Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2015

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 17C/19/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314200639
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8314200639.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci navrhovateľky E. Q., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XX, t.č. bytom F. XX, T. X, zast. JUDr. Jankou Vasiľovou, Kudlovská 1,
Humenné proti odporcovi U. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XX, zast. JUDr. Jánom Husárom,
Štefánikova 17, Humenné, o rozvod manželstva takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo účastníkov E. Q., rod. T. a U. Q. uzavreté dňa XX.XX.XXXX pred bývalým Y. v Y.,
zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Y. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX pod
poradovým číslom XX rozvádza.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom podaným dňa 20.01.2014 domáhala rozvodu manželstva s odporcom z
dôvodu, že ich vzťahy sú vážne narušené a manželstvo neplní svoj spoločenský účel. Okresný súd
Q. rozhodol vo veci rozsudkom č. k. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX tak, že návrhu vyhovel a
manželstvo účastníkov rozviedol. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca, o ktorom rozhodoval
Krajský súd v T. uznesením XCo/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX tak, že citovaný rozsudok
Okresného súdu Q. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch tohto uznesenia je uvedené,
že prvostupňový súd nedostatočne zistil vo veci skutkový stav a neodstránil rozpory medzi tvrdeniami

účastníkov konania v rozvrate manželstva.

Vykonanýmdokazovaním,výsluchomúčastníkovkonania,svedkovazlistinnýchdôkazovzistilsúdtento
skutkový stav:

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX pred bývalým MsNV v Y. a toto manželstvo
je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Y. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX pod

poradovým číslom XX. U oboch z manželov išlo o prvé manželstvo, z ktorého sa narodili tri deti a
to dcéra R., nar. XX.XX.XXXX, dcéra E., nar. XX.XX.XXXX a syn U., nar. XX.XX.XXXX. Posledným
spoločným bydliskom manželov je T. č. XX. Z výsluchu účastníkov konania bolo zistené, že uzavretiu
manželstva predchádzala krátka známosť, keďže sa zoznámili v roku XXXX a v tom istom roku uzavreli
aj manželstvo. Navrhovateľka, ktorá požiadala o rozvod manželstva, hodnotila toto manželstvo za dobré
spočiatku, keď sa z neho narodili aj maloleté deti s tým, že mimo troch detí, ktoré žijú, mala ešte jeden
potrat,kuktorémudošlovrokuXXXX.Pouzavretímanželstvažilimanželiaurodičovodporcuapotomsa

osamostatnili a išli bývať do prenajatého bytu. V tomto období už nastali prvé problémy medzi manželmi,
ktoré vyplývali z odlišných pováh oboch účastníkov, keď navrhovateľka hodnotila správanie sa odporcu
tak, že chcel mať vo všetkom pravdu, vo všetkom chcel rozhodovať. Najväčším problémom v manželstve
však boli dlhy, s ktorými sa manželia dlhodobo nevedeli vysporiadať a táto okolnosť nebola v konaníani sporná, pretože ju potvrdil aj sám odporca. V dôsledku dlhov najmä na nájomnom a na službách
spojených s užívaním bytu boli nútení manželia meniť aj bydlisko a po skončení nájmu v jednom byte
prechádzali do iného bytu. V súvislosti s týmito problémami aj odporca požíval alkoholické nápoje a tak

v roku 1995 navrhovateľka po prvý krát požiadala o rozvod manželstva. Následne však zobrala návrh
späť a to najmä z dôvodu, že bolo potrebné sa starať o maloleté deti. V roku XXXX odišli manželia
spoločne pracovať do Č. republiky. Deti už boli väčšie, starali sa o nich rodičia odporcu. Medzi manželmi,
ktorý pracovali a žili v ČR dochádzalo napriek tomu ďalej k problémom, ktoré súviseli s hospodárením s
finančnými prostriedkami, o ktorých podľa navrhovateľky rozhodoval len odporca. Situácia sa zhoršila,

keď odporca v ČR dostal slabší infarkt, ktorý ho vyradil z práce. Následne bol práceneschopný a podľa
navrhovateľky namiesto toho, aby sa vrátil domov k deťom, ostal bývať na ubytovni s navrhovateľkou
napriek tomu, že za ubytovanie bolo potrebné platiť poplatky a finančné prostriedky, ktoré zarobila
navrhovateľka, nestačili na platenie ubytovania, preto opätovne dochádzalo medzi nimi k nezhodám. V
rokoch 2009 až 2010 sa vrátili účastníci konania späť na Slovensko, pričom už v tom čase si dcéra R.
našla prácu v ČR aj pre seba, aj pre svoju kamarátku. Keďže táto kamarátka nenastúpila, na miesto

