Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. marec 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/5/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112232659
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8112232659.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcov: 1. H. Q., bytom V., W. XX, 2. A.
Q., bytom V., W. XX, obaja právne zast. JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach,
Štúrova 20, proti žalovaným: 1. X. F., bytom V., V. S. O. XX, 2. Q. F., bytom V., V. S. O. XX, obaja právne
zast. PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s r.o., so sídlom v Prešove, Masarykova
13, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa
13.10.2014 č.k. 9C/363/2012-155 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaným v 1. a 2. rade sa priznáva spoločne a nerozdielne náhrada trov odvolacieho konania

pozostávajúca z trov právneho zastúpenia vo výške 46,77 Eur a žalobca v 1. rade je povinný ju zaplatiť
PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s r.o., so sídlom v Prešove, Masarykova 13
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaným v 1. a 2. rade sa priznáva spoločne a nerozdielne náhrada trov odvolacieho konania
pozostávajúca z trov právneho zastúpenia vo výške 46,77 Eur a žalobca v 2. rade je povinný ju zaplatiť
PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s r.o., so sídlom v Prešove, Masarykova 13
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Žalobcovi v 1.rade uložil povinnosť zaplatiť

žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne náhradu trov právneho

zastúpenia vo výške 135,49 Eur. Žalobcovi v 2. rade uložil povinnosť zaplatiť žalovaným v 1. a 2. rade
spoločne a nerozdielne náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 135,49 Eur.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa
16.12.2008 právoplatným dňa 11.03.2009 vydaným vo veci 7C/173/2005 bola zamietnutá žaloba
žalobcov Q. O., E. T. a X. T. proti žalovaným H. Q. a A. Q. o vypratanie nehnuteľnosti definovanej ako
novovytvorená parcela č. 431/57 o výmere 73 m2. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že žalovaní,
resp. ich právni predchodcovia nadobudli vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti vydržaním podľa

ustanovenia § 134 OZ, pričom vydržacia doba začala plynúť na základe dobromyseľnosti právnych
predchodcov žalovaného H. Q. a to H. a Q. Q. uzavretím kúpnej zmluvy v r. 1979, kedy nadobudli
časť parcely č. 269/1 o výmere 1 200 m2 a parcely č. 269/3 od právnych predchodcov žalobkyne Q.
O.. O stave, v akom v súčasnosti užívajú spornú nehnuteľnosť žalovaní a v akom ju nadobudli právnipredchodcovia žalovaného H. Q. svedčí jednak zistenie znalca v znaleckom posudku č. 5/2007, výsluch
znalca, ako aj výsluch právnych predchodcov H. Q. a Q. Q.. To, že právni predchodcovia žalovaného
H. Q. odkúpili nehnuteľnosť a užívali ju v takom stave ako v súčasnosti bolo potvrdené výpoveďami

svedkov, ktorí potvrdili, že nehnuteľnosť v čase kúpy bola oplotená tak, ako aj v súčasnosti. Desaťročná
vydržacia doba mohla začať plynúť podľa platnej právnej úpravy najneskôr od 01.04.1984, pričom do
tejto doby bolo možné započítať aj dobu pred 01.04.1984, teda dobu od 14.11.1979 do 01.04.1984.
Vydržacia doba uplynula dňa 14.11.1989.

V práve prebiehajúcom konaní sú žalovaní v 1. a 2. rade osobami, ktoré odkúpili nehnuteľnosť od osôb,

ktoré boli žalobcami v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 7C/173/2005.

Vzhľadom na právoplatné zamietnutie žaloby na plnenie vo veci 7C/173/2005 Okresného súdu Prešov
bolo potrebné posúdiť, či v prejednávanej veci nejde o prekážku veci právoplatne rozhodnutej. Ako v
predchádzajúcom konaní tak aj v tomto konaní je pre rozhodnutie vo veci samej rozhodujúca otázka,
ktorá bola v konaní o vypratanie riešená ako otázka predbežná a to či žalobcovia nadobudli vlastníctvo
k pozemku, ktorého vlastníctva sa domáhajú na základe vydržania.

