Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. apríl 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/342/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115205531
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3115205531.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľky G. H., bytom F., I. M. R. H. XXX/XX, zastúpenej Mgr.
S. F. C., advokátkou so sídlom F., T. X proti odporcovi G. H., bytom F., I. M. R. H. XXX/XX, zastúpeného
JUDr. D. E., advokátom so sídlom F., R. XX, o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní odporcu
proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 17. marca 2015 č.k. 13C/116/2015-15, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil odporcovi, aby nevstupoval do bytu č. XX v bytovom
dome súp.č. XXX na prízemí na ulici I. M. R. H. XX, nachádzajúceho sa v kat. území F., vedenom
O. úradom v Trenčíne, katastrálnym odborom na LV číslo XXXX, a to do právoplatného skončenia
konania o obmedzenie alebo úplné vylúčenie odporcu z užívania bytu. Navrhovateľke uložil povinnosť
do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia podať návrh na začatie konania o obmedzenie
alebo úplné vylúčenie odporcu z užívania bytu. O náhrade trov konania rozhodol tak, že odporcovi
uložil povinnosť nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 33 eur a trovy právneho zastúpenia
vo výške 145,84 eur a to na účet právnej zástupkyne, vedený v Tatra banke, a.s., pobočka Trenčín,
č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že
navrhovateľka vo svojom návrhu preukázala splnenie zákonom vyžadovaných dôvodov na nariadenie
predbežného opatrenia ako aj dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.
Navrhovateľka takisto preukázala súvislosť medzi nárokom, pre ktorý žiada predbežnú ochranu a
nárokom ktorý bude predmetom konania vo veci samej. Návrhom vo veci samej sa navrhovateľka bude
domáhať obmedzenia alebo úplného vylúčenia odporcu z užívania bytu. Z vykonaných dôkazov mal súd
dostatočne osvedčené, že odporca sa dopúšťa násilia na navrhovateľke. Konštatoval, že ustanovenie
§ 76 ods. 1 písm. g/ Občianskeho súdneho poriadku vyžaduje na to, aby mohlo byť účastníkovi konania
predbežným opatrením uložené dočasne nevstupovať do bytu, dôvodné podozrenie z násilia voči
účastníkovi konania. Táto podmienka je podľa názoru súdu splnená. Navrhovateľka považuje útoky
odporcu voči nej (či už verbálne alebo fyzické) takej povahy, pre ktoré môžu byť voči odporcovi vyvodené
sankcie či už správneho alebo trestnoprávneho charakteru. Súd bol toho názoru, že najmä s ohľadom
na ochranu zdravia navrhovateľky, je potrebné obmedziť vstup odporcu do spoločného bytu, aby sa
tak obmedzilo riziko jeho útokov, ktoré by mohli postupne nadobudnúť nebezpečnú povahu. Vzhľadom
na uvedené súd považoval návrh navrhovateľky za dôvodný a mal za to, že boli splnené podmienky
na nariadenie predbežného opatrenia v súlade s ustanovením § 76 ods. 1 písm. g/ Občianskeho
súdneho poriadku, preto zakázal odporcovi vstupovať do ich spoločné bytu a to až do právoplatného
skončenia konania o obmedzenie alebo úplné vylúčenie odporcu z užívania bytu. Návrh na začatie tohto
konania je navrhovateľka povinná podať do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. O náhrade trov
konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov konania
spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 33,- eur a trovách právneho zastúpenia vo výške
145,84 eur.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Navrhol ho zmeniť a návrh
navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť. Namietal, že konanie má vadu
