Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. február 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/316/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411206063
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1411206063.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s. r. o., IČO: 35 724
803, so sídlom: Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR,
s. r. o., so sídlom: Pajštúnska 5, Bratislava proti odporcovi: J. F., W. U. D. Q. T., U., zastúpenému
opatrovníčkou H. J., pracovníčkou Okresného súdu Bratislava IV, za účasti vedľajšieho účastníka na
strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, so sídlom Važecká

16, Prešov, zastúpeného advokátom JUDr. Ambrózom Motykom, so sídlom Nám. SNP 7, Stropkov, o
zaplatenie 208,43 eur s príslušenstvom a o náhradu trov konania, na odvolanie vedľajšieho účastníka
proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV, č. k.: 5C/123/2011-212 zo dňa 25. januára 2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Vedľajší účastník konania na strane odporcu je povinný zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania vo
výške 21,32 eur, na účet právneho zástupcu navrhovateľa, TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., do troch dní od

právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa napadnuté uznesenie odôvodnil po právnej stránke podľa § 146 ods. 2, § 150 ods.
1 O. s. p. a vecne tým, že navrhovateľ sa návrhom, doručeným súdu prvého stupňa dňa 16. 5. 2011,
domáhal od odporcu zaplatenia 208,43 eur s príslušenstvom, titulom nesplatenia úveru. Súd prvého
stupňa uznesením, č. k.: 5C/123/2011-57 zo dňa 18. 07. 2012 konanie zastavil a navrhovateľovi priznal

vrátenie súdneho poplatku a odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu nepriznal náhradu
trovkonania.NaodvolanievedľajšiehoúčastníkaKrajskýsúdvBratislave,akoodvolacísúd,uznesením,
č. k.: 5Co/450/2012-207 zo dňa 20. 09. 2012, predmetné uznesenie v časti náhrady trov konania zrušil
a súdu prvého stupňa uložil zamerať sa na zistenie účelnosti trov konania vynaložených vedľajším
účastníkom. Súd prvého stupňa skonštatoval, že podľa § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p. vzniklo právo na
náhradutrovkonaniavedľajšiemuúčastníkovinastraneodporcu,nakoľkonavrhovateľzavinilzastavenie

konania. Vedľajší účastník si uplatnil náhradu trov konania vo výške 54,17 eur.

Ďalej súd prvého stupňa v súvislosti s náhradou trov konania uviedol, že súd musí skúmať nutnosť
a účelnosť vynaložených trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, pretože účelnosť trov
nemôže bez ďalšieho vyplývať len z toho, že návrh bol zamietnutý, resp. konanie bolo zastavené,
aj keď zastavenie konania procesne zavinil navrhovateľ. Základnou úlohou združenia je ochrana
spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch a pre jej naplnenie sa predpokladá personálne a materiálne

zabezpečenie, aby združenie bolo samo spôsobilé na zastupovanie účastníka (spotrebiteľa) v konaní
a na poskytnutie aktívnej pomoci spotrebiteľovi, vrátane kvalifikovanej právnej pomoci bez toho, abymuselo byť zastúpené advokátom. Podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, v znení
neskorších predpisov, jednou z požiadaviek podmieňujúcich zápis je aj aktívne pôsobenie v oblasti
ochrany spotrebiteľa po dobu najmenej dvoch rokov (§ 25 ods. 3 uvedeného zákona). Preto náhradu za

takéto zastúpenie subjektu, ktorý jednak vznikol práve z dôvodu, aby účastníka konania (spotrebiteľa)
v konaní sám zastupoval a jednak, že už v danej oblasti sám dlhší čas pôsobí, nemožno považovať
za účelne vynaložené náklady pre úspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, ktoré by odôvodňovali
priznanie náhrady trov konania. Súd prvého stupňa ďalej vychádzal zo zistenia, že z hľadiska skutkovej
a právnej zložitosti veci, predmetný spor nie je sporom, ktorý by si vyžadoval náročnú a zložitú právnu

analýzu;prejednávanávecjejednoduchýmsporom,pričomsúdujezúradnejčinnostiznáme,ževedľajší
účastník sa v rovnakých alebo obdobných sporoch zúčastňuje v mnohých iných prípadoch, v ktorých
jeho jediná konkrétna obrana spočíva vo vznesení námietky premlčania. Je preto celkom zrejmé, že
z pohľadu vedľajšieho účastníka je účasť v týchto konaniach celkom bežnou až rutinnou záležitosťou.
Zároveň poukázal na skutočnosť, že vedľajší účastník v tomto konkrétnom konaní nevykonal žiadny
úkon na ochranu spotrebiteľa a s návrhom na začatie konania sa ani neoboznámil.