ÚstavnýsúdČRvjednomzosvojichrozhodnutíkonštatoval,žepriopakovanomposudzovaníjednejatej
istej predbežnej otázky súdom v inom konaní nemožno odhliadnuť od okolností, za ktorých bola riešená
v predchádzajúcom konaní a nemožno nebrať v úvahu legitímne očakávanie účastníka oboch konaní,
že akt štátu raz vyslovený je platný a to vrátane riešenia predbežnej otázky podstatnej pre vlastný výrok
rozhodnutia. Pokiaľ súd, ako tomu bolo v tomto prípade, dospeje k záveru, že tieto podmienky v zásade

splnené sú, bude toto riešenie predbežnej otázky rešpektované. Súd, ktorý jednu a tú istú predbežnú
otázku novo posudzuje, musí teda brať ohľad na to, ako bola iným súdom posudzovaná a pokiaľ sa chce
od predchádzajúceho riešenia odchýliť, musí odôvodniť, prečo tak robí (nález Ústavného

súdu ČR z 10.07.2008 sp. II. ÚS 2742/07). V tomto náleze Ústavný súd ČR správne netvrdí, že by
posúdenie predbežnej otázky nadobúdalo právoplatnosť, iba žiada, aby sa z tohto riešenia v ďalšom

konaní vychádzalo a aby bol odklon od neho riadne odôvodnený. Vychádza pritom z legitímneho
očakávania účastníka vychádzajúceho z dôvery v správnosť rozsudku.

Rovnako z rozhodnutia NS ČR vo veci 21Cdo/909/2003 vyplýva, že možno urobiť záver, že
právoplatnosť rozhodnutia v sporovom konaní sa nemôže týkať niečoho iného než toho, čo žalobca určil
ako predmet konania, pričom neodmysliteľnou súčasťou tohto vymedzenia je žalobný nárok vymedzený

v tzv. petite, ktorý súd preberá do výroku rozsudku. Správnu tézu o tom, že pri určení predmetu konania
je treba prihliadnuť i k odôvodneniu rozhodnutia, je treba chápať tak, že z odôvodnenia vyplýva, o čom
bolo rozhodované bez toho, aby niektoré časti odôvodnenia nadobúdali právoplatnosť.

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že súd pri prejednávaní terajšej veci nie je viazaný posúdením právnej
otázky tak, ako bola vyriešená ako predbežná otázka v skôr vedenom konaní o vypratanie.

Žalobcovia kúpnou zmluvou zo dňa 28.11.1998 kúpili parcelu č. 14/1 o výmere 407m2 a parcelu č. 14/2
o výmere 78 m2. Konanie vo veci 7C/173/2005 Okresného súdu Prešov sa začalo dňa 19.09.2005,
teda pred uplynutím doby 10-tich rokov potrebných pre vydržanie. Žalobcovia sa teda najneskôr v
tomto konaní, aj keď sami priznali, že už skôr boli upozorňovaní na neoprávnené užívanie pozemku,
dozvedeli o tom, že pravdepodobne užívajú pozemok vo väčšej výmere ako nadobudli kúpou a teda ako

im patrí. Dobrá viera držiteľa zaniká okamžikom, keď sa zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne
museli vyvolávať pochybnosť o tom, že mu vec patrí. Na tom nič nemení skutočnosť, že držiteľ bude
subjektívne naďalej v dobrej viere. Je ľahostajné, akým spôsobom bude držiteľ s takýmito skutočnosťami
zoznámený. Podstatné je, že budú takého charakteru, aby boli schopné u každého vyvolať pochybnosti
o vlastníctve veci. Hoci konanie o vypratanie nehnuteľnosti vedené pod sp. zn. 7C/173/2005 bolo

