Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. január 2011

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 52C/132/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209209738

Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Roštárová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2011:1209209738.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou, v právnej veci
navrhovateľky: Genussland, s. r. o., so sídlom Na Križovatkách 18, Bratislava, IČO: 44 296 631, zast.
JUDr. Jozefom Markom, advokátom so sídlom Karpatská 18, Bratislava, proti odporkyni: W. U., bytom O.

X, V., o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu škody a o vzájomnom návrhu
odporkyne takto

r o z h o d o l :

1. Súd konanie v časti vzájomného návrhu odporkyne o určenie neplatnosti skončenia pracovného
pomeru zo dňa 22. 06. 2009 z a s t a v u j e.

Navrhovateľovi súd náhradu trov konania v časti, v ktorej bolo konanie zastavené n e p r i z n á v a.

2. Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru odporkyňou zo dňa 29.
04. 2009 je n e p l a t n é.

Súd návrh navrhovateľa vo zvyšnej časti z a m i e t a.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni stravné vo výške 4,40 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Súd vzájomný návrh odporkyne vo zvyšnej časti z a m i e t a.

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania za návrh na určenie neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu trov konania o vzájomnom návrhu spolu v sume
1 235,57 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporkyni súd náhradu trov konania v časti konania o náhradu škody n e p r i z n á v a.

3. Odporkyňa je povinná zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava II súdny poplatok v sume 228,50
eur do troch dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 26. 06. 2009 domáhal určenia, že okamžité skončenie pracovného
pomeru dané zo strany odporkyne zo dňa 29. 04. 2009 je neplatné. Zároveň sa od odporkyne domáhal
náhrady škody vo výške 71,71 eur ako aj náhrady trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania vznikol pracovný pomer na dobu neurčitú na
základe ústnej pracovnej zmluvy zo dňa 01. 12. 2008 s dojednaným druhom práce pomocná sila -
asistentka, s dohodnutou výškou mzdy 8 100,-. Sk brutto. Následné písomné vyhotovenie dohodnutej
pracovnej zmluvy odporkyňa odmietla podpísať a začala jednostranne požadovať iné ako ústne
dohodnuté podmienky pracovného pomeru. Navrhovateľ tak odporkyni vydal len písomné potvrdenie

o podmienkach zamestnania. Odporkyňa pracovný pomer neplatne okamžite skončila listom zo dňa
29. 04. 2009 s tým, že jej pracovný pomer končí dňa 30. 04. 2009. Dôvodom mala byť skutočnosť, že
navrhovateľ odporkyni nezaplatil mzdu do 15 dní od jej splatnosti, keď jej namiesto 15 000,- Sk vyplácal
mzdu len vo výške 8 100,- Sk. Ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru odporkyňa uviedla
nepravdivé a zavádzajúce dôvody, nakoľko jej navrhovateľ vyplácal mzdu v dohodnutej výške t. j. vo
výške 8 100,- Sk. Na okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany odporkyne teda neexistoval

žiadny právny dôvod. Navrhovateľ následne odporkyni oznámil, že trvá na tom, aby naďalej vykonávala
prácu na čo nereagovala a na pracovisko sa nedostavila. Z uvedeného dôvodu vznikla navrhovateľovi
škoda, ktorej náhradu navrhovateľ od odporkyne požaduje vo výške zaplatených odvodov do zdravotnej
poisťovne, t. j. v sume 71,71 eur. Nakoľko sa odporkyňa nedostavila do zamestnania ani v priebehu
ďalších mesiacov, navrhovateľ sám okamžite skončil pracovný pomer s odporkyňou dňa 22. 06. 2009.

Odporkyňa sa k návrhu na začatie konania vyjadrila podaním zo dňa 18. 08. 2009, v ktorom uviedla,
že u navrhovateľa začala pracovať od 01. 12. 2008. K práci sa dostala na základe oznamu na dverách
prevádzky. Na pracovnom pohovore sa s navrhovateľom dohodli na pracovných podmienkach tak, že
bude zaradená na pracovnej pozícii predavačka, s mesačnou mzdou 15.000,- Sk. Nakoľko si pracovné
podmienky dohodli ústne, absenciu písomnej formy dohody nevnímala ako nedostatok. Dňa 08. 01.

