uzatvoril s právnym
predchodcom odporcu aj Dohodu o mzde zamestnanca. V dohode o mzde zamestnanca (v bode 2)
je uvedené, že zamestnancovi sa v závislosti od jeho pracovných výsledkov a vývoja hospodárenia

zamestnávateľa budú poskytovať prémie mesačne do výšky 50% mesačnej mzdy, ktorých výškuurčuje podľa platných oprávnení jeho nadriadený. V bode 5 tejto dohody je uvedené, že táto dohoda
nadobúda platnosť dňom podpisu a účinnosť dňom 01.04.2007 a je súčasťou pracovnej zmluvy zo dňa
26.03.2007 ako jej príloha. Dňa XX.XX.XXXX navrhovateľ s právnym predchodcom odporcu podpísali

Zmenu pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX s účinnosťou od 01.07.2007, na základe ktorej bola
dohodnutá nová výška mesačnej mzdy vo výške 40.000,- Sk, pričom v čl. III bod 1 predmetnej Zmluvy
sa uvádza, že v ostatných častiach zostáva pracovná zmluva (vrátane dohody o mzde) uzavretá medzi
zamestnávateľom a zamestnancom nedotknutá.

Na základe kolektívneho vyjednávania právny predchodca odporcu uzavrel dňa 03.04.2008 so
zástupcami zamestnancov Dodatok č. 3 ku Spoločnej kolektívnej zmluve na rok 2007 v znení jej
dodatkov. Tento Dodatok č. 3 v časti V „Odmeňovanie zamestnancov“ podrobne upravil mzdové
podmienky odporcu. V časti V, čl. 15, bod 4 Dodatku č. 3 sa uvádza, že pomer základnej a dodatkovej
zložky mzdy sa stanoví v pracovnej zmluve v pomere 5:1. To znamená, že kolektívnym vyjednávaním
sa stanovili mzdové podmienky zamestnancov právneho predchodcu odporcu - pomer základnej a

dodatkovej zložky mzdy (5:1) a právny predchodca odporcu následne jednotlivým zamestnancom
formou zmeny pracovnej zmluvy vyčíslil dohodnutý pomer 5:1, a to podľa dohodnutej základnej mzdy
zamestnanca. V nadväznosti na vyššie uvedené navrhovateľ dňa 30.04.2008 podpísal s právnym
predchodcom odporcu Dohodu o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 26.03.2007 s účinnosťou od
01.05.2008. Predmetom tejto Dohody bolo konkrétne vyčíslenie pomeru „5:1“ navrhovateľovej základnej

mzdy a dodatkovej zložky mzdy v súlade s vyššie uvedeným Dodatkom č. 3 ku Spoločnej kolektívnej
zmluve na rok 2007 v znení jej dodatkov. Zároveň v bode 1 Dohody sa uvádza, že Zmluvné strany
sa dohodli, že odmeňovanie zamestnanca bude stanovené v súlade s § 118 a nasl. Zákonníka práce
a uzatvorenou Spoločnou kolektívnou zmluvou. Keďže navrhovateľ slobodne a vážne uzatvoril dňa
XX.XX.XXXX Dohodu o zmene pracovnej zmluvy, súhlasil so skutočnosťou, že pracovnoprávny vzťah

bude okrem pracovnej zmluvy upravený aj Spoločnou kolektívnou zmluvou, ktorá okrem iného upravuje
podmienky vyplácania dodatkovej zložky mzdy.

Prijatím zákona č. 532/2010 Z.z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých
zákonov sa dňom 01.01.2011 stal Rozhlas a televízia Slovenska právnym nástupcom Slovenskej

televízie a Slovenského rozhlasu, pričom v zmysle § 23 ods. 5 cit. zákona prešli dňom 01.01.2011 na
RTVS práva a povinnosti vyplývajúce s pracovnoprávnych vzťahov k zamestnancom STV a SRo.

Dňa 26.01.2011 bola po kolektívnom vyjednávaní uzatvorená nová Kolektívna zmluva RTVS na obdobie
26.01.2011 až 31.12.2013.Kolektívna zmluva v prechodných ustanoveniach VII. časti ods. 1 stanovila,

že ak je v pracovných zmluvách zamestnancov okrem základnej zložky mzdy dohodnutá aj dodatková
zložka mzdy, vyplatenie dodatkovej zložky mzdy je možné na základe rozhodnutia generálneho riaditeľa
RTVS, po predchádzajúcom prerokovaní so zástupcami zamestnancov, dočasne pozastaviť alebo
nevyplatiť vôbec. V časti VIII „Záverečné ustanovenia“ sa v čl. 2 bod 3 tejto kolektívnej zmluvy uvádza, že
jej účinnosťou sa končí platnosť a účinnosť kolektívnych zmlúv STV a SRo. Zároveň sa neoddeliteľnou

súčasťou kolektívnej zmluvy stal Mzdový poriadok RTVS.

Dňa 01.01.2011 nadobudlo právoplatnosť a účinnosť Rozhodnutie štatutárneho zástupcu orgánu
RTVS o rozpočtovom provizóriu a o vymenovaní zástupcov. V nadväznosti na vyhlásené rozpočtové
provizórium a po predchádzajúcom prerokovaní so zástupcami zamestnancov, štatutárna zástupkyňa

orgánu RTVS A. Y. prijala dňa 27.01.2011 Rozhodnutie o vyplácaní dodatkovej zložky mzdy. Toto
rozhodnutie prijala v súlade s ustanovením časti VII. ods. 1 Kolektívnej zmluvy RTVS na obdobie
26.01.2011-31.12.2013. Podľa tohto rozhodnutia sa na navrhovateľa, vzhľadom na výšku jeho mzdy v
tom čase (1.327,76 Eur) vzťahuje ustanovenie uvedené pod písm. a) predmetného rozhodnutia, podľa
ktorého ak je v pracovnej zmluve dohodnutá základná zložky mzdy 1.050,- Eur a viac, dodatková

zložka mzdy sa nevyplatí vôbec. Vzhľadom na uvedené bola navrhovateľovi dodatková zložka mzdy
za január 2011 vyplatená len vo výške alikvotnej časti z dôvodu, že predmetné rozhodnutie nadobudlo
platnosť a účinnosť dňom 27.01.2011, ako aj vzhľadom na navrhovateľovu práceneschopnosť. V
zmysle citovaného rozhodnutia bola výplata dodatkovej zložky mzdy od februára 2011 navrhovateľovi
zastavená.

