Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/17/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614207285
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5614207285.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka a

členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a Jany Urbanovej, v právnej veci v právnej veci navrhovateľa:
Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpený
Advokátskou kanceláriou Goliašová Gabriela, s. r. o., adresa pre doručovanie Teplická 7434/147,
Piešťany, proti odporcovi: M. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX, v konaní o zaplatenie 705,59
Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k.
4C/206/2014-45 zo dňa 17.10.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Liptovský Mikuláš č. k. 4C/206/2014-45 zo dňa 17.10.2014 p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Liptovský Mikuláš zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa
domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 705,59 Eur s príslušenstvom na základe uzatvorenej zmluvy
o revolvingovom úvere. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že
účastníci konania uzatvorili dňa 10.05.2008 zmluvu o úvere, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý
úver vo výške 8 000,00 Sk. Rozhodovanie o nároku z uvedeného úveru nebolo predmetom tohto
súdneho konania. Hoci zmluva o úvere obsahuje ustanovenie, podľa ktorého navrhovateľ a odporca
podpismi na zmluve zároveň uzatvárajú aj záväzkový vzťah podľa hlavy 13. úverových podmienok

- zmluva o poskytnutí revolvingového úveru, okresný súd dospel k záveru, že nedošlo k platnému
uzatvoreniu takejto zmluvy, z ktorej si navrhovateľ uplatňoval žalovaný nárok. Právne vzťahy medzi
účastníkmi konania sú totiž vzťahy spotrebiteľské, keďže vznikli medzi dodávateľom a spotrebiteľom.
Z tohto dôvodu, zmluva o revolvingovom úvere je zmluvou spotrebiteľskou. Podľa § 4 ods. 1 Zákona
o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. mala byť zmluva pod následkom neplatnosti uzatvorená
v písomnej forme. Podstatnými náležitosťami zmluvy o úvere je dojednanie o výške úveru, záväzok
veriteľa na požiadanie dlžníka poskytnúť úveru v dojednanej výške a záväzok dlžníka poskytnutý úver

vrátiť a zaplatiť úroky. Rovnako musí zmluva obsahovať náležitostí uvedené v § 4 ods. 2 Zákona o
spotrebiteľskom úvere. V danom prípade okresný súd dospel k záveru, že v navrhovateľom predloženej
úverovej zmluve neboli dojednané podstatné náležitostí zmluvy o úvere, pričom nestačí len odkaz na
úverové podmienky veriteľa. Tieto nespĺňajú náležitostí písomnej formy právneho úkonu podľa § 40
Občianskeho zákonníka. Zmluva o spotrebiteľskom úvere teda nebola dojednaná písomne a keďže sa
jedná o neplatný právny úkon a súd bol viazaný skutkovými dôvodmi, z ktorých si navrhovateľ uplatňoval
svoj nárok, návrh v celom rozsahu zamietol.O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.),
keď konštatoval, že odporca mal v prejednávanej veci síce plný úspech, avšak trovy konania si neuplatnil
a keďže mu ani žiadne nevznikli, ich náhradu mu okresný súd nepriznal.

Proti vyššie uvedenému rozsudku podal navrhovateľ odvolanie, na základe ktorého odvolací súd žiadal,
aby napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prvostupňovému
súdu vytýkal to, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, z
toho vyplývajúce nesprávne právne posúdenie veci, ako aj odňatie možnosti na konanie pred súdom.
Zopakoval svoje tvrdenia uvádzané v prvostupňovom konaní o uzavretí tak úverovej zmluvy, ako aj

zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru. Oba tieto úkony sú podľa jeho názoru platné, dôvody
rozhodnutia okresného súdu na základe ktorých konštatoval neplatnosť zmluvy o revolvingovom úvere
neobstoja, sú nepresvedčivé, keď súd na jednej strane konštatuje, že údajne absentuje písomná
forma právneho úkonu a následne posudzuje obsahové náležitosti predmetného právneho úkonu
ale s právnym záverom podľa § 40 Občianskeho zákonníka. Za ďalšie, prvostupňový súd svojím
konaním porušil princípy právneho štátu. Svoje rozhodnutie odôvodzuje od formalistického znenia

strohých zákonných noriem. Prepätí formalizmus v takýchto prípadoch nemá svoje opodstatnenie a
nielen, že môže vyvolať nenapraviteľný stav, ale vo verejnosti výrazne otriasať dôverou štátne orgány,
ktorých úlohou je poskytovať ochranu subjektívnym právam. Záver okresný súdu nedostatku písomnej
formy zmluvy o revolvingovom úvere vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Na úverovej
zmluve je podpis klienta - odporcu, ktorý svojim podpisom potvrdil, že zároveň uzatvára aj zmluvu