2009 jej bol navrhovateľom doručený písomný návrh pracovnej zmluvy a potvrdenie o podmienkach
zamestnávania, ktoré však boli v rozpore s ústne dohodnutými podmienkami. Namiesto dohodnutej
pracovnej pozície predavačka bola v návrhu uvedená pracovná pozícia asistentka (bez prístupu k
registračnej pokladnici) a namiesto dohodnutej mzdy vo výške 15 000,- Sk mesačne mzda vo výške
8 100,- Sk mesačne. Na uvedené reagovala odporkyňa vlastným návrhom pracovnej zmluvy v zmysle

ústne dohodnutými pracovnými podmienok, ktoré však navrhovateľ neakceptoval. Odporkyňa preto dňa
30. 04. 2009 okamžite skončila pracovný pomer u navrhovateľa. Žiada, aby súd o návrhu rozhodol tak,
že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 30. 04. 2009 je platné.

Odporkyňa súčasne s vyjadrením k návrhu vzniesla vzájomný návrh, ktorým

sa domáhala určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru daného jej navrhovateľom

dňa 22. 06. 2009 z dôvodu, že je platné okamžité skončenie pracovného pomeru odporkyňou zo dňa 30.
04. 2009. Taktiež sa domáhala zaplatenia sumy 1 145,- eur (34 500,- Sk) ako rozdielu medzi dohodnutou
a vyplácanou mzdou za obdobie trvania pracovného pomeru a doplatenia stravného vo výške 53,90 Sk
za každý odpracovaný deň, t. j. 17,60 eur (530,- Sk), ďalej dvojmesačného odstupného vo výške 995,80
eur (30 000,- Sk), t. j. spolu zaplatenia sumy 2 158,40 eur.

Odporkyňa na pojednávaní zo dňa 09. 09. 2009 vzala vzájomný návrh v časti o určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru daného jej navrhovateľom dňa 22. 06. 2009 späť a konanie o vzájomnom
návrhu žiadala v tejto časti zastaviť. Odporca so späťvzatím vzájomného návrhu v tejto časti súhlasil.

Podľa § 96 ods. 1 O. s. p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd

konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O. s. p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.Podľa § 96 ods. 3 O. s. p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Na základe vyššie uvedených skutočností a zákonných ustanovení, súd v súlade s dispozičným
prejavom odporkyne a za súhlasu navrhovateľa, konanie v tejto časti zastavil, a pokračoval v konaní o
tej časti vzájomného návrhu, na ktorej odporkyňa zotrvala, a to v časti o zaplatenie sumy 2 158,40 eur.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku. Nakoľko
si navrhovateľ trovy konania v späťvzatej časti návrhu voči odporkyni neuplatnil, súd mu ich náhradu
nepriznal.

Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu navrhovateľa, prednesom
právneho zástupcu odporkyne, výsluchom štatutárnych zástupkýň navrhovateľa, výsluchom odporkyne,
výsluchom svedkov ako aj oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a
zistil tento skutkový stav:

Z potvrdenia o pracovných podmienok zo dňa 30. 12. 2008 vyplýva, že navrhovateľ vydal odporkyni

potvrdenieopracovnýchpodmienkach,vktoromsauvádza,žemesačnámzdazamestnancajevovýške
8.100,- Sk brutto mesačne. Skúšobná doba bola dohodnutá v trvaní tri mesiace.

Z okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnancom zo dňa 29. 04. 2009 vyplýva, že odporkyňa
okamžite končí pracovný pomer z dôvodu, že jej navrhovateľ nevyplatil časť mzdy do 15 dní po uplynutí
jej splatnosti, pričom jej neoprávnene vyplácal len mzdu vo výške 8.100,- Sk. Pracovný pomer končí

dňa 30. 04. 2009.