Navrhovateľ sa vo svojom návrhu domáha doplatenia dodatkovej zložky mzdy za obdobie od
2/2011-1/2013, pričom sa v návrhu odvoláva na Dodatok č. 3 k Spoločnej kolektívnej zmluve na rok 2007
zo dňa 03.04.2008. Od 26.01.2011 však vstúpila do platnosti nová Kolektívna zmluva RTVS na obdobieod 26.01.2011 do 31.12.2013. Z tohto dôvodu nie je možné aplikovať na žalované obdobie znenie
Dodatku č. 3 k Spoločnej kolektívnej zmluve z roku 2007, tak ako ho aplikoval navrhovateľ, nakoľko v
predmetnom období je už právoplatná nová Kolektívna zmluva RTVS. Z uvedeného dôvodu odporca

tvrdenia navrhovateľa o protiprávnom nevyplatení dodatkovej zložky mzdy poukazujúce na už toho
času neplatnú kolektívnu zmluvu považoval za bezpredmetné. Nevyplatenie dodatkovej zložky mzdy za
žalované obdobie nevychádzalo zo zmeny pracovnej zmluvy, ale zo zmeny kolektívnej zmluvy RTVS
ku ktorej došlo na základe kolektívneho vyjednávania. V zmysle ust. § 2 ods. 2 zákona o kolektívnom
vyjednávaní, kolektívne zmluvy môžu uzatvárať príslušné odborové orgány a zamestnávatelia, prípadne

ich organizácie. Z uvedeného vyplýva, že odborové orgány zastupujú zamestnancov v kolektívnom
vyjednávaní a nakoľko navrhovateľ podpísaním dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX
súhlasil, že pracovnoprávny vzťah sa riadi Spoločnou kolektívnou zmluvou, tak v prípade podmienok
vyplácania dodatkovej zložky mzdy je potrebné vychádzať z platnej kolektívnej zmluvy za predmetné
obdobie a súhlas navrhovateľa na zmenu kolektívnej zmluvy nie je potrebný, nakoľko bol zastúpený
príslušnou odborovou organizáciou.

P í s o m n ý m p o d a n í m došlým tunajšiemu súdu dňa 22.04.2014 navrhovateľ žiadal, aby súd
pripustil z m e n u žalobného n á v r h u tak, že zaviaže odporcu zaplatiť mu sumu 8.175,46 Eur s
príslušenstvom. Oproti pôvodnému návrhu navrhovateľ rozšíril žalobu o nárok na zaplatenie dodatkovej
zložky mzdy za obdobie kalendárnych mesiacov február 2013 až december 2013. Zmenu žalobného

návrhu v znení požadovanom navrhovateľom súd pripustil uznesením č.k. 24Cpr 4/2013 - 200 zo dňa
06.05.2014, právoplatným dňa 30.05.2014.

Súd vykonal všetky účastníkmi označené a predložené dôkazy a pri rozhodovaní vychádzal z výpovede
navrhovateľa a obsahu nasledujúcich listín:

č.l. 6 - Pracovná zmluva zo dňa XX.X.XXXX,
č.l. 11 - dodatok k Pracovnej zmluve zo dňa z XX.X.XXXX,
č.l. 13 - dohoda o zmene Pracovnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX,
č.l. 17 - Spoločná Kolektívna Zmluva na r. 2007 v úplnom znení,
č.l. 21 - Dohoda o zmene pracovných podmienok v Pracovnej zmluve účinná od 1.3.2012 zo dňa

14.2.2012,
č.l. 24 - popis práce navrhovateľa,
č.l. 25, 26 - mzdové listy navrhovateľa,
č.l. 27 - výplatná páska za 1/13,
č.l. 47 - dohoda o mzde zamestnanca,

č.l. 49 - Dodatok č. 3 ku Spoločnej Kolektívnej Zmluve zo dňa X.X.XXXX,
č.l. 51 - dohoda o zmene Pracovnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX, v ktorej bola dohodnutá dodatková
zložka mzdy vo výške 8.000,- Sk za dodržania podmienky nekrátenia,
č.l. 55 a nasl. - Kolektívna Zmluva rozhlasu a televízie Slovenska na obdobie 26.01.2011 - 31.12.2013,
č. l. 66 - Mzdový poriadok Rozhlasu a televízie Slovenska,

č.l. 70 - Pracovný poriadok Rozhlasu a televízie Slovenska,
č.l. 77 - rozhodnutie zástupcu štatutárneho orgánu Rozhlasu a televízie Slovenska o rozpočtovom
provizóriu,
č.l. 80 - rozhodnutie zástupcu štatutárneho orgánu Rozhlasu a televízie Slovenska o vyplácaní
dodatkovej zložky mzdy,

č.l. 81 - odpoveď odporcu na žiadosť navrhovateľa zo dňa 4.3.2013,
č.l. 85 - výpis z obchodného registra odporcu,
č.l. 116 - zápisnica o pojednávaní vo veci 4Cpr 2/2013,
č.l. 127 - prehľadná tabuľka o pôvodnej mzde, ktorá mala byť vyplatená navrhovateľovi a mzde, ktorá
mu bola vyplatená s vypočítaným rozdielom nevyplatenej časti mzdy,

č.l. 128 - 199 - výplatné lístky navrhovateľa za obdobie 1/2011 - 12/2013.
N a v r h o v a t e ľ vo výpovedi účastníka konania u v i e d o l, že samotný odporca si musel
byť vedomý, že nevyplácanie dodatkovej zložky mzdy bez toho, aby boli podpísané nové dodatky k
pracovnej zmluve, nie je v súlade so zákonom. Podľa jeho názoru dal zamestnancom odporca podpísať
nové dodatky iba kvôli tomu, aby sa istil, aby si to dal do súladu so zákonníkom práce, veď načo

inak by to robil ak bol presvedčený o tom, že odnímanie dodatkovej zložky mzdy je lege artis podľa
kolektívnej zmluvy. Ďalej vypovedal, že má vedomosť o tom, že tí, čo dodatky k pracovnej zmluve
nepodpísali, boli vyzývaní, aby tak urobili, pričom sa v tejto súvislosti hovorilo o hromadnom prepúšťaní.
Zamestnanci aj pod takýmto, podľa názoru navrhovateľa nepriamym nátlakom tieto dodatky podpísali.V prípade navrhovateľa to bolo obdobne, avšak nevie, ako by dopadla relácia Reportéri, keby bol
prepustený, nakoľko je v podstate jedným z mála investigatívnych novinárov zamestnaných v RTVS.
Stav zamestnancov na tomto úseku je poddimenzovaný. Keď mu chceli dať na podpis dodatok, žiadal

si návrh tohto dodatku, aby mu ho dali so sebou, aby si ho mohol naštudovať, resp. poradiť sa s
právnym zástupcom, či je vôbec daná opodstatnenosť takejto zmeny pracovnej zmluvy. Odporcova
prax bola taká, že trval na tom, aby sa dodatky podpisovali na personálnom oddelení a odmietol
tieto návrhy vydať z rúk. Na otázku navrhovateľa, či odporca vie vysvetliť z akého dôvodu museli
byť podpisované nové dodatky k pracovným zmluvám, keď odporca bol presvedčený, že krátenie

dodatkovej zložky mzdy je dostatočne právne ošetrené kolektívnej zmluve odporca uviedol, že na
túto otázku už odpovedal svedok X.. W. U.Á. W. Y. I. v konaní 4Cpr 2/2013. V každom prípade v
r. 2011 došlo k zlúčeniu Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu, pričom RTVS prevzala všetky
ich práva a povinnosti. Preto bolo potrebné zjednotiť mzdové podmienky tak v Slovenskom rozhlase
ako aj v Slovenskej televízii, pričom sa uvažovalo aj o zrušení dodatkovej zložky mzdy, ktorá bola
nárokovateľná u zamestnancov v Slovenskej televízii. Odborová organizácia (OO) RTVS však s tým

nesúhlasila, nechcela, aby došlo k jej rušeniu a preto sa vymyslel model, že sa budú meniť podmienky
za akých môže byť krátená dodatková zložka mzdy. Podpísaním dodatkov k pracovným zmluvám
došlo k odstráneniu diskriminácie zamestnancov Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu. Preto
kolektívnazmluvaneodňalazamestnancomdodatkovúzložkumzdy.Ďalejodporcareagovalnavýpoveď
navrhovateľa v tej časti, kde hovorí o hromadnom prepúšťaní a o tom, že zamestnanci nemali možnosť

naštudovať dodatky. Podľa odporcu ide o účelové tvrdenia, nakoľko o tom svedčí jednoducho ten fakt,
že navrhovateľ napriek tomu, že dodatok k pracovnej zmluve nepodpísal, je naďalej zamestnancom
RTVS. Na ďalšiu otázku navrhovateľa, aby odporca uviedol, prečo bolo nutné , aby dodatky k pracovným
zmluvám podpísali aj zamestnanci Slovenskej televízie, keďže tí predtým boli odmeňovaní dodatkovou
zložkou mzdy a nová kolektívna zmluva sa na nich mohla vzťahovať bez ďalšieho a nebolo nutné nič

iné ďalej zosúlaďovať odporca uviedol, že podľa jeho vedomostí dodatky k pracovnej zmluve podpísali
všetci zamestnanci RTVS, aby sa takto dosiahla unifikácia, resp. zjednotenie u všetkých zamestnancov
Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu. Na otázku súdu, aby odporca vysvetlil jednoznačne či
bolo potrebné a nevyhnutné, aby nové dodatky k pracovným zmluvám podpisovali aj bývalí zamestnanci
Slovenskej televízie, ktorí mali jednoznačne zadefinované nároky na dodatkovú zložku mzdy pred novou

kolektívnou zmluvou ako aj na základe novej kolektívnej zmluvy, keď sa proti žalobe bráni tým, že
predsa kolektívna zmluva môže meniť dojednané mzdové podmienky, odporca tvrdil, že to nemuseli
podpísať bývalí zamestnanci Slovenskej televízie, išlo o dvojstranný právny vzťah. Dôkazom toho je aj
navrhovateľ, ktorý to nepodpísal a dodatková zložka mzdy sa mu kráti. Išlo o to, že personálne oddelenie
sa snažilo o súlad dosiahnuť jednotné pracovné zmluvy pre všetkých zamestnancov, taký jednotný

formát zmluvy.

Právny zástupca navrhovateľa požiadal súd z hľadiska hospodárnosti konania o možnosť osvojenia si
výpovedí svedkov X.. W. U., Y. I. W. U.. B. K. vypočutých vo veci vedenej na tunajšom súde pod spis.
zn. 4Cpr 2/2013, kde svedkovia vypovedali v obdobnej právnej veci: Z.. W. Z. proti RTVS o zaplatenie

dodatkovej zložky mzdy, ktorý spor je vedený na rovnakom právnom a skutkovom základe. Odporca
s procesným postupom, aby sa na účely konania vedeného v tejto veci použila zápisnica o výsluchu
týchto svedkov z konania 4Cpr 2/2013, súhlasil.

Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 11.12.2013 v právnej veci vedenej tunajším súdom pod

spisovou zn. 4Cpr 2/2013 súd zistil, že svedkyňa Y. I. v tomto konaní, vedenom na rovnakom skutkovom
a právnom základe ako predmetné konanie, vypovedala, že dodatkovú zložku mzdy dostali zamestnanci
STV na základe kolektívnej zmluvy z roku 2008 a bola aj súčasťou podmienok v pracovnej zmluve. Pri
zlúčení organizačných zložiek 01.01.2011 platili dve kolektívne zmluvy s odlišnými podmienkami, preto
sa odborové organizácie stretli a vypracovali spoločnú kolektívnu zmluvu s rovnakými podmienkami pre

všetkých zamestnancov. Podotkla, že organizácia bola v roku 2011 do apríla v rozpočtovom provizóriu,
zamestnanci rozhlasu poberali len základné mzdy, a nie odmeny, a preto aj z tohto dôvodu bolo potrebné
mzdový systém zjednotiť a prispôsobiť štruktúre celej organizácie. Pri vypracovaní kolektívnej zmluvy
padli návrhy dodatkovú zložku mzdy zrušiť úplne, ale keďže v STV boli veľké mzdové rozdiely vo
výške základnej zložky mzdy, museli prihliadnuť aj na sociálne podmienky zamestnancov, preto na

návrh štatutárnej zástupkyne p. Zemkovej po prerokovaní s odborovými zložkami bol dohodnutý systém
podmienky na prechodné obdobie vyplácania dodatkovej zložky mzdy pre pracovníkov STV. Dodatková
zložka mzdy bola odstupňovaná podľa výšky základnej mzdy, išlo o krátenie a to, že dodatkovej
zložke nad 1.050,- Eur základnej zložky nebola priznaná žiadna čiastka. Bolo to len prechodné obdobie,ktoré trvalo do júla 2011, kedy sa podpisovali dodatky k pracovnej zmluve, kde už bola určená
mzda ako jednozložková. Uviedla, že všetci zamestnanci boli oboznámení s výsledkom kolektívneho
vyjednávania, kolektívnou zmluvou, organizačnými a mzdovými podmienkami, a to na pracovnom

stretnutí dňa 03.02.2011 a cestou vnútorného informačného systému. Krátenie dodatkovej zložky mzdy
boloeštedňa26.01.2011odsúhlasené,očomodborykorešpondovaliprostredníctvommailusovšetkými
zamestnancami. V súčasnosti v RTVS je šesť odborových organizácií, pričom kolektívne vyjednávanie
viedli všetky tieto organizácie.