S poukazom na uvedené, nemal súd prvého stupňa trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka,
ktoré vznikli v súvislosti so zastupovaním v konaní, za účelne vynaložené, ktorú skutočnosť považoval
za dôvod hodný osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1 O. s. p. a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov
konania nepriznal, hoci mu právo na náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p. vzniklo
z dôvodu späťvzatia žaloby navrhovateľom bez uvedenia dôvodu. Z rovnakého dôvodu vedľajšiemu

účastníkovi nepriznal ani náhradu trov odvolacieho konania.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal odvolanie vedľajší účastníka na strane odporcu. Žiadal, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a navrhovateľa zaviazal na náhradu
trov konania. Mal za to, že zo žiadnych právnych predpisov nevyplýva, že by spotrebiteľské združenie
museli tvoriť iba odborníci na spotrebiteľské či procesné právo; aby aj v súdnom konaní boli laici

schopní rovnocenne konkurovať špecializovanej advokátskej kancelárii navrhovateľa. Poukázal tiež
na prevažujúcu súdnu prax, rozhodujúcu o trovách aj pri vedľajšom účastníctve, zákonne a správne.
Namietal účelovosť konania vedľajšieho účastníka s tým, že v konaniach je im prisudzovaná len
náhrada trov konania, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia, ktoré zaplatia advokátom. Právni
zástupcovia pritom združenie nezaložili, neriadia ho ani neorganizujú. Vedľajší účastník na strane

odporcu ďalej zdôraznil náročnosť práce právnych zástupcov a ich úspešnosť v konaniach, kedy bola
spotrebiteľom poskytnutá ochrana. Mal za to, že navrhovateľ zavinil trovy konania, podal žalobu o
pohľadávku, na ktorú zrejme nemal zákonný nárok a spoliehal sa na nečinnosť spotrebiteľa. Podľa
názoru vedľajšieho účastníka navrhovateľa, môže od takejto činnosti odradiť len dôsledný postup
všetkých súdov, ktoré ho budú zaväzovať na náhradu trov konania v neúspešných sporoch.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka na strane odporcu žiadal, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, ako vecne správne, potvrdil. Prezentoval názor, že združenie
na ochranu spotrebiteľa musí byť samo z podstaty svojej existencie schopné poskytnúť právnu pomoc
pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Podľa údajov registrácie Ministerstva vnútra SR
samotné združenie má v radoch členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie. Ak by združenie

nevedelo naplniť predmet svojej činnosti, nebol by dôvod na jeho pripustenie, ako vedľajšieho účastníka,
a ak by existoval dôvod na jeho zastúpenie advokátom, tak len bez práva na náhradu trov konania.
Aj z dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z. z. vyplýva, že cieľom novelizácie O. s. p.
bolo posilniť ochranu spotrebiteľa v sporoch vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv a umožniť širšiu
ochranuosobám,naochranuktorýchsúzriaďovanérôzneprávnickéosoby,najmäzdruženianaochranu

spotrebiteľov. Navrhovateľ mal dané dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150 O. s. p., nakoľko
vedľajší účastník vstúpil do konania na strane odporcu, za účelom ochrany jeho práv z vlastnej iniciatívy,
pričom odporcovi bol podľa § 29 ods. 2 O. s. p. súdom ustanovený opatrovník, disponujúci rovnakými
procesnýmioprávneniamiakoúčastníkkonania.Nemaltakzapotrebné,abyzáujmyodporcuochraňoval
aj vedľajší účastník. Navrhovateľovi je z vlastnej činnosti známe, že vedľajší účastník prostredníctvom

svojho právneho zástupcu paušálne vstupuje do množstva súdnych konaní, o predmete ktorých ani
nemá vedomosť a pre vstup do ktorých nebol žiaden dôvod, a to oznámením o vstupe do konania
a žiadosťou o doručenie návrhu, čím iba navyšuje trovy konania a konanie predlžuje, čím navodzuje
dojem účelovosti jeho konania. Namietal tiež všeobecnosť generálnej plnej moci udelenej právnemuzástupcovi. Podľa názoru navrhovateľa trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne
vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa podľa §
150O.s.p.Zaujalnázor,ženepriznanietrovvedľajšiemuúčastníkoviniejeporušenímzákladnéhopráva

na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky,
nakoľko tieto trovy neboli účelne vynaložené. Ani ustanovenia Charty základných práv a slobôd EÚ, ako
aj rozhodnutia súdneho dvora EÚ, na ktoré sa vedľajší účastník odvoláva, nepoukazujú na to, že sa
združenia na ochranu práv spotrebiteľov majú nechať pri svojej činnosti zastupovať advokátmi, ale len
nevylučujú, aby pomoc spotrebiteľom poskytovali priamo právnické osoby.

Odporca sa k odvolaniu vedľajšieho účastníka na strane odporcu nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1 a § 214 ods. 2
O. s. p.) v medziach podaného odvolania a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka nie je
dôvodné.

Podľa § 93 ods. 2 O. s. p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 4 O. s. p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník.

V zmysle citovaného ust. § 93 ods. 4 O. s. p. má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti
ako účastník. Za predpokladu, že účastníkovi konania na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje
vznikne právo na náhradu trov konania, môže byť náhrada trov konania priznaná aj samotnému
vedľajšiemu účastníkovi.

Zo spisového materiálu súdenej veci je zrejmé, že súd prvého stupňa zastavil konanie z dôvodu, že
podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 06. 06. 2012, vzal navrhovateľ návrh v celom rozsahu
späťbezuvedeniadôvodu(č.l.56).Vzhľadomnaskutočnosť,ženavrhovateľzavinilzastaveniekonania,
odporcovi vzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 prvá veta O. s. p. Analogicky podľa
§ 93 ods. 4 O. s. p. právo na náhradu trov konania vzniklo súčasne aj vedľajšiemu účastníkovi na strane

odporcu, ktorý do konania vstúpil podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 13. 02. 2012 (č. l. 45).

Podľa ust. § 25 ods. 1 O. s. p. si účastník, ako zástupcu, môže vždy zvoliť advokáta. Nakoľko vedľajší
účastník má v konaní rovnaké práva ako účastník, je oprávnený, tzn. môže sa dať aj vedľajší účastník
v konaní zastupovať advokátom. V prejednávanej veci vedľajšieho účastníka zastupoval advokát
- advokátska kancelária na základe plnomocenstva, pričom z odôvodnenia napadnutého uznesenia

nevyplýva, že by súd prvého stupňa popieral alebo spochybňoval právo vedľajšieho účastníka, resp.
ústavné právo každého - vrátane vedľajšieho účastníka na právnu pomoc, vyplývajúce z čl. 47 ods. 2
Ústavy SR, tak ako to namieta vedľajší účastník vo svojom odvolaní. V prípade, že si účastník zvolí ako
svojho zástupcu advokáta, musí však počítať aj so vznikom trov, nakoľko advokát má právo na úhradu
svojich primeraných a opodstatnených nákladov. Preto skutočnosť, že súd účastníkovi právo na náhradu

trov konania neprizná, sama o sebe neznamená popretie rovnosti podmienok v konkrétnom súdnom
konaní a už vôbec to neznamená odňatie procesného práva účastníka na zastúpenie advokátom.

Odvolací súd považuje záver prvostupňového súdu o nepriznaní náhrady trov konania vedľajšiemu
účastníkovi za správny, keď v prejednávanej veci vzniklo v zmysle § 146 ods. 2 prvá veta O. s.
p. odporcovi a aj vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu právo na náhradu trov konania proti

navrhovateľovi. Ustanovenie § 219 ods. 1 O. s. p. umožňuje odvolaciemu súdu potvrdiť prvostupňové
rozhodnutie v prípade, ak je vo výroku vecne správne. Rozhodnutie prvostupňového súdu o trovách
konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, je podľa odvolacieho súdu vo výroku vecne správne, s
nesprávnym odkazom v dôvodoch rozhodnutia prvostupňového súdu na § 150 ods. 1 O. s. p. Správne
mal totiž prvostupňový súd o trovách konania vedľajšieho účastníka rozhodnúť podľa § 146 ods. 2 veta

prvá O. s. p., v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konanianepriznať s odôvodnením, že tieto nespĺňajú podmienku účelnosti, nevyhnutnú pre priznanie náhrady
trov konania, s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a nie s poukazom na § 150 ods. 1 O. s. p. V
tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania musí súd vždy

skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených účastníkom. Účelnosťou je potrebné rozumieť
vlastnosť, ktorá sleduje naplnenie cieľa. Opodstatnená je v prípade, že vychádza zo zákonných
dôvodov a neprekračuje ich medze. Vzhľadom na zmysel ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o
náhradetrovkonania,jesúdpovinnýposudzovaťúčelnosťprikaždomúkoneprávnejslužbysamostatne.

V predmetnej právnej veci vedľajší účastník, resp. právny zástupca vedľajšieho účastníka, spolu s

oznámením o vstupe do konania zároveň požiadal súd prvého stupňa o zaslanie návrhu na začatie
konania. Z uvedeného je zrejmé, že v čase vstupu do konania nepoznal predmet sporu a
len z označenia účastníkov konania usúdil, že ide o spotrebiteľskú vec. Z obsahu spisu ďalej vyplýva,
že právny zástupca vedľajšieho účastníka si v oznámení o vstupe do konania uplatnil trovy konania.
S poukazom na uvedené má odvolací súd za to, že právny zástupca vedľajšieho účastníka nemohol
vykonať prípravu zastúpenia, keď samotný vedľajší účastník nevedel, do akého konania vstupuje /

vedľajší účastník upresnil uplatnený úkon právnej služby v odvolaní zo dňa 15. 08. 2012 (č. l. 60)/.
Podľa odvolacieho súdu len na základe skutočnosti, že odporcom je spotrebiteľ, bez akejkoľvek bližšej
vedomosti o predmete a štádiu konania, do ktorého vstupuje, je prakticky nemožné náležite sa pripraviť
na zastupovanie v tej-ktorej veci. V zmysle uvedeného je správny záver prvostupňového súdu, ktorý
trovy vedľajšieho účastníka vyhodnotil ako trovy, ktoré nie sú účelne vynaložené. Vedľajší účastník totiž

odporcovi neposkytol v konaní žiadne služby, ktorých vykonanie by malo akýkoľvek vplyv na rozhodnutie
súdu prvého stupňa.

Odvolací súd rovnako za správny považuje aj ten názor súdu prvého stupňa, že
vedľajší účastník, ktorý je založený na ochranu práv podľa osobitného predpisu, by mal byť schopný
poskytnúť odporcovi ako spotrebiteľovi v spotrebiteľskej veci vedenej na súde odbornú pomoc sám.

Tento názor má oporu v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03, v zmysle ktorého nie je
porušením základného práva na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3
Ústavy SR, ak účastníkovi, ktorý disponuje viacerými pracovníkmi, ktorí majú právnické vzdelanie, súd
neprizná náhradu trov právneho zastúpenia, ak ich nepovažuje za účelne vynaložené, a to práve preto,
že vedľajší účastník bol na ochranu spotrebiteľa zriadený, a teda má byť schopný v spotrebiteľských

sporoch spotrebiteľov kvalifikovane zastupovať. Preto odvolací súd v neposlednom rade prihliadol aj na
skutočnosť, že vedľajší účastník vstúpil do konania ako organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného
podnetuasplnomocnilprávnehozástupcu zradovadvokátov,hocizosamotnejpodstatyvedľajšieho
účastníka vyplýva, že musí byť schopný konať v mene toho, na strane koho vstupuje do konania.
Zároveň je odvolaciemu súdu z rozhodovacej činnosti známe, že vedľajší účastník paušálne vstupuje

do konaní, v ktorých ako navrhovatelia vystupujú určité subjekty, a to bez ohľadu na stav konania, vôľu
spotrebiteľa a účelnosť úkonov vedľajšieho účastníka. Pri rozposielaní oznámení o vstupe do konaní,
vyjadrení (vznesenie námietky premlčania), ide o identické typizované úkony podľa vzoru, ktoré môžu
byť generované aj automatizované, pritom nemožno v každej jednej veci hovoriť o účelnom
vynaložení trov právneho zastúpenia. Takéto konanie vedľajšieho účastníka nemožno považovať ani za

dôkaz o jeho vôli naplniť cieľ, pre ktorý bolo toto združenie založené.

Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa,
týkajúce sa náhrady trov konania vedľajšieho účastníka, je vecne správne, nakoľko navrhovateľ
procesne zavinil zastavenie konania, a preto odporcovi a aj vedľajšiemu účastníkovi vzniklo právo na ich
náhradu. Odporcovi v konaní žiadne trovy nevznikli a trovy uplatnené vedľajším účastníkom neboli

účelne vynaloženými trovami, nakoľko úkony, za ktoré si v konaní uplatnil právo na ich náhradu, neboli
nevyhnutné pre úspech vo veci.

Odvolací súd, z vyššie uvedených dôvodov, uznesenie súdu prvého stupňa, ako vo výroku vecne
správne podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, v spojení s § 142 ods. 1

O. s. p. V odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi preto priznal náhradu trov právneho zastúpeniavcelkovejvýške21,32eur,pozostávajúcezjednejpoloviceúkonuprávnejslužby(vyjadreniekodvolaniu
doručené dňa 09. 05. 2013) 1 x á 9,96 eur, spolu s režijným paušálom 1 x á 7,81 a 20 % DPH v
sume 3,55 eur, a to v súlade s ust. § 10 ods. 1, § 14 ods. 3 písm. b/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. MS

SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov, za poskytovanie právnych služieb, v znení
účinnom do 30. 06. 2013.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.