Z listu navrhovateľa zo dňa 12. 05. 2009 vyplýva, že navrhovateľ odporkyni oznámil, že nesúhlasí s
okamžitým skončením pracovného pomeru a odporkyňu žiadal aby riadne nastúpila do zamestnania.

Z výplatnej pásky odporkyne za mesiac december 2008 vyplýva, že odporkyňa v mesiaci december
odpracovala 11 dní. Za tieto dni jej bolo vyplatené stravné 462,- Sk (15,34 eur) t. j. za 1 deň stravné vo

výške 1,39 eur (42,- Sk). Hrubá mesačná mzda zamestnanca predstavuje sumu 268,87 eur (8.100,- Sk).
Zamestnancovi bola v príslušnom mesiaci vyplatená záloha vo výške 149,37 eur (4.500,- Sk). Po zrazení
odvodov a preddavku na daň, po odpočítaní vyplatenej zálohy a pripočítaní stravného navrhovateľ
odporkyni uhradil sumu 54,68 eur (1.644,- Sk).

Z výplatných pások odporkyne za mesiace január a február 2009 vyplýva, že odporkyňa nepracovala a

navrhovateľ jej zaplatil len náhradu mzdy pri dočasnej práceneschopnosti spolu za 10 dní.

Z poštových poukazov (č. l. 51) vyplýva, že mzda za mesiac december 2008 bola odporkyni vyplatená
dňa 22. 01. 2009, za mesiac január 2009 dňa 25. 02. 2009 a za mesiac február 2009 dňa 25. 03. 2009.

Z okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnávateľom vyplýva, že navrhovateľ okamžite
skončil pracovný pomer s odporkyňou listom zo dňa 16. 06. 2009 z dôvodu závažného porušenia

pracovnej disciplíny, a to pre dlhodobé nepretržité zameškanie práce. Okamžité skončenie pracovného
pomeru zamestnávateľom bolo odporkyni doručené dňa 22. 06. 2009.

Z potvrdenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne zo dňa 20. 04. 2010 vyplýva, že pracovný pomer
odporkyne trval od 01. 12. 2008 do 23. 06. 2009 pričom zamestnávateľ, t. j. navrhovateľ si povinnosť
prihlásiť zamestnanca splnil dňa 11. 12. 2008 a odhlásil dňa 27. 07. 2009. Odporkyňa bola od 23. 01.2009 do 30. 04. 2009 evidovaná ako osoba, ktorá poberá nemocenské dávky. Zamestnávateľ preddavky
na poistné riadne platil, pričom vymeriavacím základom bola zákonom stanovená minimálna mzda.

Z pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľom a Y. Y. zo dňa 02. 09. 2009 vyplýva, že p. Y.

vykonávala u navrhovateľa druh práce vedúca predajne. Medzi účastníkmi zmluvy bola dohodnutá mzda
vo výške 490 EUR brutto mesačne.

Z výpovede svedkyne X. X., ktorá je dlhoročnou priateľkou odporkyne vyplýva, že z inzerátu na predajni
sa dozvedela, že navrhovateľ hľadá predavačku, pričom v inzeráte neboli uvedené pracovné podmienky
ani mzda. O inzeráte povedala odporkyni a viac sa o toto pracovného miesto nezaujímala. Následne jej
odporkyňa povedala, že na pracovné miesto bola prijatá a bol jej prisľúbený plat 15.000,- Sk mesačne.

Z výpovede svedkyne P. P. vyplýva, že pracovala u navrhovateľa a mzda jej bola riadne
vyplácaná. S navrhovateľom nemala ohľadne pracovného pomeru žiadne problémy. Takéto problémy
s navrhovateľom jej nie sú známe ani v prípade odporkyne. O skutočnostiach uvádzaných odporkyňou
nič nevie a vo vzťahu k nej ani nie sú pravdivé. Ak odporkyňa tvrdí opak tak klame. Ak odporkyňa tvrdí,
že so svedkyňou vykonávali čiernu prácu, tak tiež klame.

