Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/461/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512221479
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1512221479.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a

členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o
maloletého: E. O., A.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, dieťa rodičov: matka - Ľ. O., W. W., O. XX, zast. JUDr. Helenou
Dobosovou, advokátkou, AK Bratislava, AK, Ružová dolina 10, a otec - X. O., W. W., P. W. XX, na
návrh otca o zmenu zverenia a na návrh matky o zvýšenie výživného a ex offo zrušenie dohľadu,
na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava V, č.k. 22P/301/2012-492 zo dňa
25.06.2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súdprvéhostupňazamietolnávrhotcanazmenuzvereniamaloletého,zvýšilvyživovaciupovinnosťotca
k maloletému E., A.. XX.XX.XXXX, zo sumy XX € mesačne na sumu XXX € mesačne od 30.05.2012,
ktorú je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa mesiaci vopred matke maloletého. Zročné výživné za
obdobie od 30.05.2012 do 30.06.2014 v sume X.XXX,XX € súd povolil súd otcovi splácať po XX
€ mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok od júla 2014. Súd prvého stupňa

zrušil dohľad nad maloletým nariadený rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 07.07.2011,
č.k. 28P/13/2011. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 07.04.2009, č.k.
14C/428/2007, v časti o výživnom na maloletého E.. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu
trov konania.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie zdôvodnil tak, že nebola preukázaná zmena pomerov, ktorá by
odôvodňovala zmenu výchovného prostredia maloletého. Dôvodom pre zmenu výchovného prostredia

maloletého môže byť len skutočnosť, že doterajšie prostredie nie je vyhovujúce a nové prostredie môže
zabezpečiť pre maloletého lepšie podmienky, uvedené skutočnosti zistené neboli. Pokiaľ ide o zvýšenie
vyživovacej povinnosti súd prvého stupňa mal preukázané, že nastala zmena pomerov odôvodňujúca
zmenu vyživovacej povinnosti tak, ako to má na mysli § 78 ods. 1 Zák. o rodine. Súd prvého stupňa
prihliadol na doterajšiu výšku vyživovacej povinnosti, skutočnosť, že rodičia nemajú už inú vyživovaciu
povinnosť a otec na rozdiel od matky bývajúcej iba s maloletým žije spoločne s dvomi zárobkovo
činnými synmi, ktorých povinnosťou je participovať na finančnom zabezpečení ich domácnosti a jeho

majetkové pomery sú lepšie už tým, že je vlastníkom rodinného domu a poľnohospodárskeho pozemku,
na ktorom pestuje zeleninu v takom rozsahu, že jeho hospodárstvo je sebestačné, ako to sám uviedol.
Súd prvého stupňa nemohol prihliadnuť na skutočnosť, že otec je bez zamestnania, stabilného príjmu,
keďže ukončenie živnosti u neho je potrebné posudzovať v súlade s § 75 ods. 1 veta druhá Zák.o rodine. Za primerané zvýšenie výživného považoval súd prvého stupňa sumu XXX € mesačne,
ktorá zodpovedá v konaní preukázaným odôvodneným nárokom maloletého, ako aj možnostiam,
schopnostiam a majetkovým pomerom otca, pri súčasnom zohľadnení celkových majetkových pomerov

matky. Súd prvého stupňa návrh matky na zvýšenie výživného považoval za dôvodný. Podmienky pre
zaplatenie zročného výživného ustálil súd prvého stupňa podľa § 160 ods. 1 O.s.p..

Súd prvého stupňa tiež zrušil dohľad, ktorý bol nad maloletým nariadený, pretože toto výchovné
opatrenie splnilo svoj účel.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletého. Odvolanie podal v časti zamietnutia návrhu
na zmenu zverenia a v časti zvýšenia výživného. Uviedol, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav, tento aj nesprávne vyhodnotil. Na strane maloletého sa neustále menia pomery výchovného
prostredia dieťaťa, ktoré reálne ohrozujú jeho ďalšiu riadnu výchovu, pričom v prípade maloletého je
potrebná stálosť výchovného prostredia. Sama matka potvrdila častú zmenu bydliska, čo je negatívnym

faktorom vplývajúcim na psychiku dieťaťa. Neobstojí tvrdenie súdu, že sa uspokojil s konštatovaním, že
synnaďalejnavštevujetúistúškolu.Skutočnosť,ženavštevujetúistúškoluneodstránistresovéfaktoryv
jeho živote v nestabilnom prostredí. Súd prvého stupňa tiež neprihliadal na vyjadrenie školy, či kolízneho
opatrovníka. On má stabilné rodinné zázemie, kde by mal syn zabezpečenú riadnu starostlivosť a
rodinné spolužitie, ako aj pozitívne životné vzory. Nesúhlasil ani s rozhodnutím súdu o zvýšení výšky

