Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. november 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoE/413/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111232213
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4111232213.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752,
so sídlom Mliekarenská 10, Bratislava, zast. JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho č. 16,
Bratislava, proti povinnej: U. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, o vymoženie sumy 1.060,82 eura s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č.k. 11Er/1076/2011-13
zo dňa 07.11.2011, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č.k. 11Er/1076/2011-13 zo dňa 07.11.2011 p o t v r
d z u j e .

II. Odvolací súd povinnému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd žiadosť súdneho exekútora Mgr. Júliusa Rosinu, so sídlom Exekútorského

úradu Stummerova 1553, 955 01 Topoľčany, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa
24.10.2011, v časti zmluvných pokút vo výške 368,74 eura, v časti úroku vo výške 9 % ročne zo sumy
368,74 eura od 24.08.2009 do zaplatenia zamietol.

Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), § 45 ods.

1, ods. 2, ods. 3, § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 52 a nasl. zákona č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 25 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, § 2 písm. a, b, § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon
o spotrebiteľských úveroch"), ustanoveniami Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Súd prvého stupňa uviedol, že súčasťou zmluvy sú aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej
len VOP), pričom podľa čl. 14 VOP bod 14.1, sa zmluvné strany dohodli, že dlžník je povinný v prípade
omeškania s plnením akéhokoľvek záväzku zo zmluvy uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,2
% z výšky splátky za každý deň omeškania. V zmysle bodu 14.2 zmluvného dojednania, v prípade
omeškania s plnením splátky o viac ako 15 dní je dlžník povinný nad rámec zmluvnej pokuty uvedenej

v čl. 14. bod 14.1 zmluvného dojednania, uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 5 % zo splátky, v zmysle
čl. 14. bod 14.4 v prípade, že dlžník mešká s plnením splátky o viac ako 30 dní, je tento povinný plniť
nad rámec zmluvnej pokutu podľa čl. 14. bod 14.1 a bod 14.2 vo výške 10 % zo splátky a v zmysle
čl. 14. bod 14.4 v prípade, že dlžník mešká s plnením celého záväzku, ktorý sa stal splatným, o viac
ako 15 dní, je tento povinný plniť nad rámec zmluvnej pokuty podľa čl. 14. bod 14.1, bod 14.2 a bod
14.3 vo výške 50 % z nominálnej výšky pôžičky. Oboznámením sa s obsahom predmetnej zmluvy a

VOP súd zistil, že na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8000051591 zo dňa 27.10.2006 bol
povinnému poskytnutý úver vo výške 19.440,- Sk, (schválená výška úveru 36.000,- Sk), ktorý bolsplatný v 30. mesačných splátkach vo výške 1.200,- Sk. Poplatok za uzatvorenie zmluvy predstavuje
sumu vo výške 1.500,- Sk. V exekučnom titule - rozhodcovskom rozsudku je uvedené, že v ňom priznaná
istina 1.060,82 eur pozostáva zo sumy 692,08 eura, čo predstavuje nesplatenú časť istiny úveru a zo

sumy 368,74 eura, čo predstavujú zmluvné pokuty podľa zmluvy. Táto zmluva má povahu spotrebiteľskej
zmluvy s poukazom na znenie § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka účinného od. 1.1.2008
ako aj na znenie § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Je potrebné uviesť, že súd posúdil predmetný
právny vzťah ako spotrebiteľský aj s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa na výpise z OR, ako aj
vzhľadom k tomu, že súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený v obdobných prípadoch

vystupujeopätovne.Súdzistil,žeuvedenázmluvaobsahujeneprimeranépodmienky(§53Občianskeho
zákonníka) a to dojednania o sankciách - zmluvných pokutách vo vyššie uvedenom článku 14 VOP, ktoré
neboli individuálne dojednané a spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Takéto neprimerané podmienky sú absolútne neplatné ( § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka ) a z tohto dôvodu v tejto časti exekučný titul - rozhodcovský rozsudok zaväzuje
na plnenie, ktoré je právom nedovolené a je v rozpore s § 53 ods. 1, ods. 4 písm. k/ a ods. 5

Občianskeho zákonníka aj v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 a § 3 Občianskeho zákonníka
ako aj v rozpore so smernicou Rady EÚ č.93/13/1984 EHS. Súd považuje výšku zmluvných pokút
priznanú rozhodcovským rozsudkom vzhľadom k výške istiny reálne poskytnutého úveru za absolútne
neprimeranú, priečiacu sa dobrým mravom a zákonu. Ide o sankciu vo výške neprimerane vysokej sumy
spôsobujúcejznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachvneprospechdlžníka-spotrebiteľa.Výšku

zmluvnej pokuty vzhľadom k výške poskytnutej pôžičky nemožno jednoznačne považovať za primeranú.
Z tohto dôvodu sa jedná o neprijateľnú podmienku a teda absolútne neplatnú. Zároveň súd podotýka, že
ide o duplicitné sankcionovanie dlžníka (povinného) za nesplnenie si povinnosti vyplývajúcej so zmluvy
o revolvingovom úvere, keď si oprávnený spolu so zmluvnou pokutou uplatňuje ako sankciu aj 9 % ročný
úrok z omeškania. Za plnenie právom nedovolené sa považuje v právnej praxi aj teórii také plnenie,

ktoré vychádza z právneho úkonu (napríklad zmluvy), ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje
zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. V danom prípade výška zmluvných pokút
nie je dohodnutá priamo v uzatvorenej zmluve, ale tieto dohody a podmienky sú obsiahnuté v súčasti
zmluvy a to vo Všeobecných obchodných podmienkach. Tie sú na predtlačenom tlačive a sú všeobecne
koncipované pre veľký počet dlžníkov - spotrebiteľov, teda nie individuálne dojednané a je nepochybné,

že dlžník nemal možnosť ich zmeniť, pričom sú v jeho neprospech a spôsobujú nerovnováhu. Je
potrebné ešte uviesť, že na spotrebiteľské právne vzťahy sa vždy aplikujú spotrebiteľské právne normy
a preto sa vždy použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve a ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa
výhodnejšie a v jeho prospech a to bez ohľadu na to, podľa akých zákonov bola spotrebiteľská zmluva
uzavretá a bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva, alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod a

to hlavne § 52 ods. 2 a § 54 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka. Preto tu právne nemá význam ani
skutočnosť, že Zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod podľa Obchodného zákonníka, alebo či došlo
k tzv. voľbe práva medzi účastníkmi.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho právneho

zástupcu odvolanie. Poukázal na ust. § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní, z ktorého je
možné dovodiť rozsah preskúmavacej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k exekučnému titulu.
Postup súdu, v ktorom sa zaoberá zmluvou a posudzuje jej podmienky za účelom posudzovania súladu
plnenia priznaného exekučným titulom podľa ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní a je postupom
v rozpore so zákonom, resp. obchádzaním zákona z dôvodu, že exekučný súd nie je oprávnený o

takejto otázke vôbec rozhodovať, nakoľko jedinou procesne relevantnou možnosťou z hľadiska zákona
o rozhodcovskom konaní je preskúmanie rozsudku rozhodcom alebo postup v rámci konania o zrušenie
rozhodcovského rozsudku. Navyše exekučný súd takýmto postupom porušuje elementárnu zásadu
sporového konania, a to dispozitívnu zásadu a zásadu kontradiktórnosti vyjadrenú v nutnosti podať
návrh na súd stranou zmluvy, aby bola zmluva preskúmavaná. Ochrana spotrebiteľa, ktorú sa súd

bez správne zisteného skutkového stavu a správnej aplikácie relevantných ustanovení zrejme pokúša
zaviesť napadnutým uznesením, nemôže spočívať v porušovaní zákonných ustanovení a principiálnych
ustanovení právneho poriadku, či porušením čl. 46 Ústavy SR. Na základe uvedeného mal za to, že
neobstojípostupsúdu,ktorývrámciposudzovaniamateriálnejvykonateľnostirozhodcovskéhorozsudku
(ktorá je výlučne obmedzená na posudzovanie plnenia, a nie na jeho právneho dôvodu) posudzuje

zmluvu o revolvingovom úvere. Ďalej namietal neopodstatnenosť tvrdenia súdu o neprijateľnosti
ustanovení zmluvy o revolvingovom úvere o sankciách - zmluvných pokutách, nakoľko zmluvná
pokuta v danom prípade vznikla ako sankcia za porušenie základnej povinnosti tvoriacej podstatu
celého zmluvného vzťahu, a to splnenie dlhu v splátkach, pričom jej výška závisí výlučne od dobytrvania porušovania povinností zo strany dlžníka, t. j. čím dlhšie porušovanie trvá, tým vyššia bude i
sankcia. Konštatoval, že súd prvého stupňa pri posudzovaní zmluvných pokút opomenul skutočnosť,
že povinný porušil zmluvu o revolvingovom úvere tým najzávažnejším spôsobom, a to neplatením

úveru ako hlavného predmetu plnenia. V súvislosti so sankciou uvedenou v čl. 14 ods. 14.1 zmluvy
o revolvingovom úvere vo výške 0,08 eura za každý deň omeškania, teda jednou päťstotinou zo
zabezpečenej sumy poukázal na to, že z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, z akého dôvodu ju súd
posúdil ako neprimeranú sankciu. Uviedol, že takáto výška zmluvnej pokuty v porovnaní s výškou
splátky ako zabezpečenou povinnosťou, významom tejto povinnosti (ktorá predstavuje základný zmysel

zmluvy - splatenie úveru) a predpokladmi vzniku nároku na ňu v rozpore s dobrými mravmi rozhodne
nie je. Pri posudzovaní primeranosti zmluvných pokút mal súd vychádzať z porovnania výšky sankcie,
zabezpečenej povinnosti a z jej významu. Čo sa týka kumulatívnosti zmluvných pokút, oprávnený
uviedol, že nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, nakoľko zmyslom zmluvnej pokuty je pohrozenie citeľnou majetkovou sankciou voči
dlžníkovi pre prípad, že nesplní svoju povinnosť z hlavného záväzkového vzťahu, a tiež v zabezpečení

veriteľa proti prípadnej ujme, ktorá by mu mohla vzniknúť nesplnením záväzku. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti navrhol napadnuté uznesenie zrušiť. Zároveň si oprávnený uplatnil nárok na náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 51,64 eura.

V predmetnej veci bolo súdu doručené aj podanie povinnej označené ako „odvolanie“, ktoré však

odvolací súd podľa obsahu posúdil ako vyjadrenie sa k odvolaniu. Povinná uviedla, že sa stotožňuje s
výrokom a odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP)

a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa §
214 ods. 2 OSP.

Odvolací súd mal z obsahu spisu preukázané, že návrhom zo dňa 24.10.2011 požiadal oprávnený
súdneho exekútora Mgr. Júliusa Rosinu, so sídlom Exekútorského úradu v Topoľčanoch, o vykonanie

exekúcie vo svoj prospech. Exekučné konanie sa začalo dňa 24.10.2011. Exekučným titulom je
rozhodcovský rozsudok sp.zn. RK-1345/10-EK vydaný JUDr. Erikom Končokom, rozhodcom, so sídlom
Koceľova 9, 821 08 Bratislava, dňa 06.08.2010, právoplatný dňa 14.05.2011 a vykonateľný dňa
18.05.2011.