Štatutárna zástupkyňa navrhovateľa C.. E. V. k veci uviedla, že pri uzatváraní ústnej pracovnej zmluvy
bola prítomná spolu s druhou konateľkou navrhovateľa a s odporkyňou. Mzda bola dohodnutá vo výške
8.100,- Sk mesačne. Nevie si vysvetliť, prečo si odporkyňa myslí, že mala nárok na mzdu vo výške
15.000,- Sk mesačne.

Štatutárna zástupkyňa navrhovateľa U. F. k veci uviedla, že je pravdou, že pri pohovore bola reč aj

o mzde 15.000,- Sk, avšak len ako o možnosti do budúcna za predpokladu, že odporkyňa vo firme
odpracujeurčitýčasafirmasabudedobrerozvíjať.Vžiadnomprípadevšaktakéhomzdovéohodnotenie
nebolo dohodnuté pri nástupe odporkyne.

Odporkyňa v priebehu konania k veci uviedla, že o prácu u navrhovateľa sa zaujímala nakoľko išlo o
zamestnanie, ktoré je jej blízke a ktoré bolo blízko miesta jej bydliska. So zamestnávateľom sa dohodla

na mzde vo výške 15.000,- Sk mesačne. Výplatný termín dohodnutý nebol, avšak navrhovateľ jej 15.
12. 2008 vyplatil na ruku 4.500,- Sk, keď povedala že je to málo, povedali jej, že sa tak rozhodli. Pri
nástupe do zamestnania jej bolo povedané, že písomná pracovná zmluva bude uzavretá do 7 dní, k
čomu však nedošlo. Nakoľko jej zamestnávateľ nevyplácal mzdu vo výške 15.000,- Sk, rozhodla sa
okamžite skončiť pracovný pomer. V mesiaci január nepracovala vôbec, naposledy pracovala v mesiaci

december.

Právny zástupca navrhovateľa v priebehu konania zotrval na tvrdeniach uvedených v návrhu na začatie
konania. K veci ďalej uviedol, že odporkyňa účelovo uvádza iné okolnosti ako tie, za ktorých bola prijatá
do zamestnania. Navrhovateľ odporkyni platil mzdu a prideľoval prácu v súlade s ústne dohodnutou
pracovnou zmluvou. Pokiaľ ide o vzájomný návrh odporkyne, tento považuje za nedôvodný, nakoľko si

všetky záväzky voči odporkyni splnil a to vrátane vyplatenia stravného. Nárok na odstupné jej vzniknúť
nemohol, nakoľko okamžité skončenie pracovného pomeru ňou dané je neplatné.

Právny zástupca odporkyne v priebehu konania zotrval na písomných vyjadreniach. K veci ďalej uviedol,
že je nereálne aby odporkyňa súhlasila so mzdou 8.100,- Sk/mes. brutto, nakoľko v predchádzajúcom
zamestnaní v podobnej pozícii zarábala 15.000,- Sk mesačne. Kvalifikovaná pracovná sila nemôže mať

takú nízku mzdu. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že medzi účastníkmi tohto konania bola dohodnutá
mzda vo výške 15.000,- Sk mesačne. Keďže jej navrhovateľ takúto mzdu nevyplácal, okamžité
skončenie pracovného pomeru odporkyňou pre nevyplatenie mzdy bolo dôvodné. Ani štatutárna
zástupkyňa navrhovateľa nepoprela, že o mzde 15.000,- Sk mesačne bolo rokované. Má tiež za to, že
navrhovateľ nijako nepreukázal zaplatenie zálohy vo výške 4.500,- Sk odporkyni, tak ako je to uvedené

vo výplatnej páske za mesiac december 2008. Práca u navrhovateľa mala znaky čiernej práce.Podľa § 69 ods. 1 Zákonníka práce môže zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak
a) podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a
zamestnávateľ ho nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú

prácu, b) zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú
pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní
po uplynutí ich splatnosti, c) je bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie.

Podľa § 69 ods. 3 Zákonníka práce zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote
jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel.