Ďalej, svedok X.. W. U. v konaní vedenom na rovnakom skutkovom a právnom základe pod spis.
zn. 4Cpr 2/2013 uviedol, že nakoľko pri zlúčení organizácií nebol jednotný systém odmeňovania,
t.j. STV mala dodatkovú zložku mzdy a SRo mal mesačné výkonnostné odmeny, bolo potrebné
zjednotiť a vytvoriť jeden mzdový systém pre všetkých zamestnancov. Preto v januári 2011 došlo ku
kolektívnemu vyjednávaniu, na ktorom sa mal dohodnúť jeden mzdový poriadok platný pre celú RTVS.
Dohodol sa systém vyplácania dodatkovej zložky mzdy tak, aby bola vyplácaná pracovníkom z nižšou

základnou mzdou. Táto forma krátenia a vyplácania dodatkovej zložky mzdy je zakotvená priamo v
kolektívnej zmluve. Všetci zamestnanci STV aj SRo dostali v priebehu roka nové pracovné zmluvy
vypracované podľa nového mzdového systému, čo bolo potrebné uskutočniť preto, lebo vznikla nová
organizačná štruktúra. Od 01.02.2011 boli pracovníkom vyplácané mzdy jej dohodnuté zložky a všetky
odmeny podľa novej kolektívnej zmluvy zo dňa 26.01.2011 v zmysle jej prechodného ustanovenia.

Na kolektívnom vyjednávaní prvý návrh bol zrušiť vyplácanie dodatkovej zložky mzdy, ale na návrh
odborovej organizácie, ktorému bolo vyhovené, bolo prijaté krátenie tejto zložky mzdy podľa výšky
základnej zložky mzdy. Forma krátenia bola určená na základe výšky základnej mzdy pracovníka.
Dodatková zložka mzdy bola pracovníkom po prijatí novej kolektívnej zmluvy v roku 2011 vyplácaná do
podpísania nových pracovných zmlúv.

Napokon, svedkyňa U.. B. K., bývalá riaditeľka sekcie ekonomiky SRo a od marca 2011 riaditeľka sekcie
generálnej riaditeľky RTVS, vo svojej výpovedi v konaní vedenom na rovnakom skutkovom a právnom
základe pod spis. zn. 4Cpr 2/2013 vypovedala, že predmetom kolektívneho vyjednávania v roku 2011
bola aj dodatková zložka mzdy, ktorú mali uzatvorenú len pracovníci STV. Vedenie RTVS navrhlo

dodatkovú zložku mzdy odstupňovať do 4 alebo 5 kategórií, ktoré stanovilo podľa výšky základnej zložky
mzdy, a to na základe rozhodnutia štatutárnej zástupkyne RTVS po prerokovaní s odbormi. Po uzavretí
predmetnej kolektívnej zmluvy boli na tomto kolektívnom vyjednávaní zároveň prerokované podmienky
tohto rozhodnutia na nasledujúce obdobie. V siedmom mesiaci 2011 sa robili dodatky k pracovným
zmluvám pre všetkých zamestnancov STV, aby boli v súlade s organizačnou štruktúrou a mzdovým

poriadkom RTVS, v ktorých bola dohodnutá mzda len v jednej zložke, tak aby bolo odmeňovanie
všetkých zamestnancov jednotné.

Za preukázané skutočnosti, ktoré sú podstatné z hľadiska uplatňovaného nároku súd považoval
nasledovné skutkové zistenia:

Navrhovateľ ako zamestnanec s odporcom ako zamestnávateľom uzavrel pracovnú zmluvu dňa
XX.XX.XXXX s nástupom do práce dňa 01.04.2007 s tým, že mzdové zaradenie, platobné podmienky
a spôsob odmeňovania zamestnanca budú stanovené v súlade s § 118 a nasl. Zákonníka práce a
Dohodou o mzde zamestnanca, ktorá je, ako aj jej zmeny, súčasťou tejto zmluvy. Mzda zamestnanca

s príslušenstvom je splatná mesačne, vždy do 15. dňa nasledovného kalendárneho mesiaca, za ktorý
sa mzda vypláca.

Dohodou o mzde zamestnanca zo dňa XX.XX.XXXX bola s účinnosťou od 01.04.2007 dojednaná výška
mesačnej mzdy navrhovateľa v sume 28.000,- Sk so splatnosťou mesačne pozadu, vždy do 15. dňa

kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa mzda vypláca.

Dodatkom o zmene popisu práce zo dňa 12.07.2007 bol s navrhovateľom dojednaný druh práce:
Reportéra dohodnutá mesačná mzda navrhovateľa vo výške 40.000,- Sk. V ostatných častiach zostala
pracovná zmluva zo dňa 26.03.2007 (vrátane dohody o mzde) uzatvorená medzi účastníkmi konania

nedotknutá.

Dňa 30.04.2008 uzavrel navrhovateľ s odporcom Dohodu o zmene pracovnej zmluvy, v ktorej bolo
uvedené, že je reakciou na uzatvorenie Dodatku č. 3 ku Spoločnej kolektívnej zmluve na rok 2007,účinného od 01.05.2008, ktorým sa mení Spoločná kolektívna zmluva na rok 2007 v celej časti
V o odmeňovaní zamestnancov. Zmluvné strany si dojednali, že odmeňovanie zamestnanca bude
stanovené v súlade so Zákonníkom práce a uzatvorenou Spoločnou kolektívnou zmluvou. Mzda

pozostávala z dvoch zložiek: základnej zložky mzdy poskytovanej podľa odpracovaného času alebo
výkonu a dodatkovej zložky mzdy, ktorá je podmienečnou súčasťou mzdy. Podľa bodu 3 tejto dohody
podmienky vyplácania mzdy, krátenia dodatkovej zložky mzdy, zdôvodnenie krátenia dodatkovej zložky
mzdy a informovanosť zástupcov odborov rieši Spoločná kolektívna zmluva. V bode 5 tejto dohody
bola dohodnutá základná zložka mzdy vo výške 40.000,- Sk a dodatková zložka mzdy - za dodržania

podmienkynekráteniavovýške8.000,-Sk,t.j.spoluzapodmienkynekráteniadodatkovejzložkymzdyvo
výške 48.000,- Sk. Splatnosť mzdy bola splatná pozadu za mesačné obdobie, a to ku dňu dohodnutému
v Spoločnej kolektívnej zmluve. Dohoda nadobudla účinnosť dňa 01.05.2008.