akceptovania nedostatočne osvedčeného práva na vydanie zákonného rozhodnutia v predmetnej
veci, že prvostupňový súd v predmetnej veci na základe predložených zo strany navrhovateľky
neakceptovateľných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, z dôvodu, že doteraz zistený
skutkový stav neobstojí, pretože súd tu v intenciách ust. § 205a ods. 1, písm. d) Občianskeho súdneho
poriadku ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a ktoré sám odporca bez
svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa v predmetnej veci,
ako aj z dôvodu, že rozhodnutie súdu v predmetnej veci vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Poukázal na to, že súd prvého stupňa pri nariadení predbežného opatrenia vychádzal z tvrdení
navrhovateľky v návrhu na rozvod manželstva, z ktorého by malo byť zrejmé, že sa voči navrhovateľke
dopúšťal fyzického násilia počas manželstva. V tejto súvislosti uviedol, že v záujme zabezpečiť pre
celú rodinu dôstojnejší život sa zamestnal v Nemecku, kde sa titulom výkonu práce zdržiava a doma
nezdržiava. Za situácie odlúčenia manželov titulom jeho práce v zahraničí mohol teda objektívne nastať
stav rozvratu manželstva, avšak tento rozvrat manželstva bol spôsobený nie násilným konaním voči
navrhovateľke, ale najmä vplyvom tohto odlúčenia. Uviedol, že v manželstve vždy kládol dôraz na ich
harmonické spolužitie v manželstve, pričom mimoriadnu pozornosť venoval najmä výchove maloletej
dcéry z manželstva, ktorá vyniká v rôznych športových aktivitách, čoho dôkazom je jej súčasné štúdium
na Súkromnom športovom gymnáziu v F. F., pričom v manželstve aktívne motivoval aj odporkyňu
v tom zmysle, že táto si postupne - za jeho výdatnej finančnej podpory - doplnila svoje vzdelanie
tak, že v súčasnosti pracuje v atraktívnej zahraničnej spoločnosti s dosahovaním z jej strany v tejto
spoločnosti veľmi dobrého zárobku. O tom, že navrhovateľka mala byť ošetrovaná dňa 28.04.2005
a 09.11.2014 sa dozvedel až z návrhu na vydanie predbežného opatrenia, pričom o charaktere tam
uvedených nálezov nemá žiadne vedomosti. Mal však za to, že uvedené lekárske správy, ako aj
doloženie zo strany navrhovateľky k jej podaniu trestného oznámenia z 11.02.2015, sú nehodnoverné
listinné dôkazy, ktoré nemôžu dostatočne odôvodniť záver, že navrhovateľka týmito listinami dostatočne
osvedčila potrebu vydania predbežného opatrenia v predmetnej veci v tom zmysle, že z dôvodu jeho
psychického alebo fyzického násilia sa stalo ďalšie spolužitie manželov až tak neznesiteľným, že by
bol až do konečného rozhodnutia súdu vo veci zo spoločného bytu manželov odporca vylúčený. V
danej veci bolo povinnosťou navrhovateľky náležite osvedčiť nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej
ujmy nasvedčujúcej podozreniu, že v dobe vydania predbežného opatrenia reálne hrozilo navrhovateľke
nebezpečenstvo dopustenia sa z jeho strany voči nej násilia. Podľa jeho názoru takáto situácia v
spoločnej domácnosti nikdy nenastala, a preto súd prvého stupňa na základe predložených dôkazov
nesprávne ustálil skutkový stav pre možnosť vydania predbežného opatrenia. Pri náležitom vyhodnotení
dôkazných prostriedkov by musel dospieť k záveru, že nezhody sa eventuálne mohli týkať len bežných
incidentov manželov počas manželstva zaťaženého odlúčením odporcu od rodiny, pričom žiaden z
incidentov nebol predmetom ani len priestupkového konania. K poslednému trestnému oznámeniu z
11.02.2015 uviedol, že v danej veci sa trestné stíhanie ani nezačalo, pričom v zmysle platných právnych
predpisov sa na jeho osobu až do ukončenia tejto veci musí hľadieť ako na nevinného. Uplatnil si úhradu
trov konania, ktoré špecifikoval.

Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcu písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Odvolací súd preskúmal námietky odvolateľa a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovým a právnym
posúdením danej veci súdom prvého stupňa a v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p., na jeho dôvody poukazuje
a na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia dodáva:

Podľa ust. § 74 ods. 1 a § 102 ods. 1 O.s.p. súd môže nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby
boli dočasne upravené pomery účastníkov. Dočasnosť predbežného opatrenia znamená, že upravuje
právne vzťahy účastníkov len do času definitívnej právnej (súdnej) ochrany. Predbežnou úpravou sa

preto neprejudikuje konečné riešenie vzťahov medzi účastníkmi k spornej otázke. Potreba predbežnej
úpravy právnych pomerov musí byť preukázaná.

Podľa ust. § 76 ods. 1 písm. g) O.s.p. účastníkovi možno nariadiť, aby nevstupoval dočasne do domu
alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia.

Z právnej úpravy predbežných opatrení vyplýva, že predbežné opatrenia majú preventívny účinok
a slúžia ako prostriedok regulujúci právne vzťahy účastníkov. Vychádzajúc zo zákonnej úpravy
predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g) O.s.p., ako aj z dôvodovej správy, podľa tohto
zákonného ustanovenia právo na ochranu života a zdravia, ktoré je násilníkom ohrozované, má
absolútnu povahu, a je teda silnejšie ako vlastnícke právo násilníka, či právo, ktoré mu vyplýva
zo spoločného nájmu bytu. Ide o výnimočné riešenie, krajnú situáciu, ktorá poskytuje právo chrániť
slabšiu stranu aj za cenu zásahu do užívacieho, resp. vlastníckeho práva násilníka. Predpokladom
pre nariadenie žiadaného predbežného opatrenia je, že povinná osoby je dôvodne podozrivá z násilia,
fyzického násilia, ako aj násilia psychického. Dôvodnosť podozrenia nevyžaduje kvalitu podozrenia
potrebného na začatie trestného stíhania alebo priestupkového konania. Osvedčenie takéhoto
podozrenia musí vyplývať napríklad z obsahu trestného oznámenia alebo oznámenia priestupku alebo
z iných právne relevantných skutočností.

V danom prípade navrhovateľka v konaní o nariadení predbežného opatrenia predloženými listinami -
lekárskou správou z oddelenia úrazovej chirurgie Fakultnej nemocnice F. zo dňa 09.11.2014, potvrdení
o prijatí trestného oznámenia zo dňa 11.02.2015, zápisnicou o trestnom oznámení zo dňa 11.02.2015
a zápisnicou o výsluchu svedka - poškodenej zo dňa 23.02.2015 z odboru kriminálnej polície OR PZ v
Trenčíne nepochybne osvedčila existenciu násilia zo strany odporcu voči navrhovateľke, preto odvolací
súd zdieľa názor prvostupňového súdu o tom, že sú splnené zákonné predpoklady pre nariadenie
predbežného opatrenia, preto pokiaľ súd prvého stupňa odporcovi uložil povinnosť zdržať sa vstupu do
predmetného bytu, ktorý je v BSM účastníkov, a to až do rozhodnutia vo veci samej, rozhodol vecne
správne.

Odvolací súd dodáva, že úlohou odvolacieho súdu pri rozhodovaní o podanom odvolaní nie je vyporiadať
sa so všetkými námietkami odvolateľa, ale reagovať na námietky podstatné a rozhodujúce. S ohľadom
na uvedené sa odvolací súd nezaoberal tvrdením odvolateľa, či skutočnosti, uvádzané navrhovateľkou
o jeho agresivite v konaní o rozvod sú pravdivé, ani tvrdením, či a ako sa odporca stará o zabezpečenie
rodiny, najmä maloletej dcéry účastníkov konania.

Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že predbežným opatrením sa neprejudikuje konečné
rozhodnutie vo veci. Až v konaní vo veci samej budú vykonané všetky dôkazy potrebné a určujúce pre
rozhodnutie. Až týmto rozhodnutím bude rozhodnuté o vylúčení, resp. o zamietnutí návrhu na vylúčenie
odporcu z predmetného bytu, pričom súd sa v konaní vysporiada so všetkými tvrdeniami a námietkami
účastníkov konania.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .