Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. marec 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/369/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114214542
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8114214542.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu: Quantum Credit a. s., so sídlom v
Bratislave, Tomášikova 23/C, právne zastúpeného PERSPECTA Legal s. r. o., so sídlom v Bratislave,
Tomášikova 23/C, proti žalovanému: M. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XXX, o zaplatenie sumy
207,40 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 15. 10. 2014, č.
k. 11C/211/2014-29 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Ďalej vyslovil, že účastníci nemajú nárok

na náhradu trov konania.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej právny predchodca žalobcu v
júli 2008 uzatvoril so žalovaným zmluvu o pripojení. K tejto zmluve bol uzatvorený aj dodatok, na
základe ktorého žalovanému bol odpredaný mobilný telefón za 1Sk. Žalovaný prevzal na seba záväzok
mesačného dobíjania kreditu minimálne v rozsahu 300 Sk. Výšku zmluvnej pokuty si účastníci dojednali
v sume 7 500 Sk (248,95Eur).

Zmluvná pokuta sa v dodatku k zmluve o pripojení spomína v bodoch 2 a 3. V konaní ale nebolo
preukázané, aby za porušenie zmluvného záväzku mesačného dobíjania kreditu minimálne v rozsahu
300 Sk bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dohodnutá zmluvná pokuta. Platná

dohoda o zmluvnej pokute vzhľadom na požiadavku jej určitosti v zmysle ust.§ 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka musí totiž konkretizovať porušenie právnej povinnosti, ktoré je sankcionované zmluvnou
pokutou. Z predložených listinných dôkazov nevyplýva, žeby zmluvná pokuta dohodnutá v bodoch
2 a 3 dodatku k zmluve o pripojení sa vzťahovala aj na nedobíjanie kreditu. Formulácia v bode 3
dodatku k zmluve o porušení zmluvných povinností zo strany účastníka je len všeobecná, a preto
dohoda o zmluvnej pokute s poukazom na ust.§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatný
právny úkon z dôvodu neurčitosti a v tomto konkrétnom prípade sa vzťahuje len na tie porušenia

zmluvných povinností, ktoré sú konkretizované v zátvorke. Navyše, ak by aj existovala dohoda o
zmluvnej pokute v prípade nedobíjania mesačného kreditu žalovaným, takáto zmluvná podmienka by
muselabyťvyhodnotenáakoneprijateľnápodľaust.§53ods.1Občianskehozákonníkavzneníúčinnom
v čase uzatvorenia zmluvy. Podľa tohto ustanovenia totiž spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovaťustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
zmluvné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany spotrebiteľov zavedených Smernicou Rady 93/13/EHS
vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti a táto situácia
ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich
obsah. Spomínaná smernica si stanovila za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a

spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. V danom prípade právny predchodca žalobcu ponúkol svoje
služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných typových zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v
ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť, a to platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žiada
od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby
viazanosti. V danom prípade reálne mohla nastať situácia, že spotrebiteľ si splní svoj zmluvný záväzok
pri dobe viazanosti v 24 mesiacoch počas 23 mesiacov a pre nesplnenie záväzku v poslednom mesiaci

právny predchodca žalobcu mohol uplatniť rovnakú zmluvnú pokutu ako v prípade nesplnenia záväzku
počas celého 2-ročného zmluvného vzťahu.

Je potrebné zdôrazniť, že súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neprijateľnosti
neprimeraných klauzúl. Žalobca si nedostatočne uvedomil, že pokiaľ zmluvná podmienka, tak ako je
upravená v spotrebiteľskej zmluve (čo je nepochybné aj tento prípad s poukazom na ust. § 52 ods. 1

Občianskeho zákonníka) má znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky a potom zo zákona je neplatná
ako celok, tak ako sa to uvádza v ust.§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. To, že žalobca výšku
zmluvnej podmienky redukoval je irelevantné, keďže celá zmluvná podmienka týkajúca sa zmluvnej
pokuty je neplatná. Zámerom danej právnej úpravy je totiž dosiahnuť, aby dodávateľ formuloval zmluvné
podmienky poctivo a nepoškodzoval práva spotrebiteľov.