Navrhovateľ s odporcom odmietol uzavrieť Dohodu o zmene pracovných podmienok v pracovnej zmluve
s účinnosťou od 01.03.2012, na základe ktorej by sa odporca zaviazal navrhovateľovi vyplácať za

vykonanú prácu zmluvnú mzdu vo výške 1.338,-Eur mesačne, ktorá je splatná v termíne dohodnutom
v Kolektívnej zmluve RTVS.

Právny predchodca odporcu - Slovenská televízia a príslušné odborové orgány uzavreli dňa 25.06.2007
Spoločnú kolektívnu zmluvu (SKZ) na rok 2007, ktorá upravovala individuálne a kolektívne vzťahy medzi

zamestnávateľom a zamestnancami, medzi ktoré patrí aj poskytovanie mzdy. Kolektívna zmluva sa
vzťahovala na všetkých zamestnancov STV. Odmeňovanie zamestnancov bolo upravené v V. časti
kolektívnej zmluvy tak, že individuálne mzdové podmienky zamestnávateľ dohodne so zamestnancom
v pracovnej zmluve a splatnosť mzdy je k 12. dňu v mesiaci. SKZ nadobudla účinnosť dňa 01.07.2007.
Účinnosť podľa jej čl. 57 ods. 1 trvala do 31.12.2007, avšak v prípade, že zmluvné strany neuzatvoria

novú kolektívnu zmluvu, predlžuje sa platnosť a účinnosť Spoločnej kolektívnej zmluvy na rok 2007
až do uzatvorenia nových dohôd formou kolektívneho vyjednávania v zmysle zákona o kolektívnom
vyjednávaní.

Dodatok č. 3 k Spoločnej kolektívnej zmluve na rok 2007, prijatý dňa 03.04.2008 a účinný od 01.05.2008,

nanovo upravil V. časť kolektívnej zmluvy o odmeňovaní zamestnancov a mzdové podmienky, pod
ktorými sa rozumelo vymedzenie jednotlivých zložiek mzdy, ich výška a podmienky ich poskytovania.
Podľa tohto dodatku mzda pozostávala z dvoch zložiek - základnej zložky mzdy poskytovanej podľa
odpracovaného času alebo výkonu a dodatkovej zložky mzdy, ktorá sa vypláca ako súčasť mesačnej
mzdy vždy, pokiaľ priamy nadriadený zamestnanca nenavrhne jej krátenie. Krátenie dodatkovej zložky

mzdy sa viazalo iba na plnenie pracovných úloh zamestnanca. Zdôvodnenie krátenia mzdy musel urobiť
priamy nadriadený v písomnej forme na písomnú žiadosť zamestnanca, ktorého sa krátenie mzdy týka,
a bol povinný toto zdôvodnenie podať aj zástupcom odborov, ak o to požiadali. Pomer základnej a
dodatkovej zložky mzdy bol stanovený v pracovnej zmluve v pomere 5:1, pričom dodatková zložka mzdy
sa dopočítala do navýšenej mesačnej mzdy. Zamestnávateľ bol povinný písomne dohodnúť v pracovnej

zmluve tak celkovú sumu mesačnej mzdy, pozostávajúcej zo základnej zložky mzdy a z dodatkovej
zložky mzdy, ako aj podmienky jej poskytovania.

Odporca a zástupcovia zamestnancov (príslušné odborové orgány) dňa 26.01.2011 uzavreli Kolektívnu
zmluvu RTVS na obdobie 26.01.2011-31.12.2013, ktorá upravovala individuálne a kolektívne vzťahy

medzi odporcom a jeho zamestnancami a ktorá zrušila platnosť a účinnosť kolektívnych zmlúv právnych
predchodcov RTVS (SRo a STV) vrátanie ich dodatkov (pozri VIII. časť čl. 2 ods. 2 a 3 Kolektívnej zmluvy
RTVS), a teda aj platnosť a účinnosť Spoločnej kolektívnej zmluvy na rok 2007 v znení jej dodatkov.
Zánik platnosti a účinnosti predpokladala tiež Spoločná kolektívna zmluva na rok 2007 v znení dodatkov
v jej čl. 57 ods. 1, podľa ktorého Spoločná kolektívna zmluva na rok 2007 sa uzavrela s účinnosťou

do 31.07.2007, avšak v prípade, že zmluvné strany do tohto dátumu neuzavrú novú kolektívnu zmluvu,
predlžuje sa jej platnosť a účinnosť, a to až do uzatvorenia novej kolektívnej zmluvy (novej dohody
formou kolektívneho vyjednávania), ktoré nastalo dňa 26.01.2011.

Mzdové podmienky boli upravené v jej IV. časti tak, že v mzdovej oblasti sa odporca zaviazal uplatňovať

mzdový predpis - Mzdový poriadok RTVS, ktorý je súvisiacim interným predpisom kolektívnej zmluvy a
tvorí jej nedeliteľnú súčasť. Kolektívna zmluva v prechodných ustanoveniach VII. časti ods. 1 stanovila,
že ak je v pracovných zmluvách zamestnancov okrem základnej zložky mzdy dohodnutá aj dodatková
zložka mzdy, vyplatenie dodatkovej zložky mzdy je možné na základe rozhodnutia generálneho riaditeľaRTVS, po predchádzajúcom prerokovaní so zástupcami zamestnancov, dočasne pozastaviť alebo
nevyplatiť vôbec. Kolektívna zmluva nadobudla účinnosť dňa 26.01.2011.

Podľa rozhodnutia zástupkyne štatutárneho orgánu RTVS Z.. A. Y., ktorá bola vymenovaná rozhodnutím
predsedu NR SR č. 204 z 31.12.2010 do funkcie prvého generálneho riaditeľa RTVS s účinnosťou
od 01.01.2011, vydaného v nadväznosti na VII. časť ods. 1 Kolektívnej zmluvy RTVS na obdobie
26.01.2011-31.12.2013 po predchádzajúcom prerokovaní so zástupcami zamestnancov a v nadväznosti
na rozhodnutie zamestnávateľa o rozpočtovom provizóriu z 01.01.2011, vyplácanie dodatkovej zložky

mzdy bolo stanovené tak, že ak bola v pracovnej zmluve dohodnutá základná zložka mzdy 1.050,- Eur
a viac, dodatková zložka mzdy sa nevyplatí vôbec, pri základnej zložke mzdy vo výške od 900,- eur do
1049,99 Eur sa nevyplatí 80 % dodatkovej zložky mzdy, pri základnej zložke mzdy vo výške od 700,- Eur
do 899,99 Eur sa nevyplatí 50 % dodatkovej zložky mzdy, pri základnej zložke mzdy vo výške od 550,-
Eur do 699,99 Eur sa nevyplatí 20 % dodatkovej zložky mzdy. Toto rozhodnutie sa netýkalo vyplácania
dodatkovejzložkymzdypripracovnýchzmluvách,vktorýchboladohodnutázákladnázložkamzdynižšia

ako 550,- Eur.

Prílohou novej Kolektívnej zmluvy RTVS na obdobie 26.01.2011-31.12.2013 bol tiež Mzdový poriadok,
ktorý zaviedol jednozložkovú mzdu. Nová kolektívna zmluva RTVS v VII. časti ods. 1 aj napriek
novému Mzdovému poriadku ponechala zamestnancom vyplácanie dodatkovej zložky mzdy, ak ju

mali dohodnutú v pracovnej zmluve (čo je aj prípad navrhovateľa), avšak zmenila podmienky jej
vyplácania, podľa ktorých bolo možné na základe rozhodnutia generálneho riaditeľa RTVS vydaného
po predchádzajúcom prerokovaní so zástupcami zamestnancov vyplácanie dočasne pozastaviť alebo
nevyplatiť vôbec. Generálny riaditeľ RTVS rozhodnutie o vyplácaní dodatkovej zložky mzdy vydal po
prerokovaní so zástupcami zamestnancov dňa 27.01.2011, kedy tiež nadobudlo platnosť a účinnosť,

čo tiež vyplýva z výpovede svedkyne Y. I.. Vyplácanie dodatkovej zložky mzdy bolo viazané na výšku
základnej zložky mzdy dohodnutej v pracovnej zmluve a podľa nej sa dodatková mzda vyplácala buď
v plnej výške alebo krátená, pričom percento krátenia (20 %, 50 %, 80 % a 100 %) bolo odstupňované
podľa výšky základnej zložky mzdy. Keďže navrhovateľka mal základnú zložku mzdy v pracovnej zmluve
dohodnutú vo výške viac ako 1.050,- Eur, spadal do kategórie zamestnancov uvedených v rozhodnutí

GR RTVS pod písmenom a), ktorým sa dodatková zložka mzdy nemala vyplatiť vôbec.

Súd z výplatných pások navrhovateľa zistil, že dodatková zložka mzdy mu bola, pokiaľ ide o žalované
obdobie, vyplatená za mesiac 01/2011 vo výške 164,45 Eur a za mesiace od februára 2011 do decembra
2013 mu dodatková zložka mzdy nebola vyplatená.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd p r á v n e u z a t v á r a:

Podľa § 43 ods. 1 písm. d) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení účinnou v čase
nevyplácania časti mzdy (ďalej len „Zákonník práce“), v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so

zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v
kolektívnej zmluve.

Podľa § 43 ods. 3 Zákonníka práce, ak sú pracovné podmienky podľa odseku 1 písm. d) a odseku 2
dohodnuté v kolektívnej zmluve, stačí uviesť odkaz na ustanovenia kolektívnej zmluvy; inak stačí uviesť

odkaz na príslušné ustanovenia tohto zákona.

Podľa § 47 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnávateľ je
povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu,
utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené

právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou.

Podľa § 54 Zákonníka práce, dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa
zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej
zmluvy vyhotoviť písomne.

Podľa § 119 ods. 2 Zákonníka práce, mzdové podmienky zamestnávateľ dohodne s príslušným
odborovým orgánom v kolektívnej zmluve alebo so zamestnancom v pracovnej zmluve. Pre členadružstva, u ktorého je podľa stanov podmienkou členstva pracovný vzťah, možno mzdové podmienky
upraviť aj uznesením členskej schôdze.

Podľa § 119 ods. 3 Zákonníka práce, v mzdových podmienkach zamestnávateľ dohodne najmä
formy odmeňovania zamestnancov, sumu základnej zložky mzdy a ďalšie zložky plnení poskytovaných
za prácu a podmienky ich poskytovania. Základnou zložkou mzdy je zložka poskytovaná podľa
odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu.

Podľa § 231 ods. 1 Zákonníka práce, odborový orgán uzatvára so zamestnávateľom kolektívnu zmluvu,
ktorá upravuje pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania, vzťahy
medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, vzťahy medzi zamestnávateľmi alebo ich organizáciami
a jednou organizáciou alebo viacerými organizáciami zamestnancov výhodnejšie, ako upravuje tento
zákon alebo iný pracovnoprávny predpis, ak to tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne
nezakazuje alebo ak z ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť. Nároky, ktoré

vznikli z kolektívnej zmluvy jednotlivým zamestnancom, sa uplatňujú a uspokojujú ako ostatné nároky
zamestnancov z pracovného pomeru. Pracovná zmluva je neplatná v tej časti, v ktorej upravuje nároky
zamestnanca v menšom rozsahu než kolektívna zmluva.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní, kolektívne zmluvy upravujú

individuálne a kolektívne vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami a práva a povinnosti
zmluvných strán.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní, neplatná je kolektívna zmluva
v tej časti, ktorá (a) je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, (b) upravuje nároky

zamestnancov v menšom rozsahu než kolektívna zmluva vyššieho stupňa.

Kolektívna zmluva je špecifickým a po normatívnych právnych aktoch najvýznamnejším prameňom
pracovného práva. Kolektívna zmluva je normatívnou zmluvou, ktorej ustanovenia majú všeobecnú
povahu a upravujú celú skupinu právnych vzťahov neurčitého počtu a rovnakého druhu. Je založená

na zmluvnom princípe a subjekty, ktoré ju prijímajú, sú zástupcovia zamestnancov a zamestnávateľ
(pri kolektívnych podnikových zmluvách) alebo vyšší odborový orgán a organizácia zamestnávateľov
(pri kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa). Upravuje individuálne a kolektívne vzťahy medzi
zamestnávateľom a zamestnancami a práva a povinnosti zmluvných strán. V kolektívnej zmluve podľa
§ 231 ods. 1 Zákonníka práce možno upraviť pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok

a podmienky zamestnávania výhodnejšie, ako upravuje Zákonník práce alebo iný pracovnoprávny
predpis, ak to Zákonník práce alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne nezakazuje alebo ak z
ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich možno odchýliť. Nároky, ktoré vznikli z kolektívnej zmluvy
jednotlivým zamestnancom, sa uplatňujú a uspokojujú rovnako ako ostatné nároky zamestnancov z
pracovného pomeru.

Podľa § 43 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce možno mzdové podmienky dohodnúť so zamestnancom
individuálne v pracovnej zmluve alebo s odborovým orgánom v kolektívnej zmluve. Podľa ods. 3 tohto
ustanovenia, ak sú pracovné podmienky podľa odseku 1 písm. d) dohodnuté v kolektívnej zmluve, stačí
uviesť odkaz na ustanovenia kolektívnej zmluvy.

V predmetnej právnej veci navrhovateľ po prijatí dodatku č. 3 k Spoločnej kolektívnej zmluve a uzavretí
dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX mal mzdové podmienky upravené sčasti podľa
pracovnej zmluvy a sčasti podľa kolektívnej zmluvy (pozri bod 1. Dohody o zmene pracovnej zmluvy
zo dňa XX.XX.XXXX). V pracovnej zmluve bolo dojednané, že mzda navrhovateľa pozostáva z dvoch

zložiek - základnej a dodatkovej, že výška dodatkovej zložky mzdy za dodržania podmienky nekrátenia
je 8.000,- Sk a že podmienky vyplácania a krátenia dodatkovej zložky mzdy rieši kolektívna zmluva.

Ako vidno mzdové podmienky v pracovnej zmluve neboli explicitne uvedené odkazom na kolektívnu
zmluvu, ale po prijatí dodatku č. 3 k Spoločnej kolektívnej zmluve boli tiež individuálne dojednané

v pracovnej zmluve. Treba poznamenať, že Zákonník práce v záujme predchádzania aplikačných a
interpretačných nejasností s takouto zmiešanou reguláciou mzdových podmienok nepočíta, preto
možno v tejto súvislosti prijať záver, že kombinácia dojednávania mzdových podmienok dvoma
rôznymi spôsobmi : v pracovnej zmluve a kolektívnej zmluve je s poukazom na znenie § 43 ods. 1písm. d) Zákonníka práce vylúčená. Aj táto norma pracovného práva má v zásade kogentnú povahu,
ktorá nedovoľuje iné právne modely správania sa účastníkov v porovnaní s tým, ktoré samotná norma
predstavuje.

Z toho vyplýva, že ak zamestnávateľ a zamestnanec chceli zmeniť pracovné podmienky dohodnuté v
pracovnej zmluve, konkrétne spôsob priznávania nároku na dodatkovú zložku mzdy chceli meniť na
základe iných ako v pracovnej zmluve dohodnutých podmienok, bolo potrebné pristúpiť k dohode o
zmene pracovnej zmluvy.

Odňatie nároku na dodatkovú zložku mzdy je zmenou obsahu pracovnej zmluvy, pretože ako to bolo
dojednané v pracovnej zmluve, nárok na dodatkovú zložku mzdy patrí zamestnancovi za dodržania
podmienok nekrátenia. Účastníci pracovnoprávneho vzťahu prejavili vôľu ohľadne nielen výšky nároku,
ale aj spôsobu jeho vzniku. Nárok formulovali nasledovne: b) dodatková zložka mzdy - za dodržania
podmienok nekrátenia 8.000,- Sk. Z gramatického, doslovného a logického výkladu predmetného

ustanovenia pracovnej zmluvy vyplýva, že zamestnanec má mať možnosť svojím vlastným konaním/
nekonaním dodržať podmienky nekrátenia t.j. ovplyvniť, či dodatková zložka mzdy poskytnutá bude,
prípadne v akej výške.

Slovo „dodržania“ možno vykladať len s ohľadom na povinnosti zamestnanca - navrhovateľa. Možno

súhlasne s názorom navrhovateľa konštatovať, že kolektívna zmluva a rozhodnutie generálnej riaditeľky
v predmetnom prípade odňali zamestnancovi možnosť vyplývajúcu priamo z pracovnej zmluvy a to
dodržať podmienky nekrátenia. Zo slov „podmienky nekrátenia“ možno vyvodiť vôľu strán ustanoviť
negatívnu podmienku uplatňujúcu sa pre zánik nároku. V spojení so slovom dodržania však mohlo ísť
len o podmienky, ktoré mal a svojím konaním mohol ovplyvniť zamestnanec.

Rozhodnutie generálnej riaditeľky a nová kolektívna zmluva sú preto v rozpore s doslovným znením
pracovnej zmluvy. Dojednaním novej kolektívnej zmluvy zamestnanec stratil v celom rozsahu možnosť
nadobudnúť dodatkovú zložku mzdy, hoci sám nedal dôvod, resp. nespôsobil jej krátenie. Zo znenia
pracovnej zmluvy, z jej negatívnej podmienky, že dodatková zložka mzdy patrí zamestnancovi za

dodržania podmienok nekrátenia vyplýva, že zamestnancovi predmetný nárok prioritne patrí vždy a
krátiť (nie bezdôvodne ho odňať v celom rozsahu) ho je možné len vtedy, ak zamestnanec svojim
vlastnýmkonanímspôsobí,žezamestnávateľbudeoprávnenýpristúpiťkukráteniunárokunadodatkovú
zložku mzdy. Ak negatívna podmienka naplnená nie je, dodatková zložka mzdy sa vyplatí v celosti.
Navrhovateľ žiadnym spôsobom nespochybňuje, že procesný postup, akým spôsobom malo dôjsť ku

kráteniu dodatkovej zložky mzdy bol ponechaný na úpravu v kolektívnej zmluve, takéto krátenie sa však
musí odvíjať od konania/nekonania zamestnanca tak, aby v súlade s pracovnou zmluvou zamestnanec
mohol mať nárok dodržať podmienky nekrátenia.

S poukazom na vyššie uvedené skutkové a právne závery nemožno súhlasiť s názorom odporcu,

že nakoľko podmienky vyplácania a krátenia dodatkovej zložky mzdy boli upravené len v kolektívnej
zmluve a pracovná zmluva navrhovateľa na ich úpravu len odkazovala, pre ich zmenu nebola
potrebná zmena pracovnej zmluvy. Neobstojí ani jeho obrana, že ak bola prijatá v súlade s predpismi
kolektívnehovyjednávanianovákolektívnazmluva,ktorázmenilapracovnéamzdovépodmienky(ateda
aj vyplácanie a krátenie dodatkovej zložky mzdy), dňom nadobudnutia účinnosti tejto novej kolektívnej

zmluvy, t.j. 26.01.2011, sa táto zmena vzťahovala pre všetkých zamestnancov odporcu (bola platná a
účinná vo vzťahu ku všetkým zamestnancom), a teda aj pre navrhovateľa.