tejto kamarátky nastúpila navrhovateľka a od tej doby pracuje v ČR až doposiaľ. Popri práci poberá aj
invalidný dôchodok vo výške 180 eur mesačne. Po tom, čo navrhovateľka odišla v roku 2010 do ČR,
dala odporcovi kartu na prístup na svoj účet, kde jej chodil dôchodok, pretože chcela, aby sa postaral
o deti, pokiaľ nepracuje a zaevidoval sa na Úrade práce pre nezamestnaných. Dodnes sa podľa nej
odporca nezaevidoval a peniaze použil na iné účely. Následne zobrala navrhovateľka kartu od odporcu

v čase, keď sa vydávala dcéra E., pretože potrebovala zabezpečiť svadbu. Od roku 2010 prichádza
domov navrhovateľka raz za pol roka. Pracuje v T., ale uviedla, že momentálne už nepracuje. Pracovala
v ČR na dohodu vo firme Z. Z., s.r.o. Počas celej doby sa vzťahy medzi manželmi vyhrotili, pretože podľa
navrhovateľky odporca za ňou chodil, pýtal peniaze, vyhrážal sa jej, že jej narobí hanbu v agentúre, u
zamestnávateľa a pod. Navrhovateľka uviedla, že po takomto spolužití nadviazala známosť aj s iným

mužom, s ktorým žije v spoločnej domácnosti, stará sa o ňu v čase, keď nie je zamestnaná. Priznala,
že posledný intímny pomer s odporcom mala v januári XXXX, avšak nebolo to z jej vôle, ale mala strach
z odporcu, ktorý ju prinútil k intímnemu styku. Odvtedy intímny pomer nemali. Od januára XXXX sa už
navrhovateľka nevrátila ani do spoločnej domácnosti aj v čase, keď bola na území SR, pretože s ním
nechce žiť.

Z prednesu právnej zástupkyne navrhovateľky, ktorá doplnila jej výpoveď súd zistil, že po tom, čo
manželia sa osamostatnili po svadbe, žili najprv v 3-izbovom byte na ulici V. v Q., pričom v roku XXXX
odišiel pracovať odporca do ČR, kde zarábal v tom čase okolo 9.000,- Kč a navrhovateľka pracovala
v odevnom závode A. s príjmom okolo 5.000,- Sk. Len poplatky spojené s užívaním bytu a nájomné

predstavovali pri kumunálnom 3-izbovom byte 6.000,- Sk mesačne. Navrhovateľka mala vo výchove 3
deti a odporca neprispieval na úhradu týchto potrieb. Jej príjem nepostačoval na zaplatenie týchto úhrad
poplatkov a tak sa dostali do dlhov. Prišli o 3-izbový byt, ktorý vymenili pri šťastnej náhode za 2-izbový
byt v tom istom bytovom dome s tým, že rozdiel sa použil na vyrovnanie finančného dlhu. Potom obaja
pracovali v ČR, kde opäť vznikali na 2-izbovom byte dlhy, ktoré nevyrovnali, a preto prišli aj o tento 2-

izbový byt a odišli bývať na ulicu XX. W. v Q., kde však bývali iba krátko a opäť sa dostali do dlhov.
Súčasná situácia je taká, že prebieha proti účastníkom rozvodového konania exekučné konanie, kde
oprávneným je Mesto Q. a suma, ktorá sa vymáha, je 110.914,- Sk. Konanie sa vedie pod sp. zn. X./
XXXX. Voči účastníkom sa však vedie aj ďalšie exekučné konanie pod č. X./XXXX, kde je oprávneným
opäť Mesto Q. a vymáha sumu 6182 eur. Ide vždy o dlžné nájomné. Voči účastníkom bol vydaný aj

platobný rozkaz vo veci navrhovateľa Z. K. s.r.o., kde predmetom je zaplatenie sumy pôžičky 100.935,-
Kč, ktorú si v roku 2007 zobrali manželia v ČR a ktorú opäť nesplácali. Aj z tohto dôvodu navrhovateľka
v roku 2010 odišla pracovať do ČR, odkedy tam aj žije a domov prichádza iba sporadicky. Snažila sa
získať finančné prostriedky na zabezpečenie rodiny. Od roku 2013 žije rodina v T. v rodinnom dome
rodičov navrhovateľky, kde momentálne žije odporca spolu s bratmi navrhovateľky, pričom syn U. je v

pestúnskej starostlivosti starých rodičov a dcéry sú už samostatné, nežijú v spoločnej domácnosti.

Z výsluchu odporcu súd zistil, že ten s rozvodom manželstva nesúhlasí. Trval na tom, že manželstvo
uzavrel z lásky a k navrhovateľke pociťuje stále lásku. Zároveň však priznal aj to, že je náboženský
založený a práve toto presvedčenie náboženské mu nedovoľuje, aby s rozvodom manželstva súhlasil.

Jehovýpoveďsazhodlasvýpoveďounavrhovateľkyvtom,žepožívalalkoholickénápojepreduzavretím
manželstva, aj po uzavretí manželstva. K zmene došlo v roku 1996, keď mu zomrel otec a od tej doby
odporca obmedzil požívanie alkoholických nápojov a uviedol, že za 18 rokov bol možno 15-krát opitý
úplne, inak sa stráni alkoholu. Nepopieral ani pravdivosť výpovede navrhovateľky v tom, že v manželstvemali problémy najmä kvôli tomu, že nemali dostatok finančných prostriedkov, nemali sa z čoho platiť
úhrady za služby spojené s užívaním bytu a za byt a pravdou je aj to, že sa sťahovali z 3-izbového bytu
do 2-izbového, potom do ubytovne a nakoniec býva v dome rodičov navrhovateľky. Poukazoval však na

to, že ich finančnú situáciu ovplyvnilo aj to, že v ČR dostal infarkt, ktorý ho späť vrátil na Slovensko a
nemal z čoho žiť, pretože nemal finančné prostriedky. Popieral jedine to, že by ponižoval navrhovateľku
a tvrdil, že ju má rád. Tak isto popieral, že by jej fyzicky ubližoval. Potvrdil, že naposledy žili intímne v
januári v roku XXXX a odvtedy intímne nežijú. Uviedol, že má zlý vzťah so synom U., ktorý sa postavil na
stranu navrhovateľky a naposledy pri incidente mu mal zlomiť aj prst, i keď toto zranenie nikde nehlásil

a nemá na to dôkazy. Keďže bol bez príjmu, požiadal navrhovateľku o určenie manželského výživného,
o ktorom rozhodoval súd rozsudkom č. k. XC/XXX/XXXX, keď zaviazal navrhovateľku prispievať mu na
výživu po 80 eur mesačne. Keďže však navrhovateľka následne svoju povinnosť si neplnila, oznámil
túto okolnosť na políciu a na základe toho bolo po nej vyhlásené aj pátranie. Napriek tomu tvrdil, že
svoju manželku miluje.

Na návrh navrhovateľky súd predvolal na pojednávanie aj svedka a to priateľa navrhovateľky Ing. H.
Q., z výpovede ktorého zistil, že ten navrhovateľku pozná od októbra XXXX, keďže spoločne pracovali
u jedného zamestnávateľa. Všimol si, že navrhovateľka je vyčerpaná, vyzerá veľmi unavená, často
plače u zamestnávateľa, rozčuľuje sa pri telefonovaní a následne, keď zistil, že má nejaký rodinný
problém, tak jej ponúkol pomoc, keďže sa uvoľnila izba v 3-izbovom byte, kde žil s kolegami, ktorú

navrhovateľka prijala. V novembri 2013 sa presťahovala bo bytu z ubytovne, kde dovtedy žila. Svedok
uviedol, že sám bol svedkom toho, ako odporca trápil navrhovateľku množstvom hovorov a esemesiek,
po prečítaní ktorých už nebola navrhovateľka schopná ani sa najesť a v istom období vážila len 40 kíl.
Následne sa jej snažil pomôcť a v tomto ich vzťah prerástol do citového a intímneho v auguste XXXX.
Odvtedy žijú na spôsob manželstva v jednom byte. Svedok je rozvedený už 13 rokov. Pracuje a má jedno

dieťa z predchádzajúceho manželstva, ktoré je už dospelé. Súd vypočul v konaní aj deti účastníkov a
to dcéru R., z ktorej výsluchu bolo zistené, že rodičia spolu nežijú od roku XXXX a podľa svedkyne
problémy v manželstve sa prehĺbili najmä po tom, čo sa odcudzili, t.j. odporca prestal v roku XXXX
pracovať, keď dostal infarkt. Rodina nemala dostatok finančných prostriedkov. Potvrdila, že otec býva v
T. v rodičovskom dome navrhovateľky a navrhovateľka v ČR s priateľom, s ktorým sa aj ona zoznámila.

Podľa svedkyne by rodičia už neboli schopní dať sa do kopy, aby žili spolu.