V exekučnom titule bola povinnému uložená povinnosť na zaplatenie sumy 1.060,82 eura, úrok
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.060,82 eura od 24.08.2009 do zaplatenia, náhrady
trov rozhodcovského konania vo výške 49,79 eura, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
rozhodcovského rozsudku. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že právny vzťah medzi
účastníkmi vznikol na základe zmluvy o revolvingovom úvere. Nakoľko žalovaný si svoju povinnosť

riadne nesplnil, stal sa dlh v zmysle dohodnutých podmienok splatný vcelku spolu s nárokom žalobcu
na zmluvné sankcie.

Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že dňa 27.10.2006 bola uzavretá medzi oprávneným
a povinným Zmluva o revolvingovom úvere č. 8000051591 (ďalej len "Zmluva"), na základe ktorej

poskytol oprávnený povinnému úver vo výške 1194,98 eur, ktorý sa povinný zaviazal splatiť spolu s
úrokom v 30 mesačných splátkach vo výške 39,83 eur vrátane úrokov, v termínoch splatnosti podľa
splátkového kalendára, ktorý bol prílohou Zmluvy.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 OSP).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že bez ohľadu na formu, ako
aj znenie rozhodcovskej doložky uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je potrebné považovať
rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku, ak vyznieva v neprospech spotrebiteľa a to vtedy,
ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom vneprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná, čo platí aj pre daný prípad. Okrem iného
odvolací súd uvádza aj to, že týmto postupom bolo spotrebiteľovi odňaté právo zaručené článkom 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože rozhodcovská doložka mu bránila uplatniť a domáhať sa

svojho práva na všeobecnom súde a nútila ho podrobiť sa rozhodnutiu, ktorým došlo k zneužitiu práv
dodávateľom v prípade, ak dodávateľ podal žalobu skôr na rozhodcovský súd.

V zmysle ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní exekučný súd je oprávnený posudzovať
rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk

uvedených v § 45. Exekučný súd je teda oprávnený a zároveň aj povinný posudzovať, či rozhodcovský
rozsudok nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporuje dobrým mravom. Preto ak súd prvého stupňa posudzuje rozhodcovský rozsudok v tomto
zmysle už aj pri vydaní poverenia, nekoná nad rozsah zákona.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak

priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.

Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku).

Exekučný poriadok pre exekučný súd zakotvuje oprávnenie a povinnosť skúmať v ktoromkoľvek
štádiu už začatého exekučného konania zákonnosť exekučného titulu, pričom exekučný súd tak môže
urobiťnanávrhúčastníkakonania,akoajbeznávrhu(§58ods.1Exekučnéhoporiadku).Preskúmavacia
činnosť exekučného súdu sa uplatňuje kedykoľvek, nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie, keďže právny predpis, resp. i jeho jednotlivé ustanovenia, je potrebné vykladať v súlade s

celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach a nie izolovane. Tento záver
plne korešponduje zámeru zákonodarcu vyjadrenému aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku
a nielen v ust. § 41 ods. 2. Jedným z nich je i ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, z ktorého
vyplýva viacero dôvodov, pre ktoré exekučný súd už začaté konanie zastaví, pričom niektoré z týchto
dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného titulu. Už začaté exekučné konanie tak exekučný

súd obligatórne zastaví v prípade, ak zistí, že exekučné konanie sa začalo bez toho, aby sa exekučný
titul stal vykonateľným (písm. a), ak zistí, že rozhodnutie, ktoré je podkladom pre vykonanie exekúcie,
bolo po začatí exekúcie zrušené, alebo sa stalo neúčinným (písm. b), ak zistí, že právo priznané
exekučným titulom dodatočne zaniklo (písm. f), alebo ak súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, pretože
je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (písm. g), pričom tento zákonodarcom explicitne

nepomenovaný "iný dôvod" sa môže týkať aj zistení ohľadne exekučného titulu.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie

zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa§45ods.2zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní,súdpríslušnýnavýkonrozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak

zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom
stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným
podmienkamexekúciepatriaspôsobilosťúčastníkov,právomocapríslušnosťsúdu,akoispôsobilýnávrh

a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady
exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu
exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Dôvody zastavenia exekúcie uvedené v
ust. § 45 ods. 1 ZRK preto nie sú procesnými podmienkami exekučného konania, ale hmotnoprávnymi
predpokladmi prípustnosti exekúcie ako takej. Z toho plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku ako

exekučného titulu s ust. § 45 ZRK je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Keďže ust. §
57 ods. 1 Exekučného poriadku zakotvuje pre exekučný súd povinnosť skúmať súlad exekučného titulu
so zákonom, je preto povinný v každej fáze konania prihliadnuť na to, či súd tu dôvody neprípustnostiexekúcie vykonávanej na základe rozhodcovského rozsudku tak, ako tieto vyplývajú z ust. § 45 ZRK. V
prípade ich zistenia preto súd musí exekučné konanie aj bez návrhu zastaviť.

Z vyššie uvedených dôvodov preto súd prvého stupňa správne postupoval, keď zisťoval, či sú splnené
zákonné podmienky na zastavenie exekučného konania z dôvodov uvedených v ust. § 45 ods. 1
písm. b), c) ZRK, čo mu zákon umožňoval aj bez návrhu účastníka konania. Takémuto postupu
nebránila ani skutočnosť, že súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie aj napriek tomu, že
rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul zaväzoval účastníka rozhodcovského konania na plnenie,

ktoréjeobjektívnenemožné,právomnedovolenéaleboodporujedobrýmmravom.Vydaniepovereniana
vykonanie exekúcie totiž netvorí prekážku rozsúdenej veci v zmysle ust. § 159 ods. 3 OSP. Zákonodarca
v Exekučnom poriadku taxatívne uviedol dôvody zastavenia exekúcie v ust. § 57 ods. 1, 2 Exekučného
poriadku, ktoré sa aplikujú práve po vydaní poverenia exekútorovi na vykonanie exekúcie. Udelenie
poverenia exekútorovi nezbavuje súd povinnosti zastaviť exekučné konanie pri existencii dôvodov na
takýto postup aj v neskoršom štádiu konania, keďže počas celej doby vykonávania exekúcie musí dbať

na to, aby sa exekúcia vykonávala v súlade so zákonom.

Reagujúc na námietky odvolateľa uvádzané v jeho odvolaní odvolací súd osobitne poukazuje na
ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorého závery sa v otázke skúmania
platnosti rozhodcovskej doložky považujú za konštantné. Uznesením zo dňa 09. 02. 2012 sp. zn. 3

Cdo 122/2011 Najvyšší súd zaujal stanovisko, podľa ktorého pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a
zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej, resp. platnej
rozhodcovskej zmluvy. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (v spotrebiteľskej veci) súdy v
exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje

oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť,
či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 21. 03. 2012 sp. zn. 6 Cdo 1/2012). Povinnosťou exekučného súdu pred vydaním poverenia
na vykonanie exekúcie je skúmať, či návrh na vydanie exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so
zákonom a či rozhodcovský súd mal právomoc vo veci konať (§ 45 ods. 1 písm. b) zák. č. 244/2002 Z.

z. o rozhodcovskom konaní), pričom právomoc súdu skúmať samotné rozhodcovské konanie vyplýva z
ust. § 45 ods. 1, 2 citovaného zákona (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. 01.
2012 sp. zn. 2 Cdo 5/2012). Rovnako tak Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení zo dňa
23. 11. 2011 č. k. I. ÚS 456/2011-19 zaujal stanovisko, podľa ktorého okresný súd je nielen oprávnený,
ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného

konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia
existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť.

Na základe uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Podľa § 224 ods. 1 OSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie
konanie.

Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP
tak, že povinnému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, nepriznal náhradu trov odvolacieho konania,
nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli a žiadne trovy si ani neuplatnil.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.