Podľa § 69 ods. 4 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na

náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 78 ods. 1 a 2 Zákonníka práce ak dal zamestnanec neplatnú výpoveď alebo ak skončil
neplatne pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a zamestnávateľ mu oznámil, že trvá na

tom, aby naďalej vykonával prácu, jeho pracovný pomer sa nekončí. Ak nevykonával zamestnanec
prácu v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru, môže od neho zamestnávateľ požadovať
náhradu škody, ktorá mu tým vznikla, odo dňa, keď oznámil zamestnancovi, že trvá na ďalšom
vykonávaní práce.

Podľa § 152 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie podľa odseku 1 najmä

poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu
pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa
alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej
osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby
alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Nárok na poskytnutie stravy

má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná
zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného
jedla.

Podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce zamestnávateľ prispieva na stravovanie podľa odseku 2 v sume
najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri

pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Okrem toho zamestnávateľ poskytuje
príspevok podľa osobitného predpisu.

Podľa § 5 ods. 7 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. od dane sú oslobodené aj príjmy poskytnuté ako
hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci
stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov a finančný príspevok na stravovanie

poskytovaný podľa osobitného predpisu;

S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že návrh
navrhovateľa je v časti o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru dôvodný, pretonávrhu v tejto časti vyhovel a určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru odporkyňou zo dňa 29.
04. 2009 bolo neplatné, nakoľko neboli splnené hmotnoprávne podmienky, ktoré zákon pre platnosť
tohto spôsobu skončenia pracovného pomeru vyžaduje.

Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru
adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Zákon
pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Okamžité skončenie
pracovného pomeru musí byť písomné a doručené, zamestnanec v ňom môže uplatniť iba dôvod
uvedený v Zákonníku práce, ktorý v ňom musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s

iným dôvodom (viď § 70 Zákonníka práce). Zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v
lehotejednéhomesiacaododňa,keďsaodôvodenaokamžitéskončeniepracovnéhopomerudozvedel.
Súd je okamžité skončenie pracovného pomeru odporkyňou ako zamestnancom povinný preskúmať
z hľadiska, či boli splnené všetky vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky okamžitého skončenia
pracovného pomeru, čo sa v tomto prípade nestalo.

Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že odporkyňa listom doručeným navrhovateľovi

(zamestnávateľovi) dňa 29. 04. 2009 písomným spôsobom neplatne okamžite skončila pracovný pomer
so zamestnávateľom. Dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnancom mala byť
skutočnosť, že jej zamestnávateľ nevyplatil časť mzdy do 15 dní po uplynutí jej splatnosti, pričom jej
neoprávnene vyplácal namiesto dohodnutej mzdy vo výške 15.000,- Sk len mzdu vo výške 8.100,- Sk.
Súd má z vykonaného dokazovania za preukázané, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo

zamestnancom dané zamestnávateľovi v zákonom stanovenej jednomesačnej lehote odo dňa, keď sa
zamestnanec o dôvode pre skončenie pracovného pomeru dozvedel a dôvod pre okamžité skončenie
pracovného pomeru bol riadne vymedzený a určitý. Uvedené skutočnosti medzi účastníkmi sporné
ani neboli. Spornou bola skutočnosť, či bol daný skutkový dôvod pre okamžité skončenie pracovného
pomeru z dôvodu vymedzeného v § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a teda či navrhovateľ ako

zamestnávateľ vyplatil odporkyni ako zamestnancovi dohodnutú mzdu riadne a včas. Spornou bola
taktiežvýškadohodnutejmzdy,nakoľkoúčastnícikonaniauzavrelipracovnúzmluvulenvústnejpodobe.

Pokiaľ ide o skutočnosť, či boli dané skutkové dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru, a
teda či došlo k nevyplateniu dohodnutej mzdy zamestnancovi, má súd za to, že skutkové dôvody pre
okamžité skončenie pracovného pomeru dané neboli. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané,

že navrhovateľ odporkyni vyplatil mzdu riadne a včas a vo výške tak, ako bola ústne dohodnutá a
opaku nesvedčí okrem tvrdenia odporkyne žiadny dôkaz vykonaný v tomto konaní. Súd absenciu
písomnej pracovnej zmluvy nemôže vykladať v neprospech zamestnávateľa, nakoľko obe zmluvné
strany s ústnou formou zmluvy súhlasili a začali plniť svoje povinnosti vyplývajúce im z takto
založeného pracovnoprávneho vzťahu. Súd preto s poukazom na absenciu "priameho" dôkazu o

dohodnutej výške mzdy, t. j. absenciu písomnej pracovnej zmluvy, vychádzal z ostatných "nepriamych"
dôkazovpredloženýchúčastníkmitohtokonania,výpovedísvedkov,konatelieknavrhovateľaavýpovede
odporkyne.

Súd má za to, že dôkazy, ktoré predložil navrhovateľ dostatočným spôsobom preukázali, že mzda bola
dohodnutá vo výške 8.100,- Sk a nie vo výške 15.000,- Sk, tak ako to tvrdila odporkyňa, ktorá na

preukázanie svojich tvrdení súdu nepredložila žiadny relevantný dôkaz. Okrem jej vlastných tvrdení,
skutočnosť o dohodnutej mzde vo výške 15.000,- Sk mesačne potvrdila len jej kamarátka p. X., avšak
aj táto uvedenú informáciu získala len sprostredkovane od odporkyne. Naproti tomu navrhovateľ súdu
predložil potvrdenie o pracovných podmienkach, výplatné pásky, potvrdenia o platení odvodov a ďalšie
dôkazy z ktorých je zrejmé, že výška mzdy bola dohodnutá v sume 8.100,- Sk mesačne. Výška hrubej

mzdy 8.100,- Sk sa uvádza tak na výplatných páskach odporkyne ako aj v potvrdení o pracovných
podmienkach. Táto skutočnosť vyplýva aj z potvrdenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktoré
preukazuje, že vymeriavacím základom pre výpočet poistného bola suma zodpovedajúca minimálnej
mzde. Zo všetkých týchto dôkazov vyplýva, že navrhovateľ vo vzťahu k odporkyni vždy deklaroval mzdu
vo výške 8.100,- Sk a nie mzdu vo výške 15.000,- Sk. V konaní nebolo ani ničím preukázané, že by

navrhovateľ ako zamestnávateľ v deň kedy boli pracovné podmienky ústne dohodnuté mohol mať nejaký
záujem na zavádzaní odporkyne, ktorú si vybral ako novú pracovníčku do svojej prevádzky. V zmyslením samým vydaných pracovných podmienok bola dohodnutá skúšobná doba v trvaní tri mesiace.
Odporkyňa teda mohla skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe aj bez udania dôvodu hneď pri prvom
výplatnom termíne, resp. prebratí potvrdenia o pracovných podmienkach, pokiaľ by tieto boli v rozpore

s dohodnutými podmienkami. Bez významu teda nie je ani skutočnosť, že navrhovateľ nemohol mať
žiadny právny záujem na nevyplatení mzdy navrhovateľke tak ako bolo dohodnuté, nakoľko uvedené
by takmer bezprostredne po vzniku pracovnoprávneho vzťahu vyšlo najavo a navrhovateľ by zostal bez
pracovníka, ktorého v prevádzke potreboval. Ďalším dôkazom preukazujúcim navrhovateľove tvrdenia
je aj pracovná zmluva navrhovateľa s p. Y., ktorá u navrhovateľa vykonávala druh práce vedúca predajne

s dohodnutou výškou mzdy 490 EUR brutto mesačne. Podľa úvahy súdu je veľmi nepravdepodobné,
aby navrhovateľ prisľúbil predavačke (asistentke) mzdu vyššiu než v príslušnom roku platil vedúcemu
pracovníkovi. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že samotnou odporkyňou navrhnutá svedkyňa p. P.,
ktorá mala potvrdiť nedodržiavanie dohodnutých pracovných podmienok a prácu na čierno zo strany
navrhovateľa voči odporkyni i voči nej samotnej, tieto skutočnosti nielenže nepotvrdila, ale naopak
uviedla, že pokiaľ toto odporkyňa tvrdí, klame.