ukončené zamietnutím žaloby, tento spor musel bez pochyby z objektívneho hľadiska u žalobcov vzbudiť
pochybnosť o tom, či spornú časť nehnuteľnosti o výmere 73 m2 nadobudli zákonným spôsobom.Aj keď záver vyplývajúci z rozsudku vydaného vo veci 7C/l73/2005 o nadobudnutí spornej časti
nehnuteľnostiovýmere73m2vydržanímprávnymipredchodcamižalobcovmôžebyťsprávny,žalobcom
v žiadnom prípade neprospieva. Námietka držiteľa, že sporný pozemok vydržal už jeho právny

predchodca, nemôže mať kladný vplyv na výsledok konania o určenie, že vlastníkom pozemku je držiteľ,
ak právny predchodca na držiteľa sporný pozemok nepreviedol (neoznačil ho v zmluve) a previedol
na neho iba pozemky iné v hraniciach a výmere danej príslušným katastrálnym operátom. Z právnych
predchodcov žalobcov na žalobcov boli prevádzané iba pozemky s parcelnými č. 14/1 a 14/2, ktoré
boli polohovo a geometricky zobrazené na katastrálnej mape o výmere tam uvedenej. Súčasťou týchto

nehnuteľností nebola časť pozemku, ku ktorej sa žalobcovia domáhajú určenia vlastníckeho práva
vydržaním.

Okrem toho žalobe nebolo možné vyhovieť tiež z dôvodu, že spornú časť pozemku o výmere 73
m žalobcovia užívali ako manželia spolu s nehnuteľnosťami nadobudnutými do ich bezpodielového
spoluvlastníctva. To znamená, že aj sporná časť pozemku by musela byť nadobudnutá do
bezpodielového spoluvlastníctva.

S prihliadnutím na uvedené súd prvého stupňa žalobu žalobcov ako nedôvodnú zamietol.

Výrok o trovách odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia. Navrhli rozsudok
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedli, že v rozhodnutí sa cituje len časť odôvodnenia
nálezu Ústavného súdu ČR vydaného vo veci II. ÚS 2742/07. Z právnych záverov vyslovených v tomto

náleze nemožno žiadnym spôsobom a interpretáciou dospieť k tomu, že súd nie je viazaný posúdením
tej istej predbežnej otázky v inom predchádzajúcom konaní. Je nepochybné, že z právnych záverov
vyslovených v predmetnom náleze vyplýva, že súd je viazaný posúdením tej istej predbežnej otázky v
inom predchádzajúcom konaní, pričom ak by sa súd chcel od skoršieho posúdenia výnimočne odchýliť,
na objasnenie tohto odchýlenia stanovuje osobitné požiadavky vo vzťahu k odôvodneniu tejto zmeny v

posúdení tej istej predbežnej otázky. V rozhodnutí sa dokonca cituje odôvodnenie rozsudku Okresného
súdu Prešov zo dňa 16.12.2008 vydaného vo veci 7C/173/2005, v ktorom je pri riešení predbežnej
otázky uvedené, že už u právnych predchodcov žalobcov boli splnené podmienky pre vydržanie časti
nehnuteľnosti tvoriacej predmet sporu, pričom vydržacia doba začala plynúť dňa 14.11.1979 a skončila
dňa 14.11.1989. Plynutie vydržacej doby bolo posúdené iným spôsobom, nakoľko táto mala začať

plynúť až odo dňa 28.11.1998, kedy žalobcovia nadobudli od právnych predchodcov nehnuteľnosti
v rámci ktorých bola oplotená i sporná časť nehnuteľnosti. V odôvodnení rozhodnutia nie je vôbec
vysvetlené, prečo sa odchylne posúdil začiatok plynutia vydržacej doby, ako aj to, prečo do vydržacej
doby nebola započítaná oprávnená držba právnych predchodcov žalobcov. Okrem toho v súvislosti s
posudzovaním predbežnej otázky sa vychádzalo z rozhodnutí cudzozemských súdov. Na riešenie tejto

otázky pritom existuje judikatúra slovenských súdov. NS SR v uznesení zo dňa 31.01.2012 vydanom
vo veci lCdo/44/2010 vyslovil právnu vetu, podľa ktorej ak už bola v občianskom konaní právoplatne
vyriešená určitá otázka hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, je súd v inom konaní, v ktorom má tú istú
otázku posúdiť ako prejudiciálnu, viazaný jej skorším posúdením. Je nepochybné, že prvostupňový
súd vec nesprávne právne posúdil, pretože bol bezvýnimočne viazaný posúdiť prejudiciálnu otázku

v zhode s jej posúdením v inom predchádzajúcom konaní. Vo veci sa taktiež nevykonalo žiadne
zisťovanie skutočností, či v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy zo dňa 28.11.1998 trvalo medzi žalobcami
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Rozhodnutím Okresného súdu Prešov zo dňa 13.12.1996,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.02.1997 bolo bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcov zrušené.
Za takejto situácie nehnuteľnosti nadobudnuté kúpnou zmluvou zo dňa 28.11.1998 nemohli nadobudnúť

do bezpodielového spoluvlastníctva ale len do podielového spoluvlastníctva.

Žalovaní navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť.Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 212 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním,
ktoré mu prechádzalo bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil,
že odvolanie žalobcov nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým
súdom, na ktoré, s výnimkou záveru o zamietnutí žaloby i z dôvodu nesprávne formulovaného petitu
žaloby, v plnom rozsahu odkazuje.

Vprejednávanejvecisažalobcoviadomáhajúurčeniavlastníckehoprávakčastinehnuteľnostizapísanej

na LV č. XXX kat. úz. B. ako parcela č. 431/51 - orná pôda o výmere 422 m2, ktorej podľa znaleckého
posudku č. 5/2007 znalca Ing. B. P. zo dňa 16.11.2007 zodpovedá novovytvorená parcela č. 431/57 -
orná pôda o výmere 73 m2. K nadobudnutiu vlastníctva malo dôjsť titulom vydržania podľa ustanovenia
§ 134 OZ.

Vydržanie je jedným zo spôsobov pôvodného nadobudnutia vlastníckeho práva. V prípade splnenia

zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona. Zákonnými podmienkami
vydržania, pokiaľ právny poriadok tento spôsob nadobúdania vlastníctva pripúšťa, vo všeobecnosti sú
oprávnená držba, uplynutie zákonom stanovenej vydržacej doby a spôsobilý predmet vydržania. Pritom,
a to je potrebné osobitne zdôrazniť, právne následky nastávajú len vtedy, ak sú zároveň splnené všetky
jeho podmienky.

Kto je držiteľom oprávneným upravuje OZ v ustanovení § 130 ods. 1. Podľa tohto ustanovenia, ak je
držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom
oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav nemožno priamo dokázať. Možno o nej usudzovať len
z okolností, v ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Základným rozlišujúcim kritériom je,

či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti
daného prípadu rozumne od neho požadovať, mohol alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec,
ktorú fakticky ovláda alebo právo, ktoré vykonáva patria. Okolnosti, za ktorých možno usudzovať na
existenciu dobromyseľnosti musí v spore preukázať držiteľ veci, resp. vykonávateľ práva. Dobrá viera
držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vecne právo vzniknúť, teda aj k

právnemu dôvodu, ktorý by mohol mať za následok vznik práva.

Právnym titulom od ktorého žalobcovia odvodzujú svoj vstup do držby spornej časti parcely č. 431/51,
ku ktorej sú v súčasnosti ako bezpodieloví spoluvlastníci zapísaní žalovaní, je kúpna zmluva o
prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam zo dňa 28.11.1998 uzatvorená medzi žalobcami a ich právnymi
predchodcami H. Q. a Q. Q.. Predmetom tejto kúpnej zmluvy boli iba parcely č. 14/1 - záhrady o

výmere 407 m2 a č. 14/2 -záhrady o výmere 78 m2. Časť spornej parcely č. 431/51 predmetom
tohto prevodu nebola. Za takejto situácie žalobcovia mohli nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním
len ak postavenie oprávnených držiteľov mali po celú vydržaciu dobu počítanú od dňa uzatvorenia
kúpnej zmluvy, teda od 28.11.1998. V priebehu plynutia vydržacej doby však došlo k významnej právnej
skutočnosti majúcej vplyv na dobromyseľnosť žalobcov vo vzťahu k oprávnenosti držby nimi užívanej

