Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. marec 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1CoE/9/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8811205841
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8811205841.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., Astrová 2/
A, Bratislava, IČO: 36 432 105, práv. zast.: Advokátska kancelária Máčaj a Novák, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, proti povinnej A. C., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXX, XXX XX T., o vymoženie pohľadávky
584,22 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k.
7Er 1043/2011-15 zo dňa 23.8.2011 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora JUDr. Andreja Dembického,
Exekútorský úrad Košice zo dňa 14.7.2011 doručenú tamojšiemu súdu dňa 18.7.2011 o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa vnútroštátneho práva, zmluvné podmienky upravené

spotrebiteľskou zmluvou sa v zmysle § 54 ods. 1 prvá veta zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“), nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení OZ o
spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1 prvá veta OZ ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Ustanovenie § 53 ods. 3 OZ obsahuje príkladný, teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok
v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu dopĺňaný a precizovaný. V

tomto výpočte je s účinnosťou od 1.1.2008 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovanie
od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne
v rozhodcovskom konaní. Len zo samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto príkladnom
výpočte v čase uzatvorenia zmluvy nenachádzala, nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní nie je neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve. Súd prvého stupňa

vychádzal z príslušného prameňa práva ako celku s akcentom na jeho ciele a zmysel. Zmyslom a cieľom
úpravy spotrebiteľského práva v OZ je poskytnúť spotrebiteľom v SR ako členskom štáte minimálne taký
štandard ochrany aký stanovuje smernica 93/13/EHS.

V posudzovanej veci sa oprávnený domáhal návrhom vykonanie exekúcie vymoženia pohľadávky na
podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovská doložka je súčasťou
obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch

uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu prvého stupňa dojednanie
rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle §53 ods.4 OZ neplatná. O neprijateľnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť
vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské
konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo

podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Svoj názor súd prvého
stupňa oprel o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení,
pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na
podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich
obsah. Aj v predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej

zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky. Povaha zmluvy je teda
adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky
bol dodávateľom vopred pripravený.

Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť
spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj
vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby

bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou.

Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich
dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a
nasl. OZ a tiež smernice 93/13/EHS. Na základe uvedeného súd prvého stupňa žiadosť o udelenie
poverenia zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol
uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania
uviedol, že z formálneho hľadiska znamená právoplatnosť rozhodnutia absenciu možnosti napadnúť
ho riadnym opravným prostriedkom a v prípade ak nie je odložená jeho vykonateľnosť a uplynie doba
na plnenie, možnosť domáhať sa jeho výkonu. Hmotnoprávny stav konštituovaný alebo deklarovaný

právoplatným rozsudkom zostáva nezmenený a právne záväzný, pokým súd konajúci o mimoriadnom
opravnom prostriedku rozhodnutie nezruší. Z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku zákona
o rozhodcovskom konaní a exekučného poriadku vyplýva, že právoplatný rozhodcovský rozsudok
je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, disponuje atribútom právnej záväznosti rovnako ako
právoplatný rozsudok všeobecného súdu a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný a teda spôsobilý

byť podkladom pre exekúciu. Pri splnení týchto podmienok sú teda rozhodcovské rozsudky vykonateľné
rovnako, ako rozsudky všeobecných súdov. Oprávnený má za to, že exekučný súd nie je oprávnený
skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie ani zmluvu,
na základe ktorej bol tento vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok už nemožno preskúmať
podľa § 37. Je tu teda prekážka res iudicata a uvedeným konaním súdu dochádza k porušeniu Čl. 2

ods. 2 Ústavy SR. Zdôraznil, že podľa súčasného vymedzenia praktického fungovania existuje deľba
úloh medzi dvoma rôznymi štádiami konania, keď v prvej fáze konania sa rozhoduje o veci samej
a v druhej fáze dochádza k nútenému výkonu rozhodnutia. Táto deľba úloh je zohľadňovaná aj pri
vytváraníorgánovrozhodujúcichvdanomštádiukonania.Pokiaľsúdkonajúcivnadchádzajúcomkonaní
je obsadený sudcom, exekučný súd je zásadne obsadený vyšším súdnym úradníkom, konajúcim na

základe poverenia sudcu. Nie je preto možné, aby ústavná funkcia - rozhodovať spory ako súdny orgán
vykonávala osoba, ktorá sudcom nie je. Vzhľadom na skutočnosť, že exekučné konanie nie je klasickým
súdnym konaním a nerozhoduje sa už o veci samej, nie je a priori činnosť sudcu nevyhnutná. Ďalej
tvrdí, že zákon o rozhodcovskom konaní upravuje účinky právoplatného rozhodcovského rozsudku
rovnako, ako upravuje rozsudok všeobecných súdov Občiansky súdny poriadok. Exekučný súd nemôže

v rámci exekučného konania zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného
titulu - rozhodcovského rozsudku a musí sa obmedziť len na také dôvody zamietnutia žiadosti o
udelenie poverenia, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov a nemôže ísť o dôvody právneho
posúdenia veci. Exekučný súd teda posudzuje predložené dokumenty, ale nepreskúmava ich po stránke
hmotnoprávnej ani procedurálnej, keďže na takýto postup nemá právomoc, nakoľko by otváral konanie,

ktoré nie je oprávnený sám meritórne rozhodnúť. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, súd
príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať, či už ako
súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku. Rozsah preskúmavacej
pôsobnosti v súvislosti s predmetnými dôvodmi je zároveň vymedzený účelom a systematikou zákonnejúpravy exekučného konania. Východiskovou zásadou tak exekučného konania vo všeobecnosti, ako
aj preskúmavacej pôsobnosti exekučného súdu zvlášť je koncepčná systémová odlišnosť konania o
opravných prostriedkoch na jednej strane a exekučného konania na strane druhej. Exekučný súd nie je

súdom, ktorý rozhoduje o opravných prostriedkoch voči exekučnému titulu a nepreskúmava sa v rámci
exekúcie vecná správnosť rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Rovnako v tomto rámci vykladá
vec aj Súdny dvor EÚ vo veci C - 40/08. Občiansky súdny poriadok, Exekučný poriadok, ani zákon o
rozhodcovskom konaní neposkytuje žiadnu oporu pre záver, že by exekučný súd mohol vo vzťahu k
rozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako súd konajúci v rámci veci samej a teda napríklad vykonať

vo veci samej dokazovanie alebo rozsudok zrušiť, či zmeniť jeho výrok. V súlade s týmito závermi
oprávnený zdôrazňuje, že právo na výkon rozhodnutia, ktoré je v zmysle zákona perfektným exekučným
titulom, je integrálnou súčasťou práva na súdu a inú právnu ochranu. V tejto súvislosti platí, že
prípadnýodlišnýprávnynázorexekučnéhosúdunameritórneaspektyrozsudkunezakladáinperfektnosť
exekučného titulu, nakoľko v exekučnom konaní nie je prípustný hmotnoprávny prieskum vo veci samej.
Konaním súdu bolo odňaté právo oprávneného domáhať sa svojho práva na uspokojenie pohľadávky v

exekučnom konaní, nakoľko súd vyslovil bez zákonného dôvodu právoplatné a vykonateľné rozhodnutie
vydané v súlade so zákonom za nevykonateľné, čím oprávnenému spôsobil ujmu, konal v rozpore
so základnou právnou zásadou, podľa ktorej nikomu nie je možné odoprieť spravodlivosť. Oprávnený
ďalej tvrdí, že nie je možné požadovať zmluvu o úvere za zmluvu spotrebiteľskú v zmysle Občianskeho
zákonníka a teda nemožno ani v danej veci aplikovať ustanovenia na ochranu spotrebiteľa obsiahnuté

v Občianskom zákonníku. V § 53 ods. 3 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy sa len
demonštratívne uvádza, čo konkrétne možno považovať za neprijateľné podmienky. Súd teda, pokiaľ
ide len o príkladný výpočet neprijateľných podmienok, môže označiť za neprijateľnú aj inú zmluvnú
podmienku, ktorá by spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Súd nie je oprávnený skúmať platnosť jednotlivých ustanovení zmluvy o

úvere, nakoľko táto bola uzatvorená v súlade so zákonom, dlžník sa nedovolával jej neplatnosti ani
jej jednotlivých ustanovení a preto ani nenapadol rozhodcovský rozsudok. Zákonodarca mal úmysel
dať spotrebiteľom právo rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Nie je na mieste, ak súd nahrádza
vôľu spotrebiteľa a to nezákonným zásahom do práv oprávneného. Ak povinný nemá záujem na
uplatňovaní svojich práv je absurdné, aby túto jeho vôľu nahrádzal súd. Svoje konanie odôvodňuje

ochranou spotrebiteľa, avšak nad zákonný rámec a na úkor práv oboch zmluvných strán. Oprávnený
sa domnieva, že rozhodcovská doložka, ktorou sa všetky spory v súvislosti so zmluvou podriaďujú
rozhodcovskému konaniu podľa zákona o rozhodcovskom konaní nie je v zmysle Smernice Rady
93/13/EHS nekalou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve. Oprávnený ďalej v tomto smere poukázal na
konštantnú judikatúru tak súdneho dvora, ako aj súdov v Českej a Slovenskej republike. Odmietnutie

vydať exekučné poverenie na právnom základe odlišného názoru exekučného súdu na hmotnoprávne
meritum veci, ako mal rozhodcovský súd, je odopretím spravodlivosti a zjavným porušením práva na
súdnu a inú ochranu.

Odvolací súd v zmysle zásad vyjadrených v § 212 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie spolu s
konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.

2 O.s.p. a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd predovšetkým poukazuje na ustanovenie § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konanívzneníneskoršíchpredpisov,podľaktoréhodoručenýrozhodcovskýrozsudok,ktorýužnemožno
preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky, ako právoplatný
rozsudok súdu. Táto okolnosť však neznamená nemožnosť jeho preskúmania v exekučnom konaní.

Uvedený postup umožňuje ust. § 45 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších
predpisov, podľa ktorého súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných
predpisov, na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,
konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a), b) aleboc) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo

exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b)
alebo c).

Pre zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd poukazuje na to, že základnou črtou
spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Je nutné konštatovať, že úver poskytnutý právnym
predchodcom oprávneného takúto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek

pochybností aj Obchodné podmienky pre úver ( verzia 1/2007 ), ktoré povinná ovplyvniť nemohla,
nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Právny predchodca oprávneného mal
v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nikto netvrdil, že by poskytnutý
úver nemal charakter úveru spotrebiteľského.

Podľa dohodnutých zmluvných podmienok, akékoľvek spory vzniknuté medzi zmluvnými stranami sa

mali riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Takáto zmluvná podmienka
v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo všeobecných zmluvných podmienkach inkorporovaných do
takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby na základe nej vydaný
rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora.

Občiansky zákonník síce až od 1. 1. 2008 v ust. § 53 ods. 4 písm. r/ za neprijateľné označil
aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, avšak táto okolnosť nie je dôvodom na iné
vyhodnotenie tejto neprijateľnej podmienky u zmlúv uzatvorených pred 1.1.2008. Občiansky zákonník
účinný do 31. 12. 2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda charakter

neprijateľných podmienok mohli mať i iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa.Občianskyzákonníkstakýmitoneprijateľnými
podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa v § 53 vždy spája sankciu neplatnosti.

Keďže ust. § 53 OZ nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a OZ), je potrebné hovoriť

v danom prípade o absolútnej neplatnosti, pôsobiacej bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú súd
musel prihliadať z úradnej povinnosti.

Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu vyvolanému dodávateľom, je pre jej neprijateľnosť neplatná, pre vykonanie exekúcie chýba
základný predpoklad, ktorým je právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd totiž môže

vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v zmysle § 3
zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom,
že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určitom zmluvnom alebo v inom
právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu
osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.),

akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie.Poukazujúc na uvedené dôvody, odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa
§ 219 O.s.p.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 254 ods. 4 v spojení s ust.

§ 224 ods. 1 OSP tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, lebo návrh na ich
priznanie predložený nebol (ust. § 151 ods. 1 OSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.