Z výsluchu svedka syna U. Q. súd zistil, že svedok čo si pamätá, potvrdzuje, že spolužitie u rodičov
bolo zlé, prevažne sa hádali kvôli peniazom. Nepáčilo sa mu správanie odporcu ako otca, ktorý nútil deti
požičiavať si peniaze od rodiny, od starých rodičov a pod. Poukázal na to, že matka pracovala celý život,

kdežto otec nepracoval a z pohľadu syna sa matka o deti aj viacej starala. Popieral tvrdenie odporcu
o tom, že by matka mala v spolužití strach z niečoho neznámeho a potvrdil výpoveď navrhovateľky, že
párkrát odporca navrhovateľku aj udrel. Svedok žije u svojich starých rodičov. Celú strednú školu tam
býval, pričom matka mu posielala finančné prostriedky tak, aby odporca o tom nevedel, keďže on jej
zakázal posielať peniaze s odôvodnením, že stará matka sa o syna postará. Svedok ďalej uviedol, že

pozná aj súčasného partnera svojej matky, s ktorým sa zoznámil a myslí si, že sa vie o matku lepšie
postarať, že je to lepší človek, ako odporca. Odporca popieral pravdivosť výpovede tohto svedka bez
bližšieho odôvodnenia.

Podľa § 23 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú

vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel
a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Súdzisťujepríčiny,ktoréviedlikvážnemurozvratuvzťahovmedzimanželmi,aprirozhodovaníorozvode
na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností
manželov podľa § 18 a 19.

Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú dlhodobo rozvrátené,

čo nakoniec potvrdzujú aj výpovede účastníkov konania a listinné dôkazy. Rozvrat v manželstve nastal
krátko po uzavretí manželstva, keď sa rodina zadlžila a musela riešiť svoju situáciu sťahovaním sa z
jedného bytu do druhého. Táto okolnosť nebola medzi účastníkmi sporná a nielen že ju potvrdili obaja
účastníci konania, ale potvrdzujú to aj listinné dôkazy na č.l. XX a násl., teda upovedomenie o začatíexekúcie v prospech oprávneného Mesta Q. pre vymoženie 110.914,- Sk, exekúcia je vedená pod Ex
XXXX/XX a tak isto pre vymoženie sumy 6182,29 eur pod Ex XXX/XX. Tak isto platobný rozkaz, ktorý
bol vydaný v konaní pred OS Q. XXRo/XXX/XXXX potvrdil len súhlasnú výpoveď účastníka o tom, že je

tu aj ďalší nesplatený dlh vo vzťahu k Z. K. s.r.o. vo výške 100.935,59,- Kč. Tieto tvrdenia neboli medzi
účastníkmi teda sporné. Dokazujú však, že spolužitie účastníkov značne ovplyvnila finančná situácia,
ktorá bola zlá a ovplyvňovala najpravdepodobnejšie aj ich vzťahy v manželstve. Popri tom navrhovateľka
tvrdila, že sa v manželstve cítila aj obmedzovaná povahovými vlastnosťami odporcu, ktorý chcel mať
vo všetkom pravdu a ktorý spočiatku aj vo veľkej miere požíval alkoholické nápoje. I táto okolnosť,

pokiaľ ide o požívanie alkoholických nápojov do roku 1996 nebola sporná, pretože ju odporca priznal.
Od roku XXXX pracuje navrhovateľka v ČR. Domov prichádzala raz polročne a vtedy došlo k výraznému
odcudzeniu medzi účastníkmi konania. Od roku XXXX od januára už nechodí navrhovateľka vôbec
domov. V lete nadviazala intímnu známosť s iným mužom, s ktorým žije na spôsob manželstva, i keď v
spoločnostisnímžijeužodrokuXXXX.Nesúhlasodporcusrozvodommanželstvaodporcaodôvodňoval
nielen tým, že má zachovaný k navrhovateľke citový vzťah, ale aj náboženským presvedčením. Tvrdil, že

sa mu zjavila Panna Mária a od tohto okamihu verí v Boha a myslí si, že navrhovateľka svoje rozhodnutie
rozviesť sa učinila pod vplyvom iného muža. Súd však po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že
manželstvo je nefunkčné a to v oblasti ekonomickej, v oblasti výchovy detí, ale aj v oblasti intímnej, čo
potvrdzuje hlboký rozvrat vo vzťahu medzi manželmi, ktorý trvá pomerne dlhú dobu a na základe toho
návrhu o rozvod manželstva aj vyhovel.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 144 O.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže sa
oprávnený domáhať exekúcie podľa osobitného predpisu.