časti pozemku tvoriacej predmet sporu. Vo veci 7C/l73/2005 bola dňa 19.09.2005 podaná žaloba o
vypratanie nehnuteľnosti zo strany žalobcov, ktorí v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/173/2005 mali
postavenie žalovaných. Už z priebehu uvedeného konania žalobcom muselo byť zrejmé, že kúpnou
zmluvou zo dňa 28.11.1998 nenadobudli spornú časť parcely č. 431/51. Na tomto závere nemení nič ani
to, že žaloba o vypratanie nehnuteľnosti bola právoplatne zamietnutá. Dôvodom zamietnutia žaloby ako

to vyplýva z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 16.12.2008 č.k. 7C/173/2005-293
bolo to, že ku dňu 14.11.1989 spornú časť nehnuteľnosti nadobudli vydržaním do vlastníctva právni
predchodcovia žalobcov H. a Q. Q..Splnenie podmienok vydržania právnymi predchodcami žalobcov uplynutím vydržacej doby dňa
14.11.1989 nespochybňujú vo svojom opravnom prostriedku ani samotní žalobcovia. Uvedené zistenie
má pri tom zásadný vplyv na možnosť započítania vydržacej doby právnych predchodcov žalobcov.

V tejto súvislosti právne významné ustanovenie § 134 ods. 1, 3 OZ, podľa ktorého oprávnený držiteľ sa
stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10
rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do doby podľa ods. 1 sa započíta aj doba, po ktorú ma vec v oprávnenej
držbe právny predchodca.

Vyššie uvedené ustanovenie neumožňuje do vydržacej doby započítať akúkoľvek dobu držby právneho
predchodcuoprávnenéhodržiteľa.Kzapočítaniudobydržbymôžedôjsťlenvtedy,akdržbajeoprávnená

a právny predchodca mal postavenie oprávneného držiteľa a nie vlastníka. Osoba oprávneného držiteľa
je odlišná od osoby vlastníka, čo sa prejavuje aj v ich v právnom postavení. Za takejto situácie
je vylúčené, aby do doby držby potrebnej na vydržanie bolo možné započítať i držbu vykonávanú
vlastníkom veci.

V čase uzatvárania kúpnej zmluvy zo dňa 28.11.1998 právni predchodcovia žalobcov už postavenie

oprávnených držiteľov vo vzťahu k časti nehnuteľnosti tvoriacej predmet konania nemali, nakoľko boli
jej vlastníkmi na základe vydržania po splnení všetkých podmienok vyžadovaných pre tento spôsob
nadobudnutia vlastníctva ku dňu 14.11.1989. Vydržacia doba tak v prípade žalobcov mohla začať plynúť
až odo dňa uzatvorenia kúpnej zmluvy zo dňa 28.11.1998 a nie skôr. Počas plynutia vydržacej doby
počítanej od 28.11.1998 žalobcovia však postavenie oprávnených držiteľov stratili a preto k zavŕšeniu

procesu vydržania dôjsť nemohlo.

Vzhľadom na tento záver je právne bezvýznamné, či žalobcovia majú alebo nemajú postavenie
bezpodielových spoluvlastníkov. Nedostatočné zistenie skutkového stavu v tomto smere správnosť
napadnutého rozhodnutia ovplyvniť nemôže.

Odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p. napadnutý rozsudok

ako vecne správny potvrdil.

Zároveň v súlade s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.
úspešným žalovaným v 1. a 2. rade priznal spoločne a nerozdielne náhradu trov odvolacieho konania
pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 46,77 Eur a na zaplatenie tejto čiastky zaviazal
každého zo žalobcov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.