S poukazom na uvedené skutočnosti a právne závery súdu vyplývajúce z vykonaného dokazovania,
dospel súd k záveru, že okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnancom bolo neplatné, nakoľko
neboli splnené skutkové podmienky pre tento spôsob skončenia pracovného pomeru. Súd preto návrhu
navrhovateľa v tejto časti vyhovel.

Navrhovateľ sa okrem určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru odporkyňou

(zamestnancom) domáhal voči nej aj náhrady škody z dôvodu, že po tom čo jej oznámil, že okamžité
skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné a trvá na ďalšom vykonávaní práce, odporkyňa
do práce nenastúpila. Navrhovateľ škodu vyčíslil na sumu 71,71 eur, t. j. vo výške zaplatených odvodov
do zdravotnej poisťovne.

Súd má za to, že návrh navrhovateľa voči odporkyni je v časti jeho nároku na náhradu škody v

celom rozsahu nedôvodný. Povinnosť zamestnávateľa platiť odvody za zamestnanca je jeho zákonná
povinnosť vyplývajúca z právnych predpisov upravujúcich povinnosti zamestnávateľa pri existencii
pracovného vzťahu, t. j. je to povinnosť objektívne existujúca bez akejkoľvek participácie zamestnanca
na jej splnení ako aj na prípadných sankciách v prípade jej nesplnenia. Suma odvedených odvodov
v žiadnom prípade nepredstavuje škodu. Navyše súd poukazuje na skutočnosť pokiaľ sa navrhovateľ

domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru musel mať za to, že pracovný
pomer trval aj po dni 30. 04. 2009 až do dňa okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré dal
navrhovateľodporkynilistomzodňa16.06.2009(doručenýmodporkynidňa22.06.2009).Zuvedeného
potom vyplýva, že v tomto období bolo jeho zákonnou povinnosťou platiť za svojho zamestnanca odvody
dozdravotnejpoisťovneatátozákonnápovinnosťvyčíslenávsume71,71eurnepredstavujejehoškodu.

Vznik povinnosti platiť odvody zamestnávateľom nie je v žiadnej príčinnej súvislosti s nevykonávaním
práce odporkyňou. Neboli teda splnené zákonné predpoklady nároku navrhovateľa na náhradu škody,
a to porušenie právnej povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi.

Nakoľko odporkyňa v tomto konaní vzniesla vzájomný návrh a domáhala sa od navrhovateľa zaplatenia
rozdielu medzi dohodnutou a vyplácanou mzdou za obdobie trvania pracovného pomeru, doplatenia

stravného ako aj dvojmesačného odstupného, t. j. spolu zaplatenia sumy 2.158,40 eur, súd v konaní
posudzoval i dôvodnosť týchto nárokov odporkyne voči navrhovateľovi.

Pokiaľ ide o nárok na doplatenie rozdielu mzdy a dvojmesačného odstupného, tieto súd s poukazom na
vyššie uvedené právne závery považuje v celom rozsahu za nedôvodné. V konaní bolo preukázané, že
mzdaboladohodnutávovýške8.100,-Sknie15.000,-Sk,pretonavrhovateľkenároknadoplateniemzdy

nevznikol. Vo vzťahu k zaplateniu odstupného súd konštatuje, že nakoľko určil, že okamžité skončenie
pracovného pomeru odporkyňou je neplatné, nárok na odstupné odporkyni nevznikol.

Pokiaľ ide o nárok na dlžné stravné, súd návrhu odporkyne čiastočne vyhovel, a to v časti o zaplatenie
dlžného stravného vo výške 4,40 eur, nakoľko má za to, že navrhovateľ odporkyni stravné neoprávneneznížil o daň z príjmu vo výške 19 %. V zmysle zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov je tento príjem
zamestnanca od dane oslobodený. Pokiaľ navrhovateľ odporkyni vyplatil stravné vo len výške 15,33
eur a nie v sume 19,69 eur nepostupoval správne a je povinný doplatiť odporkyni rozdiel vo výške

zaokrúhlene 4,40 eur.

O trovách konania v časti o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a v časti
konania o vzájomnom návrhu rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 v spojení s § 149 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku a čiastočne úspešnému navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania, ktoré
pozostávajú z:

a/ trovy právneho zastúpenia právneho zástupcu navrhovateľa, ktoré podľa Vyhlášky MS SR č.

655/2004 Z. z. pozostávajú z:

1/ Tri úkony právnej služby pri hodnote úkonu 53,46 eur (bez 20 % DPH) (§ 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky):

- prevzatie a príprava zastúpenia 24. 06. 2009 (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky),

- písomné podanie na súd vo veci samej 25. 06. 2009 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),

- písomné podanie na súd vo veci samej 27. 08. 2009 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),

2/ Sedem úkonov právnej služby pri hodnote úkonu 109,11 eur (bez 20 % DPH) (§ 10 ods. 1 vyhlášky
v spojení s § 13 ods. 3 vyhlášky):

- účasť na pojednávaní zo dňa 28. 10. 2009 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),

- účasť na pojednávaní zo dňa 17. 02. 2010 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),

- účasť na pojednávaní zo dňa 14. 04. 2010 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),

- účasť na pojednávaní zo dňa 30. 06. 2010 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),

- účasť na pojednávaní zo dňa 13. 10. 2010 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),

- účasť na pojednávaní zo dňa 10. 12. 2010 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),

- účasť na pojednávaní zo dňa 28. 01. 2011 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),

3/ Jeden úkon právnej služby pri hodnote úkonu 27,28 eur (bez 20 % DPH) (§ 10 ods. 1 vyhlášky v

spojení s § 13 ods. 3 vyhlášky):

- účasť na odročenom pojednávaní zo dňa 16. 12. 2009 (§ 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky),

4/ Režijný paušál -5 x 6,95 eur, t. j. 34,75 eur + 5 x 7,21 eur, t.j. 36,05 eur + 7,41 eur, spolu 78,21
eur (§16 ods. 3 vyhlášky).

Trovy právneho zastúpenia spolu, úkony právnej služby 951,43 eur + režijné paušály 78,21 eur, spolu

1.029,64 eur + 20 % DPH, t. j. 1 235,57 eur.

Súd priznal navrhovateľovi trovy konania tak, ako boli jeho právnym zástupcom podaním zo dňa 02.
02. 2011 vyčíslené. Súd trovy upravil tak, že za úkon právnej služby účasť na pojednávaní zo dňa
16. 12. 2009 priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa len ? odmeny, nakoľko toto pojednávanie bolo
odročené bez prejednania veci. Vo zvyšku súd priznal náhradu trov konania navrhovateľovi tak ako boli

jeho právnym zástupcom vyčíslené, nakoľko boli vyčíslené správne a primerane.Odporkyňa si náhradu trov konania v časti v ktorej bola úspešná neuplatnila, t. j. v časti o náhradu škody,
preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Nakoľko bol navrhovateľ v konaní o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru od

súdnych poplatkov oslobodený a v konaní bol v tejto časti úspešný, súdny poplatok v sume 99,50 eur
je v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. povinná zaplatiť odporkyňa. Nakoľko odporkyni doposiaľ
nebol vyrubený súdny poplatok za vzájomný návrh, ktorým sa odporkyňa od navrhovateľa domáhala
zaplatenia sumy 2 158,40 eur, súd jej uložil povinnosť doplatiť súdny poplatok vo výške 129,- eur.
Navrhovateľka je teda povinná uhradiť na účet Okresného súdu Bratislava II súdny poplatok spolu vo

výške 228,50 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava II písomne v dvoch vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).