Navyše z písomného vyjadrenia žalobcu možno vyvodiť, že existujú súdne rozhodnutia o neplatnom
dojednaní zmluvnej pokuty zrejme aj z dôvodu neprijateľnej zmluvnej podmienky, čomu nasvedčuje
súvisiaca argumentácia žalobcu. V prípade, žeby hoci len jedno takéto súdne rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť, potom je namieste aplikácia ust. § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého,
ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých

prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo
všeobecných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky alebo nepriznal
plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto
podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ
má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi

bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú
povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Ust. § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka teda obsahuje zákonný zákaz používania neprijateľných
podmienok,ktorývyvoláprávoplatnésúdnerozhodnutieadodávateľjepovinnýzdržaťsaichpoužívania,
najmä neuplatňovať ich plnenie na súde a neprijímať plnenie z nich. Vzhľadom na to, že napriek

spomínanému zákonnému zákazu si žalobca uplatniť voči žalovanému zmluvnú pokutu, nie je možné
uplatnenému nároku poskytnúť právnu ochranu, a preto žaloba aj z tohto dôvodu bola nedôvodná.

Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 142 ods. 1 O. s. p..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zrušiť a
vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným

dňa 23. 08. 2010 dodatok k zmluve o pripojení Fix, predmetom ktorého bolo poskytnutie programu
služieb Fix 12. Z poskytovania daného programu služieb vyplynula žalovanému povinnosť minimálneho
mesačného zmluvného dobitia kreditu na SIM karte sumou 12 Eur, a to po dobu viazanosti 24 mesiacov.
Keďže žalovaný nedobíjal kredit zmluvne určeným spôsobom, teda neplnil záväzok vyplývajúci zdodatku, porušil zmluvnú povinnosť, z čoho mu následne vyplynula povinnosť zaplatiť dohodnutú
zmluvnú pokutu vo výške 248,95 Eur. Zmluvná pokuta nebola uplatnená v plnej výške, ale iba v jej
alikvótnej časti zohľadňujúcej dobu porušenia povinnosti v rámci doby viazanosti. Žalovaný si plnil svoje

zmluvné povinnosti iba prvé 4 mesiace z doby viazanosti, a preto žalobcom uplatnená výška zmluvnej
pokuty je 207,40 Eur za 20 mesiacov porušenia zmluvnej povinnosti. V odôvodnení rozhodnutia sú
uvedené iné skutkové okolnosti, ktoré nekorešpondujú so skutočnosťami uvedenými v tomto podaní,
na ktoré sa žalobca odvoláva. V rozhodnutí je konkretizovaný zmluvný vzťah s iným predmetom, resp.
programom služieb. Ide teda o zmätočný rozsudok, a preto žalobca sa k meritu veci nebude vyjadrovať

a ani namietať skutočnosti, ktoré považuje za sporné a ktoré by chcel rozhodnutiu vytknúť.

Odvolací súd v zmysle zásad ust.§ 212 O. s. p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust.§ 214 ods. 2 O. s. p. a zistil,
že odvolanie nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach

nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvého
stupňa, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

V danom prípade ako to vyplýva z obsahu spisu medzi účastníkmi bola uzatvorená štandardná
formulárová spotrebiteľská zmluva. Uvedené je dôvodom k tomu, aby súdnej kontrole boli podrobené
aj zmluvné dojednania majúce charakter podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pritom by nemali byť žiadne pochybnosti o
tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu neinformovanosti alebo vyjednávacej
pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej zmluvy.

Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený
priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o pripojení a jej dodatok túto

charakteristiku spĺňajú. Ich súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností zmluvné dojednania majúce
charakter všeobecných obchodných podmienok, ktoré žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už
vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov.

Výška zmluvnej pokuty v dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 30. 07. 2008 bola stanovená pevnou
sumou na čiastku 7 500 Sk (248,95 Eur) za každé porušenie zmluvných povinností, čo je zrejmé z

bodu 3 tohto dodatku. Vyjednaná zmluvná pokuta sa pritom nevzťahovala len na porušenie povinností
uvedených v dodatku pod bodmi 1 písm. c) alebo 2, ale aj na porušenie konkrétne označených
povinností vyplývajúcich zo všeobecných podmienok a ďalších bližšie nešpecifikovaných povinností.
Takéto dojednanie sa nedá označiť za individuálne umožňujúce žalovanému ovplyvniť výšku zmluvnej
pokuty a okruh povinností, na porušenie ktorých sa zmluvná pokuta mala vzťahovať. Obsah zmluvy bol

dopredu daný a žalovaný ju mohol prijať buď ako celok alebo odmietnuť.

Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským
štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská
zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok. Súdny dvor dokonca považuje ochranu
spotrebiteľa podľa čl. 6 Smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne na roveň vnútroštátnym

pravidlám verejného poriadku a to v záujme vyššej kvality života.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

Občiansky zákonník za neprijateľnú podmienku v ustanovení § 53 ods. 4 písm. k/ považuje aj

dojednanie vyžadujúce od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokúsumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Občiansky zákonník s takouto neprijateľnou
podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa spája v ustanovení § 53 ods. 5 sankciu neplatnosti.

Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§
40a Občianskeho zákonníka) išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na
ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.

Ust. § 544 Občianskeho zákonníka umožňuje účastníkom pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
dojednať si zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú
sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou

náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie jej výšky alebo spôsobu jej určenia. Výška zmluvnej
pokuty nie je zákonom limitovaná, avšak nemôže byť v rozpore so zásadou zakotvenou v ust. § 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z tohto ustanovenia výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. V prejednávanej veci povinnosť zaplatiť zmluvnú

pokutu vo výške 7 500Sk bola viazaná na akékoľvek porušenie povinnosti spotrebiteľom vyplývajúcej z
uzatvoreného zmluvného vzťahu, čo nepochybne vyplýva z použitého slova „najmä“ v bode 3 dodatku
k zmluve o pripojení zo dňa 30. 07. 2008. Takéto označenie postihujúce rôzne porušenia povinnosti
je neakceptovateľné. Nie každé porušenie povinnosti je rovnakej intenzity a významu. Je taktiež
rozdiel medzi tým, či k porušeniu povinnosti dôjde na začiatku zmluvného vzťahu alebo na jeho konci.

Rovnako pri oneskorenej úhrade peňažného plnenia nemôže ostať bez povšimnutia výška pohľadávky
vzniknutej porušením záväzku. Paušálne dojednanie zmluvnej pokuty predstavuje neprijateľnú zmluvnú
podmienkunakoľkovýrazneznevýhodňujespotrebiteľaadodávateľoviumožňujepriakomkoľvekimenej
významnom porušení povinnosti uplatniť si voči spotrebiteľovi zmluvnú pokutu v plnej výške.

Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd po úplnom sa stotožnení s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia rozsudok postupom vyplývajúcim z ust. § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods. 1
O. s. p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní úspešnému
žalovanému žiadne trovy nevznikli.

Právne bezvýznamné je tvrdenie žalobcu v odvolaní poukazujúce na zmätočnosť rozsudku, ak

vzniknutý zmluvný vzťah sa konkretizoval s iným predmetom, resp. programom služieb, nakoľko právny
predchodca žalobcu mal uzatvoriť so žalovaným dňa 23. 08. 2010 dodatok k zmluve o pripojení Fix,
predmetom ktorého bolo poskytnutie programu služieb Fix 12. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že
žiaden dodatok k zmluve o pripojení zo dňa 23. 08. 2010 sa v spise nenachádza. Na preukázanie
opodstatnenosti svojho nároku žalobca k žalobe ako dôkaz predložil zmluvu o pripojení Fix a dodatok

k tejto zmluve zo dňa 30. 07. 2008, predmetom ktorej bolo poskytnutie programu služieb Fix 300 a nie
Fix 12. Skutkové zistenia uvádzané v odôvodnení rozhodnutia preto majú oporu v listinných dôkazoch
predložených samotným žalobcom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.