vyživovacej povinnosti, keď takúto sumu nemôže platiť. Nie je pravdou, že jeho hospodárstvo je
sebestačné, pokiaľ niečo pestuje, tak je to len na prilepšenie. Taktiež nemožno posudzovať finančnú
situáciu jeho synov, ktorí mu majú pomáhať. Ak by si aj zabezpečil zeleninu, ovocie do domácnosti, to
neznamená, že jeho finančná situácia sa zlepší tak, aby mohol platiť výživné XXX € mesačne. Nemá
možnosť sa zamestnať, súd prvého stupňa sa nezaoberal jeho životnými príjmami a výdavkami a súd

takto rozhodol napriek tomu, že od 10.01.2014 je nezamestnaný. Žiadal zmeniť rozsudok súdu prvého
stupňa tak, že maloletý bude zverený do jeho starostlivosti a výška vyživovacej povinnosti ostane vo
výške 33 € mesačne.

Matka na odvolanie otca uviedla, že syn má všetko čo potrebuje k štandardnému životu, ale tento

štandard nezabezpečuje otec platením výživného vo výške XX €. Striedanie nájmu nepredstavuje
zásadnú zmenu výchovného prostredia syna, ona zabezpečuje riadne všetky potreby dieťaťa. Je
nemajetná, nevlastní žiadnu hodnotnejšiu vec, žije v meste, kde všetko musí kupovať, na čo bolo taktiež
potrebné prihliadnuť. Žije sama, je na seba odkázaná, platí sama všetky účty, nájomné a ostatné položky
potrebné k životu. Súd prvého stupňa správne porovnal životnú úroveň rodičov a správne určil výživné

vo výške XXX €. Žiadala potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa, ako správny.

Kolízny opatrovník navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako správny.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p.,

s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu
prvého stupňa je v napadnutej časti správne, odvolaniu otca nie je možné vyhovieť.

Súd prvého stupňa vo veci vykonal potrebné dokazovanie, z ktorého vyvodil aj správny právny záver a
svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali

za následok zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Súd prvého stupňa správne zisťoval zmenu pomerov, či nastala taká zmena pomerov, ktorá odôvodňuje
zmenu výchovného prostredia maloletého. Uvedená skutočnosť v konaní zistená nebola a v tejto časti
správne súd prvého stupňa rozhodol, ak návrh zamietol, pričom odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p.

poukazuje na správne dôvody súdu prvého stupňa, s ktorými sa stotožňuje.

Pokiaľ ide o zvýšenie vyživovacej povinnosti, taktiež súd prvého stupňa správne rozhodol, keďže suma
XX € nezabezpečí ani najzákladnejšie potreby maloletého. Vyživovacia povinnosť je prvoradá a zákonná
povinnosť každého rodiča a trvá do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Rodič je povinný plniť

si vyživovaciu povinnosť aj na úkor svojich potrieb. Nebolo možné prihliadnuť na nezamestnanosť otca,
keďže byť nezamestnaný si môže dovoliť ten kto nemá vyživovaciu povinnosť. Nebolo možné vyhovieť
odvolaniu otca a ponechať výživné v pôvodnej výške, keď uvedená výška nedosahuje ani výšku 30% zo
sumy životného minima na nezaopatrené dieťa podľa § 62 ods. 3 O.s.p.. Výživné slúži na zabezpečenieodôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a takúto povinnosť je rodič povinný si plniť aj na úkor svojich
osobných potrieb. Otec nemôže sústavne presúvať vyživovaciu povinnosť na druhého rodiča. Pokiaľ
otec poukazuje na svoje nepriaznivé majetkové pomery, je otázne, z akých prostriedkov by zabezpečil

maloletému živobytie, v prípade jeho zverenia do osobnej starostlivosti otca, keď sústavná starostlivosť
o maloleté dieťa vyžaduje podstatne viac finančných prostriedkov, ako poskytovanie výživného, ktoré
otec v určenej miere nie je ochotný plniť. Odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že od posledného
rozhodnutia o výživnom v roku 2009 uplynula doba kedy sa podstatne zvýšili potreby maloletého.
Maloletý je vo veku dospievania, ktoré obdobie predstavuje zvýšené potreby na stravovane, ošatenie,

či ďalšie potreby súvisiace s prípravou na budúce povolanie. Vyživovaciu povinnosť je možné plniť
rôznymi spôsobmi, a to zabezpečením vecných plnení, či osobnou starostlivosťou a plnením vyživovacej
povinnosti. Rodič, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti si plní vyživovaciu povinnosť poskytovaním
finančného plnenia, ktoré určí súd.

V danom prípade je potrebné, aby sa otec podieľal výživným a tato zabezpečoval potreby maloletého,

keďže doposiaľ stanovené výživné nezabezpečuje základné potreby maloletého a od posledného
rozhodovania o výživnom uplynula doba, počas ktorej sa nepochybne zmenili pomery na strane
maloletého.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa je v napadnutej časti správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 219

O.s.p..

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods.
1 písm. a/ O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.