Zákonník práce v ustanovení § 231 ods. 1 (podľa ktorého je pracovná zmluva neplatná v tej časti, v
ktorej upravuje nároky zamestnanca v menšom rozsahu než kolektívna zmluva) zjavne zakotvuje princíp

výhodnosti kolektívnej zmluvy pred pracovnou zmluvou.

Vymedzenie vecného rozsahu kolektívnej zmluvy v Zákonníku práce je čo do obsahu redukované
na úpravu výhodnejších podmienok v porovnaní nielen so zákonom ale aj v porovnaní s pracovnou
zmluvou. Zo zmyslu a účelu právnej úpravy pracovnoprávnych vzťahov teda jednoznačne vyplýva

zásada, podľa ktorej kolektívna zmluva upravuje vzťahy medzi zamestnancom a zamestnávateľom vždy
výhodnejšie (zmysel kolektívneho vyjednávania spočíva v účasti zamestnancov na tvorbe spravodlivých
a uspokojivých pracovných podmienok a podmienok zamestnávania) ako v pracovnej zmluve a pretonemôže individuálne dohodnuté mzdové podmienky negovať v podobe odňatia dojednaného mzdového
nároku zamestnanca z pracovnej zmluvy.
Hoci právny poriadok výslovne neupravuje situáciu, keď kolektívna zmluva upravuje podmienky pre

zamestnancov menej výhodne ako pracovná zmluva, z vyššie uvedenej zásady výhodnosti kolektívnej
zmluvy jednoznačne vyplýva, že kolektívna zmluva nemôže upravovať pracovné podmienky (mzdové
podmienky) v neprospech zamestnanca. Ak by sa pripustil názor, že kolektívna zmluva môže vyvolávať
derogačné účinky aj voči tým ustanoveniam pracovnej zmluvy, ktoré upravujú pracovné podmienky
zamestnanca výhodnejšie ako kolektívna zmluva, viedlo by to k absurdnému stavu a protichodným

účinkom, aký právny poriadok kolektívnej zmluve v skutočnosti priznáva. Nová kolektívna zmluva
jednoznačne menila mzdové podmienky dojednané v pracovnej zmluve, pretože odnímala nárok na
vyplatenie dodatkovej zložky mzdy za iných podmienok ako bola dojednaná v pracovnej zmluve.

Navyše, v dôsledku normatívneho charakteru kolektívnej zmluvy, vzťahujú sa na ňu rovnaké kvalitatívne
požiadavky, ako na akýkoľvek iný právny predpis. Medzi základné požiadavky kladené na akýkoľvek

normatívny právny akt pritom patrí zákaz retroaktivity (spätného pôsobenia) tohto aktu, čo znamená,
že v dôsledku prijatia normatívneho právneho aktu (kolektívnej zmluvy nevynímajúc) nemôže dôjsť k
zrušeniu, resp. zhoršeniu ochrany práv nadobudnutých pred jeho účinnosťou. Po dôslednom podrobení
Kolektívnej zmluvy RTVS na obdobie 26.01.2011-31.12.2013 súdnemu prieskumu s dôrazom na
kritérium zákazu retroaktivity možno konštatovať, že predmetná kolektívna zmluva zasiahla do legálne

nadobudnutých práv navrhovateľa vyplývajúcich mu z pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX v znení
jej zmien a dodatkov. Kolektívna zmluva tak podľa názoru konajúceho súdu vykazuje v časti VII. bod 1
znaky pravej retroaktivity a ako taká nepožíva právnu ochranu vzhľadom na rozpor s čl. 1 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky.

V neprospech odporcu v konaní vyšla najavo tiež skutočnosť, že odporca až v júli 2011 takmer
so všetkými zamestnancami pochádzajúcimi z STV uzatvoril dodatky k pracovným zmluvám ohľadne
odmeňovania, ktoré nárok na dodatkové zložky mzdy v pracovných zmluvách úplne zrušili. Teda za časť
obdobia (január až júl 2011), počas ktorého si navrhovateľ tiež uplatňuje nárok na doplatenie dodatkovej
zložky mzdy, mal odporca so svojimi zamestnancami dojednané mzdové podmienky rozdielne a

to jednak v pracovných zmluvách, ako aj v novej kolektívnej zmluve. Odporca nesúlad mzdových
podmienok s kolektívnou zmluvou odstránil až uzavretím nových dodatkov v júli 2011, ktorý však
navrhovateľ odmietol podpísať. Z toho možno prirodzeným úsudkom dovodiť, že aj sám odporca si bol
vedomý neoprávneného odňatia nároku na dodatkovú zložku mzdy v prvej polovici roka 2011.

Vo vzťahu k všetkým vyššie uvedeným okolnostiam prípadu súd po dôkladnom zvážení dospel k záveru,
že návrh bol podaný dôvodne. Navrhovateľ za obdobie od 26.01.2011 do 31.12.2013 mal nárok
na dodatkovú zložku mzdy za dodržania podmienky nekrátenia v sume, o ktorú dodatková zložka
mzdy nebola krátená. Podľa výplatných pások navrhovateľa v mesiaci január 2011 mu bola vyplatená
dodatková zložka mzdy vo výške 164,45 Eur, od februára 2011 do decembra 2013 mu dodatková zložka

mzdy nebola vyplatená vôbec, čo nebolo v súlade s dojedanou úpravou mzdových podmienok a preto
súd priznal navrhovateľovi peňažný nárok na zaplatenie 8.175,46 Eur.

Podľa § 559 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka /OZ/ dlh splnením zanikne. Dlh musí byť splnený riadne
a včas. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Pretože splatnosť mzdy bola dojednaná vždy ku 12. dňu kalendárneho mesiaca, (Dodatok č. 3 ku

Spoločnej kolektívnej zmluve na rok 2007), resp. na 15. deň kalendárneho mesiaca (Kolektívna zmluva
RTVS na obdobie 01.05.2012-31.12.2014) nesplnením svojej povinnosti vyplatiť dodatkovú zložku mzdy
riadne a včas sa odporca dostal postupne od 13., resp. 16. dňa príslušného kalendárneho mesiaca
do omeškania. Súd ho preto v súlade s § 517 ods. 2 OZ zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania
tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Výška uplatnených úrokov z omeškania neprevyšuje

úrokovú sadzbu stanovenú v § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., v znení novely č. 586/2008 Z.z. t.j.
o 8, resp., od 01.02.2013, o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3O.s.p., podľa ktorého v zložitých prípadoch, najmä z
dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd
môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej;

ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch
pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, písomne vo dvoch vyhotoveniach.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a

musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.):

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, je možné podať návrh na jeho

výkon podľa Exekučného poriadku.