o revolvingovom úvere. Úverové zmluvy patria medzi tzv. absolútne obchody, v dôsledku čoho sa
spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov (§ 261 ods. 3 písm.
d) Obchodného zákonníka). Ten v § 273 ods. 1 pripúšťa, aby časť obsahu zmluvy bolo možné určiť aj
odkazom na obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzatvárajúcim zmluvu známe, alebo sú k návrhu
pripojené. Takisto žiaden právny predpis nestanovuje, kde má byť na listine zachycujúcej písomný

prejav vôle umiestnený podpis. Zásada, že text písaný pod podpisom neprezentuje relevantný prejav
vôle osoby, ktorá sa podpísala, sa podľa súdnej praxe i odbornej literatúry vzťahuje iba na konkrétne
úkony, napr. na závet, zmenku. Písomná forma právneho úkonu spočíva v tom, že obsah prejavu vôle
je zachytený v texte listiny. Dôležité je, aby obsah listiny bol prístupný ľudskému vnímaniu. Napokon
v závere podaného odvolania navrhovateľ uviedol, že ak by pripustil neplatnosť právneho úkonu,

okresný súd mal vec právne posúdiť podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení a zaviazať odporcu
na zaplatenie sumy 109,24 Eur, ako rozdielu medzi tým, čo odporca čerpal 984,11 Eur a tým, čo uhradil
874,87 Eur.

Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania

(§ 204 ods. 1, § 201 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré je možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§
201 O.s.p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z
dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
ako vecne správny potvrdil, a to z nasledovných dôvodov:

Vychádzajúczoskutkovéhostavuzistenéhookresnýmsúdom,akoajodvolacíchnámietoknavrhovateľa,
možno súhlasiť so záverom okresného súdu, že nedošlo k platnému uzatvoreniu úverovej zmluvy,
pretože zmluva neobsahuje podstatné náležitosti úverovej zmluvy v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1
Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z.. S týmto záverom sa odvolací súd stotožnil, pričom
v tomto smere v podrobnostiach poukazuje na dôvody napadnutého rozhodnutia.

Pokiaľ navrhovateľ uvádzal, že dôvody rozhodnutia okresného súd sú nepresvedčivé odvolací súd sa s
jeho tvrdením nestotožnil. V danom prípade prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol
dôvody na základe ktorých si navrhovateľ uplatňoval žalovanú sumu, jeho argumentáciu, rozhodujúce
skutočnosti, z ktorých vychádzal, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil jasný,
jednoznačný a presvedčivý právny záver, že medzi účastníkmi konania uzatvorená zmluva o poskytnutí

revolvingového úveru je neplatná Podľa názoru odvolacieho súdu napadnutý rozsudok okresnéhosúdu zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na zákonné rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 O.s.p..
Prvostupňový súd sa dôsledne zaoberal so všetkými otázkami, ktoré boli rozhodujúce v prejednávanej
veci, pričom svoje závery riadnym spôsobom odôvodnil. . Za porušenie základného práva zaručeného

v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že okresný
súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bez dôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho

dôvodu, ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

V zmysle § 456 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí
vydať tomu, na úkor koho sa získal.

Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý účastníkov
povinný vrátiť druhému všetko čo podľa nej dostal.

Výzvou zo dňa 19.03.2015 vyzval krajský súd navrhovateľa, aby sa v zmysle ustanovenia § 213 ods. 2
O.s.p. vyjadril, k možnej aplikácií § 100 a nasl. (premlčanie) ako aj § 451 nasl. Občianskeho zákonníka
(bezdôvodné obohatenie), ktoré doposiaľ pri doterajšom rozhodovaní vo veci neboli použité.

Navrhovateľ sa k právnej kvalifikácií nevyjadril.

Z prvostupňovým súdom zisteného skutkového stavu doloženého listinnými dôkazmi zo strany

navrhovateľa vyplýva, že na základe neplatne uzatvorenej úverovej zmluvy navrhovateľ poskytol
odporkyni finančné plnenie vo výške 984,11 Eur. Z tohto odporkyňa uhradila sumu 874,87 Eur.
Navrhovateľovi tak zostala neuhradená suma 109,24 Eur. To čo odporkyňa prijala od navrhovateľa na
základe neplatne uzatvorenej úverovej zmluvy predstavuje plnenie z titulu bezdôvodného obohatenia.
Odporkyni vznikla povinnosť v zmysle citovaných ustanovení zákona navrhovateľovi toto plnenie vrátiť.

Ako už bolo uvedené, svoju povinnosť si doposiaľ splnila iba čiastočne do výšky sumy 874,87 Eur.

Z prehľadu čerpania úveru a splátok úveru vyplýva, že naposledy odporkyňa čerpala finančné
prostriedky z neplatne uzatvorenej zmluvy dňa 23.01.2011 v sume 20,00 Eur a dňa 29.01.2011 v sume
5,42 Eur. Pred týmto dátumom odporkyňa realizovala viaceré výbery od v rôznych sumách a dňoch, a
to od 17.01.2009.

Návrh na začatie konania bol v danom prípade podaný dňa 18.08.2014.

Podľa ustanovenia § 107 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky, odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za desať rokov odo dňa, keď

k nemu došlo. Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo
podľa nej dostali, prihliadne súd len na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol
premlčanie namietať.

V prípade absolútne neplatného právneho úkonu bezdôvodné obohatenie získané z tohto úkonu vzniká
od samého vzniku právneho úkonu. Objektívna premlčacia doba začne teda plynúť už od vzniku

takéhoto právneho úkonu. Nakoľko absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí od samého začiatku,je akékoľvek plnenie, poskytnuté na jeho základe, od tohto okamžiku plnením z neplatného právneho
úkonu, zakladajúcim bezdôvodné obohatenie, a objektívna premlčacia doba na jeho vydanie začína
plynúť týmto okamžikom. Skutočnosti potrebné pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby sa v

tomto prípade ale oprávnený subjekt môže, ale nemusí, dozvedieť už v čase uskutočnenia absolútne
neplatného právneho úkonu.

Ustanovenie § 107 Občianskeho zákonníka ustanovuje kombinované premlčacie doby, a to subjektívnu,
ktorá je dvojročná, a objektívnu, ktorú nemožno prekročiť, hoci by ešte boli podmienky pre uplynutie
subjektívnej premlčacej doby. Ak je plnenie bez právneho dôvodu poskytované postupne po čiastkových

sumách, objektívna premlčacia doba začína plynúť pri každej z nich osobitne v okamihu, keď došlo k
plneniu. Každá z čiastkových platieb plnených bez právneho dôvodu má tak svoj samostatný právny
osud, premlčuje sa samostatne a samostatne sa tiež posudzuje prípadné omeškanie s jej vydaním.

Podľa § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 102/2014 Z. z. (v ktorom ide o legislatívne
vyjadrenie princípu ochrany slabšej strany) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy
prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči

spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Predmetné ustanovenie upravuje postup súdu, a preto sa má aplikovať režimom okamžitej aplikability
procesných noriem, t.j. na všetky prípady v čase rozhodovania. Z tohto dôvodu nebolo zavedené

ani osobitné prechodné ustanovenie, ktoré by účinky posúvalo na veci rozhodované po účinnosti
predmetnej právnej úpravy. Na procesnoprávnom charakter skúmaného ustanovenia nič nemení ani
fakt, že zákonodarca použil v tejto norme hmotnoprávne pojmy spotrebiteľ a predávajúci.

Vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného ešte pred prvostupňovým súdom, neplatná zmluva o
úvere bola uzatvorená dňa 10.05.2008, okresný súd konštatoval absolútnu neplatnosť tohto právneho

úkonu v zmysle § 40 Občianskeho zákonníka, s ktorým konštatovaním sa odvolací súd stotožnil.
V zmysle vyššie uvedeného, od momentu jednotlivých čerpaní neplatne poskytnutého úveru začala
navrhovateľovi plynúť objektívna trojročná premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia, t.j.
od 17.01.2009 do 29.01.2011, ktorá uplynula najneskoršie dňa 29.01.2014. Návrh na začatie konania bol
v danom prípade podaný dňa 18.08.2014, teda po uplynutí objektívnej premlčacej lehoty. Z uvedeného

dôvodu a preto, lebo na námietku premlčania je súd povinný prihliadnuť ex offo (viď. § 5b zákona o
ochrane spotrebiteľa), odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový súd rozhodol správne, keď návrh
navrhovateľa vo zvyšnej časti zamietol.

Výrok o trovách konania navrhovateľ nijakým konkrétnym spôsobom nespochybnil.

Z vyššie uvedených dôvodov, odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako

vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v prospech odporcu,
ktorý má v odvolacom konaní plný úspech. Odporcovi však žiadne trovy nevznikli, ani z obsahu spisu
odvolací súd nezistil vznik nároku na ne, preto mu ich náhradu ani nepriznal.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .